Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6Co-76-2020.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Subarea
6Co/76/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Y. S., X.. XX.XX.XXXX, L. L., L. XX, V., proti žalovaným: 1/. U. D., X.. XX.XX.XXXX, L. E. X, L., X/ C. D., X.. XX.X.XXXX, L. E. X, L., obe zastúpené advokátkou JUDr. Lýdia Rácková, so sídlom Lichnerova 32, Senec, o vrátenie daru a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 23.01.2020, č. k. 4C/18/2018-152, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu; žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2/ Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.1.2020 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá listom doručeným 20.1.2020 oznámila, že jej právna zástupkyňa je dva mesiace nedostupná, nereaguje na jej výzvy, nenapísala v jej mene vyjadrenie v zmysle výzvy súdu a z tohto dôvodu ju zbavuje plnej moci. Na ďalšie pojednávanie chce poveriť iného advokáta, o čom bude súd včas informovať. Z týchto dôvodu žiadala pojednávanie odročiť. Súd prvej inštancie tieto dôvody nevyhodnotil ako dôležité pre odročenie pojednávania podľa ust. § 183 ods. 1,3 C.s.p. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa netvrdila také skutočnosti, ktoré by vzhľadom k svojej povahe boli spôsobilé jej neúčasť na pojednávaní ospravedlniť t. j. také, ktoré by jej neumožnili sa na pojednávaní osobne zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne by boli vážne (dôležité, ospravedlniteľné) ako z hľadísk objektívnych tak subjektívnych. Dôvody ňou uvádzané v liste zo dňa 16.1.2020 neboli podľa súdu prvej inštancie dôvodmi pre ktoré sa nemohla dostaviť na pojednávanie a nešlo ani o dôvody, ktoré by nastali krátko pred pojednávaním /napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu/. Pokiaľ ide o právo byť v konaní právne zastúpený, dodal, že žalobkyni od ostatného pojednávania (29.10.2019) márne uplynula najmenej lehota 20 dní na podanie relevantného vyjadrenia a s ohľadom na priebeh posledného pojednávania mala ku dňu 23.1.2020, vzhľadom na presýtenosť trhu advokátmi, dostatok času, aby na svoje zastupovanie splnomocnila akéhokoľvek iného advokáta pokiaľ zistila, že ňou doposiaľ splnomocnený advokát je nečinný a nekoná v jej záujme riadne a včas.
3/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že darovacou zmluvou zo dňa 14.7.1987 uzatvorenou medzi darcami S. S. a manželkou Y. S. (žalobkyňou) a obdarovanou U. D., K.. S. (žalovanou 1/) darcovia bezodplatne previedli na obdarovanú nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX kat. územie Modra, parc. Č.. XXXX/XX zast. plocha vo výmere 1068 m2 a stavbu súp. č. XXXX. V čl. II. darovacej zmluvy je uvedená hodnota daru 63.994 Kčs. V čl. IV. darovacej zmluvy obdarovaná v prospech darcov zriadila k predmetu daru právo doživotného bezplatného bývania a užívania. Zmluva nadobudla účinnosť registráciou Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek v Bratislave pod č. R I., V.
