Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/5/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti o maloletého: F. E., N. F. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J.. D. W., N. F. XX.XX.XXXX, A.: T. X, A. P. Y. - T. E., N. F. XX.XX.XXXX, A.: A. XX, A., v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.11.2020, č. k. -45, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 16.11.2020, č. k. -45, potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 16.11.2020, č. k. -45, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi uložil povinnosť platiť v nevyhnutnej miere na výživu maloletého F. sumu 150,- eur mesačne, ktorú je povinný zasielať vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 16.11.2020, na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Vo zvyšku súd prvej inštancie návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 27.10.2020 sa matka domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého F. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Zároveň žiadala otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 280,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. . Návrh odôvodnila tým, že rodičia dňa 06.12.2007 uzatvorili manželstvo, nežijú spolu už dlhší čas a sú v rozvodovom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. a ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doposiaľ o ňom nebolo rozhodnuté. Otec výživné na maloletého doposiaľ neplatil, nakoľko maloletý u otca trávil čas, avšak od 01.10.2020 sa situácia zmenila a maloletý je už vyše mesiaca vo výlučnej starostlivosti matky (od 21.09.2020). Matka spolu s maloletým aktuálne žijú u matkinho priateľa V. T., ktorému matka prispieva na bývanie. Maloletý sa sám vyjadril, že chce byť v matkinej výlučnej starostlivosti a odmieta ísť k otcovi (po incidente, keď otec situáciu nezvládol a privolal policajnú hliadku, keď matka s maloletým si chcela vziať oblečenie, osobné veci, školské veci, lieky z miesta ich trvalého bydliska). Otec o maloletého stratil záujem, nekomunikuje, odporučené sedenie u psychologičky V.. R. D.M. neprinieslo žiadny progres.

Od 02.10.2020 si otec stanovil bez spoločnej dohody konkrétne termíny styku, avšak sa neozval a maloletého si nevzal. Otec na matku podal dve trestné oznámenia (pre prečin krádeže a pre trestný čin ohovárania), čo matka považuje za šikanu, čím otec stresuje aj maloletého. Maloletý sa jasne pred kolíznou opatrovníčkou vyjadril, že si želá byť v osobnej starostlivosti matky. Otec robí príkorie, mstí sa, čo neprospieva psychike maloletého, ktorý má diagnostikovaný Aspergerov syndróm a jeho zdravotný stav si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť a pozornosť. Zdravotná a školská starostlivosť je výhradne na matke, pričom táto má zákaz vstupu do otcovho domu, kde sa nachádzajú aj osobné veci maloletého, ktoré otec matke dobrovoľne nevydal, mnohé bezdôvodne zničil, a tak matka musí maloletému všetko zakupovať. Rodičia navzájom riadne nekomunikujú a otec bez rozhodnutia súdu nebude prispievať na zabezpečenie životnej úrovne maloletého. K svojim príjmovým pomerom matka uviedla, že poberá od svojho zamestnávateľa, Biomedicínske centrum SAV, príjem, ktorého priemerná mesačná výška je 1.096,- eur. Má štandardné osobné výdavky, svojmu priateľovi prispieva na bývanie sumou vo výške 269,54 eura (kde je zahrnutý nájom, vodné, stočné, elektrika, internetové pripojenie a satelitná TV). Spolu s otcom vlastní nehnuteľnosť v obci Štrba, kde jej podiel je 1/2, do tejto nehnuteľnosti má zákaz vstupu a ide o nehnuteľnosť zaťaženú úverom. Zo svojej obchodnej spoločnosti LEXINA, spol. sr.o. matka nemá žiadny príjem. Ohľadne majetkových pomerov otca uviedla, že tento je výlučným vlastníkom rodinného domu v Záhorskej Bystrici, v Bratislave, ktorý je bez akejkoľvek ťarchy, vlastní spolu s matkou nehnuteľnosť v obci Štrba. Otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, je zdravý, je zamestnaný v Národnej diaľničnej spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom cca 2.200,- eur (otec v rámci rozvodového konania uviedol svoj hrubý mesačný plat vo výške 1.992,- eur, v ktorom nie sú uvedené kvartálne odmeny a benefity od zamestnávateľa), od 01.11.2019 do 31.03.2020 mal otec čiastkový úväzok ako dispečer zimnej služby s mesačným hrubým príjmom 528,- eur, pričom ide o pravidelne sa opakujúci úväzok otca v danom období. Ohľadne maloletého matka uviedla, že tento navštevuje Základnú školu Dolinského v Bratislave, špeciálnu triedu, má mnoho voľnočasových aktivít a jeho mesačné výdavky sú do 660,- eur, pričom veľkú položku tvorí strava (maloletý má 13 rokov, meria cez 180 cm a váži cca 75 kilogramov).

