Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-45-2020.pdf
PDF · 133.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a sudcov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX a E. Z., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom ako matka, obidve zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, deti rodičov: matky Mgr. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X. XXXX/XX, XXX XX I., zastúpenej advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom A. Bernoláka 1419/10, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 977 529 a otca Ing. I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX I., zastúpeného spoločnosťou Alušic, s.r.o., so sídlom Madačova 1/A, 034 01 Ružomberok, IČO: 50 648 420, o návrhu otca na zmenu rozhodnutia o striedavej osobnej starostlivosti a na zmenu vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/53/2019-344 zo dňa 21.05.2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/53/2019-344 zo dňa 21.05.2020 vo výroku VI. mení tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. Z., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30,00 Eur mesačne a na výživu maloletého E. Z., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 25,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom doručenia tohto rozsudku.
II. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/53/2019-344 zo dňa 21.05.2020 vo výrokoch I. až V. a VII. až XI. potvrdzuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá bude prebiehať v týždňových intervaloch, a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých od piatka párneho týždňa od 20.15 hod. do piatka nepárneho týždňa do 20.15 hod. a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletých od piatka nepárneho týždňa od 20.15 hod. do piatka párneho týždňa do 20.15 hod. s tým, že matka si maloleté deti prevezme v určenom čase pred bytom otca a otec si maloleté deti prevezme v určenom čase pred bytom matky (výrok I.). Zároveň upravil styk rodičov s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v čase, keď sú v starostlivosti matky v rozsahu dvoch kalendárnych dní v pracovnom týždni v čase od 13.00 hod. do 20.00 hod. Konkrétny termín stretnutia je matka povinná oznámiť otcovi v deň prevzatia starostlivosti o maloleté deti matkou. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi v čase, keď sú v starostlivosti otca v rozsahu dvoch kalendárnych dní v pracovnom týždni v čase od 13.00 hod. do 20.00 hod. Konkrétny termín stretnutia je matka povinná oznámiť otcovi v deň prevzatia starostlivosti o maloleté deti otcom (výrok II.). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že počas vianočných sviatkov a letných školských prázdnin táto úprava striedavej osobnej starostlivosti neplatí
(výrok III.). Počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať otec, od 24.12. od 16.00 hod. do 31.12. do 17.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka, od 31.12. od 17.00 hod. do 07.01. do 17.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať otec. Počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka, od 24.12. od 16.00 hod. do 31.12. do 17.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať otec, od 31.12. od 17.00 hod. do 07.01. do 17.00 hod. bude osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovať matka (výrok IV.). Okresný súd ďalej rozhodol, že počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 17.00 hod. do 15.07. do 17.00 hod. a od 15.08. od 17.00 hod. do 31.08. do 17.00 hod. budú deti v starostlivosti otca a v čase od 15.07. od 17.00 hod. do 15.08. do 17.00 hod. budú deti v starostlivosti matky (výrok V.). Výrokom VI. súd prvej inštancie rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q. Z. výživným vo výške 70,00 Eur mesačne a na výživu maloletého E. Z. výživným vo výške 60,00 Eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia (výrok VII.). Ďalším výrokom (VIII.) prvoinštančný súd rozhodol, že v deň odovzdania maloletých detí je odovzdávajúci rodič povinný preberajúceho rodiča informovať o aktuálnom zdravotnom stave