Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoKR-7-2020.pdf
PDF · 108.22 KB
Case nature
Subarea
8CoKR/7/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom Nám. M. Benku 10, 811 07 Bratislava, IČO: 36 669 415, správca úpadcu Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze, so sídlom Vsetínska 1354/15, 020 39 Púchov, IČO: 31 561 853 proti žalovanému: MäsoP predajne, s.r.o., so sídlom L. Novomeského 1349/102, 905 01 Senica, IČO: 50 148 605, právne zastúpeného: PACTIO, s. r. o., so sídlom Lúčna 491, 913 21 Trenčianska Turná, IČO: 36 862 452, v spore o určenie neúčinnosti právnych úkonov a iné, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cbi/5/2020-48 zo dňa 3. decembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa zamietol.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov a uloženia povinnosti poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažné plnenie vo výške 202.195,59.- Eur ako náhradu za odpustenie dlhu.
1.3. V priebehu konania bol prvoinštančnému súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca navrhol, aby súd v zmysle § 343 ods. 1 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by v prospech žalobcu zriadil záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1 a to nehnuteľnosť - stavbu so súpisným číslom XXXX - predajňa mäsa, mäsových výrobkov a lahôdok, na parcele č. XXXX/XX, nachádzajúcu sa v okrese Q. V., obec Q. - mestská časť U., katastrálne územie U., evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil obavou z ohrozenia exekúcie. Mal za to, že v prípade úspechu v predmetnom spore bude vymoženie jeho pohľadávky v exekučnom konaní ohrozené, pretože má dôvodnú obavu o celkovú bonitu žalovaného, nakoľko žalovaný vykazoval v posledných rokoch stratu alebo minimálny zisk (v roku 2016 vo výške - 65.- Eur, v roku 2017 - 2.355.- Eur, v roku 2018 69.326.- Eur, v roku 2019 19.244.- Eur), a preto má žalobca obavu, či je žalovaný vôbec schopný pohľadávku žalobcu uhradiť. Zároveň žalobca poukázal na to, že na Okresnom súde Trenčín je vedené pod sp. zn. 22Cbi/6/2020 aj iné súdne konanie voči žalovanému o určenie neúčinnosti započítania pohľadávok vo výške 500.000.- Eur. V tejto súvislosti by v prípade neúspechu žalovaného v uvedenom spore bola podľa žalobcu bonita žalovaného o to menšia, čo zvyšuje obavu z ohrozenia možnej exekúcie a nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu.
1.4. Pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vykonal súd prvej inštancie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v súdnom spise a zistil nasledovné.
1.5. Žalovaný a úpadca - obchodná spoločnosť Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze, so sídlom Vsetínska 1354/15, Púchov 020 39, IČO: 31 561 853 uzavreli dňa 01.05.2018 Dohodu o splátkovom kalendári a Dohodu o odpustení dlhu. V zmysle článku III. bod 4. Dohody v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 15.05.2018 sa úpadca so žalovaným dohodli na vysporiadaní dlhu (záväzku) a to tak, že suma vo výške 500.000.- Eur mala byť uhradená v lehote do jedného roka od nadobudnutia účinnosti Dohody, pričom zvyšná časť dlhu (záväzku) vo výške 202.195,59.- Eur mala byť po splnení splátkového kalendára zo strany úpadcu odpustená. V zmysle článku II. Dohody sa žalovaný zároveň zaviazal k odberu mäsa a mäsových výrobkov od úpadcu počas doby splácania dlhu (záväzku). Dodatkom č. 1 sa úpadca a žalovaný dohodli na marketingovom a obratovom bonuse v sumárnej výške 22,5 %, najviac však 500.000.- Eur za obdobie od 01.05.2018 do 30.04.2019, ktorý mal poskytovať úpadca ako predávajúci žalovanému ako kupujúcemu. Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 29.01.2019 nastalo započítanie pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným ku dňu 28.01.2019 vo výške 500.000.- Eur a následne došlo zo strany úpadcu k odpusteniu zvyšnej časti dlhu (záväzku) žalovaného vo výške 202.195,59.- Eur. Z listu vlastníctva č. XXXX, okres Q. V, Q. - mestská časť U., katastrálne územie U. vyplýva, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX - predajňa mäsa, mäsových výrobkov a lahôdok, na parcele číslo XXXX/XX v podiele 1/1. Na uvedenej nehnuteľnosti je zriadené záložné právo v prospech úpadcu a to uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/82/2018 zo dňa 20.04.2018. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/82/2018-54 zo dňa 20.04.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2018, bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX - predajňa mäsa, mäsových výrobkov a lahôdok, na parcele číslo XXXX/XX vo výlučnom vlastníctve obchodnej spoločnosti N. - P. s.r.o., so sídlom K. I. XXXX, XXX XX R. nad F., I.: XX XXX XXX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, okres Q. V, Q. - mestská časť U., katastrálne územie U. v prospech úpadcu Púchovský mäsový priemysel, a.s. v konkurze, so sídlom Vsetínska 1354/15, Púchov 020 39, IČO: 31 561 853. Žalovaný uzavrel s obchodnou spoločnosťou J. P. s.r.o. (pôvodne s obchodným menom N. - P. s.r.o.), so sídlom K. I. XXXX, XXX XX R. nad F., I.: XX XXX XXX dňa 30.04.2018 Zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol podnik v projekcii "U. N." - sieť maloobchodných prevádzok na predaj mäsa a mäsových výrobkov. Predmetnou Zmluvou o predaji podniku zo dňa 30.04.2018 prešiel na žalovaného celý podnik vrátane všetkých záväzkov spojených s podnikom. Z verejne dostupných informácii (webová stránka www.finstat.sk) vyplýva, že žalovaný znížil v roku 2019 zisk o 72 % na 19.244.- Eur a tržby mu narástli na 7.136.000.- Eur. Celkové výnosy žalovaného za rok 2019 predstavovali 7.376.844.- Eur. Podľa uvedeného verejne dostupného portálu žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, nie je voči nemu vedené konkurzné ani reštrukturalizačné konanie, nemá poskytnutú dočasnú ochranu.
1.6. Súd prvej inštancie aplikoval nasledovné právne predpisy: § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, § 344 CSP.
1.7. Konštatoval, že základnými predpokladmi na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením je podanie návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, viazanosť zabezpečovacieho opatrenia k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V danom prípade mal prvoinštančný súd osvedčené splnenie len niektorých podmienok pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení postačuje hodnoverné osvedčenie existencie a trvania nároku. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by neskôr mohla byť judikovaná. V danom prípade žalobca nedisponuje voči žalovanému judikovanou pohľadávkou, avšak pre potreby posúdenia opodstatnenosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd nevykonáva riadne dokazovanie, postačuje osvedčenie nároku, ktorým je žalovaná peňažná pohľadávka. Súd prvej inštancie uzavrel, že predmetná nehnuteľnosť, ku ktorej žalobca žiada zriadiť záložné právo, je spôsobilým predmetom záložného práva.
1.8. Súd prvej inštancie nemal osvedčenú existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie, ako jednu z podmienok nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodil, že obavu z možného zmarenia exekúcie nie je potrebné (tak ako ani nárok, ktorému má byť poskytnutá ochrana zriadením zabezpečovacieho opatrenia) preukazovať, táto obava však musí byť aspoň osvedčená. Žalobca obavu z možného zmarenia exekúcie odvodzoval z obavy o celkovú bonitu žalovaného, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný vykazoval v posledných rokoch stratu alebo len minimálny zisk. Žalobca uviedol, že žalovaný vykazoval zisk v roku 2016 vo výške - 65.- Eur, v roku 2017 - 2.355.- Eur, v roku 2018 69.326.- Eur, v roku 2019 19.244.- Eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom, že na preukázanie, resp. osvedčenie týchto skutočností neboli súdu zo strany žalobcu predložené žiadne listinné dôkazy. Preto vychádzal len z verejne dostupných informácii zverejnených na webovej stránke www.finstat.sk. Z uvedených údajov zistil, že žalovaný, tak ako uvádzal žalobca, znížil v roku 2019 zisk o 72 % na 19.244.- Eur. Znížený zisk však sám o sebe nie je dostatočným údajom, z ktorého by bolo možné dovodiť pochybnosti o bonite obchodnej spoločnosti. Z citovaného verejne dostupného zdroja informácii tiež vyplýva, že tržby žalovaného v roku 2019 narástli na 7.136.000.- Eur. Celkové výnosy žalovaného za rok 2019 predstavovali 7.376.844.- Eur. Podľa uvedeného verejne dostupného portálu žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, nie je voči nemu vedené konkurzné ani reštrukturalizačné konanie, nemá poskytnutú dočasnú ochranu.
