Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1894-2020.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1894/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: C. L.Á., U.: X.XX.XXXX, W. L. XXX/XX, XXX XX Ž., Q..: C.. C. Š. G.., R. XXX/XXX, XXX XX Ž., B.:XXXXXXXX D.roti povinnému: C. L., U.: X.X.XXXX, XXX, XXX XX O. Q.. M. M. D. E..A..O.., L. XXA, XXX XX R. R. o vymoženie 47589,13 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kovácsa, sídlo Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. 336EX 652/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 324,43 Eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.11.2020 domáhala od povinného vymoženia istiny 47589,13 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.06.2020, sp. zn.: 12Co/11/2019, ktorý nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.11.2020.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.12.2020 poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kovácsovi, sídlo Exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota.
3. Súdny exekútor následne dňa 04.12.2020 vydal upovedomenie o začatí exekúcie (ďalej ako „upovedomenie o začatí exekúcie“), ktoré doručil povinnému do vlastných rúk dňa 07.12.2020. Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 09.12.2020 bolo doručené súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 09.12.2020.
4. Dňa 09.12.2020 povinný spísal návrh na zastavenie exekúcie spolu so žiadosťou odklad exekúcie (ďalej ako „návrh na zastavenie exekúcie“), ktorý bol dňa 09.12.2020 doručený súdnemu exekútorovi.
5. Dňa 19.12.2020 súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu podanie, ktorého prílohu tvorili:
- upovedomenie o začatí exekúcie,
- návrh na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie bez blokovania,
- vyjadrenie oprávneného,
6. V uvedenom návrhu na zastavenie exekúcie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uvádza, že „Po vzniku exekučného titulu povinný v zmysle § 568 Občianskeho zákonníka dňa 27.10.2020 splnil v čase splatnosti dlh uložením sumy 47.589,13 Eur do úradnej úschovy- formou notárskej zápisnice N 1325/2020 napísanej na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej, notárky so sídlom
Banská Bystrica, Na Troskách 22. Solučnú úschovu ako formu splnenia dlhu povinný zvolil z dôvodu, že proti exekučnému titulu bol podaný mimoriadny opravný prostriedok- dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu. Právnym dôvodom na zastavenie exekúcie je akákoľvek právna skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Z normatívnej formulácie ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zrejmé, že skutočnosti uvádzané v § 61k ods. 1 písm. a) až c) Exekučného poriadku sú v zákone vymedzené demonštratívne, preto nie je vylúčené, že za relevantný titul na zastavenie exekúcie podľa cit. ustanovenia môže byť považované i realizované splnenie dlhu. V prípade, že nebude vyhovené návrhu povinného na zastavenie exekúcie, povinný navrhuje povoliť odklad exekúcie na čas do rozhodnutia dovolacieho súdu.“
7. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávnenej, resp. právneho zástupcu oprávnenej, ktorá s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že „v § 568 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vymenované dôvody (prekážky na strane veriteľa), ktoré oprávňujú dlžníka na zloženie plnenia do notárskej úschovy. Ak môže dlžník riadne plniť svojmu veriteľovi, notársku úschovu nemôže využiť. Samotná skutočnosť, že plnenie bolo uložené do notárskej úschovy, nemôže vyvolať účinky splnenia dlhu tak, ak to prezentuje povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnená nikdy nemala záujem na žiadnom z navrhovaných spôsobov nejakého náhradného plnenia, ktoré návrhy boli produkované zo strany PZ povinného. Plnenie zložením sumy do notárskej úschovy si povinný zvolil svojvoľne sám a v rozpore s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica ako aj v rozpore so zákonom. Oprávnená dodnes neobdržala zo strany povinného žiadne plnenie.“ V závere vyjadrenia oprávnená žiadala v exekúcii pokračovať a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť. Zároveň si oprávnená uplatnila nárok na trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 811,10 Eur.