maloletých detí a o všetkých dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa maloletých detí. Okresný súd tiež rozhodol, že lekárske vyšetrenia u pediatra a stomatológa maloletých detí bude zabezpečovať rodič, v ktorého starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú (výrok IX.). Súd tiež konštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/62/2015-283 zo dňa 10.11.2016 v celom rozsahu (výrok X.). Výrokom XI. okresný súd zastavil konanie v časti o návrhu otca, v ktorom sa domáhal, že všetky lekárske vyšetrenia maloletých detí bude zabezpečovať na základe potrieb maloletých detí ten rodič, v ktorého osobnej starostlivosti sa maloleté dieťa práve nachádza. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok XII.). V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie odkázal na ust. § 26, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Pokiaľ ide o navrhovanú zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti, uviedol, že oboma rodičmi bolo navrhnuté striedanie starostlivosti v týždňových intervaloch s tým, že dva dni, pokiaľ budú deti v starostlivosti matky, sa s nimi bude pripravovať na vyučovanie v rámci stretávania s maloletými deťmi otec a naopak, dva dni, pokiaľ budú deti v starostlivosti otca, sa s nimi bude pripravovať na vyučovanie v rámci stretávania s maloletými deťmi matka. Okresný súd mal za to, že týmto je zachovaný vyvážený systém starostlivosti s rovnakým rozsahom starostlivosti matky aj otca, pričom tým sa predíde dlhšiemu odlúčeniu maloletých detí od toho-ktorého rodiča, čo je zároveň v súlade i s názorom maloletých detí. Tento systém starostlivosti o maloleté deti rodičia začali následne v priebehu konania realizovať, v dôsledku čoho otec zmenil svoj návrh na začatie konania, s ktorým vyslovili súhlas matka i kolízny opatrovník. Okresný súd zistil, že takýmto spôsobom je riadne zabezpečená starostlivosť o maloleté deti a že tento systém starostlivosti funguje. Rovnako došlo medzi rodičmi ku konsenzu aj v otázke výkonu starostlivosti o maloleté deti počas vianočných sviatkov a taktiež počas letných školských prázdnin. Pokiaľ ide o návrh na zmenu výšky vyživovacej povinnosti, prvoinštančný súd poukázal na stav v čase posledného rozhodovania o výživnom rozsudkom zo dňa 10.11.2016. Priemerný čistý mesačný príjem u otca bol v období od októbra do decembra 2015 vo výške 985,44 Eur a u matky za rovnaké obdobie vo výške 793,85 Eur. Obidvaja rodičia uhrádzali výdavky spojené s bývaním, s úvermi prevzatými za účelom nadobudnutia bytu, resp. vyplatenia druhého po rozvode manželstva. Rozsah vyživovacej povinnosti bol stanovený aj s prihliadnutím na rovnaký rozsah starostlivosti toho-ktorého rodiča o maloleté deti. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý ukončil štátnu službu profesionálneho vojaka, a to prepustením zo služobného pomeru. Z tohto dôvodu mu bolo vyplatené odchodné v rozsahu 8 priemerných mesačných služobných platov, bol mu tiež priznaný výsluhový dôchodok a začal podnikať v oblasti finančného poradenstva, všetko ešte v roku 2016. Z daňových priznaní otca mal súd preukázané, že základ dane za rok 2018 predstavoval 4.589,34 Eur, za rok 2019 5.230,98 Eur. Výsluhový dôchodok vyplácaný otcovi od Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava od 01.07.2018 dosiahol 372,41 Eur mesačne, od 01.07.2019 382,61 Eur mesačne. Súd mal za to, že aktuálny príjem otca z podnikania a z výsluhového dôchodku je síce nižší v porovnaní s jeho príjmom v roku 2016, ale len v miernom rozsahu. Tiež poznamenal, že v priebehu rokov 2018 a 2019 základ dane u otca medziročne rástol, čo nasvedčuje postupnému rozbehu jeho podnikania. Otec predložil súdu prehľad jeho mesačných výdavkov v rozsahu 895,58 Eur, pričom jeho príjem túto sumu ani nedosahuje. Súdu pritom neozrejmil, z akých prostriedkov uhrádza svoje výdavky v uvedenej výške. Podľa názoru konajúceho súdu nešlo o také zníženie príjmu, ktoré by odôvodňovalo
