Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_24CoP-59-2020.pdf
PDF · 113.45 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/59/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa: T. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, na návrh matky maloletého: F. Q., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX B., prechodne bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Ladislavom Slovákom, advokátom so sídlom Nemešsegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, proti mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené: Ing. F. A., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpený Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Pc/10/2018-345 zo dňa 29. júla 2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Pc/10/2018-349 zo dňa 29. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV., V., VI., VII. r u š í, v y h l a s u j e, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého T. Q., nar. XX. H. XXXX a konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého T. Q., nar. XX. H. XXXX z a s t a v u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. určil, že Ing. F. A., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého T. Q., nar. XX.XX.XXXX z matky F. Q., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom II. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.Výrokom III. určil Ing. F. A. (v ďalšom texte „otec“) povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne, vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 11.10.2017, výrokom IV. určil, že nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 11.10.2017 do 31.07.2020 je vo výške 4.750 eur a povolil ho otcovi zaplatiť ako dlžné výživné v splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným do zaplatenia tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom V. súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým T., výrokom VI. bol zamietnutý návrh v prevyšujúcej časti určenia vyživovacej povinnosti. Výrokom VII. uložil rodičom maloletého výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti oboch rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať, vyrovnania sa so svojimi minulými konfliktami ako aj s cieľom naučiť sa akceptovať úlohu druhého rodiča vo výchove a vhodne komunikovať s maloletým dieťaťom, a to po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom VIII. bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % matke voči otcovi a výrokom IX. bol matke a otcovi maloletého dieťaťa vrátený preplatok preddavku na trovy znaleckého dokazovania a to každému po 124,06 eura.
1.1. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 84 , § 85, § 90, § 94 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“), § 24, § 53 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.“).
1.2. Výrok I. súd prvej inštancie vecne odôvodnil tým, že otcovstvo označeného otca maloletého určil na základe vykonaného znaleckého dokazovania znaleckým posudkom z odvetvia analýza DNA, čím bola potvrdená pravdepodobnosť otcovstva označeného otca na 99,99 %, pričom žiadne závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo vylučovali, zo zisteného skutkového stavu nevyplývajú.
1.3. K výroku II. súd prvej inštancie uviedol, že založením otcovstva k maloletému dieťaťu sa otec stal aj nositeľom rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ide najmä o právo a povinnosť osobnej starostlivosti, zastupovania a správy majetku (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine). Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a o výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli, ich vzájomné vzťahy k maloletému dieťaťu je potrebné upraviť. Súd prvej inštancie uvážil, že maloletý je vo veku približne troch rokov, kedy je citová väzba na matku, ktorá sa o neho stará od narodenia, veľká. Otec javí o maloletého záujem, prostredníctvom styku s ním sa vytvorili väzby otca so synom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky, pretože tá sa oň starala aj doteraz. Rovnako súd prvej inštancie zveril matke aj právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.
1.4. Rozhodnutie vo výroku III. súd odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by otec bol vlastníkom podstatného majetku, nebolo ani zistené, že by otec bral na seba neprimerané majetkové riziká (pôžičky, stávky, hry a pod.). Schopnosti a zárobkové možnosti otca sú subjektívne i objektívne lepšie než je súčasný príjem, osobné pomery a zárobkové možnosti matky. Súd preto vychádzal z jeho posledného zistiteľného príjmu. Matka sa domáhala určenia výživného v sume 300 eur mesačne, súd prvej inštancie však poukázal na znenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, čo znamená, že jeho životná úroveň nesmie byť ani podstatne nižšia, ale ani podstatne vyššia než životná úroveň jeho rodičov. Z tohto hľadiska súd prvej inštancie posúdil aj odôvodnené potreby oprávneného maloletého dieťaťa a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne a čo do zvyšku v rozsahu 150 eur návrh matky zamietol.
