Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-61P/117/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XX, XXX XX I. a otec - O. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Q. M. R. K. XX/XX, XXX XX E. X. - časť obce A. X., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému S., nar. XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 100 eur na sumu 200 eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 09.09.2020. II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 09.09.2020 do 31.01.2021 vo výške 473,33 eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh. III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. konania - 57 zo dňa 25.06.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.09.2020 žiadala matka súd, aby zvýšil výživné na maloletého S. na sumu 250 eur mesačne, pričom uviedla, že syn od 01.09.2020 nastúpil do X. ročník.a základnej školy, kde navštevuje krúžok L., ktorý sa platí polročne 50 eur. Na jeho vek je dosť vyspelý a vysoký a potrebuje viac aktivít, s čím sú spojené aj zvýšené finančné náklady a za 11 rokov od posledného rozsudku sa životné náklady podstatne zvýšili. So synom býva sama, jeho otec o syna nejaví záujem, nenavštevuje ho, ani neprispieva nič navyše okrem výživného 100 eur mesačne, aj to nepravidelne. 2. Otec vo vyjadrení k návrhu navrhol uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Jeho zárobkové pomery sa od roku 2009 nezmenili. Jeho príjem je v súčasnosti len XXX eur mesačne. Nedokáže platiť sumu, ktorú matka navrhla. Pracuje vo firme J. U., s.r.o. ako pomocný pracovník, a to len 10 hod./ týždenne na dohodu o pracovnej činnosti a dohodu má len k 31.12.2020. Chodí iba na výpomoc. Na východnom Slovensku je ťažké nájsť si prácu a najmä v období pandémie šírenia ochorenia COVID 19 . Otec uviedol, že má W. a nevie si nájsť nikde zamestnanie, kde by mal vyšší zárobok. Pravidelne prispieva na syna 100 eur mesačne. Styk so synom sa nerealizuje, nakoľko nemá finančné prostriedky na cestovanie. Ďalej uviedol, že je zadlžený a má tri exekúcie, pričom na zaplatenie výživného 150 eur si zobral pôžičku, ktorú ani nezačal splácať a vznikol mu dlh 600 eur. Svojej matke, s ktorou býva by mal prispievať na bývanie a stravu 100 eur mesačne, ale nakoľko vidí, v akej je situácii, nevyžaduje to od neho. Tiež mal za to, že náklady na krúžok L. nepredstavuje zvýšené náklady na dieťa. Uviedol, že

matka je zamestnaná a jej príjem je dobrý, ktorý pokryje všetky výdavky spojené s bývaním, vedením domácnosti a so starostlivosťou o maloleté dieťa a suma, ktorú prispieva je dostatočná. Uviedol, že má problém zo svojho príjmu uživiť sám seba a nedokáže platiť výživné 100 eur, peniaze si požičiava od matky a známych. K vyjadreniu pripojil Dohody o vykonaní práce so zamestnávateľom J. U., s.r.o.. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s príjmami a výdavkami rodičov a výdavkami maloletého S., oboznámením rodného listu maloletého, oboznámením súvisiacich spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. , , , ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a dožiadaným súdom vykonal výsluch otca. ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. 4. Matka vypovedala, že pracovný pomer v I. jej skončil v júni XXXX, kedy sa presťahovala so synom do X., do G. do nájomného bytu. Pracovný pomer skončil dohodou na jej žiadosť z dôvodu, že jej pracovná doba neumožňovala voziť syna do školy z miesta bydliska. Jej pracovná doba bola v rannej smene od 06.00 hod. do 14.30 hod. a v poobednej smene od 14.30 hod. do 22.00 hod.. So zamestnávateľom sa skúšala dohodnúť na zmene pracovnej doby, ale nemohli jej vyhovieť. Do G. sa presťahovala z dôvodu, že chceli so synom bývať sami, keď dovtedy žili u matkiných rodičov v Z.. V súčasnosti si hľadá zamestnanie buď v X. alebo v I., ale situácia je zložitá vzhľadom na pandemickú situáciu. O prácu sa uchádza cez internet, posiela životopisy, na úrade práce nie je evidovaná. Vlastní motorové vozidlo značky K., r. výroby XXXX, ktorý má na leasing, pričom platí splátku 150 eur mesačne. Nemá žiadne úspory, rodičia jej finančné pomáhajú s nákladmi ako aj na splátku leasingu. Náklady na bývanie sú cca XXX eur (nájom + elektrina a voda). Jej zdravotný stav je dobrý, takisto zdravotný stav syna. Má ukončené stredné odborné učilište obchodné bez maturity. Syn navštevoval L.l, za ktorý platila 50 eur polročne, ale vzhľadom na súčasnú situáciu už tento krúžok nenavštevuje. Tiež platí 50 eur polročne na školu. Inak nemá na syna žiadne zvýšené výdavky. Výdavky sú primerané jeho veku. Výživné žiadala zvýšiť odo dňa začatia konania s tým, že zameškané výživné by mohol otec platiť v splátkach. Tiež uviedla, že v súčasnosti otec pravidelne platí výživné v určenej výške. 