požadovanú zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Tvrdenie otca o prepade jeho príjmov vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu v spoločnosti v nadväznosti na šírenie ochorenia Covid 19 nie je podľa názoru súdu relevantné pri rozhodovaní vzhľadom na krátke obdobie zníženia príjmov. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že otec nadobudol nové motorové vozidlo, na kúpu ktorého si požičal finančné prostriedky od svojich rodičov vo výške 16.000,00 Eur. Taktiež si otec spolu s priateľkou kúpil štvorizbový byt v centre mesta (spoluvlastnícky podiel 3/4 otec a 1/4 jeho priateľka). Otec na jednej strane poukazoval na svoju ťaživú sociálnu situáciu, v nadväznosti na čo žiadal znížiť výživné, na strane druhej však pristúpil k zakúpeniu bytu v nadštandardnej výmere a s polohou v centre mesta. Bez ohľadu na skutočnosť, že adekvátne na kúpu bytu prispela jeho priateľka, s ktorou žije otec v spoločnej domácnosti, súd zohľadnil zákonné kritérium životnej úrovne rodičov a právo maloletých detí podieľať sa na tejto životnej úrovni (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine). K námietke matky, že prepustením zo služobného pomeru profesionálneho vojaka sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania, súd uviedol, že v prípade zotrvania vo vtedajšom služobnom pomere by otec musel zmeniť bydlisko, čo by pre neho znamenalo nemožnosť zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloleté deti. Ak otec uprednostnil starostlivosť o maloleté deti, túto skutočnosť súd vyhodnotil v jeho prospech. Okresný súd vyhodnocoval tiež príjem matky, ktorá v období od mája 2019 do októbra 2019 dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 982,17 Eur, od novembra 2019 do apríla 2020 priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.240,94 Eur. Súd konštatoval, že zárobková situácia rodičov maloletých detí je porovnateľná a je v ich možnostiach a schopnostiach uhrádzať výdavky na výživu maloletých detí rovným dielom. Zhodné stanovisko vyjadrili rodičia i kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 21.05.2020. Pri úhrade nákladov maloletým deťom, a to na bývanie, stravu, oblečenie, zdravotnú starostlivosť pri bežných ochoreniach, nevznikali medzi rodičmi žiadne problémy. Problémom však zostala úhrada poplatkov, a to či už mesačných alebo jednorazových (poplatky v škole, školská jedáleň, exkurzie, poplatky na mimoškolskú činnosť, poplatky na špeciálnu starostlivosť, jednorazové výdavky na športovú výstroj). V minulosti vznikli konfliktné situácie medzi rodičmi maloletých detí, keď matka mala problém domôcť sa preplatenia adekvátneho podielu zo strany otca, a to poplatku pre lekára špecialistu pre maloletú Q., tiež nákladov na tábor pre maloletého E. a na nové okuliare pre maloletú Q.. Ako to vyplýva z mailovej komunikácie, otec vyžadoval od matky rozsiahlu administráciu všetkých výdavkov a ich vyúčtovanie, čo pre matku predstavovalo neprimeranú záťaž a ukracovalo jej z časového priestoru pre výchovu maloletých detí. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd ustálil, že tieto výdavky bude uhrádzať matka. Otcom navrhované výživné na maloleté deti, a to v sume 30,00 Eur na maloletú Q. a 25,00 Eur na maloletého E. predstavoval len čiastočný a neúplný príspevok otca na reálne predpokladané pravidelné mesačné či jednorazové výdavky maloletých detí, ktoré bude uhrádzať matka v celom rozsahu, keďže nie je dôvodné predpokladať, vzhľadom na doterajšiu problematickú komunikáciu rodičov, dohodu o spoločnom uhrádzaní týchto výdavkov rovným dielom. Otec predložil súdu vlastný výpočet výdavkov, na ktorých sa rodičia nevedeli dohodnúť, a to na lieky, školskú jedáleň, školské poplatky, exkurzie v škole, telefón, gitaru, karate, strojček. Okresný súd vyslovil názor, že tento súpis výdavkov nie je úplný, neobsahuje výdavky pre maloleté deti, napr. na okuliare, športovú výstroj, tábor, ktoré výdavky v minulosti vznikali. Okrem toho však konajúci súd uviedol, že otec uhrádza vysoké poistné a sporenie na maloleté deti, čo nie je nevyhnutný výdavok, čím uznáva, že je v jeho majetkových pomeroch platiť tieto sumy na maloleté deti. K otázke zastupovania maloletých detí pri správe ich majetku