Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/5/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Ing. X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXX, zastúpeného splnomocnencom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o., IČO: 47 255 498, so sídlom Bratislava, Kopčianska 10, 851 01, proti žalovanej: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., B. XXXX/X, zastúpenej AK: JUDr. Miroslav Kučera, so sídlom Bratislava, Krajinská 30, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -21 zo dňa 16. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Napadnutý II. výrok r u š í .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie v nasledovnom znení: zakazuje žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území O., obec O., okres Dunajská Streda, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to konkrétne parc. č. 240/15 - záhrada o výmere 191 m2 a parc. č. 240/72 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 130 m2 a ako stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX stojaci na parc. č. 240/72, to všetko v spoluvlastníckom podiele v pomere 1/1 k celku, a to tak, že tieto nemôže predať, darovať, prenajímať, iným spôsobom scudziť ani zaťažiť záložným právom, zriaďovať vecné bremená a dať ako zábezpeku, to všetko až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: , II. výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie okresný súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , , .

3. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že po preskúmaní obsahu predložených listinných dôkazov konštatuje, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, nakoľko je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Žalobca v návrhu uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli počas manželstva do BSM, a to Dohodou o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vypriadaní zo dňa 1.12.2011, napriek ktorej však na liste vlastníctva č. XXX je žalovaná vedená ako výlučná vlastníčka nehnuteľností. Dňa 2.11.2020 podal na Okresnom súde Bratislava II žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, ktorej predmetom sú aj predmetné nehnuteľnosti (vedené pod sp. zn. ). Dňa 13.10.2020 podala žalovaná na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z dôvodu ktorého je na liste vlastníctva č. XXX evidovaná plomba pod č. V-7745/2020. Okresný súd dospel k

záveru, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej, t.j. pravdepodobnosť nároku. Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je však existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strany sporu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom bolo preukázané, že žalovaná vykonáva úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, a to konkrétne formou ich prevodu na tretiu osobu, čím bola osvedčená aj druhá podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, a to existencia hrozby bezprostrednej ujmy, ktorá žalobcovi hrozí na jeho práve, ak nedôjde k nariadeniu predmetného neodkladného opatrenia.

4. Podľa v spojení s okresný súd priznal žalobcovi ako strane sporu, ktorá bola v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešná, proti žalovanej nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

5. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná, ktorým navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania s poukazom na . Namietala, že od 12.11.2020 nie je vlastníčkou nehnuteľností, preto neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené.

6. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016 - ďalej len ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( v spojení s ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie v časti nariadenia neodkladného opatrenia nie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho zmenu v zmysle .

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalovanej predostreté ňou v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie.

9. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

10. Žalobca odôvodnil nariadenie neodkladného opatrenia potrebou neodkladnej úpravy pomerov s poukazom na to, že žalovaná nakladá s dotknutými nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. )., keď dňa 13.10.2020 podala žalovaná na Okresný úrad Dunajská Streda, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, z dôvodu ktorého je na liste vlastníctva č. XXX evidovaná plomba pod č. V-7745/2020.

11. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

15. Podľa až 3 , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa a , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z citovaných zákonných ustanovení možno jednoznačne vyvodiť, že právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. V je možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

19. Právo na súdnu ochranu vyplýva nielen z ústavných záruk (Listiny základných práv a slobôd), taktiež z občianskoprávnych (obchodných) predpisov, či už z hmotných alebo procesných. Predpokladom úspešnosti návrhu je predovšetkým existencia vecnej legitimácie, ktorú v zmysle ustálenej judikatúry všeobecných súdov a právnej náuky má iba ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu (práva), o ktorý v konaní ide. I v prípade neodkladného opatrenia, tento zabezpečovací právny inštitút nemožno využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami. Ak medzi stranami nie je vzťah, ktorý je upravený právom, ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia netreba skúmať, pretože chýba základný stavebný kameň, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Potvrdením existencie právneho vzťahu medzi subjektmi (stranami) činnosti (konania) súdu o nariadenie neodkladného opatrenia je aj vzťah neodkladnej ochrany k ochrane vo veci samej.

20. Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon. Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej

veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu.

22. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Je daná vtedy, ak jedna strana je subjektom práva a opačná strana subjektom povinnosti. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný vtedy, ak mu skutočne patrí nárok, ktorý žalobu uplatňuje a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa na ňom žalobca domáha. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia a žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. To platí nielen pre konanie vo veci samej, ale i pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Odvolací súd považoval (jediný) odvolací argument žalovanej, že od 12.11.2020 nie je vlastníčkou nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia za dôvodný. Uvedená skutočnosť vyplýva z listu vlastníctva č. XXX (založený na č.l. 45), podľa ktorého je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaná Z. Q. a to titulom V 7745/20 Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena vklad povolaný dňa 12.11.2020, pričom napadnuté uznesenie vydal okresný súd (až) dňa 16.11.2020 bez toho, aby uvedenú skutočnosť zohľadnil.

24. S poukazom na uvedené potom, pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej pre konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá tak nie je (už ani v čase nariadenia neodkladného opatrenia napadnutým uznesením) podľa hmotného práva nositeľom povinností a ani práv vyplývajúcich z vlastníckeho práva, ktorých zdržania sa žalobca návrhom na nariadenie daného neodkladného opatrenia domáha, bolo nevyhnutným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči tejto žalovanej

- odvolateľke, v celom rozsahu ako nedôvodný, zamietnuť.

25. Odvolací súd na základe uvedeného uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním žalovanej voči nej v časti nariadenia neodkladného opatrenia podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanej zamietol. V časti o trovách prvoinštančného konania odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, nakoľko nešlo v tejto časti o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo v tejto časti rozhodnutie vydané neexistovali, nakoľko o trovách konania sa podľa rozhoduje aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej) končí.

26. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie (vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva) bude končiť ( ).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).