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že rodičia maloletého sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý žije s matkou, ktorá zabezpečuje jeho osobnú starostlivosť, a to od 21.09.2020 a otec sa podľa vyjadrenia matky na výžive maloletého nepodieľa. Maloletý je vo veku takmer 13 rokov, plní povinnú školskú dochádzku, navštevuje experimentálnu triedu základnej školy - Spojená škola, Dolinského 1, Bratislava, ktorá je určená pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, má diagnostikovaný Aspergerov syndróm, meria 180 cm a 75 kg. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka žiadnym spôsobom neosvedčila, že sa otec domáha maloletého, a že ho chce matke odňať. Súd prvej inštancie konštatoval, že naopak matka preukázala, že otec akceptuje názor maloletého, že chce žiť s matkou a iba oznámil, kedy bude realizovať styk s maloletým, ktorý sa však zo strany otca neuskutočnil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a v tejto časti návrh zamietol, matka neosvedčila súdu, že otec sa domáha toho, že maloletý bude v jeho starostlivosti, v zmysle návrhu matky otec javí aktuálne záujem o maloletého tak, že navrhol termíny, v ktorých bude realizovať styk. Terajšia situácia v rodine nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky.

4. Čo sa týka návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto časť návrhu spĺňa podmienky podľa . Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti dlhší čas, maloletý je od 21.09.2020 v osobnej starostlivosti matky, otec na výživu maloletého neprispieva. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, teda v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa. Z obsahu návrhu vyplýva, že rodičia sú manželia, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, inú vyživovaciu povinnosť nemajú, obaja sú v produktívnom veku. Matka je zamestnaná v Biomedicínskom centre SAV, s čistým priemerným mesačným príjmom vo výške 1096,94 eur, otec je zamestnaný v Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., s priemerným mesačným príjmom cca 2.200,- eur a navyše od 01.11.2020 sa mu začal aj jeho čiastkový úväzok u zamestnávateľa ako dispečer zimnej služby. Z návrhu matky vyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletého neprispieva finančne ani materiálne. Vzhľadom na okolnosti prípadu výživa maloletého môže

byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na jeho výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie konštatoval, že je v záujme maloletého Dominika pomerné zabezpečovanie jeho výživy aj zo strany otca tak, aby boli pokryté jeho nevyhnutné potreby. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Keďže si nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje záujem maloletého súd prvej inštancie návrhu matky v tejto časti vyhovel a zaviazal otca neodkladným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere v sume 150,- eur mesačne (s ohľadom na vek dieťaťa, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, za zohľadnenia jeho matkou uvádzaného zdravotného stavu, keď maloletý svojimi proporciami má vo svojom veku náklady ako na dospelého človeka) počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia.