okresný súd uviedol, že nevidel dôvod na obmedzenie či pozbavenie toho ktorého rodiča uvedených rodičovských práv v prípade novej úpravy striedavej starostlivosti. Rovnako súd vyhovel aj návrhu na úpravu informačnej povinnosti rodičov v deň odovzdania maloletých detí v prípade novej úpravy striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Na základe návrhu otca a súhlasu matky i kolízneho opatrovníka okresný súd rozhodol o tom, aby lekárske vyšetrenie u pediatra a stomatológa zabezpečoval ten z rodičov, v ktorého starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú. Napokon prvoinštančný súd zastavil konanie o návrhu otca, ktorým sa domáhal, že všetky lekárske vyšetrenia bude zabezpečovať ten z rodičov, v osobnej starostlivosti ktorého sa maloleté dieťa práve nachádza. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ust. § 52 CMP.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, a to proti výroku VI., ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne navrhol jeho zmenu, tak, že odvolací súd zaviaže otca na úhradu výživného v sume 30,00 Eur mesačne na maloletú Q. a v sume 25,00 Eur mesačne na maloletého E.. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča a životnú úroveň rodiča. Ak je dĺžka striedavej starostlivosti rodičov rovnaká a ak je životná úroveň rodičov porovnateľná, súd rozhodne tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčí. V posudzovanom prípade sa však uvedené pravidlo nepremietlo do výroku VI. predmetného rozsudku. Súd totiž zaviazal otca k úhrade výživného i napriek tomu, že jeho životná úroveň je porovnateľná so životnou úrovňou matky a zároveň príjem otca je nižší ako príjem matky. Príjem otca vrátane výsluhového dôchodku predstavuje sumu 801,50 Eur a príjem matky je 1.250,00 Eur bez odmien. Ak berieme do úvahy len základný príjem matky bez odmien, rozdiel v príjmoch rodičov predstavuje sumu 449,00 Eur. Konajúci súd vôbec neprihliadal na to, že deti boli zverené do striedavej starostlivosti s týždenným intervalom a teda obaja rodičia si voči deťom plnia vyživovaciu povinnosť v rámci jej realizácie. Súd pri rozhodovaní nezobral do úvahy ani tú skutočnosť, že prídavky na deti vo výške 49,90 Eur poberá matka. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu, že si otec kúpil štvorizbový byt, odvolateľ uviedol, že cena tohto bytu bola 108.000,00 Eur, z toho spoluvlastnícky podiel na byte otca predstavuje 3/4, čomu zodpovedá 81.000,00 Eur. Pôvodný trojizbový byt predal otec za 81.800,00 Eur. Z uvedeného vyplýva, že kúpou spoluvlastníckeho podielu na byte sa životná úroveň otca nezmenila. Kúpna cena predaného bytu a kúpna cena spoluvlastníckeho podielu na byte sú cenovo rovnaké. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a do odôvodnenia rozhodnutia len prevzal ničím nepreukázané a účelové tvrdenia matky uvedené na poslednom pojednávaní. Otec ani nemal možnosť sa k uvedeným tvrdeniam vyjadriť, keďže notifikačná správa s vyjadrením matky, vrátane dôkazov boli právnemu zástupcovi otca doručené dňa 20.05.2020 o 22.00 hod., to znamená tesne pred pojednávaním a nebola teda zachovaná primeraná lehota na prípravu na pojednávanie. Otec síce nadobudol spoluvlastnícky podiel na byte, ale jeho obstarávacia cena bola totožná s obstarávacou cenou bytu, ktorý mal predtým vo vlastníctve. Splátka hypotekárneho úveru na kúpu spoluvlastníckeho podielu na uvedenom byte ostala nezmenená a je vo výške 183,53 Eur. Uvedené znamená, že v tomto smere sa životná úroveň otca vôbec nezmenila. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie o zvýšení životnej úrovne otca sú preto ničím neodôvodnené. Naopak, matka mala v posudzovanom období vyšší príjem, kompletne zrekonštruovala byt, zakúpila do bytu nové spotrebiče, kúpila si tiež motorové vozidlo a každoročne počas letnej aj zimnej sezóny absolvuje dovolenky. V rozhodnutí okresného súdu absentovala odpoveď na otázku, prečo sa má otec podieľať na výžive maloletých detí vo väčšom rozsahu ako matka. Z napadnutého rozhodnutia tiež nevyplýva, ako súd ustálil skutočné výdavky na maloletú Q. a maloletého E.. Nie je totiž jasné, na základe čoho súd určil výšku výživného v sume 60,00 Eur, resp. 70,00 Eur mesačne. Možno súhlasiť s tým, že medzi rodičmi boli spory, a preto otec súhlasil s určením výživného vo výške 25,00 Eur a 30,00 Eur, hoci pôvodne navrhoval iné. Jediným spôsobom, ako mohol súd určiť výšku potrieb maloletých detí je vzájomné odsúhlasenie nákladov maloletých detí v závere posledného pojednávania. Aj keď matka v konečnom dôsledku nesúhlasila s návrhom otca ohľadom výšky výživného, s jednotlivými nákladmi súhlasila, a tak možno tieto náklady považovať za preukázané. Jediná výška výživného, ktorú mal súd preukázanú je preto tá suma výživného na každé dieťa, ktorú navrhol určiť otec zmenou svojho návrhu na poslednom pojednávaní. Okresný súd poukázal v rozhodnutí na neprimerane vysoké poistné hradené otcom na maloleté deti údajne vo výške 103,00 Eur mesačne, pričom už vôbec neskúmal čo toto poistné zahŕňa. Jedná sa o investičné životné poistenie a samotné poistné na obidve deti predstavuje 18,08 eur mesačne na obe deti. Časť kryje riziká otca a väčšia časť, niečo ako 4. dôchodkový pilier, je investovaná do sporenia na dôchodkové zabezpečenie otca. Tiež poukázal na fakt, že majetkové postavenie matky, ktorej príjem je stabilný a ničím neovplyvňovaný, je vyšší ako príjem otca, ktorý je navyše nestabilný a aktuálne ovplyvnený aj krízou súvisiacou s ochorením Covid 19.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je potrebné, aby bol otec zaviazaný prispievať na úhradu opodstatnených výdavkov na maloleté deti primeraným výživným. Poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi sa postupne zlepšuje, avšak stále sa vyskytujú problémy, pokiaľ ide o vynakladanie finančných prostriedkov na maloleté deti, a to aj z dôvodu rozdielnych predstáv ohľadom starostlivosti o deti.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že okresný súd správne vyhodnotil skutkový a právny stav a zároveň náležite odôvodnil svoje rozhodnutie. Podľa jej názoru mal otec maloletých detí dostatok časového priestoru na vyjadrenie, keďže pojednávanie v danej veci trvalo od 9.00 hod. do približne 16.00 hod. Teda súd dal účastníkom
dostatočný priestor, aby vo veci uplatňovali svoje návrhy a prednesy. Otec maloletých detí pritom neprodukoval žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Matka predkladala do spisu dôkazy ohľadom možnosti zamestnania sa na trhu práce pre otca a najmä možnosti finančného ohodnotenia vyplývajúce z predložených dôkazov sú finančne zaujímavé. Poukázala na skutočnosť, že počas konania otec na ňu naliehal, aby zmenila zamestnanie. Svoj postoj vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 12.02.2020. Matka nesúhlasila s tvrdeniami otca, že sa mu nezmenili majetkové pomery. Je zrejmé, že predal trojizbový byt a je podielovým spoluvlastníkom v 3/4 štvorizbového bytu. V prípade poskytovania úveru, resp. jeho refinancovania sa zisťujú majetkové a finančné pomery žiadateľa. Teda, ak peňažný ústav posúdil, že je vo finančných možnostiach klienta si refinancovať úver, tak banka úver klientovi poskytne. Z uvedeného je zrejmé, že otec maloletých detí bol dostatočne solventný na poskytnutie úveru, resp. jeho refinancovanie. Z dôkazov predložených otcom maloletých detí je zrejmé, že otec si kúpil nadštandardný byt, keďže celkovo zaplatil za svoj podiel 105.000,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že otec sa podieľal na kúpnej cene vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastníčka tohto bytu zaplatila len 3.000,00 Eur. Podľa názoru matky okresný súd správne vyhodnotil i dôkaz ohľadom skutočnosti, že si otec maloletých detí kúpil nové motorové vozidlo a na kúpu vozidla si požičal finančné prostriedky od rodičov. Matka tiež poukázala na výšku poistného, ktoré platí otec v sume 103,00 Eur mesačne. Zdôraznila, že pokiaľ je otec schopný si šetriť na svoj dôchodok, tak by mal byť schopný aj finančne sa podieľať na výživnom, ktoré určil súd.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k odvolaniu a uviedol, že považuje rozhodnutie okresného súdu za správne.
Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že sa nepodieľal na kúpe bytu sumou 105.000,00 Eur, keďže jeho priateľka R. H. mu poukázala finančnú čiastku vo výške 26.000,00 Eur, spolu teda uhradila za byt celkovo 29.000,00 Eur. K refinancovaniu úveru uviedol, že v prípade čistého prenosu úveru banka príjem neoveruje. Overený bol pri vzniku úveru. Banka príjem overuje iba pri zmene parametrov prenášaného úveru. Kúpa bytu zo strany otca a zo strany jeho priateľky bola zdokladovaná, preto je úplne irelevantné riešiť otázku refinancovania. Zároveň úver bol navýšený len z toho dôvodu, že do neho vstúpila pani H.. Otec akcentoval, že jeho priateľka by nedostala úver bez neho a rovnako on by nedostal úver bez nej. Kúpou spoluvlastníckeho podielu na byte, ktorého hodnota bola 81.000,00 Eur, sa životná úroveň otca nijako nezmenila. Okrem toho zdokladoval, že osobné motorové vozidlo bolo zakúpené z finančných prostriedkov jeho rodičov, takže ani v tomto smere nemožno hovoriť o vyššej životnej úrovni otca. Napokon zopakoval, že je ochotný prispievať na výživu maloletých detí sumou 30,00 Eur a 25,00 Eur mesačne.
Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že tento nepodal odvolanie proti rozsudku, a teda s výškou výživného určeného napadnutým rozsudkom súhlasil.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) v spojení s § 2 ods. 1 CMP rozsudok okresného súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil vo výroku VI. Vo výrokoch I. až V. a VII. až XI. napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
V prejednávanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, v ktorom je možné začať konanie aj bez návrhu. Tento charakter konania je určujúci z pohľadu vykonania odvolacieho prieskumu, keďže odvolací súd v takomto type konania nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.
Pri svojom rozhodovaní vychádzal krajský súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Vzhľadom na predmet konania však na základe odvolania otca podrobil prieskumu napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nemal žiadne výhrady voči výrokom I. až V. a VII. až XI. napadnutého rozsudku, ktorými súd prvej inštancie upravil výkon rodičovských práv a povinností v otázkach zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, úpravy styku, zastupovania maloletých detí, správy ich majetku, informačnej povinnosti, zdravotnej starostlivosti, ako aj výroku, ktorým bolo konanie sčasti zastavené. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý okresný súd aj správne právne posúdil. Odvolací
súd zdôrazňuje, že zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov (s modifikáciou intervalov stretávania v porovnaní so skorším rozsudkom), najmä vzhľadom na vek detí a ich postoj v konaní, je v ich záujme predovšetkým s ohľadom na potrebu udržania emocionálnych väzieb k rodičom. Zároveň u žiadneho z rodičov nebola zistená prekážka, ktorá by bránila súdu rozhodnúť o zastupovaní maloletých detí a pri správe ich majetku tak, ako to učinil súd prvej inštancie. Vzhľadom na isté komunikačné problémy medzi rodičmi bolo tiež namieste rozhodnúť o povinnosti informovať druhého rodiča o zdravotnom stave maloletých a tiež o iných dôležitých skutočnostiach. Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku zabezpečovania zdravotnej starostlivosti u pediatra a stomatológa, na čom sa rodičia dohodli. Z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu súd prvej inštancie náležite konanie v danom rozsahu zastavil, keďže tu neboli zistené podmienky pre pokračovanie konania o tomto návrhu (§ 29 ods. 2, 3 CMP).