1012/87 dňa 14.8.1987. Listom zo dňa 13.4.2018, doručeným žalovanej 1/ dňa 17.5.2018, žalobkyňa vyzvala žalovanú 1/ na vrátenie daru - rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X a pozemku p. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 1.073m2, zapísaných na LV č. 273 kat. územie Modra do 27.4.2018 z dôvodu, že svojím konaním ale aj nečinnosťou žalovaná 1/ hrubo porušila dobré mravy. Vo výzve žalobkyňa uviedla, že žalovanú 1/ a jej deti celý život podporovala, okrem tejto chaty jej darovala aj veľa peňazí a žalovaná 1/ dopustila, že sa na staré kolená stala bezdomovkyňou po tom, čo ju dcéra žalovanej 1/ U. L. v lete roku 2017 vyhodila z rodinného domu, ktorý nadobudla s otcom žalovanej 1/ a žalovaná 1/ sa jej nezastala a ani sa o ňu nepostarala. V písomnej reakcií zo dňa 14.6.2018 žalovaná 1/ odmietla vrátiť dar s tým, že žalobkyňa je nespravodlivá a krivo ju, jej dcéru a manžela obvinila, keď zlé vzťahy s jej dcérou U. L. a jej manželom si žalobkyňa svojou povahou a správaním voči nim zavinila sama, sama dobrovoľne odišla z domu bez toho, aby o tom niekomu niečo povedala, nasledovali viaceré udania na polícii, následne po 3 týždňoch ju ubytovala vo svojom rodinnom dome v Bernolákove napriek osobným problémom (starostlivosť o ťažko chorého manžela), pričom žalobkyňa o ďalšie 2 týždne aj túto domácnosť z vlastného rozhodnutia opustila. Súd prvej inštancie ďalej skutkovo zistil, že Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor dňa 16.11.2018 pod č. V 2501/2018 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam, vedeným na Z. Č.. XXX pre kat. územie Modra, obec Modra, okres Pezinok: stavba rekreačnej chaty súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parcela reg. „C“ Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2 a pozemku parcela reg. „C“ č. 5850/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1073m2, v celosti, titulom darovacej zmluvy, uzatvorenej medzi darcom - žalovanou 1/ a obdarovanou - žalovanou 2/ dňa 5.6.2018. Podľa aktuálneho LV č. XXX pre kat. územie Modra, obec Modra, okres Pezinok, vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaná 2/ v podiele 1/1 k celku titulom darovacej zmluvy V 2501/2018 zo dňa 16.11.2018. List vlastníctva obsahuje aj ťarchu - právo doživotného užívania v prospech žalobkyne podľa RV. 1012/87.
4/ Z tohto skutkového stavu, odkazujúc na § 630 Obč. zák., § 137 písm. a/, c / C.s.p., dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala súdnej ochrany na základe skutkových tvrdení, podstatou ktorých bolo tvrdenie, že žalovaná 1/ ako obdarovaná, sa voči nej, ako darkyni mala dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov, čo malo založiť jej právo na vrátenie daru. Žalobným petitom sa voči obom žalovaným domáhala jednak uloženia povinnosti vydať jej predmet daru (uloženie povinnosti), ako aj určenia jej vlastníckeho práva k predmetu daru (určovacia žaloba). Z hľadiska formulácie žalobného petitu bolo pred dátumom 16.11.2018, kedy žalovaná 1/ prestala predmetom daru nielen fakticky ale aj právne disponovať na vôli žalobkyne, ako dominus litis, či sa bude voči žalovanej 1/ ako obdarovanej, domáhať uloženia povinnosti dar vydať/vypratať, alebo určenia vlastníckeho práva žalobkyne, ktoré by sa za splnenia zákonných podmienok na vrátenie daru (hrubého porušenia dobrých mravov obdarovanou voči nej alebo osobám jej blízkym) obnovilo okamihom doručenia výzvy na vrátenie daru žalovanej, pričom súdne rozhodnutie by bolo podkladom pre zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v prospech žalobkyne, resp. obnovenie pôvodného, avšak iba v ideálnej polovici vlastníckeho práva žalobkyne; keďže bola darcom iba jednej ideálnej polovice, resp. predmet daru bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela; okamihom smrti druhého z darcov Oskara Omastu dňa 25.11.1991 jeho právo domáhať sa vrátenia daru od žalovanej 1/ zaniklo. Momentom, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vykonaní povolenia vkladu vlastníckeho práva k predmetu daru v prospech žalovanej 2/ sa už podľa zákonnej úpravy darovania nemohla voči žalovanej 1/ (obdarovanej) domáhať vrátenia daru vo forme vydania/vypratania nehnuteľnosti alebo určenia vlastníckeho práva k predmetu daru, ale vyporiadania podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl., § 458 ods. 1 Obč. zák.), teda vrátenia daru od obdarovanej - žalovanej 1/ v podobe finančnej náhrady. Nakoľko v tomto zmysle nebola žaloba ku dňu pojednávania (23.1.2020) zmenená, s poukazom na čl. 17 C.s.p., zakotvujúcim zásadu procesnej ekonómie, súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, a to bez vykonania ďalších žalobkyňou navrhnutých dôkazov. Z uvedených dôvodov preto nepristúpil ani k posúdeniu platnosti výzvy na vrátenie daru, ako jednostranného právneho úkonu darcu (ust. § 37 a nasl. Obč. zák.). Vo vzťahu k žalovanej 2/ súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, dôvodiac, že nebola nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z darovacej zmluvy zo dňa 14.7.1987, teda nebola osobou obdarovanou.
5/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/, 2/ v konaní.
