Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoZm-4-2020.pdf
PDF · 111.53 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoZm/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/ Z.. F. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. F.. Q.. M. XXXX/XX, XXX XX B., 2/ W. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. F.. Q.. M. XXXX/XX, XXX XX B., 3/ S. Q., I.. XX.XX.XXXX, Z. F. W.Š. XXXX/X, XXX XX B., všetci zastúpení JUDr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie zmenkovej sumy 10.840,20 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti druhému a tretiemu výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/1193/2015-102 zo dňa 30.9.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 1CbZm/1193/2015 - 102 zo dňa 30.9.2019 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/, 3/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej len súd) prvým výrokom konanie zastavil v časti 4.019,40 Eur, v úroku 6 % ročne zo sumy 4.019,40 Eur od 07.10.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 13,40 Eur. Druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 10.840,20 eur s 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 07.10.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 36,13 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným dňa 12.11.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 10.840,20 eur, splatnej dňa 06.10.2015. K žalobe pripojil prvopis zmenky.
Žalobca písomným podaným doručeným súdu dňa 07.06.2016 žalobu doplnil a uviedol, že vzhľadom na omeškanie s úhradou splátok sa stal dňa 01.09.2019 splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá bola zabezpečená zmenkou. Zmenková suma pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 6.090 eur a zmluvných pokút vo výške 3 x 365,40 eur a 3.654 eur. Zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 4.019,40 eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Vyjadril sa aj ku kauzálnemu vzťahu zabezpečenému zmenkou v tom smere, že ide o podnikateľský úver.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 1CbZm/1193/2015-32 zo dňa 07.06.2017, proti ktorému podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaní v odpore uviedli, že žalobca zatajil, že ku dňu
poskytnutia úveru boli započítané pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, a to poplatok za poskytnutie úveru a zmluvná odmena. Tiež poukázali na to, že v zmluve nie je uvedená úroková sadzba, preto je zmluva v časti odmeny neurčitá a neplatná. Úver považovali za bezúročný a bez poplatkov.
Žalobca uviedol, že za uzatvorenie zmluvy, resp. poskytnutie úveru si neúčtoval žiadny poplatok. Dohoda o zápočte zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru bola uvedená v čl. 4 zmluvy o revolvingovom úvere, preto mu nebolo zrejmé, o akom zavádzaní žalovaní hovoria. Zmluvné strany si dohodli úrok v podobe zmluvnej odmeny, t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok, t.j. na jednej strane práve dlžníka na poskytnutie úveru a tomu zodpovedajúcemu právu veriteľa, na druhej strane požadovať zaplatenie dohodnutého úroku za jeho poskytnutie formou započítania, pričom žalovaný za dohodnutých podmienok zmluvu podpísal a pristupoval k splácaniu úveru.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.04.2018 sa vyjadrili žalovaní. Zdôraznili, že v zmluve nie je uvedená úroková sadzba, ale len zmluvná odmena, ktorá činí 4.908 eur a táto je splatná ku dňu poskytnutia úveru. Na druhej strane z tej istej zmluvy vyplýva, že celková suma pôžičky činí 7.308 eur, čo je neakceptovateľné a tento údaj jednostranne stanovený žalobcom ako veriteľom je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo. Žalovanej v 1. rade nikdy nebola poskytnutá suma 7.308 eur, ale schválená výška pôžičky bola ustálená sumou 2.400 eur. Pri uzatváraní zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorej sa dostane alebo ktorému je adresovaná. Tiež poukázali na to, že pokiaľ žalobca určuje vznik omeškania odo dňa spoplatnenia celého úveru v dôsledku neuhrádzania jednotlivých mesačných splátok, nebolo zo strany žalobcu oznámené to, kedy sa úver stal predčasne splatným.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to: zmenkou, Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX so splátkovým kalendárom, žiadosťou o úver.
Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na číslo zmluvy XXXXXX-XXXXX, súd zistil, že ju žalovaná v 1. rade vystavila v Prešove dňa 12.11.2014 a zaviazala sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 06.10.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 10.840,20 eur, bez protestu. Zmenku avalovali žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona).
Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovaných zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXX - XXXXX, ktorú žalobca uzavrel so žalovanou v 1. rade ako dlžníkom a žalovanými v 2. a 3. rade ako spoludlžníkmi, s uvedením živnostenského registra Okresný úrad Prešov, v ktorom je žalovaná v 1. rade zapísaná ako živnostníčka, tiež s uvedením jej identifikačného čísla a sídla. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 11.11.2014 žalovaná uviedla účel čerpania úveru - investičný (A).
Súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade a žalovanú v 3. rade, zmluvu podpísali ako spoludlžníci a podľa bodu 5.8. pristúpili na základe § 533 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, k peňažnému záväzku dlžníka spočívajúcom v úhrade úveru, príslušenstva úveru a prípadne uplatnených zmluvných pokút, ktoré vyplynú/vzniknú z tejto zmluvy. Podpísaním zmluvy schválili celý jej obsah, včítane bodu 1.1., čím aj oni potvrdili, že dlžníkovi bol úver poskytnutý na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Zmluva o revolvingovom úvere sa nestala spotrebiteľskou ani tým, že pri jej uzavretí žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade nekonala ako podnikateľ. K záväzku dlžníka ako podnikateľa pristúpili a poskytli mu tak zabezpečenie, ale nie s cieľom uspokojiť svoju osobnú potrebu, ale umožniť dlžníkovi vykonávať jeho podnikateľskú činnosť.
Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Tiež podpísaním žiadosti o úver žalovaná potvrdila, že úver žiada na investičný účel. Podpísaním zmluvy s takto pripraveným obsahom
žalovaná vyslovila súhlas. Vzhľadom na uvedené, súd námietky žalovaných ohľadom spotrebiteľského charakteru zmluvy a na to nadväzujúce tvrdenia neakceptoval.
V konaní nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere. Zabezpečenie blankozmenkou je dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky.
Podľa bodov 5.2. až 5.4. zmluvy vystavil dlžník blankozmenku, t.j. zmenku bez uvedenia sumy a dátumu splatnosti, a odovzdal ju žalobcovi ako zabezpečenie. Žalobca bol oprávnený v blankozmenke vyplniť chýbajúce údaje v prípade, ak sa dlžník dostane do omeškania s platením akéhokoľvek peňažného záväzku zo zmluvy. Zmenkovú sumu mohol žalobca doplniť až do výšky všetkých jeho pohľadávok zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky.
Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej v 1. rade ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 7.308 eur a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 42 mesačných splátkach po 174 eur podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 4.908 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej v 1. rade vyplatil len sumu 2.400 eur.
Žalovaní poukázali na to, že žalovanej nebol poskytnutý úver 7.308 eur, ale len 2.400 eur. V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na bod 4.1 zmluvy, v ktorom sa dlžník zaviazal veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu 4.908 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a ktorá sa stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru. Spôsob úhrady zmluvnej odmeny si strany dojednali v bode 9.1 zmluvy formou započítania vzájomných pohľadávok tak, že ku dňu poskytnutia úveru sa pohľadávka dlžníka na poskytnutie úveru 7.308 eur započíta proti pohľadávke veriteľa podľa bodu 4.1, a veriteľ vyplatí dlžníkovi na jeho účet len rozdiel. Nakoľko ustanovenie § 503 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, upravujúce splatnosť a platenie úrokov z úveru, nemá kogentnú povahu, záviselo len od dohody veriteľa a dlžníka, akým spôsobom si splatnosť a platenie úrokov z úveru dojednajú.
Podľa bodu 5.4 písm. b) bol veriteľ oprávnený ako údaj sumy zmenky vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu, ale neprekračujúcu všetky svoje pohľadávky zo zmluvy, spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy, ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Podľa bodu 5.4 písm. c) bol oprávnený ako údaj splatnosti uviesť ľubovoľný dátum (t.j. konkrétny deň) po dni splatnosti akejkoľvek jeho pohľadávky alebo jej časti, alebo jej príslušenstva, alebo zmluvných pokút na základe tejto zmluvy.
