Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9To/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2021, v trestnej veci obžalovaného I. Y. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 16.09.2020 takto

rozhodol:

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa napadnutým uznesením sp. zn. zo dňa 16.09.2020 podľa vec obžalovaného I. Y. nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, trvale bytom I. XXX, okres D. P., stíhaného podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa čkpv 52/18/7710-36 zo dňa 28.01.2019 pre prečin porušovania domovej slobody podľa , Tr. zákona, na skutkovom základe, že

dňa 22.11.2017 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. neoprávnene vnikol na riadne a súvisle oplotený pozemok obývaného rodinného domu so súpisným číslom XXX v obci I., okres D.A., a to tým, že prekonal drevené oplotenie o výške najmenej 117 cm nachádzajúce sa na hornom konci uvedeného pozemku, potom prešiel okolo drevenej stodoly až na vybetónované miesto nachádzajúce sa medzi stajňou koní a hnojiskom, kde fyzicky napadol užívateľa domu C.P., nar. XX.5..XXXX, trvale bytom I.. XXX, okres D.A. tým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre, na čo sa poškodený C.P. začal brániť, následne obvinený sotil poškodeného do hnojiska, potom skočil na poškodeného, pričom obvinený pokračoval v útoku tak, že opakovane udieral poškodeného päsťami do oblasti tváre, čím poškodenému C.P. spôsobil pomliaždenie hlavy v temennej oblasti ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 2 až 3 dni,

p o s t ú p i l

Okresnému úradu Stará Ľubovňa, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok.

Dňa 18.09.2020 okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal sťažnosť proti uzneseniu. Prokurátor svoju sťažnosť odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.11.2020. Prokurátor konštatuje, že je možné stotožniť sa s konštatovaním súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia, že skutok sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe, ako aj argumentáciou súdu týkajúcu sa vyhodnotenia vykonaných dôkazov vo vzťahu k protichodným tvrdeniam svedkov. Súd sa vzhľadom na to, že predmetný skutok bol kvalifikovaný ako prečin zaoberal aj tzv. materiálnym korektívom podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona a skonštatoval, že konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne znaky prečinu porušovania domovej slobody a súd po zohľadnení okolností daného prípadu dospel k záveru, že vzhľadom na

spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť prečinu kladeného za vinu obžalovanému nepatrná, preto teda sú naplnené kritériá materiálového korektívu, pri ktorých sa konanie obžalovaného nepovažuje za prečin a môže byť posúdené nanajvýš ako priestupok, prípadne správny delikt. Záverom súd zhrnul, že došlo k napadnutiu poškodeného, ktoré malo určité následky na zdraví poškodeného, teda došlo k drobnému ublíženiu zo strany obžalovaného, súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Prokurátor má za to, že súd nesprávne vyhodnotil závažnosť konania obžalovaného, nakoľko nemožno zľahčovať to, že obžalovaný musel prekonať plot, aby sa dostal na pozemok, kde sa v tom čase nachádzal poškodený a po príchode k poškodenému ho hneď začal biť do hlavy, následne ho zvalil do hnojiska a tam pokračoval v bitke. Prokurátor poukazuje, že obžalovaný viackrát udieral poškodeného do hlavy, pričom mohlo dôjsť k vážnejším zraneniam poškodeného, ako v skutočnosti došlo. Je nutné zdôrazniť, že každý úder do hlavy môže spôsobiť obeti vážne následky a ohroziť životne dôležitý orgán, pričom obžalovaný neudrel poškodeného len jedenkrát, ale udieral poškodeného viackrát pričom poškodenému obžalovaný prisadol ruky, a tým pádom sa poškodený nemohol brániť úderom obžalovaného. Obžalovaný neprestal poškodeného sám od seba udierať, ale obžalovaného museli odtiahnuť S. K. a E. E., ktorý videli čo sa deje na dvore, možno poukázať aj na tvrdenie poškodeného, že len pár dní pred skutkom mu dali z ruky dole sadru, nakoľko mal zlomenú ruku, teda nemohol sa účinne brániť. Zároveň je nutné vyhodnotiť aj okolnosti spáchania skutku a pohnútku páchateľa, k čomu je potrebné uviesť, že aj napriek tomu, že poškodený s obžalovaným sú rodina obžalovanému prekážalo, že poškodený pri cúvaní s traktorom sa z časti dostal na dvor obžalovaného. Hlavným problémom však boli napäté vzťahy medzi obžalovaným a jeho rodinou, okrem iného aj rodinou poškodeného, pričom obžalovaný dával poškodenému za vinu, že sa starajú do jeho života po tom čo sa rozviedol s manželkou, čo však poškodený, ako aj jeho manželka popreli. Z tohto dôvodu obžalovaný si prišiel k poškodenému vybaviť účty a bez varovania začal biť poškodeného do hlavy. V tejto súvislosti možno poukázať aj na výpoveď manželky poškodeného, že v auguste 2017 teda cca 3 mesiace pred skutkom bol obžalovaný u poškodeného, kde mal obžalovaný výstup so svojou vtedajšou manželkou, tak ho poškodený vyhodil z domu a od vtedy obžalovaný k nim neprišiel. Pri hodnotení závažnosti konania obžalovaného nemožno nebrať v úvahu osobu obžalovaného, ktorý v minulosti bol dvakrát právoplatne odsúdený za spáchanie trestných činov, keď roku 2011 bol právoplatne odsúdený za útok na verejného činiteľa, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a v roku 2017 sa trestné konanie voči obžalovanému za prečin výtržníctva ukončilo zmierom medzi obžalovaným a poškodeným. V tejto súvislosti prokurátor uvádza, že obžalovaný bol doposiaľ deväťkrát postihnutý za spáchanie priestupku, šesťkrát za priestupky proti bezpečnosti plynulosti cestnej premávky, dvakrát za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu a to v roku 2016 a jedenkrát za priestupok proti verejnému poriadku. Okrem toho prokurátor konštatuje, že aj svedkyňa P.P. uviedla, že obžalovaný napadol svoju bývalú manželku na návšteve v rodinnom dome u E.. Tieto skutočnosti pomáhajú, podľa prokurátora, dotvoriť si obraz o agresívnej násilníckej povahe obžalovaného, ktorého ani predchádzajúce odsúdenia resp. postihnutia za priestupok neodradili od pokračovania v protiprávnom konaní a nesplnili svoj prevýchovný účel z hľadiska individuálnej prevencie. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský súd podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúmal správnosť výroku o zastavení trestného stíhania, ako aj konania jemu predchádzajúce, aby podľa , zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a uložil mu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Na základe riadne a včas podanej sťažnosti krajský súd podľa , preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom. Na základe tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Dňa 29.01.2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal na Okresnom súde v Starej Ľubovni obžalobu na I. Y. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak že