6/ Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, dožadujúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentovala tým, že žalobu voči žalovanej 1/ podala z
dôvodu, že nereagovala na jej výzvu o vrátenie daru z 13.4.2018, žalovaná 1/ reagovala až listom zo dňa 14.6.2018, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že jej dar nemieni vrátiť a preto nemala inú možnosť, ako domáhať sa jeho vrátenia súdnou cestou. Namietala tiež, že súd prvej inštancie doručil žalovanej 1/ žalobu až 5 mesiacov po jej podaní, čím jej poskytol dostatok času na to, aby si vybavila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/ k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu. Žalovaná 1/ nerešpektovala právny stav, ktorý nastal po tom, ako obdŕžala jej výzvu na vrátenie daru, a po doručení výzvy podala na Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, návrh na vklad darovacej zmluvy, ktorou predmetnú nehnuteľnosť darovala svojej dcére (žalovanej 2/). Nakoľko ešte dňa 13.4.2018 doručila Okresnému úradu Pezinok výzvu na vrátenie daru, katastrálny odbor pod č. V 2501/2018 dňa 22.6.2018 prerušil katastrálne konanie a pozval ju a žalovanú 2/ na rokovanie. Toto stretnutie sa nekonalo, nakoľko sa právna zástupkyňa žalovanej ospravedlnila. Následne dňa 18.7.2018 doručila katastrálnemu odboru aj kópiu žaloby s prezenčnou pečiatkou Okresného súdu Pezinok. Katastrálny odbor napriek svojmu rozhodnutiu o prerušení konania vydal následne rozhodnutie, ktorým povolil vklad darovacej zmluvy, ktorou žalovaná 1/ darovala spornú nehnuteľnosť svoje dcére - žalovanej 2/. Z tohto dôvodu navrhla dňa 23.3.2019 vstup žalovanej 2/ do konania. Na výzvu súdu podaním zo dňa 11.4.2019 doplnila procesný návrh o žalobný petit, ktorým žiadala, aby súd určil, že je vlastníčka sporných nehnuteľností. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že s ohľadom na skutočnosť, že sa dňa 29.10.2019 nevedela skontaktovať so svojou právnou zástupkyňou, požiadala listom zo dňa 16.1.2020, aby súd pojednávanie určené na 23.1.2020 odročil a si mohla zvoliť nového právneho zástupcu. Súd prvej inštancie však na túto žiadosť nereagoval, neoznámil jej, že žiadosti nevyhovuje z dôvodu, že v nej neuviedla relevantné skutočnosti, ale až na pojednávaní rozhodol, že bude pojednávať v jej neprítomnosti, čo sa dozvedela po doručení rozsudku. V rozsudku (ods. 15) súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na presýtenosť trhu advokátmi mala dostatok času na to, aby na svoje zastupovanie splnomocnila akéhokoľvek iného advokáta. Toto však nezodpovedá realite, nakoľko je starobná dôchodkyňa, má 83 rokov a vec, ktorá je predmetom sporu, je právne náročná. Bolo pre ňu nemožné zohnať advokáta, ktorý by ju v konaní zastupoval. Namietala tiež, že súd prvej inštancie jej odňal možnosť konať pre súdom aj tým, že jej znemožnil vyjadriť sa k výpovedi žalovanej 2/, ktorá bola vypočutá na pojednávaní dňa 23.1.2020.
7/ Žalované 1/, 2/ sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili.
8/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť, nakoľko súd prvej inštancie svojim postupom porušil procesné práva žalobkyne v takej miere, ktorú nie je možné zhojiť v odvolacom konaní.
9/ Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním zo dňa 16.1.2020 doručeným súdu prvej inštancie 20.1.2020 o 8,45 hod. (č.l. 142) požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 23.1.2020 z dôvodu, „že jej terajšia advokátka už 2 mesiace nereaguje na žiadne výzvy, pričom od posledného pojednávania nariadeného na 29.10.2019, ktoré sa neuskutočnilo z dôvodu procesnej chyby, mala právna zástupkyňa JUDr. Michalková napísať v jej mene vyjadrenie k poslednému vyjadreniu žalovaných 1/, 2/, čo nespravila. Z toho dôvodu ju zbavuje plnej moci s tým, že na ďalšie pojednávanie a svoje zastupovanie chce poveriť iného advokáta“. V tejto sporovej veci bolo prvé súdne pojednávania nariadené na 29.10.2019, predmetné pojednávania nebolo otvorené pre procesnú chybu na strane súdu pri doručovaní predvolania žalovanej 2/ a vo veci bol stanovený nový termín pojednávania na 23.1.2020. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal právnu zástupkyňu žalobkyne, aby sa kvalifikovane vyjadrila k meritu veci a argumentácii protistrany, pričom za týmto účelom jej stanovil lehotu 20 dní (viď zápisnica na č. l. 131). Na súdne pojednávanie nariadené na 23.1.2020 sa žalobkyňa nedostavila, súd prvej inštancie pojednával v jej neprítomnosti, keď skonštatoval, že jej podanie zo dňa 16.1.2020 neobsahuje predpísané náležitosti (zákonný dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 183 C.sp.), ani žiaden bezprostredný kontakt na ňu a vo veci meritórne rozhodol.