Do blankozmenky žalobca doplnil sumu zmenky 10.840,20 eur a dátum splatnosti 06.10.2015. Ak postupoval podľa bodu 5.4 písm. b) a c) zmluvy, znamenalo by to, že mal zo zmluvy o revolvingovom úvere proti žalovanej v 1. rade pohľadávku s príslušenstvom a zmluvnými pokutami minimálne vo výške 10.840,80 eur, ktorá sa stala splatnou najneskôr do 06.10.2015.
Súd poukázal na bod 16.1 zmluvy, podľa ktorého, ak dôjde k prípadu neplnenia podľa článku 17. tejto zmluvy, a úver sa stane okamžite splatným, je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia dlžníkovho záväzku realizovaním zabezpečenia uvedeného v článku 5. tejto zmluvy.
Za prípad neplnenia, sa, podľa bodu 17.1 zmluvy, malo okrem iného považovať aj to, že v deň splatnosti podľa tejto zmluvy nebude uhradená splatná splátka úveru, resp. že dlžník poruší akýkoľvek svoj záväzok alebo povinnosť z tejto zmluvy či ktorejkoľvek zo zmlúv uvedených v ods. 6.1.
Okamžitá splatnosť mala podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy nastať vtedy, ak dlžník neuhradí splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára riadne a včas a/alebo je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30 dní a/alebo je v omeškaní s úhradou iného peňažného záväzku podľa zmluvy a/ alebo poruší niektoré ustanovenia zmluvy, najmä ustanovenia ods. 17.1 a/alebo ktorékoľvek z prehlásení dlžníka uvedených v zmluve či v žiadosti o poskytnutie úveru je alebo sa stane nepravdivé.
Ak došlo k porušeniu povinností uvedených v bode 17.1 a úver sa stal okamžite splatným, mal veriteľ podľa bodu 18.1 písm. b) a c) zmluvy právo podniknúť také právne kroky, ktoré môže považovať podľa svojho uváženia za účelné, t.j. hlavne požadovať, aby dlžník bez zbytočného odkladu splatil na výzvu veriteľa všetky svoje peňažné záväzky podľa tejto zmluvy a uhradil zmluvné pokuty podľa článku 12. ods. 12.1 a 12.4 tejto zmluvy.
Do zmenkovej sumy žalobca zahrnul nesplatenú istinu úveru vo výške 6.090 eur, ktorú považoval za predčasne splatnú, a to vzhľadom na omeškanie dlžníka s úhradou splátok. Zvyšnú časť zmenkovej sumy tvoria zmluvné pokuty: tri po 365,40 eur podľa bodu 12.1 zmluvy a jedna vo výške 3.654 eur podľa bodu 12.4 zmluvy.
Zmluvné pokuty vo výške 365,40 eur bol dlžník povinný platiť v prípade omeškania so zaplatením splátky o viac než 15 dní, k čomu v tomto prípade došlo pri 1. splátke, 7. splátke a 8. splátke. Zmluvnú pokutu vo výške 3.654 eur bol žalovaný v 1. rade povinný platiť v prípade, ak by sa v súlade s bodom 12.3 písm. b) zmluvy stali okamžite splatnými všetky jeho záväzky zo zmluvy a on by ich nevyrovnal ani do 15 dní po termíne splatnosti.
Z tvrdenia žalovaných je zrejmé, že ani jedného z nich žalobca v zmysle bodu 18.1 písm. b) zmluvy na splatenie peňažného záväzku, ktorý sa mal stať okamžite splatný, nevyzval. Keďže žalovaní nemôžu dokázať to, čo sa nestalo, bolo vecou žalobcu, aby preukázal, z akého dôvodu sa stali všetky záväzky zo zmluvy splatné okamžite a kedy žalovaných na ich zaplatenie vyzval.
