Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22C-33-2020.pdf
PDF · 78.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: mesto Vrbové, so sídlom Ulica gen. M. R. Štefánika 15/4, Vrbové, IČO: 00313190, proti žalovaným: 1. Q. I., nar. XXXX, 2. T. G., nar. XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 6.5.2020, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 13.5.2020, doplnenou podaním zo dňa 19.5.2020, doručeným súdu dňa 20.5.2020, sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania jeho podielového spoluvlastníctva so žalovanými v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P. ako dom so súp. č. XX na pozemku s parc. č. XX.
2. Výzvou zo dňa 19.8.2020 vyzval súd žalobcu na späťvzatie žaloby, nakoľko zo skutočností tvrdených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, keďže vzhľadom na dátum narodenia žalovaných je predpoklad, že títo sú mŕtvi, pričom stranou sporu môže byť iba žijúci (existujúci) subjekt, a zároveň v tomto konaní nejde o situáciu, kedy by žalovaných (ako neznámych vlastníkov) mohol zastupovať Slovenský pozemkový fond, keďže žalobca žiada zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k domu.
3. Podaním zo dňa 22.9.2020, doručeným súdu dňa 29.9.2020, žalobca oznámil súdu, že vzhľadom na výzvu súdu berie žalobu späť. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku.
4. Podľa § 138 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
10. Podľa § 62, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 220/2004 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.
12. Podľa § 34 ods. zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon. 330/1991 Zb.“), zriaďuje sa Slovenský pozemkový fond (ďalej len "pozemkový fond"). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať územné organizačné útvary a určovať ich sídla.
13. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
14. Podľa § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb., pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
15. Keďže predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, nie je k poľnohospodárskemu pozemku, žalovaní nie sú tzv. neznámymi vlastníkmi na účely zákona č. 330/1991 Zb., kedy by boli zo zákona zastúpení Slovenským pozemkovým fondom (ďalej aj ako len „SPF“).
16. Nakoľko obaja žalovaní, vzhľadom na rok ich narodenia, boli zrejme mŕtvi už v čase začatia konania, a osoby s menom, s priezviskom a s rokom narodenia tak, ako sú uvedení žalovaní v žalobe, sa v Registri obyvateľov Slovenskej republiky nenachádzajú, a keďže nedostatok právnej subjektivity strany sporu v čase začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd nemohol postupovať podľa § 146 ods. 2 CSP, preto ani nezasielal späťvzatie žaloby neexistujúcim žalovaným za účelom zistenia, či súhlasia späťvzatím žaloby, ktorých súhlas by bol inak pre zastavenie tohto konania nevyhnutný, keďže spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva vyplýva z osobitného predpisu, konkrétne z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
17. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť, zo zreteľom na vylúčenie možnosti získania súhlasu neexistujúcich subjektov na žalovanej strane s týmto späťvzatím postupom podľa § 146 ods. 2 CSP, a keďže nedostatok procesnej subjektivity žalovanej strany sporu v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania (§ 62 CSP), súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (I. výrok).
18. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že žalovaných nemožno považovať za neznámych vlastníkov na účely zákona č. 330/1991 Zb. iba preto, že ich tak označil žalobca z dôvodu, že ich nevedel bližšie identifikovať. Nakoľko žalovaných nezastupuje v tomto spore zo zákona SPF (viac v odsekoch 11. až 15. tohto odôvodenia), je iba na žalobcovi, aby si sám zistil z príslušných archívov (napr. z katastra nehnuteľností, z listín, ktoré boli právnym titulom zápisov spoluvlastníckeho práva žalovaných
k predmetnej stavbe) totožnosť žalovaných, pre prípad, že títo už nežijú, zistiť ich dedičov, resp. dať podnet na prejednanie novoobjaveného majetku (dedičstva) po zomrelých spoluvlastníkoch, následne sa pokúsiť o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe dohodou so žijúcimi spoluvlastníkmi, a až pokiaľ nedôjde k dohode, môže sa žalobca úspešne domáhať zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k stavbe žalobou podanou na príslušnom súde.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému.
22. Nakoľko žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaných, procesne zavinil zastavenie tohto konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP súd by mal priznať nárok na náhradu trov konania protistrane, t. j. žalovaným v 1. a 2. rade, v plnom rozsahu. V danom prípade však nastala špecifická situácia, keďže nárok na náhradu trov konania možno priznať len (existujúcej) strane sporu. Keďže žalovaní neboli dostatočne identifikovaní, a zrejme ani nežili v čase začatia konania, súd im nemohol priznať nárok na náhradu trov konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, žalobca nemá právo na náhradu trov konania (II. výrok).
23. O vrátení súdneho poplatku zo žaloby nemohol súd rozhodnúť týmto uznesením, nakoľko podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník. Sudca v konaní koná a rozhoduje („iba“) o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Preto o vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd až po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím, ktoré podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).