1.5. Vo výroku IV. súd prvej inštancie rozhodol o doplatení zročného výživného, maloletý sa narodil 11.10.2017, do dňa vyhlásenia rozsudku 29.07.2020 boli zročné mesačné sumy výživného po 150 eur = 4.950 eur. Z tejto sumy otec zaplatil 200 eur a zaostalé výživné tak predstavovalo sumu 4.750 eur. Súd prvej inštancie povolil splácať tento dlh v splátkach, ktoré považoval za primerané v sume 50 eur.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 53 C. m. p., podľa ktorého v konaniach o určení rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ak to možno spravodlivo požadovať. Otcovstvo otec mimosúdne neuznal, v dôsledku čoho bola matka nútená domáhať sa jeho určenia rozsudkom súdu a až výsledkami znaleckého dokazovania otec otcovstvo uznal. Súd prvej inštancie preto matke ako úspešnej účastníčke konania priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Otec i matka zaplatili preddavok na znalecké dokazovanie, každý 350 eur, znalečné predstavovalo spolu 451,88 eura, preto preplatok 124,06 eura bol vrátený obom.
1.7. Súd prvej inštancie následne vydal dopĺňací rozsudok dňa 29. júla 2020, ktorým bol bod V. napadnutého rozsudku doplnený o úpravu styku otca s maloletým T..
2. Proti tomuto rozsudku voči výroku IV., V. a VII., podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa. Proti výroku IV. uviedla, že súd prvej inštancie rozsudkom povolil otcovi splácať zročné výživné za obdobie od 11.10.2017 do 31.07.2020 v celkovej výške 4.750 eur v mesačných splátkach po 50 eur, čo predstavuje dobu splácania 7 rokov a 9 mesiacov, čo je neprijateľné, navrhla preto, aby bol otec zaviazaný splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 130 eur. V časti výroku V. napadla rozsudok z dôvodu, že súd prvej inštancie jej určil pri úprave styku otca s maloletým povinnosť pri každom druhom styku priviesť a odviesť maloletého na styk s otcom na územie Slovenskej republiky, čo jej vzhľadom na jej prácu v Rakúsku spôsobí neúmerné výdavky a výpadok príjmu. V Rakúsku je vlastníčkou jazdeckého areálu a o zvieratá sa stará výlučne sama, nemá žiadneho zamestnanca, a
preto je jej každodenná prítomnosť v areáli nutná. V prípade odvážania a prevážania maloletého by bola vzdialená prakticky celý deň, a preto by musela prijať zamestnanca, čo si nemôže dovoliť. Na základe uvedeného považuje uloženie danej povinnosti za neprimerané aj z dôvodu, že otec o dieťa doteraz neprejavil opravdivý záujem, a to ani po tom, čo mu bol známy výsledok znaleckého dokazovania o tom, že je otcom maloletého. Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že pri zabezpečení styku s maloletým sa vynechá táto jej povinnosť. Výrok VII. napadla matka dôvodiac, že vzhľadom na jej pobyt a pracovné uplatnenie v Rakúsku sa nemôže zúčastňovať poradenstva, pretože by to pre ňu predstavovalo neprimerané náklady. Ďalej uviedla, že komunikácia medzi ňou a otcom maloletého neviazne na jej strane, ale otec o dieťa neprejavuje záujem a pred dieťaťom uprednostňuje všetky svoje iné záležitosti a záujmy, preto nevidí dôvod, aby bola zaviazaná podrobovať sa poradenstvu s vynaložením neúmerných nákladov na dostavenie sa na miesto poradenstva.