Súd uviedol, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že k okamžitej splatnosti všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy nedošlo automaticky tým, že nastal niektorý z prípadov porušenia povinností, uvedených v bode 12.3 zmluvy. Toto ustanovenie určuje len podmienky, na základe ktorých žalobca mohol požadovať predčasné zaplatenie pohľadávky, s tým, že si nárok na jej zaplatenie uplatní výzvou podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy. Ani žalobca, ktorý zmluvu formuloval, zjavne nepovažoval záväzky za predčasne splatné už tým, že žalovaná v 1. rade neuhradila druhú splátku v deň jej zročnosti, inak by nemohol do zmenkovej sumy zahrnúť dve zmluvné pokuty podľa bodu 12.1 zmluvy v súvislosti s oneskorenou úhradou 7. a 8. splátky o viac než 15 dní, keďže by žalovaná v 1. rade výhodu splátok stratila už 01.02.2015, kedy bola žalovaná v 1. rade v omeškaní s druhou splátkou a žalobca by ho mohol sankcionovať len zmluvnou pokutou podľa bodu 12.4 zmluvy.
Žalobca do zmenkovej sumy zahrnul aj zmluvné pokuty, bez toho, aby tvrdil a preukázal, že od dlžníka zaplatenie zmluvných pokút požadoval. Zmluvné pokuty sa mali stať splatnými do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry na ich úhradu (body 12.2 a 12.5 zmluvy), ale keďže podľa bodu 18.1 písm. c) zmluvy mal veriteľ oznámiť dlžníkovi, že úhradu zmluvných pokút požaduje, nemohli sa zmluvné pokuty stať splatnými skôr, než veriteľ penalizačné faktúry dlžníkovi zaslal.
S ohľadom na tieto zistenia považoval súd námietku žalovaných proti vyplneniu a použitiu blankozmenky za dôvodnú. Žalobca mal právo domáhať sa splnenia záväzku realizovaním zabezpečovacej zmenky vtedy, ak sa pre neplnenie povinností žalovanej v 1. rade zo zmluvy stane úver okamžite splatný (bod 16.1 zmluvy). Napriek tomu, že dlžník neuhradil niektoré zo splátok, ktoré sa do zročnosti zmenky stali splatnými, v deň ich splatnosti, úver sa pre absenciu výzvy veriteľa podľa bodu 18.1 zmluvy nestal predčasne splatný a nebolo ani preukázané, že žalobca pred zročnosťou zmenky od žalovanej v 1. rade požadoval, aby mu uhradila zmluvné pokuty.
Do zmenkovej sumy mal žalobca v zmysle bodu 5.4 písm. b) zmluvy právo zahrnúť len tie svoje pohľadávky zo zmluvy, ktoré už boli ku dňu zročnosti zmenky splatné, pričom nebolo preukázané, že žalovaní boli ku dňu splatnosti zmenky v omeškaní s úhradou splatných splátok, resp. v akej výške. Napriek tomu vyplnil zmenkovú sumu vo výške úverovej pohľadávky, ktorá sa mala stať zročnou v splátkach až v období od 31.10.2015, a zmluvné pokuty, ktoré si riadne pred splatnosťou zmenky neuplatnil. Blankozmenku vyplnil v rozpore s udeleným oprávnením a aj keď sa zmenka tým neplatnou nestala, žalovaní nemajú povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi žiadne plnenie.
O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP tak, že konanie v časti zmenkovej sumy 4.019,40 eur a zodpovedajúcemu úroku 6 % ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkovej sumy pozostávajúcej z uplatňovaných zmluvných sankcií vo výške 4.019,40 eur, bez uvedenia dôvodu, a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo v konečnom dôsledku možno pripísať k jeho neúspechu. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, a teda žalobca bol aj v tejto časti neúspešný. V konečnom dôsledku tak možno konštatovať, že žalovaní mali v konaní plný úspech, a žalobca je preto povinný na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania žalovaných bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote proti druhému a tretiemu výroku odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Uviedol, že podľa súdu žalobca vyplnením zmenky porušil podmienky dojednané v bode 5.4 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 12.11.2014 (ďalej ako „zmluva“). Žalobca má za to, že blankozmenka bola vyplnená v súlade s dohodou, resp. podmienkami koncipovanými v článku 5. zmluvy, najmä s bodom 5.3 a 5.4. Blankozmenka bola vyplnená v čase, keď bola žalovaná v 1. rade ako dlžník v omeškaní so splatením záväzkov podľa zmluvy a zmenková suma zahŕňala všetky pohľadávky žalobcu, ktoré boli v zmysle zmluvy splatné ku dňu splatnosti zmenky.