8. Podľa ust. § 61 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): „Po začatí exekúcie exekútor a) upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak ho už je možné určiť, b) povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.“
9. Podľa ust. § 61 ods. 2 Exekučného poriadku: „Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.“
10. Podľa ust. § 61h ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku: „Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky.“
11. Podľa ust. § 61h ods. 2 Exekučného poriadku: „Vydaním upovedomenia o odklade exekúcie sa exekúcia odkladá. Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa odseku 1 písm. b), exekúcia sa odkladá v časti týkajúcej sa dotknutej veci. Ak v § 38 ods. 2 nie je ustanovené inak, len čo uplynie doba, počas ktorej bola exekúcia odložená, exekútor v exekúcii pokračuje bez rozhodnutia.“
12. Podľa ust. § 61h ods. 3 Exekučného poriadku: „Exekútor žiadosti povinného podľa odseku 1 písm. d) vyhovie tak, že odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti. Na dobu dlhšiu možno exekúciu odložiť len so súhlasom oprávneného.“
13. Podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
14. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. “
15. Podľa ust. §61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne. “
16. Podľa ust. §61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby. “
17. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
18. Podľa § 568 Občianskeho zákonníka „ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.“
19. Čo sa týka solučnej úschovy, ktorú si povinný zvolil z dôvodu, že proti exekučnému titulu bol podaný mimoriadny opravný prostriedok- dovolanie spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu súd uvádza, že Notársky poriadok rozlišuje viacero druhov úschov. Ide o úschovu listiny, peňazí, závetu a úschovu na účely splnenia záväzku. V tomto prípade ide o úschovu na účely splnenia záväzku. V § 568 Občianskeho zákonníka sú taxatívne vymenované dôvody (prekážky na strane veriteľa), ktoré oprávňujú dlžníka na zloženie plnenia do notárskej úschovy (veriteľ nie je prítomný, veriteľ je v omeškaní, dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, dlžník nepozná veriteľa). Iba v týchto štyroch prípadoch môže dlžník využiť inštitút notárskej úschovy, ktorý má obdobné právne účinky ako splnenie dlhu. Ak môže dlžník riadne plniť svojmu veriteľovi, tak notársku úschovu nemôže využiť. Samotná skutočnosť, že plnenie bolo uložené do notárskej úschovy, by nemohla vyvolať splnenie dlhu. Ak nie sú splnené podmienky pre uloženie do notárskej úschovy, platí, že k splneniu dlhu vôbec nedošlo. V súlade s ustanovením § 568 Občianskeho zákonníka dlžník môže splniť svoj záväzok do notárskej úschovy, pričom ide o náhradný spôsob plnenia záväzku a prichádza do úvahy v tých prípadoch, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný, alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. V tejto exekúcii nejde o spomínané prípady. Môže ísť napríklad aj o pochybnosti, komu v prípade smrti veriteľa má dlžník plniť, keďže ešte nie je známe, kto po veriteľovi dedí. Dlžník teda nemôže postupovať tak, že vec odovzdá do notárskej úschovy, aby splnil záväzok, hoci by ho mohol priamo plniť veriteľovi. Môže tak urobiť, len ak sa splnia podmienky podľa zákona (§ 568 Občianskeho zákonníka). 20. Žiadosťou povinného na odklad exekúcie sa súd nebude zaoberať, nakoľko podľa ust. §61h Exekučného poriadku platí, že o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor, ktorý podaním zo dňa 19.12.2020 súdu oznámil, že bolo vydané Upovedomenie o odklade exekúcie, ktorým sa exekúcia odkladá do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na zastavenie exekúcie.
21. Čo sa týka návrhu na zastavenie exekúcie, tak exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
22. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný
medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
23. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania v rámci ktorého bol podaný návrh na odklad vykonateľnosti. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
24. Súd ďalej uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), tak súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu) možno použiť len ako dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h), teda nie ako dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenej neuhradený dlh v sume 47589,13 Eur s príslušenstvom v zmysle právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25.06.2020, sp. zn.: 12Co/11/2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 05.11.2020. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.
26. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj po preskúmaní vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie dovolania nemá samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že príslušný súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa.
27. Na záver súd uvádza, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže samotné podanie dovolania na súd nie je inou skutočnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu.
28. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
29. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
30. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. “
31. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
32. Povinný si v návrhu zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
33. Oprávnená si vo svojom vyjadrení uplatnila ďalšie trovy v celkovej výške 811,10 Eur, pričom tieto trovy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci v 1 sadzbe po 259,74 Eur, 2x režijný paušál.
34. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
35. Súd priznal oprávnenej náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v celkovej výške 324,43 Eur, ktorý pozostávajú z jedného úkonu právnej služby 1/2 x (259,74) + 1x režijný paušál vo výške 10,62 Eur + DPH, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci 47589,13 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.