2.1. Právny zástupca matky zaslal rozšírenie a podrobnejšie odôvodnenie podaného odvolania matkou v ktorom uviedol, že otázka zaostalého výživného a doby jeho splácania je neprimerane dlhá a nie je v záujem maloletého taká dlhá doba splácania, tento výrok súdu je aj v rozpore so samotným odôvodnením napádaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, kde sám súd uviedol, že súd povolil splácať dlh v takej výške, aby k jeho splateniu došlo najneskôr do 3 rokov. Matka súhlasí s tým, aby bolo zaostalé výživné s ohľadom na vyššiu sumu zaplatenú v splátkach, pričom navrhla aby dlžnú sumu otec zaplatil aspoň do 36 mesiacov. Túto situáciu spôsobil sám otec, keď tvrdil, že nie je otcom a zámerne neplatil výživné. K otázke stretávania sa otca s dieťaťom vo výroku V. súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď ani po vydaní dopĺňajúceho rozsudku neboli odstránené chyby v úprave miesta stretávania s dieťaťom. Stretávanie sa čo do bydliska matky upravilo nesprávne, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že miesto bydliska matky B. je odlišné ako miesto bydliska dieťaťa K. v Rakúsku. Dieťa sa narodilo v Rakúsku, kde má aj trvalý pobyt a chodí tam do škôlky. Stretávanie upravené vo výroku V. nie je v záujme maloletého dieťaťa, pretože vôbec sa s otcom nepozná a je potrebné najprv zistiť, ako bude dieťa na otca reagovať a ako si na neho bude zvykať a až potom je možné riešiť úpravu stretávania sa otca s dieťaťom. Matka nesúhlasí ani s tým, aby bolo stretávanie otca s dieťaťom v budúcnosti upravené tak, že matka bude dieťa nosiť na Slovensko a odovzdávať ho otcovi v mieste trvalého bydliska otca. Otec nemá žiadne skúsenosti so starostlivosťou o deti a výchovou malých detí a ani základné poznatky o tom, čo to znamená cestovať s dvoma malými deťmi. Matka navrhla, aby bolo stretávanie sa otca s maloletým upravené tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým prvé 3 mesiace každú sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého, po uplynutí 3 mesiacov každú sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky v mieste bydliska maloletého, po uplynutí 6 mesiacov sa otec bude oprávnený stretávať s maloletým každý nepárny víkend v čase od piatka 17.00 do nedele 17.00 v mieste bydliska maloletého. Následne keď bude dieťa staršie a bude na otca navyknuté, bude môcť byť upravený styk s maloletým novým návrhom. Ohľadom trov odvolacieho konania navrhuje rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. K podanému odvolaniu sa kolízny opatrovník nevyjadril.
4. Otec maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na nepravdivosť tvrdení matky, ktorá pritom s informáciami účelovo manipuluje. Otec sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, bol dostatočne zistený skutkový stav veci, ktorý viedol k správnemu záveru. Uviedol ďalej, že súd prvej inštancie správne zhodnotil možnosti otca na splácanie zročného výživného. K návrhu matky na zrušenie jej povinnosti priviesť dieťa na styk s otcom 2 x do mesiaca uviedol, že má o syna záujem a chce sa podieľať na jeho starostlivosti a tráviť s ním dostatok času, čo matka absolútne odmieta a vyžaduje aby otec chodieval za ňou do Rakúska, pričom ani nedisponuje pri maloletom T. súhlasom otca na pobyt v Rakúsku. Na základe uvedeného by sa javilo ako mimoriadne nespravodlivé, aby bol povinnosťou prevziať dieťa v Rakúsku zaviazaný výlučne otec a matka by nemala žiadne povinnosti, pričom rozhodnutie o jej pobyte s maloletým v Rakúsku je výlučne rozhodnutím matky. Matka sa snaží vyhnúť ustanoveniu čo i len minimálnej miery stretávania sa maloletého s otcom. Otec uviedol, že v záujme maloletého je stretávať sa s obomi rodičmi a úloha otca v živote dieťaťa je nezastupiteľná a potrebná pre zdravý vývoj a rast dieťaťa. Podľa otca sa matka snažila zamedziť styk dieťaťa s otcom aj tým, že tvrdila, že maloletý nemôže ani po adaptačnej fáze prespávať u otca, avšak po vydaní rozhodnutia je ochotná už pristúpiť aj na prespávanie po adaptačnej fáze. Na záver uviedol, že výchovné opatrenie je v prospech oboch rodičov, aby sa zlepšili ich vzájomné vzťahy a naučili sa lepšie spolu komunikovať, čo bude len na prospech a v záujme maloletého.