V prípade splatnosti nesplatenej časti nominálnej výšky úveru žalobca poukázal na to, že žalovaná v 1. rade sa dostala so splátkou č. 8 splatnou 31.07.2015 do omeškania v rozsahu viac ako 30 dní (uvedená splátka nie je doposiaľ zaplatená). Podľa ust. bodu 12.3 písm. b) zmluvy sa okamžite stávajú splatnými všetky záväzky, ak je dlžník v omeškaní s úhradou mesačnej splátky dlhšie ako 30 dní. Okrem omeškania, resp. neuhradenia splátky č. 8 v zmysle zmluvy a splátkového kalendára, bola žalovaná v 1. rade v omeškaní s úhradou aj s inými predchádzajúcimi splátkami č. 1 a 7, ako konštatuje súd v bode 23. odôvodnenia rozsudku, avšak s tým, že s týmito splátkami bola v omeškaní viac ako 15 a menej ako 30 dní. Preto až v dôsledku uvedeného omeškania so splátkou č. 8 sa v zmysle bodu 12.3 písm. b) zmluvy stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka zo zmluvy. Teda predčasná splatnosť úveru nastala na základe objektívnej skutočnosti - uplynutia času, a neobstojí argument žalovaných, že žalobca nevyzval dlžníka na splatenie peňažného záväzku, ktorý sa mal stať okamžite splatným. V tomto kontexte preto považuje za nesprávnu argumentáciu súdu v bode 25. odôvodnenia rozsudku, pretože na účel vzniku okamžitej splatnosti všetkých záväzkov zo zmluvy je relevantné omeškanie s úhradou splátky v rozsahu viac ako 30 dní. Omeškanie s úhradou viac ako 15 dní má význam pri nároku žalobcu ako veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru podľa bodu 12.1 zmluvy. Nie je preto pravdivé konštatovanie súdu, že žalovaná v 1. rade stratila výhodu splátok už 01.02. 2015, ale až po omeškaní s úhradou splátky č. 8 viac ako 30 dní, t.j. 01.09. 2015, čo zároveň z vecného a časového hľadiska korešponduje s postupom žalobcu pri uplatňovaní zmluvných pokút a následným vyplnením zmenky podľa bodu 5.3 a 5.4 zmluvy.
Nezaplatením splátky č. 8 v omeškaní viac ako 30 dní po splatnosti v spojení so spomínaním ustanovením bodu 12.3, žalovaní museli mat' vedomosť o následkoch v podobe predčasnej splatnosti úveru. Na účel legitímneho vyplnenia blankozmenky bola táto skutočnosť plne postačujúca a nebolo potrebné osobitne vyzývať na splatenie záväzku v zmysle bodu 18.1 písm. b) zmluvy. Podmienka na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 5.4 písm. b) zmluvy bola splnená, keďže ku dňu jej splatnosti bol už úver v celej zostávajúcej časti splatný.
Pokiaľ ide o nárok na zmluvnú pokutu podľa bodu 12.1 zmluvy, žalobca opätovne poukázal na to, že žalovaní si vzhľadom na akceptáciu zmluvných podmienok a splátkového kalendára museli, resp. mali byť vedomí svojho omeškania a tiež tej skutočnosti, že v zmysle hodu 12.1 má žalobca v prípade omeškania viac ako 15 dní po termíne splatnosti nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 % z nominálnej výšky úveru.
Podľa bodu 12.2 zmluvy je zmluvná pokuta podľa bodu 12.1 splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry. Na vylúčenie pochybností ohľadom vedomosti o splatnosti je aplikovateľné aj cit. ustanovenie bodu 12.3 písm. b) zmluvy o splatnosti všetkých záväzkov (t.j. nie len záväzkov v podobe splátok úveru). Nebolo preto potrebné vyzývať dlžníka na úhradu v zmysle bodu 18.1 písm. c) zmluvy.
Vo vzťahu k zmenke bola aj v tomto prípade podmienka jej vyplnenia splnená, keďže ku dňu jej splatnosti nárok žalobcu na zmluvnú pokutu vznikol a v súlade s bodom 12.2 zmluvy sa zmluvná pokuta stala splatná.