Z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že otec sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, pokiaľ ide o určenie výšky výživného, ktorého sumu stanovil okresný súd na 60,00 Eur, resp. 70,00 Eur mesačne. Ich preskúmaním dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie námietky otca, pokiaľ ide o ustálenie výšky vyživovacej povinnosti na maloleté deti, sú dôvodné.
Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in natura“ v rámci tohto typu starostlivosti o dieťa a v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje, pokiaľ majú rodičia porovnateľnú životnú úroveň. Inak povedané, ak rodičia venujú maloletému dieťaťu rovnaký čas a ich finančné možností sú približne rovnaké, potom niet dôvodu na to, aby sa niektorý z rodičov podieľal na výživnom formou úhrady akejkoľvek finančnej čiastky druhému rodičovi. Výživné sa určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú životnú úroveň dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch rodičov. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.
Pri posudzovaní majetkových pomerov otca, od ktorých sa mala odvodzovať výška výživného plateného na maloleté deti, vychádzal odvolací súd nielen z vyčíslenia príjmov, ktoré prezentoval otec na základe výšky výsluhového dôchodku a podaných daňových priznaní, ale aj na základe deklarovanej životnej
úrovne. Konkrétne krajský súd poukazuje na skutočnosť, rovnako ako sa tým zaoberal aj okresný súd, že výška výdavkov prezentovaných otcom dosahuje sumu 895,58 Eur. Uvedené výdavky logicky nezodpovedajú výške príjmu, na ktorú poukazoval otec aj v podanom odvolaní, ktorá by mala dosahovať sumu 801,50 Eur. Výška príjmu prezentovaná odvolateľom tak nie je reálna a je zjavné, že otec maloletých detí zavádza. V tomto smere treba upriamiť pozornosť aj na postoj otca prezentovaný na pojednávaní dňa 13.02.2020, kedy zástupca otca vyslovil ponuku, že by sa otec podieľal na vyrovnaní rozdielu v prípade zníženia príjmu matky, ktorý by dosahovala pri zmene zamestnania. Odvolací súd nemienil spochybňovať tvrdenia otca o nezmenených nákladoch na bývanie a že kúpa väčšieho bytu bola „len“ dôsledkom transformácie skoršieho úveru s pribratím ďalšieho spoludlžníka (partnerky). Zabezpečenie nového bytu, rovnako kúpa motorového vozidla, výška mesačných výdavkov otca, čí spomínaný postoj deklarovaný dňa 13.02.2020 však deklarujú skutočnosť, že príjem, na ktorý odvolateľ poukazuje vo svojom opravnom prostriedku, nezodpovedá realite. Tento záver podporuje aj samotný návrh otca produkovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní, že je ochotný platiť výživné na maloleté deti v sume 30,00 Eur a 25,00 Eur mesačne. V tomto duchu sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že životná úroveň rodičov a rovnako majetkové pomery, od ktorých sa odvodzuje výška výživného na maloleté deti, sú približne rovnaké.
Pokiaľ otec vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na skutočnosť, že jeho zástupcovi bolo vyjadrenie matky, vrátane dôkazov doručené dňa 20.05.2020 o 22.00 hod., to znamená tesne pred pojednávaním, a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. V tomto smere poukazuje na priebeh pojednávania zo dňa 21.05.2020, na ktorom bolo vyjadrenie matky z čísla listu 299, vrátane príloh oboznámené. Pojednávanie trvalo od 10.00 hod. do neskorých popoludňajších hodín (v zápisnici sa uvádza čas 12.15 hod., čo zrejme nezodpovedá realite, keďže v priebehu pojednávania boli vyhlasované uznesenia, naposledy o 14.58 hod.) a zástupca otca v priebehu tohto pojednávania ani raz nenamietal nedoručenie dotknutého vyjadrenia matky. Na pojednávaní sa prejednali všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie veci a z tohto pohľadu odvolací súd nezistil žiadne porušenie procesných práv odvolateľa.