- dňa 22.11.2017 v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. neoprávnene vnikol na riadne a súvisle oplotený pozemok obývaného rodinného domu so súpisným číslom XXX v obci I., okres D. P., a to tým, že prekonal drevené oplotenie o výške najmenej 117 cm nachádzajúce sa na hornom konci uvedeného pozemku, potom prešiel okolo drevenej stodoly až na vybetónované miesto nachádzajúce sa medzi stajňou koní a hnojiskom, kde fyzicky napadol užívateľa domu C. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, okres D. P. tým spôsobom, že ho niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti tváre, na čo sa poškodený C. E. začal brániť, následne obvinený sotil poškodeného do hnojiska, potom skočil na poškodeného,

pričom obvinený pokračoval v útoku tak, že opakovane udieral poškodeného päsťami do oblasti tváre, čím poškodenému C. E. spôsobil pomliaždenie hlavy v temennej oblasti ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 2 až 3 dni,

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe vykonaného dokazovania rešpektujúc názor krajského súdu v Prešove, ktorý bol vyslovený v uznesení sp. zn. zo dňa 11.02.2020 rozhodol tak, že podľa postúpil trestnú vec obžalovaného I. Y. Okresnému úradu Stará Ľubovňa, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by sa mal prejednať ako priestupok.

Súd prvého stupňa podrobne vo svojom rozhodnutí rozobral jednotlivé dôkazné prostriedky a skutočnosti vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov. Následne sa zaoberal právnou kvalifikáciou skutku. Dospel k správnemu záveru, že s formálneho hľadiska toto konanie obžalovaného napĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí sa zaoberal aj materiálnym korektívom podľa . Zhodnotil osobu obžalovaného, vzájomné vzťahy medzi obžalovaným a poškodeným, priebeh udalosti tohto dňa a dospel k záveru, že aj keď konanie obžalovaného naplnilo formálne znaky prečinu porušovania domovej slobody, vzhľadom na okolnosti prípadu dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť prečinu kladeného za vinu obžalovanému nepatrná, teda že sú naplnené kritéria materiálneho korektívu, pri ktorých konanie obžalovaného nepovažuje za prečin a môže byť posúdené nanajvýš ako priestupok resp. právny delikt. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj argumentáciou, ktorú prokurátor predniesol, čo sa týka jeho trestnoprávnej a priestupkovej minulosti a poukázal, že tieto okolnosti nemali vplyv pre posúdenie materiálneho korektívu , tak ako to hodnotil, no na druhej strane, keďže došlo k napadnutiu poškodeného, ktoré má určité následky spočívajúce v drobnom ublížení zo strany obžalovaného vyslovil názor, že takého konanie je potrebné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. S takouto argumentáciou súdu prvého stupňa sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil.

K samotnej argumentácii sťažovateľa, ktorá je obsiahnutá v sťažnosti krajský súd musí konštatovať, že nejde o nové skutočnosti, tieto skutočnosti boli už prednášané v rámci konania na súde prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa dôsledne nimi zaoberal a argumentačne zodpovedal na otázky nastolené prokurátorom.

V závere sťažnosti prokurátor sa domáhal o zrušenie výroku o zastavení trestného stíhania. Krajský súd v tejto súvislosti musí pripomenúť, že súd prvého stupňa nezastavil trestné stíhanie, naopak dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného je nižšej intenzity a toto by mohlo byť posúdené ako priestupok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.