1.9. Žalobca, okrem výšky ním žalovanej pohľadávky (v sporoch vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 22Cbi/5/2020 a sp. zn. 22Cbi/5/2020) a nízkeho zisku žalovaného, neuviedol iné skutkové tvrdenia, ktoré by umožnili vyvodiť záver o možnej obave zo zmarenia exekúcie. K návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia priložil len výpis z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. U., na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti, ku ktorým má byť záložné právo zriadené. Žalobca napr. neosvedčil a ani netvrdil, že by voči žalovanému boli vedené exekúcie, alebo že by mal obavu z možného vyhýbania sa žalovaného exekúcii. Ak takáto obava existuje, nebola osvedčená a ani tvrdená.
1.10. Zo strany žalobcu nebola vyslovená ani obava, že by sa žalovaný mohol exekúcii vyhnúť tým, že by sa predmetnú nehnuteľnosť snažil previesť, alebo iným spôsobom scudziť. Na predmetnej nehnuteľnosti už bolo zriadené sudcovské záložné právo uznesením Okresného súdu Trenčín vydaným v roku 2018 a to v prospech úpadcu na zabezpečenie pohľadávky voči obchodnej spoločnosti J. P. s.r.o. (pôvodne s obchodným menom N. - P. s.r.o.), ktorá uzavrela dňa 30.4.2018 Zmluvu o predaji podniku so žalovaným.
1.11. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že nemal osvedčenú existenciu všetkých zákonných predpokladov na zriadenie záložného práva, preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mal za to, že dostatočným spôsobom osvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená.
2.2. Žalobca predložil účtovnú závierku žalovaného k 31.12.2019, z ktorej vyplýva, že majetok žalovaného predstavuje netto vo výške 895.474.- Eur z čoho neobežný majetok je tvorený vo výške 518.471.- Eur, pričom dlhodobý finančný majetok žalovaného je iba v súčte 133.000.- Eur. Záväzky žalovaného sú v zmysle Účtovnej závierky stanovené vo výške 849.863.- Eur. V zmysle uvedeného je rozdiel medzi majetkom a záväzkami žalovaného iba vo výške 45. 611.- Eur. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému bude v prípade úspechu v spore 202.195,59 .- Eur a v prípade úspechu v spore vedenom pod spis. zn.: 22Cbi/6/2020 vo výške 500.000.- Eur, t.j. pohľadávka žalobcu voči žalovanému bude celkovo predstavovať sumu 702.195.- Eur. 2.3. Skutočnosť, že žalovaný ku dňu vydania uznesenia nemá dlhy a nedoplatky voči štátu nemôže byť samo o sebe dôvodom na založenie skutočnosti, že žalovaný nebude mariť exekúciu.
2.4. V bode 31.napadnutého uznesenia súd prvej inštancie odkázal na skutočnosť, že na majetku žalovaného bolo zriadené sudcovské záložné právo uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.04.2018 v konaní vedenom pod spis. zn.: 37Cb/82/2018. Predmetné konanie bolo rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 20.06.2018 právoplatne skončené, avšak k odstráneniu zápisu na liste vlastníctva, na ktorom je majetok žalovaného evidovaný, nedošlo.
2.5. Žalobca uviedol, že ako správca úpadcu musí v zmysle ust. § 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v spojení so zákonom č. 8/2005 Z. z. o správcoch je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou, ktorá spočíva aj v zabezpečení pohľadávok úpadcu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vykonal preskúmanie odvolaním napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, podľa § 380 ods. 2 CSP. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd v konaní nezistil.
5. Preskúmaním napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).
8. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
9. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
13. V zmysle vyššie citovaného ust. § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zabezpečovacie opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Zabezpečovacie opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím, čo však neznamená, že by ho bolo možné nariadiť len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že by prípadná exekúcia po meritórnom rozhodnutí veci, bola ohrozená.
14. V súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné resp. zabezpečovacie opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Tieto opatrenia, patriace k osobitným procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí okrem návrhu aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Obč. zák. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality. Žalobca by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je žalobca povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu.
15. Odvolací súd považoval za podstatnú odvolaciu námietku, tvrdenie žalobcu o tom, že dostatočným spôsobom osvedčil obavu z ohrozenia výkonu exekúcie. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod žalobcu neobstojí.
16. Súd prvej inštancie správne na základe listín predložených žalobcom a šetrením verejne prístupných informácii zistil, že žalobca (okrem splnenia procesných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - vecne a miestne príslušný súd, perfektný návrh na nariadenie na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia) osvedčil síce existenciu právneho vzťahu medzi stranami, avšak neosvedčil v konaní obavu z ohrozenia exekúcie tým, že by žalovaný znižoval či už kvalitatívne alebo kvantitatívne svoj majetok. Jediným argumentom žalobcu boli obavy o bonitu žalovaného, vychádzajúce z toho, že žalovaný podľa jeho tvrdení v posledných rokoch vykazoval stratu alebo minimálny zisk. Tieto svoje tvrdenia však žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Naopak, súd prvej inštancie z verejne prístupného zdroja informácii zistil, že žalovaný znížil v roku 2019 zisk o 72 % na 19.244.- Eur, avšak tržby mu narástli na 7.136.000.- Eur a celkové výnosy žalovaného za rok 2019 predstavovali 7.376.844.- Eur. Podľa verejne dostupného webového portálu žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, nie je voči nemu vedené konkurzné ani reštrukturalizačné konanie, nemá poskytnutú dočasnú ochranu, čo žalobca napokon
ani nerozporoval. Zníženie zisku však samo osebe - a ani v spojení so subjektívnym (neosvedčeným) názorom žalobcu o nedostatku bonity žalovaného- nemôže byť dôvodom na tak závažný zásah do ústavného vlastníckeho práva žalovaného, akým nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepochybne je. Žalobca v konaní netvrdil ani neosvedčil úmysel žalovaného vyhnúť sa prípadnej exekúcii, resp. túto mariť, či úmysel žalovaného akýmkoľvek spôsobom s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať. Odvolací súd tak zhodne so názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že skutočnosti, ktoré žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uviedol a opísal, nenasvedčujú tomu, že by v prejednávanej veci existovala obava, že prípadná exekúcia by bola zo strany žalovaného ohrozená.
17. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní predložil súdu účtovnú závierku žalovaného ku dňu 31.12.2019 a tvrdil, že majetok žalovaného je netto 895.474.- Eur, z toho neobežný majetok 518.471.- Eur a dlhodobý finančný majetok 133.000.- Eur. Záväzky žalovaného podľa danej závierky predstavujú sumu 849.863.- Eur, čo znamená, že rozdiel medzi majetkom a záväzkami žalovaného je len 45.611.- Eur, čo potvrdzuje jeho obavy o bonitu žalovaného, odvolací súd zistil, že tieto skutkové tvrdenia v prvoinštančnom konaní neuviedol (a neosvedčil) vôbec. Pretože nebolo zistené, že by sa popísané skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, týkali procesných podmienok, alebo vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, alebo ním malo byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd na tieto tvrdenia nemohol prihliadať s poukazom na § 366 CSP.
18. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, že len fakt, že žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, nemôže byť sám osebe dôvodom na založenie skutočnosti, že žalovaný nebude mariť exekúciu, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca v konaní neosvedčil obavu z ohrozenia výkonu prípadnej exekúcie, nezaložil len na skutočnosti, že žalovaný nemá dlhy a nedoplatky voči štátu, ale išlo o skutkový záver, ku ktorému dospel súd prvej inštancie vlastným šetrením z verejne dostupných zdrojov informácií, a ktorý bol podružný (podporný) k jeho záveru o tom, že žalobca neosvedčil svoje tvrdenia o nedostatku bonity žalovaného, keď v konaní bolo zo strany žalobcu osvedčené len zníženie zisku žalovaného v roku 2019. Naopak, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že znížený zisk sám o sebe nie je dostatočným údajom, z ktorého by bolo možné dovodiť pochybnosti o bonite obchodnej spoločnosti, o to viac, že zo zistení súdu prvej inštancie vyplýva, že v rovnakom období došlo k nárastu tržieb žalovaného a celkové výnosy žalovaného za dané obdobie boli 7.136.000.- Eur. Táto odvolacia námietka žalobcu tak dôvodná nebola.
19. Rovnako skutočnosť, že konanie sp.zn. 37Cb/82/2018 vedené na Okresnom súde Trenčín, v rámci ktorého bolo na nehnuteľnosti žalovaného zriadené sudcovské záložné právo uznesením č.k. 37Cb/82/2018-54 zo dňa 20.4.2018 v prospech úpadcu na zabezpečenie pohľadávky voči obchodnej spoločnosti J. P. s.r.o. (pôvodne s obchodným menom N. - P. s.r.o.), bolo právoplatne ukončené, nemá vplyv na správnosť záverov súdu prvej inštancie o nedostatku zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci, spočívajúcom v neosvedčení obavy z ohrozenia exekúcie žalobcom.
20. Keďže odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie zistil, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení neboli splnené zákonné podmienky podľa § 343 ods. 1 CSP, pretože žalobca v konaní neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
21. O trovách tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).