Ako bolo uvedené vyššie, v prípade striedavej starostlivosti a za splnenia podmienky porovnateľnej životnej úrovne rodičov sa výživné v zásade neurčuje. V ustanovení § 62 ods. 6 Zákona o rodine sa však výslovne uvádza, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon teda nevylučuje, že pri zohľadnení individuálnych okolností tej-ktorej prejednávanej, aby súd rozhodol o určení výživného na dieťa niektorému z rodičov i za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Práve v posudzovanej veci súd prvej inštancie prihliadol na osobitosť konkrétneho prípadu, keď v individuálnych situáciách dochádzalo medzi rodičmi ku konfliktom pri úhrade výdavkov na maloleté deti (či už bežných alebo mimoriadnych) v prospech detí - platba u lekára, náklady na okuliare, výlet do zahraničia. Ide o nie celkom štandardný spôsob usporiadania vzťahov medzi rodičmi, ktorým sú zverené maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, avšak pokiaľ má byť cieľom upokojenie ich pomerov pri realizácii bežných povinností vo vzťahu k deťom, nevidel odvolací súd dôvod neriešiť situáciu aj postupom, ktorý zvolil prvoinštančný súd.
Otec v podanom odvolaní odkázal na skutočnosť, že matka maloletých detí poberá prídavky na deti v celkovej sume 49,90 Eur, ktoré tvrdenie matka nerozporovala, preto súd nemal pochybnosti o jeho pravdivosti. V celkovom vyčíslení tak matka obdrží na maloleté deti od štátu 598,80 eur ročne. Pripočítaním výživného, ktorého výšku navrhol otec (25,00 Eur + 30,00 Eur mesačne), tak matka môže disponovať sumou 104,90 mesačne, teda 1.258,80 eur ročne, čo možno považovať za postačujúce na úhradu tzv. mimoriadnych, resp. sporných nákladov na maloleté deti, na ktorých sa účastníci nevedeli v minulosti dohodnúť.
Prioritne však súd druhej inštancie akcentuje fakt, že bežné výdavky by mal maloletým deťom uhrádzať rodič, v ktorého starostlivosti aktuálne sú. Pri ustálení sumy, ktorú dostane matka „navyše“ súd akceptoval výpočet prezentovaný na pojednávaní na okresnom súde dňa 21.05.2020, avšak zároveň prihliadal na fakt, že ide len o úplne najzákladnejší príspevok otca na úhrady, kde sa rodičia nevedeli dohodnúť, resp. otec opakovane žiadal od matky rozsiahle vyúčtovanie.
Súd poukazuje na skutočnosť, že predpokladom fungujúcej striedavej starostlivosti je dohoda rodičov, ktorí priebežne uhrádzajú náklady v prospech svojich detí, pričom pri jednotlivých výdavkoch môže vzniknúť istá disproporcia (nie je možné pravidelne vykonávať „vyúčtovania“ každej elementárnej položky výdavkov). Preto aj účastníci v aktuálnej veci by mali dbať na tento princíp, ktorý bol korigovaný názorom okresného súdu a následne čiastočne zmenený výrokom tohto rozsudku odvolacieho súdu. Akékoľvek ďalšie konflikty pri úhrade výdavkov rodičov na maloleté deti pri nezmenenej životnej úrovni otca a matky môžu negatívne vplývať na procesnú pozíciu dotknutého rodiča v prípadnom ďalšom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti a čo je najpodstatnejšie, v konečnom dôsledku aj ovplyvniť samotné maloleté deti. Riešenie problémov v komunikácii rodičov daným spôsobom - určením výživného aj pri porovnateľnej životnej úrovni matky a otca predstavovalo istú výnimku a tak by mali aj účastníci s daným rozhodnutím naložiť.
Súd tiež podotýka, že výška výživného v danom prípade nedosahuje sumu minimálneho výživného, avšak v tomto špecifickom prípade bolo určené len na korekciu niektorých výdavkov a neznamená výšku vyživovacej povinnosti otca, ktorú má otec plniť v celosti.
O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na § 52 CMP. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre prípadnú aplikáciu § 55 CMP, najmä ak sa žiaden z účastníkov nedomáhal jeho aplikácie.
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.