5. Matka v odvolacej replike poprela tvrdenie otca, o tom, že v priebehu konania zavádzala súd. Tvrdenie otca, že by platenie zaostalého výživného bolo pre neho neúnosné nie je ničím podložené. V konaní je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa a nie subjektívne pocity otca ohľadom údajnej nespravodlivosti. Matka zásadne nesúhlasí s tým, aby sa v tomto štádiu upravovalo stretávanie otca s dieťaťom aj prespaním dieťaťa u otca, pretože nikto nevie ako sa bude dieťa správať a reagovať na otca bez prítomnosti matky. Nesúhlasí s tým, aby bolo stretávanie otca s dieťaťom upravené tak, že matka bude dieťa nosiť na Slovensko a odovzdávať ho otcovi v mieste trvalého bydliska otca, nakoľko nie je v záujme maloletého, aby bolo dieťa v takom nízkom veku prevážané na také dlhé vzdialenosti. Naviac matka má aj druhé dieťa v nízkom veku a nebolo by vhodné pre obe maloleté deti cestovanie na Slovensko. Považuje tiež za nepravdivé tvrdenia otca o tom, že by nejakým spôsobom bránila styku s maloletým, avšak považuje za potrebné aby sa adaptácia a stretávanie otca s dieťaťom nastavilo tak aby to bolo v záujme maloletého.
6. Otec maloletého v odvolacej duplike označil vyjadrenia matky za nepravdivé, zavádzajúce. Matka neustále zavádza súd tvrdeniami o dosiahnutých príjmoch a keď tvrdí, že žije iba zo štátneho príspevku a vykonáva celodennú starostlivosť o maloletého, takže nemôže pracovať, avšak vyšlo na povrch, že matka nie je na materskej dovolenke, ale podniká a maloletý navštevuje jasle. Ďalej uviedol, že by sa javilo ako mimoriadne nespravodlivé, aby bol povinnosťou prevziať dieťa v Rakúsku zaviazaný výlučne otec a matka by nemala žiadne povinnosti, pričom rozhodnutie o jej pobyte s maloletým v Rakúsku je výlučne jej rozhodnutím. Čo sa týka údajnej namietanej nevykonateľnosti napádaného rozsudku a doplňujúceho rozsudku, uviedol, že pod pojmom bydlisko matky sa rozumie jej obvyklý pobyt s maloletým a nie jej trvalý pobyt. Na záver uviedol, že výchovné opatrenie je v prospech oboch rodičov, ab si zlepšili vzájomné vzťahy a naučili sa lepšie spolu komunikovať. Na základe uvedeného otec žiada, aby odvolací súdu potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok- v ďalšom texte „C. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom - účastníkom (§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, pričom vo vzťahu k určeniu otcovstva bol viazaný rozsahom odvolania a vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého rozsahom odvolania viazaný nebol (§ 65 C. m. p.) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 C. m. p.), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 C. m. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. zrušiť a konanie podľa § 391 ods. 1 v spojení s § 161 ods. 2 C. s. p. zastaviť.
8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie otcovstva k maloletému T. a s tým spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého (§ 110 C. m. p.).
9. Podľa § 65 C. m. p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
10. Konanie o určenie otcovstva je konaním, ktoré sa začína len na návrh ( § 107 C. m. p.), voči výroku o určení otcovstva odvolanie podané nebolo, odvolací súd preto nie je oprávnený preskúmať tento výrok. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie výrokov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého, ktoré konania možno začať aj bez návrhu a vo vzťahu ku ktorým rozsahom odvolania nie je viazaný.
11. Napriek skutočnosti, že v časti „Poučenie“ v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka a kolízny opatrovník sa práva podať odvolanie vzdali, zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol rozsudok vyhlásený táto skutočnosť nevyplýva.
12. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
14. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
15. Podľa § 9 C. s. p., ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
16. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 161 C. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné podmienky). Ak v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré môžu byť jednak neodstrániteľné, jednak odstrániteľné. Neodstrániteľným je taký nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Neodstrániteľnou procesnou podmienkou je aj nedostatok právomoci súdu (§ 9 C. s. p.).
17. Podľa článku 8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj nariadenie Brusel II bis) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania (ods. 1). Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12 (ods. 2).
18. Podľa článku 17 nariadenia Brusel II bis, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
19. Podľa čl. 3 kapitoly II Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
20. Pojem obvyklý pobyt je potrebné vykladať v súlade s cieľmi a účelom citovaných nariadení tak, aby sa účelovo formulovanými tvrdeniami účastníkov neobchádzali kritériá obsiahnuté v predmetných nariadeniach. Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možno chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťaťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilné bydlisko. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vo veci C-523/07 vyložil pojem obvyklý pobyt v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia.
21. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie zistil, že maloletý T. sa narodil dňa XX. H. XXXX v obci O. a. d. L. v Rakúskej republike matke F. Q.. Matka v konaní uvádzala, že v obci X. v Rakúsku prevádzkuje podnik - stajňu pre zvieratá, v ktorej ustajňuje kone, v dôsledku čoho si po štvrtom týždni od narodenia maloletého nepredĺžila materskú dovolenku, ale pokračovala v
prevádzkovaní stajne, popri starostlivosti o deti (teda aj v starostlivosti o maloletého T.). Aj z ďalších vyjadrení matky vyplýva, že obvyklým bydliskom maloletého T. od jeho narodenia je miesto podnikania a faktického bydliska matky v Rakúsku v obci X. XX, XXXX K.. Uvedenú skutočnosť napokon matka potvrdila aj v odvolaní voči napadnutému rozhodnutiu, kde uviedla, že dieťa sa narodilo v Rakúsku, bydlisko má v Rakúsku, kde trvalo žije a chodí do škôlky, pričom uviedla, že s oboma svojimi deťmi vždy žili v Rakúsku a na Slovensku sa zdržiavala u rodičov otca maloletého v X. len krátku dobu pred narodením maloletého T.. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že matka súdu prvej inštancie predložila listiny z Daňového úradu Bruck Eisenstadt Oberwart, z ktorých vyplýva, že od narodenia maloletého T. na neho poberá v Rakúsku rodinné prídavky, pričom ako štát bydliska je uvedené Rakúsko. Je tak nepochybné, že bydlisko matky v B. na K. ulici XX, kde má evidovaný trvalý pobyt, resp. prechodné v obci X. je len formálnym bydliskom, nejedná sa o skutočné reálne bydlisko matky a teda ani maloletého T., čomu napokon nasvedčuje aj potvrdenie obce X. zo dňa 19. apríla 2018, podľa ktorého sa matka v obci často zdržiava, je teda zrejmé, že tam nemá bydlisko. S poukazom na uvedené skutočnosti je tvrdenie matky dňa 19.04.2018 v infocentre Okresného súdu v Pezinku, že aj s maloletým T. býva v obci X., podľa záverov odvolacieho súdu účelovým tvrdením, je v priamom rozpore s neskoršími tvrdeniami matky a listinami predloženými v súdnom konaní a aj s uvedeným potvrdením obce X..
22. Z obsahu spisu tak vyplýva, že súd prvej inštancie riadne nevyhodnotil skutočnosti majúce vplyv na posúdenie právomoci súdov Slovenskej republiky prejednať predmetný návrh. Odvolací súd dospel k záveru, že v čase začatia konania na súde, bolo obvyklé bydlisko maloletého T. nad všetku pochybnosť v Rakúskej republike, súdy v Slovenskej republike preto s poukazom na článok 8 Nariadenia Brusel II bis nemajú právomoc konať vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletému T..
23. Vo vzťahu ku k tej časti konania, ktorá sa týkala vyživovacej povinnosti otca k maloletému T., tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vyhlásil Okresný súd v Dunajskej Strede, v obvode ktorého nemá obvyklý pobyt ani povinný otec, ani oprávnené dieťa, právomoc tak prináleží súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov (čl. 3 písm. d) kapitoly II Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009). Takýmto súdom nie je súd v Slovenskej republike.
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že od počiatku neboli splnené podmienky pre začatie a vedenie konania (podmienka právomoci súdu) o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého T., pretože vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého v čase začatia konania má právomoc vo veci konať príslušný súd v Rakúskej republike. Súd prvej inštancie sa s podmienkou právomoci na konanie a rozhodovanie o týchto nárokoch riadne nevysporiadal a vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive rozhodol.
25. Odvolací súd preto vyhlásil, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive na maloletého T. nemá právomoc konať a rozhodnúť, konanie o týchto nárokoch zastavil a výroky II. až VII. napadnutého rozhodnutia zrušil.
26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods. 2 C. s. p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).