Žalobca je toho názoru, že v súvislosti s vyplnením blankozmcnky je argumentácia založená na predchádzajúcej povinnosti žalobcu ako veriteľa vyzvať dlžníka na splatenie peňažných záväzkov v zmysle bodu 18.1 písm. b), c) zmluvy nesprávna. Splatnosť peňažných záväzkov nastala bez ohľadu na osobitnú výzvu, a to za podmienok a postupom uvedeným v bode 3, 4 a 5 tohto odvolania. Aj preto je zaslanie výzvy veriteľa podľa bodu 18.1 písm. b), c) zmluvy koncipované ako právo a nie povinnosť.
Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok č.k. lCbZm/1193/2015 - 102 zo dňa 30.09.2019 v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej časti, a teda žalobe v zamietnutej časti vyhovie, a súčasne prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštaneného konania a tiež náhradu trov odvolacieho konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.
3. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu, dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu i žalovaných, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
7. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci. 8. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: Odvolateľ poukázal na nesprávnu argumentáciu súdu v bode 25., v ktorom súdu uviedol, že k okamžitej splatnosti všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy nedošlo automaticky tým, že nastal niektorý z prípadov porušenia povinností, uvedených v bode 12.3 zmluvy. Odvolateľ v tejto súvislosti zdôraznil, že na účel vzniku okamžitej splatnosti všetkých záväzkov zo zmluvy je relevantné omeškanie s úhradou splátky v rozsahu viac ako 30 dní. Na účel legitímneho vyplnenia blankozmenky bola táto skutočnosť plne postačujúca a nebolo potrebné osobitne vyzývať na splatenie záväzku v zmysle bodu 18.1 písm. b) zmluvy. Podmienka na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 5.4 písm. b) zmluvy bola splnená, keďže ku dňu jej splatnosti bol už úver v celej zostávajúcej časti splatný. Preto v súvislosti s vyplnením blankozmenky je argumentácia založená na predchádzajúcej povinnosti žalobcu ako veriteľa vyzvať dlžníka na splatenie peňažných záväzkov v zmysle bodu 18.1 písm. b), c) zmluvy nesprávna. Splatnosť peňažných záväzkov nastala bez ohľadu na osobitnú výzvu, a to za podmienok a postupom uvedeným v bode 3, 4 a 5 tohto odvolania. Aj preto je zaslanie výzvy veriteľa podľa bodu 18.1 písm. b), c) zmluvy koncipované ako právo a nie povinnosť.
9. Odvolací súd sa s názorom odvolateľa nestotožňuje. Ako správe súd uviedol, „k okamžitej splatnosti všetkých záväzkov dlžníka zo zmluvy nedošlo automaticky tým, že nastal niektorý z prípadov porušenia povinností, uvedených v bode 12.3 zmluvy. Toto ustanovenie určuje len podmienky, na základe ktorých žalobca mohol požadovať predčasné zaplatenie pohľadávky, s tým, že si nárok na jej zaplatenie uplatní výzvou podľa bodu 18.1 písm. b) zmluvy“.
10. Pokiaľ ide o zmluvné pokuty, tie žalobca do zmenkovej sumy zahrnul bez toho, aby preukázal, že od dlžníka zaplatenie zmluvných pokút požadoval. Zmluvné pokuty sa mali stať splatnými do 10 dní od vystavenia penalizačnej faktúry na ich úhradu (body 12.2 a 12.5 zmluvy), ale keďže podľa bodu 18.1 písm. c) zmluvy mal veriteľ oznámiť dlžníkovi, že úhradu zmluvných pokút požaduje, nemohli sa zmluvné pokuty stať splatnými skôr, než veriteľ penalizačné faktúry dlžníkovi zaslal.
11. Zaslanie výzvy veriteľa podľa bodu 18.1 písm. b), c) zmluvy bolo preto jeho povinnosťou. Splatnosť úveru mala byť určená ku konkrétnemu dátumu. Keďže to tak nebolo, nastali pochybnosti o momente jeho splatnosti.
12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Hoci boli žalovaní 1/, 2/, 3/ v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne nevznikli.
14. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).