Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-185-2020.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/185/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobcu M. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. 2, A. nad K., zast. Mgr. Zdenkou Záhorákovou, advokátkou, so sídlom L. Novomeského 2667/4, Trenčín, proti žalovanému SPOROINVEST a.s., so sídlom Mäsiarska 11, Košice, IČO: 36 205 516, o zaplatenie 331,94 € (10.000,- Sk), o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 25C/224/2003-87 zo dňa 14.7.2020 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.
Odmieta odvolanie proti výroku uznesenia o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.
Žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením konanie zastavil (I.), vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,80 € cestou Slovenskej pošty, a.s. Košice do 15 dní od doručenia právoplatného uznesenia (II.) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania (III.).
2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdny poplatok žalobcovi vrátil podľa ust. § 11 ods. 3, 4 a 6, § 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 8.7.2020 pred začatím pojednávania vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal vrátiť 100 % zaplateného súdneho poplatku na označený účet v peňažnom ústave. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku vo výške 9,80 € (zaplatený súdny poplatok 16,50 €, krátený o sumu 6,70 €). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobca späťvzatím žaloby bez odôvodnenia tohto úkonu zavinil zastavenie konania, a preto žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
3. Uznesenie vo výrokoch o trovách konania a vrátení súdneho poplatku (II. a III.) napadol včas podaným odvolaním žalobca, nakoľko mal za to, že rozhodnutie v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Vytkol súdu prvej inštancie, že rozhodol o vrátení súdneho poplatku podľa nesprávnych ustanovení § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ mu nevrátil súdny poplatok v plnej výške podľa ust. § 11 ods. 8 cit. zákona, podľa ktorého ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o
trovách konania a vytkol súdu prvej inštancie, že i napriek ním uvedenému dôvodu späťvzatia žaloby, ktorým je vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného dňa 20.5.2004, pričom tento dôvod bol súdu známy, nakoľko samotný súd ho vyzval listom zo dňa 17.9.2018, aby sa vyjadril, či trvá na podanej žalobe vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného bol dňa 20.5.2004 vyhlásený konkurz, súd nezohľadnil, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo práve vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného a ďalšie konanie by bolo preto bezúčelné a neviedlo by k uspokojeniu jeho pohľadávky. Žalobca mal za to, že jednoznačne zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý v konaní podal proti platobnému rozkazu vydanému dňa 14.5.2003 zjavne účelový odpor, v ktorom namietal neexistenciu platne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorá bola žalobcovi predložená práve zo strany žalovaného a v tomto znení ju i podpísal, teda žalovaný sa snažil o predĺženie súdneho konania a jeho ďalšie konanie viedlo k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. V danom prípade podaná žaloba bola dôvodná (čo podporuje i skutočnosť, že súd v konaní vydal platobný rozkaz) a v predmetnom konaní nebolo možné riadne pokračovať z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že mu vráti nekrátený súdny poplatok vo výške 16,60 € a prizná mu náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 a 361 CSP), vo vzťahu k výroku o trovách konania [uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť podľa ust. § 367 ods. 3 CSP, a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané] podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP), z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v napadnutom výroku o trovách konania (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie v tomto výroku (§ 389 CSP), a preto uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
5. Súd prvej inštancie na rozhodnutie o trovách zastaveného konania v danej veci aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu, ktoré je v danej veci relevantné, a to ust. § 256 ods. 1 CSP upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti strany za zavinenie, ktoré však nesprávne interpretoval. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, tiež I. ÚS 469/04). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, príp. pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (pozri Civilný sporový poriadok. Komentár, autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol., vyd. C.H.Beck v Prahe 2016, str. 934).
6. V danom prípade žalobca vzal podanú žalobu späť podaním doručeným súdu dňa 8.7.2020 (č.l. 83), t.j. už po ukončení konkurzného konania, ktoré skončilo dňa 24.3.2020 zrušením konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu SPOROINVEST a.s. po splnení konečného rozvrhu výťažku podľa ust. § 44 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K/40/2003-79 zo dňa 10.2.2020). Je teda zrejmé, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného dňa 20.5.2004, ako to žalobca tvrdí v podanom odvolaní (ani v späťvzatí žaloby tento dôvod neuviedol), ale je ním skutočnosť, že žalovaná pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke bola uspokojená z majetku úpadcu (žalovaného) podliehajúceho konkurzu, čím sa ďalšie vedenie súdneho sporu pre žalobcu stalo bezpredmetným. V tejto procesnej situácii, s prihliadnutím i na následky spojené s ukončením konkurzného konania po splnení rozvrhového uznesenia (následný ex offo výmaz spoločnosti z obchodného registra), súd prvej inštancie zavinenie na zastavení konania nedôvodne pripísal na ťarchu žalobcu, ktorý na základe
doručenej výzvy súdu reagoval na vzniknutú situáciu procesným úkonom späťvzatia žaloby a za zastavenie konania v prejednávanej veci nenesie zodpovednosť. Podľa posúdenia odvolacieho súdu dôvod zastavenia konania v širších procesných súvislostiach bolo možné pripísať žalovanému, a preto pri správnej aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP by nárok na náhradu trov zastaveného konania inak vznikol žalobcovi proti žalovanému.
7. Odvolací súd zistil, že žalovaná spoločnosť SPOROINVEST a.s., so sídlom Mäsiarska 11, Košice, IČO: 36 205 516, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I v oddieli Sa, vložke č. 1172/ V, po ukončení konkurzného konania zanikla ku dňu 2.10.2020 ex offo výmazom z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 6K/40/2003 zo dňa 10.2.2020 a uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. 29CbR/25/2020 zo dňa 7.9.2020 podľa ust. § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. V čase rozhodnutia odvolacieho súdu teda žalovaný nemal spôsobilosť na práva a povinnosti (§ 18 Občianskeho zákonníka) ani procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP), lebo ako subjekt (a strana sporu) bez právneho nástupcu zanikol, čím je vylúčené, aby vo vzťahu medzi ním (ako neexistujúcim subjektom) a žalobcom vznikli akékoľvek práva a povinnosti tiež procesnej povahy, povinnosť nahradiť trovy konania a jej zodpovedajúce právo žalobcu na náhradu trov nevynímajúc.
8. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil uznesenie v napadnutom výroku o náhrade trov zastaveného konania s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na ich náhradu nepriznal.
9. Z rovnakých dôvodov odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
10. Žalobca podaným odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie tiež vo výroku (II.), ktorým mu súd vrátil (krátený) súdny poplatok. Toto rozhodnutie však nepatrí medzi uznesenia, proti ktorým je podľa ust. § 357 ods. 1 CSP odvolanie prípustné, a preto odvolací súd postupoval podľa ust. § 386 písm. c) CSP a odvolanie žalobcu proti tomuto výroku uznesenia ako objektívne neprípustné odmietol. Záverom odvolací súd pripomína, že poplatkovým súdom je súd prvej inštancie, ktorý postupom podľa ust. § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) môže nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti na návrh alebo aj sám z vlastného podnetu uznesením zrušiť alebo zmeniť.
11. Toto rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.