5. Voči uzneseniu a to do výroku o uložení vyživovacej povinnosti podal otec odvolanie. Otec opisuje, že od Vianoc roku 2019 žil v dome, kde sa maloletý narodil a vyrastal celý svoj život, t.j. na A. L. XX, s maloletým prakticky sám. Matka prichádzala 2 krát za deň, aby sa naučila s maloletým a vyvenčila psov. Niekoľko mesiacov v spoločnom dome neprespávala a nikdy so sebou nevzala maloletého. Do domácnosti finančne nijako neprispievala, ani od nej za dané obdobie nežiadal na maloletého žiadne výživné. Otec uvádza, že platil všetky výdavky spojené s bývaním, celú stravu a iné. Až dňa 23.08.2020 si matka zobrala prvý krát maloletého do Petržalky a to na základe stretnutí so sociálnymi pracovníkmi ÚPSVaRu, na ktorých základe sa dohodli na vyskúšaní striedavej starostlivosti. Pričom už v polovici septembra došlo bez jeho vedomia k „výsluchu" maloletého, kde už vraví, že chce bývať s matkou. Dovtedy to maloletý nechcel a on ho ani po žiadnych výsluchoch nevodil. Otec si kladie otázku, že ako si nemá za týchto okolností myslieť, že nie je maloletý zmanipulovaný, a že matke nejde o peniaze. Matka v zmysle dohody, o vyskúšaní striedavej starostlivosti zobrala maloletého k sebe, a už ho späť nepriniesla. Otec ďalej uvádza, že v septembri 2020 sa ich vzťahy vyhrocovali. Spomínaný incident (v návrhu matky) sa v septembri skutočne odohral. Otec uvádza, že ho matka slovne napádala, kričala, kričal na neho vulgárne aj maloletý (ktorý už medzičasom býval u matky). Svedkom tohto celého bola aj otcova matka, ktorá maloletému dohovárala, ale maloletý bol v amoku (ako deti s Aspergerovým syndrómom vedia byť), že zakričal aj na ňu. Matka účelovo zavolala políciu, ktorá skonštatovala, že sa nič nestalo a ani nespísala zápisnicu. Otec poukazuje na to, že matka si robí čo chce. Otec uvádza, že nevie prečo, ale po tomto incidente vzal maloletého vypadnutý mliečny zub a poslal ho na DNA testy na určenie otcovstva a dozvedel sa z testov, že maloletý nie je jeho biologický syn. Maloletý je z pohľadu otca momentálne úplne manipulovaný matkou a deti s Aspergerovým syndrómom sú veľmi ľahko manipulovateľné a neodhalia akúkoľvek skrytý úmysel, najmä ak nimi manipuluje osoba, ktorej bezhranične dôverujú. Matka maloletého od neho úplne izolovala a otec nemá žiadnu možnosť s ním byť ani sa s ním porozprávať. Sám maloletý mu povedal, že mu matka oznámila, že nemôže otcovi volať ani písať. Matkine správanie ukazuje podľa otca iba na to, že potrebuje peniaze a je jej jedno, že tým poškodí maloletého. Otec ďalej poukazuje na to, že pred cca 3 rokmi pracovala matka na vedúcej pozícii v Národnej diaľničnej spoločnosti, a mala oveľa vyšší príjem ako on. Napriek tomu z tejto práce bez dôvodu odišla a našla si prácu za 1.000,- eur na mesiac. Teraz zároveň podniká v oblasti výcviku psov, kde uvádza, že nemá žiaden plat a aj podľa daňového priznania táto spoločnosť LEXINA spol. s. r. o. nemá temer žiaden príjem. Otec nevie, prečo to teda robí, keď to nevynáša. Keď príde človek za cvičiteľom na výcvik, pravdepodobne nepotrebuje faktúru, takže skutočný matkin príjem je vlastne nevypátrateľný. Čo sa týka synovho Aspergerovho syndrómu, je to to najhoršie, čo mohla maloletému matka urobiť, že ho zobrala z domu, kde sa narodil, vyrastal, žil tam nejaký čas s otcom, vedľa mal starých rodičov, kamarátov. Stále chodí do školy v Dúbravke. Otec nerozumie a namieta prečo vo veci rozhodoval Okresný súd Bratislava V, keď F. ku dňu podania návrhu na neodkladné opatrenie dočasne býval v Petržalke iba 2 mesiace a žiadne ďalšie väzby v danom mieste nemá. Matka ho iba násilne presťahovala k mužovi, ktorého predtým v živote nevidel, do menšieho bytu, kde nemá žiadnych kamarátov. Otec sa domnieva, že matka tak urobila zrejme iba preto, že ak by maloletý aj naďalej ostal u neho, tak by si výživné od nej mohol nárokovať on. Matka rozhodne nejednala v najlepšom záujme F. tak, ako je definovaný v čl. 5 Zákona o rodine. Otec uviedol, že sa momentálne nevie vyjadrovať k tejto situácii, čo chce a čo nechce, aký chce styk, komu by mal byť maloletý zverený, či chce striedavú alebo inú starostlivosť. Matka spáchala na ňom aj na maloletom obrovskú zradu a nedokáže sa cez to momentálne preniesť. Otec uviedol, že si potrebuje veci premyslieť, a preto zamýšľaný styk s maloletým zatiaľ nerealizoval. Otec uviedol, že je ochotný založiť sporiaci účet pre maloletého a šetriť na ňom financie, ktoré mu odovzdá keď dosiahne 18 rokov. Stále ho považuje za svojho syna a miluje ho nadovšetko. S určením výživného, ktoré by mal poukazovať na účet matky nesúhlasí. Tým, že som predložil test DNA, je absolútne spochybnený základ,