5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že o doterajšom výživnom bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 25.6.2009, č.k. -57, kedy bola schválená dohoda rodičov ohľadne zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloletého výživné v sume 100,- eur mesačne. V tej dobe boli obaja rodičia slobodní, bez ďalších vyživovacích povinností. Otec pracoval v roku XXXX u zamestnávateľa S. S., s.r.o. v mesiaci január a február s priemernou čistou mzdou XXX,XX eur a u zamestnávateľa T. T. T. S., s.r.o., kde jeho priemerná čistá mzda za obdobie XX/XXXX- XX/XXXX predstavovala XXX,XX eur, pričom tento pracovný pomer bol dňa XX.XX.XXXX ukončený a otec bol od XX.XX.XXXX evidovaný na úrade práce, pričom poberal dávku cca XXX eur mesačne. Býval so svojou matkou v J.. Matka pracovala v I., s.r.o. s čistým mesačným zárobkom cca XXX,XX eur. I. u rodičov spolu s maloletým synom. 6. V súčasnosti sa osobný stav matky ani okruh jej vyživovacích povinností nezmenil. Pracovný pomer v I., s.r.o. jej v júni XXXX skončil dohodou na jej žiadosť z dôvodu, že sa so synom sťahovali do G., pričom pracovná doba jej neumožňovala syna voziť zo školy a do školy. V súčasnosti si hľadá zamestnanie buď v X. alebo v I.. I. v prenajatom byte, kde náklady na bývanie platí cca XXX eur mesačne. Predložila súdu potvrdenie o mzde od zamestnávateľa S. facility service, s.r.o.s čistým mesačným príjmom cca XX eur. Má ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity. 7. Otec je naďalej slobodný, ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Z. na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti J. U., s.r.o. s odmenou XXX eur mesačne. V živnostenskom ani obchodnom registri evidovaný nie je. Je nemajetný, jeho matka vlastní rodinný dom, v ktorom so svojou matkou býva, pričom po smrti otca naňho prešla 1 domu v dedičskom konaní. Na bývanie prispieva 30 eur mesačne. Inak je nemajetný, nepodniká. Uviedol, že trpí W., v súvislosti s ktorou má mesačné finančné výdavky. Iné zvýšené náklady na život nemá. Ako dôvod ukončenia predchádzajúceho pracovného pomeru uviedol, že pracovný pomer ukončil z dôvodu nedostatku práce na trhu. V súvislosti s dôvodmi, pre ktoré si nevie nájsť zamestnanie a akým spôsobom sa o zamestnanie uchádza, uviedol, že momentálne pracuje a v posledných 12 mesiacoch sa o zamestnanie neuchádzal. 8. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v čase od 05.03.2020 do 16.07.2020 pracoval otec u zamestnávateľa J. W. s priemerným mesačným vymeriavacím základom XXX,XX eur. 9. Maloletý S. mal v čase predchádzajúcej úpravy X roky, bol zdravý a mal začať navštevovať materskú škôlku. V súčasnosti ma maloletý XX rokov, navštevuje X. ročník základnej školy, jeho zdravotný stav je dobrý, pričom výdavky sú primerané jeho veku. 10. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 14. Takýmito výdavkami rodiča sú napr. dobrovoľné finančné záväzky voči právnickým či fyzickým osobám (pôžičky, úvery, leasingy), ako aj exekúcie v dôsledku neplnenia si týchto finančných záväzkov, alebo súdom určených povinností. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. 17. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. 18. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 11,5 roka, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého i na strane jeho rodičov a zistil, že maloletý úmerne veku vyrástol a jeho potreby sa zvýšili v každom smere. Maloletý medzičasom nastúpil na prvý stupeň základnej školy a v súčasnosti navštevuje druhý stupeň, s čím sa matke jednoznačne zvýšili náklady súvisiace so zabezpečením školských potrieb a pomôcok pre maloletého. 19. Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav a okruh vyživovacích povinností nezmenili. Matka ukončil pracovný pomer v I., s.r.o. na vlastnú žiadosť dohodu, pričom jej príjem sa v porovnaní s rokom XXXX podstatne znížil. Na túto skutočnosť však súd nemohol prihliadať, nakoľko dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorý matka uviedla nepovažoval súd za dôležitý dôvod. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd túto okolnosť považoval za vzdanie sa výhodnejšieho zárobku bez dôležitého dôvodu. Súd mal vzhľadom na pracovné skúsenosti matky, ktorá má niekoľkoročnú prax ako predavačka, za to, že v jej možnostiach je dosahovať príjem, aký mala v čase predchádzajúcej úpravy výživného, pričom ospravedlniteľným dôvodom nemožnosti nájsť si zamestnanie nemôže byť len súčasná pandemická situácia, keď matka pracovný pomer ukončila už v júli XXXX, teda v čase, keď sa ešte nešírila nebezpečná nákazlivá choroba COVID 19 a matka mala možnosť nájsť si iné vhodné zamestnanie. Takisto súdu nie je jasné, z akých zdrojov matka uhrádza náklady na bývanie, domácnosť ako aj na živobytie, keď jediný deklarovaný príjem mal byť vo výške 60 eur mesačne. Je zrejmé, že matka musí mať aj iný príjem, ktorý však súdu nepreukázala. Ak by aj bolo pravdou tvrdenie matky, že jej finančne pomáhajú rodičia, súd nepovažuje za rozumné správanie matky, ktorá sa rozhodla presťahovať do prenájmu v inom meste, z ktorého dôvodu sa aj vzdá svojho zamestnania, pretože jej nevyhovuje pracovná doba a to bez toho, aby mala zabezpečený iný príjem, pričom následne toto bývanie nevie sama financovať a obracia sa s finančnou výpomocou na rodičov, ktorí jej pritom mohli naďalej poskytnúť bývanie a matka by mohla pokračovať v práci, ktorú vykonávala. Matka je naďalej nemajetná, zdravotné problémy nemá. 20. Otec teraz pracuje na základe dohody o vykonaní práce a nepoberá podporu v nezamestnanosti rovnako ako vtedy. Jeho bytové a majetkové pomery sú naďalej nezmenené. 21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov

výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. 22. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že zvýšenie výživného voči maloletému S. je dôvodné tak vzhľadom na vzrast životných nákladov od poslednej úpravy, ako aj zvýšené potreby maloletého, ktoré medzičasom podstatne vzrástli vzhľadom na jeho vyšší vek a zvýšené náklady spojené s návštevou druhého stupňa základnej školy. Čo sa týka otca maloletého, súd nemal za preukázané žiadne objektívne, napr. zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa, i keď určité obmedzenie kvôli astme má. Otec má ukončené stredoškolské vzdelanie - strednú odbornú školu strojársku s trojročnou praxou, ktorá bola zahnutá v rámci školskej prípravy. Zároveň v čase predchádzajúcej úpravy bol schopný u zamestnávateľa T. T. T. S., s.r.o. dosiahnuť príjem cca XXX,XX eur, ktorý pracovný pomer však otec ukončil ako uviedol v konaní pri predchádzajúcej úprave výživného z dôvodu presťahovania sa z Bratislavy do Trebišova po rozchode s matkou. Súd má za to, že ak otec nie je schopný nájsť si adekvátne ohodnotené zamestnanie v mieste svojho bydliska, nič mu nebráni, aby vycestoval za prácou aj do iných miest, navyše keď nie je obmedzený v možnosti cestovať za prácou z objektívnych dôvodov. 23. Súd pri stanovovaní výšky výživného vychádzal z ďalších odôvodnených potrieb maloletého, zvýšených oproti predchádzajúcej úprave v súvislosti s návštevou druhého stupňa základnej školy a prirodzeným podstatným nárastom životných nákladov aj s ohľadom na pribúdajúci vek maloletého a rýchly fyzický rast zodpovedajúci obdobiu dospievania, ktorého potreby sa z fyziologického hľadiska začínajú blížiť dospelému človeku. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi nevychádza z exaktne vyčíslenej sumy, ale zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď. Vychádzajúc z bežných nákladov na výživu detí vo veku mal. S., mal súd za to, že primerané náklady na výživu maloletého sú celkovo vo výške cca 400 eur mesačne. Za zohľadnenia podielu vyživovacej povinnosti matky, súd dospel k záveru, že primeraná suma výživného zo strany otca zodpovedá sume XXX eur mesačne. 24. V súvislosti s hodnotením schopností a možností otca súd poukazuje na povinnosť rodiča využiť naplno svoj pracovný potenciál tak, aby v potrebnom rozsahu mohol zabezpečiť výživu všetkých osôb, ktoré sú na neho odkázané výživou a to i na svoj úkor. Súd pritom zdôrazňuje, že schopnosti a možnosti povinného rodiča sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností a pod. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Prvoradou povinnosťou každého z rodičov je vyživovať svoje deti a to aj na vlastný úkor, s čím súvisí povinnosť rodiča predovšetkým zabezpečiť výživu svojich detí a až následne jeho právo použiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie vlastných potrieb. Aj z toho dôvodu pre stanovenie výšky výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby riadne využíval svoje schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti bez objektívnych prekážok riadne nevyužíva. 25. U otca je nutné pri určení výživného vziať do úvahy jeho odbornosť, produktívny vek / 46 rokov/, ale aj to, že zo zdravotného hľadiska mu nie sú trvale odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie, zdravotnícke pomôcky, liečebné pobyty a pod.. Skutočnosť, že má otec exekúcie a pôžičky, súd vyhodnotil v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb, ktoré sa vo všeobecnosti zvýšili, keď matka z doterajšej výšky výživného určenej v roku 2009 v súčasnom období zabezpečí podstatne menej potrieb dieťaťa ako v čase jeho určenia. Bez zvýšenia výživného na Samuela zo strany jeho otca by matka v súčasnosti len s ťažkosťami zabezpečovala všetky jeho odôvodnené potreby, ktoré doteraz riadne zabezpečovala. 26. Pokiaľ otec poukazoval na to, že je ťažké nájsť si na východnom Slovensku prácu a v období pandémie sa niekde zamestnať súd zdôrazňuje, že ako sám otec uviedol, už od roku XXXX sa jeho zárobkové pomery nezmenili, pričom pandémia, na ktorú sa odvoláva je okolnosťou, ktorá je prechodná

a ktorá do životov ľudí zasiahla len v minulom roku, teda táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, že otec nevyvinul dostatočné úsilie na to, aby za obdobie 11 rokov od poslednej úpravy výživného si svoje zárobkové pomery upravil tak, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu vo výške, ktorá zodpovedá jeho odôvodneným potrebám. Navyše ako už súd uviedol, otcovi nič nebráni hľadať si prácu aj v iných mestách či regiónoch Slovenska, kde sú pracovné možnosti lepšie. Súd nepochybuje o tom, že životný štandard otca je na nízkej úrovni, avšak vzhľadom na jeho rodičovskú zodpovednosť, ktorá mu splodením dieťaťa vznikla, nemôže rezignovať na hľadanie si zamestnania s dostatočným zárobkom. Súd nevychádza z fakticity príjmu, ale potencionality. Súd má za to, že otec je v riešení svojich zárobkových možností pasívny, keď aj sám uviedol, že v posledných 12 mesiacoch sa neuchádzal nikde o zamestnanie vzhľadom na to, že pracuje, pričom však otec sa nemôže uspokojiť s prácou ohodnotenou sumou 170 eur mesačne, keď má vyživovaciu povinnosť k XX ročnému synovi, ktorého odôvodnené potreby výšku takéhoto zárobku prekračujú. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že nakoľko otec pracuje na základe dohode o vykonaní práce len 10 hodín týždenne, nič mu nebráni hľadať si popri tejto práci aj ďalšie zamestnanie, keďže by mu to doterajší pracovný čas dovoľoval. Na jednej strane otec tvrdí, že si nevie nájsť nikde zamestnanie, kde by mal vyšší zárobok, no na druhej strane uvádza, že si zamestnanie ani nehľadá, nakoľko pracuje. Keďže príjem otca je nedostatočný na pokrytie aspoň základných potrieb nevyhnutných pre prežitie maloletého dieťaťa, je povinnosťou rodiča maximalizovať svoje úsilie, aby dokázal svoje záväzky a povinnosti vždy a za každých okolností splniť, pričom otec si musí byť vedomý toho, že náklady na výživu maloletého dieťaťa rastú pribúdajúcim vekom a v tomto smere musí rodič zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej finančné ohodnotenie na zabezpečenie potrieb na neho odkázaných osôb bude postačovať. Otec nemôže všetky finančné náklady presúvať na matku maloletého, ktorá ho má v osobnej starostlivosti. Ku cti otca neslúži ani fakt, že sa o maloletého nezaujíma, pričom tvrdenie, že styk so synom sa nerealizuje, nakoľko nemá finančné prostriedky na cestu do I., nie je ospravedlniteľným dôvodom pre nezáujem rodiča o svoje maloleté dieťa, keď existujú aj iné možnosti kontaktu. Otec poukazoval na to, že podľa jeho názoru