10/ Podľa § 183 ods. 1 C.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
Podľa § 183 ods. 4 C.s.p., ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
11/ Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že žalobkyňa v predmetnej veci preukázala vážne dôvody na odročenie pojednávania, ktoré jej bránili zúčastniť sa pojednávania nariadeného na 23.1.2020.
12/ Dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 C.s.p. môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne ponímaná ako odpustiteľná), nepredvídaná (neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca strane sporu uskutočniť kroky vedúce k jej účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania posudzuje súd podľa okolnosti toho ktorého prípadu (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/132/2017 zo dňa 13.12.2017). V prejednávanom prípade žalobkyňa udelila plnú moc na zastupovanie advokátke JUDr. Alžbete Darine Michalkovej dňa 29.10.2019 (viď č.l. 133), ktorá sa zaviazala na pojednávaní dňa 29.10.2019 vyjadriť sa v jej mene k procesnej obrane žalovaných. Z obsahu spisu je zrejmé, že právna zástupkyňa JUDr. Michalková bola nečinná, k veci sa nevyjadrila v stanovenej lehote, nekontaktovala súd ani žalobkyňu, z ktorého dôvodu jej žalobkyňa vypovedala listom zo dňa 19.1.2020 plnú moc a ako osoba bez právneho vzdelania požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 23.1.2020 za účelom udelenia plnej moci novému advokátovi. Išlo o prvý prípad, kedy žalobkyňa žiadala odročiť pojednávanie, nie je teda možné z jej strany uvažovať o prípadných obštrukciách v súvislosti so súdnym konaním. V prípade žalobkyne je tiež potrebné zohľadniť aj jej vek (nar. 27.11. 1932) a s tým súvisiace zdravotné obmedzenia a limity. Zohľadniac okolnosti tohto prípadu možno uzavrieť, že žalobkyňa preukázala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na 23.1.2020. Pokiaľ teda súd prvej inštancie za tohto skutkového stavu prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobkyne, porušil jej právo na spravodlivý súdny proces.
13/ Súd prvej inštancie porušil procesné práva žalobkyne aj z dôvodu, že jej neoznámil, ako posúdil jej žiadosť o odročenie pojednávania (§ 183 ods. 4 C.s.p.), pričom sa uspokojil s tým, že v žiadosti o odročenie pojednávania nebola uvedená elektronická adresu, ani telefónne číslo žalobkyne. Žalobkyňa v žiadosti o odročenia pojednávania uviedla svoju adresu, na ktorej sa zdržuje a riadne preberá poštu (u. p. P., L. XX, 917 01 Trnava), pričom súd prvej inštancie mal 3 pracovné dni, aby sa pokúsil žalobkyňu na tejto adrese kontaktovať (ktorá okolnosť však zo spisu nevyplýva). V prípade žalobkyne bolo totiž potrebné zohľadniť, že s ohľadom na jej vek (v tom čase 87 rokov) nie je možné predpokladať, že má relevantné znalosti v oblasti používania moderných informačných a komunikačných technológií, ani to, že takéto technológie sú jej dostupné.
14/ Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že na pojednávaní dňa 29.10.2019 pripustil zmenu žaloby „jej rozšírením v znení ako bolo súdu doručená písomne zo dňa 10.6.2019“, z výroku tohto uznesenia však nie je zrejmé, akú konkrétnu zmenu žaloby súd prvej inštancie pripustil. Z podania žalobkyne zo dňa 10.6.2019 (č.l. 83) totiž nie je možné vyvodiť, či sa aj naďalej domáha voči žalovanej 1/ vrátenia daru alebo či žiada aj voči nej určiť svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam.
15/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p. a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
16/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).