aby mohlo byť výživné vôbec určené. Je síce zapísaný v rodnom liste maloletého, že je jeho otec. Otec má za to, že situácia je taká komplikovaná, že nie je možné rozhodnúť o určení výživného iba na základe neodkladného opatrenia, ktoré navyše vychádzalo zo skutočnosti, ktorú vyvrátil. Otec poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 15.09.2005, zn. a síce, že výživné nemožno priznať, pokiaľ je to v rozpore s dobrými mravmi, čo je nepochybne aj jeho prípad.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (, ).

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

10. Podľa ust. neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Je nepochybné, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie ako náhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.

14. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosti uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zhode so súdom prvej inštancie ustálil, že sú dané dôvody na určenie výživného k maloletému v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením. Je preukázané, že maloletý sa nachádza fakticky v osobnej starostlivosti matky, a otec na jeho výživu neprispieva. Odvolací súd má za to, že sumu 150,- eur na výživu maloletého vo veku 13 rokov je možné s určitosťou považovať za výživné v nevyhnutnej miere. Táto suma výživného postačuje na pokrytie aspoň základných potrieb maloletého. Je potrebné si uvedomiť, že len náklady na stravu, ošatenie, hygienu a bývanie prevyšujú neodkladným opatrením určenú sumu 150,- eur mesačne. Z vyššie uvedeného vyplýva, že určené výživné neodkladným opatrením v sume 150,- eur mesačne je na osobu vo veku maloletého určite nevyhnutnou na uspokojenie jeho základných potrieb. Otcom tvrdené skutočnosti, že si dal urobiť test DNA, z ktorého vyšlo že nie je otcom maloletého, nemôže odvolací súd brať v úvahu. Otec je stále podľa zákona otcom maloletého, je zapísaný v jeho rodnom liste. Odvolací súd poukazuje na to, že test si dal urobiť otec bez účasti maloletého. Ako vzorka bol zaslaný mliečny zub údajne maloletého. Takto vykonaný test otcovstva nemôže byť s určitosťou považovaný za vierohodný. Za otca sa v danom prípade stále považuje podľa zákona o rodine otec označený v návrhu, a stále trvá jeho vyživovacia povinnosť k maloletému. Nie je možné ani poukazovať na nepriznanie výživného z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, nakoľko tento rozpor možno podľa ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine skúmať iba pri výživnom na osoby plnoleté. V zmysle ust. § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva, teda je tu daná možnosť aj v prípade ak rodičom lehota na zapretie otcovstva uplynula

riešiť právne otázku otcovstva. Dokiaľ nedôjde ku rozhodnutiu o zapretí otcovstva, je tu daná zákonná vyživovacia povinnosť toho, kto je zapísaný ako otec maloletého v rodnom liste a preto nemožno rozhodnúť tak, že sa výživné neprizná.

15. K námietke otca, že Okresný súd Bratislava V nemal rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza, že podľa ust,. § 112 ods. 1 je na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov, alebo iným zákonným spôsobom. V danej veci z priloženej mailovej komunikácie medzi rodičmi a pracovníkom ÚPSVaR Mgr. Lindou Horňákovou vyplýva, že matka oznámila, že maloletý chce ostať bývať u nej a s otcom sa stretávať, na čo otec reagoval správou, že rešpektuje názor maloletého a navrhol, že si bude maloletého brávať k sebe každý druhý týždeň od piatku do pondelka rána. Z toho je možné konštatovať, že maloletý má toho času so súhlasom rodičov bydlisko u matky v obvode Okresného súdu Bratislava V, a preto bol tento súd miestne príslušný rozhodnúť o návrh na nariadenie neodkladné opatrenia.

16. Nakoľko je preukázané, že toho času sa o maloletého stará v prevažnej miere osobne matka a otec na jeho výživu neprispieva, je v záujme maloletého okamžite neodkladným opatrením stanoviť otcovi platiť výživné, aspoň v nevyhnutnom rozsahu, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

17. Odvolací súd však zdôrazňuje, že dané rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím, ani neprejudikuje rozhodnutie vo veci rozvodu a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).