náklady na krúžok floorbalu 50 eur polročne nepredstavujú zvýšené náklady na dieťa a že o iných aktivitách syna nemá vedomosť. Súd otcovi zdôrazňuje, že zvýšené náklady na maloletého nevznikli len v súvislosti s návštevou záujmového krúžku, ale predovšetkým tým, že za XX rokov od poslednej úpravy sa potreby maloletého prirodzene zvýšili, a to vzhľadom na jeho vyšší vek a zvýšené náklady v súvislosti s návštevou najprv prvého stupňa základnej školy a v súčasnosti druhého stupňa základnej školy. Ak sa otec domnieva, že len záujmové aktivity maloletého dieťaťa môžu byť dôvodom pre zvýšenie nákladov na odôvodnené potreby maloletého, je zrejmé, že otec ignoruje skutočné potreby svojho maloletého syna a nemá žiaden záujem tieto uspokojovať. Otec mal tiež za to, že príjem matky je dostatočný na to, aby pokryl všetky výdavky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa. Otec však opomína skutočnosť, že je to práve matka, ktorá vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu do určitej miery kompenzuje osobnou starostlivosťou, pričom v zásade platí, že otec by sa mal následne vo väčšej miere podieľať na výžive maloletého finančným plnením, samozrejme po zohľadnení všetkých okolností a pomerov na strane oboch rodičov ako aj maloletého dieťaťa. Prístup otca, ktorý takýmto spôsobom prenáša svoju vyživovaciu povinnosť na plecia matky, navyše za situácie, keď sa otec so synom ani nestretáva a nejaví oň záujem, je v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa Je zjavné, že otec si nie je vedomý zodpovednostného vzťahu, ktorý splodením dieťaťa vznikol, a že aj on má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka. 27. Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a prípadne má iné vyživovacie povinnosti. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam a predovšetkým skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného. 28. S poukazom na uvedené teda súd považoval vzhľadom na zmenu pomerov účastníkov za primerané tak schopnostiam a terajším možnostiam oboch rodičov, ako i základným odôvodneným potrebám maloletého zvýšenie výživného zo strany otca z doterajšej sumy XXX eur na sumu XXX eur mesačne a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku návrh matky zamietol. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil od doručenia návrhu na zvýšenie výživného na súd, t.j. od XX.XX.XXXX.

29. Otcovi za obdobie od 09.09.2020 do XX.XX.XXXX dokedy bolo splatné výživné v čase vyhlásenia rozsudku, vznikol na výživnom zročný dlh vo výške XXX,XX eur, nakoľko za uvedené obdobie súd vychádzal z povinnosti otca uhrádzať výživné na maloletého v súdom stanovenej výške (200 - 100 = 100 eur x 4 mesiace (10/2020-01/2021) = 400 eur +73,33 eur ako alikvotná čiastka za 22 dní mesiaca september 2018). Vyššie vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom súd otca zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach 30 eur spolu s bežným výživným. 30. V časti, v ktorej súd zamietol návrh matky súd poukazuje na to, že výživné vo výške 250 eur mesačne vzhľadom k schopnostiam a možnostiam otca nepovažoval za primerané. Nepochybne táto suma neprevyšuje skutočné potreby dieťaťa, avšak tieto sú do istej miery limitované práve schopnosťami a možnosťami rodiča. Súd preto aj pri zohľadnení priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v SR vo výške 1131 eur v hrubom, t.j. 850 eur v čistom, nemohol pristúpiť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca do výšky navrhovanej matkou, keď zaužívaná prax súdov je určiť výživné v rozsahu 20-30% z príjmov, resp. potenciálnych príjmov rodiča, pričom suma 200 eur je zhruba v polovici takto určeného ukazovateľa. 31. Záverom súd považuje za potrebné dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd teda svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach a nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa ku všetkým početným, ale vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu nepodstatným pripomienkam, námietkam a tvrdeniam vznášanými v priebehu konania jeho účastníkmi. 32. O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v troch vyhotoveniach v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy / /. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .