Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23S-232-2019.pdf
PDF · 136.37 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/232/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Strapko - AISA, so sídlom A. Bernoláka 931/16, 962 12 Detva, IČO: 41 136 802, zastúpený: Mgr. Janou Dvorščíkovou, právničkou, bytom Osloboditeľov 2613/61, 962 21 Lieskovec, IČO: 41 136 802, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102117552/2019 zo dňa 09.09.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov za zdaňovacie obdobie 2015. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 102132465/2018 zo dňa 26.10.2018. Protokol bol žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) doručený dňa 16.11.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole. Daňový subjekt k protokolu podal námietky vo vyjadrení, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 19.12.2018. 2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101050374/2019 zo dňa 06.05.2019 vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) rozdiel dane v sume 54 478,44 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2015. Správca dane uviedol, že rozdiel dane medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane je 54 478,44 Eur.
3. Správca dane neuznal daňové výdavky uplatnené v roku 2015, a to daňové výdavky - náklady spolu v sume 12 245,50 Eur účtované na základe faktúr od dodávateľa Michell & Ivett, s.r.o., Močiar 18, 969 82 Močiar (ďalej aj „Michell & Ivett, s.r.o.“) zastúpeného konateľmi C. K. od 07.07.2015 a I. od 14.08.2015, a to faktúru č. 20151003 (150185), predmet fakturácie: výroba a montáž stojanov, dátum vystavenia 09.10.2015, dátum plnenia 09.10.2015, spôsob úhrady: hotovosť, faktúra č. 20151005 (150204), predmet fakturácie: opracovanie, natieranie, rezanie povrchov reklamných tabúľ, dátum vystavenia 28.10.2015, dátum plnenia 28.10.2015, forma úhrady: hotovosť, faktúra č. 20151104 (150229), predmet fakturácie: maliarske a natieračské práce, dátum vystavenia 16.11.2015, dátum plnenia 26.11.2015, forma úhrady: hotovosť.
4. Zároveň správca dane vylúčil z daňových výdavkov - nákladov spolu sumu 3 995,- Eur, účtovaných na základe faktúr od dodávateľa MARING TN, s.r.o., Opatovská 260/1311, 911 01 Trenčín, (ďalej aj
„MARING TN, s.r.o.“) zastúpený konateľom R. E. (od 29.05.2015) faktúra č. 1252015 (150206), predmet fakturácie: zemné práce, dátum vystavenia 02.10.2015, forma úhrady: hotovosť.
5. Z daňových výdavkov správca dane vylúčil aj sumu 35 248,03 Eur zaúčtovanú na základe faktúr od dodávateľa GLOBAL Business Slovakia, s.r.o., J. Matušku 826/7, 960 01 Zvolen, (ďalej aj „GLOBAL Business Slovakia, s.r.o.“) konateľa W. T. (04.09.2015-04.01.2017), a to 12-tich faktúr č. 150147, 150148, 150150, 150151, 150154, 150155, 150188, 150189, 150190, 150200,150201, 150205, predmet fakturácie: rôzne stavebné práce s dátumom vystavenia september a október 2015, forma úhrady: hotovosť. K dodávateľovi právnickej osobe Michell & Ivett, s.r.o. správca dane uviedol, že táto podnikateľskú činnosť ukončila vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 05.09.2015, pričom sporné faktúry boli vystavené v mesiacoch október a november 2015, teda v čase, kedy spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť. Ekonomickú nečinnosť potvrdila aj skutočnosť, že za zdaňovacie obdobie október 2015 a november 2015 spoločnosť podala nulové daňové priznania k DPH a na predložených príjmových pokladničných dokladoch nie je uvedené kto doklady vystavil a z nečitateľného podpisu kto hotovosť prevzal.
6. K dodávateľovi MARING TN, s.r.o. správca dane uviedol, že svedkyňa R. E. uviedla, že pre daňový subjekt v roku 2015 neboli vykonané žiadne práce, pričom osobu Ing. Ivana Strapka svedkyňa nepoznala. Faktúra nebola uhradená, ona neprevzala nič, podpis na dokladoch nebol jej a nevedela uviesť, čí bol podpis. K dodávateľovi spoločnosti GLOBAL Business Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že predmetný dodávateľ bol premenovaný na firmu ETRADER, s.r.o., predmetná spoločnosť nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015 ani neboli podané daňové priznania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2015, kedy mali byť vykonané stavebné práce pre žalobcu. Spredmetnou spoločnosťou sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať, pričom bolo zistené, že v mieste sídla mala v roku 2011 spoločnosť ETRADER, s.r.o. virtuálne sídlo.
7. Zároveň správca dane vylúčil z daňových výdavkov nákladov sumu vo výške 17 616,35 Eur, ktorú daňový subjekt zaúčtoval na základe faktúr od dodávateľa INFINITI TRADE, s.r.o., Na Bystričku 14, 036 01 Martin (ďalej len „INFINITI TRADE, s.r.o.), konateľ P. J. (16.11.2011 - 04.01.2017), a to 6-tich faktúr č. 150175, 150176, 180198, 180231, 180254, predmetom fakturácie rôzne stavebné práce, dátum vystavenia 08.04.2015, 28.04.2015, 14.05.2015, 03.10.2015, 23.10.2015, 30.11.2015, kde bola uvedená forma úhrady: hotovosť. K tejto spoločnosti správca dane uviedol, že jej nástupcom sa stala spoločnosť ETRADER, s.r.o. dňa 05.01.2017, pričom spoločnosť pod pôvodným názvom nepodala daňové priznanie z príjmov za právnické osoby za zdaňovacie obdobie roka 2015 ani na dani z pridanej hodnoty. Konateľ spoločnosti uviedol, že v roku 2015 spoločnosť INFINITI TRADE, s.r.o. asi žiadnu činnosť nevykonávala a daňový subjekt Ing. Ivan Strapko mu nič nehovoril, pamätal si len značku AISA, ktorú už niekde počul. K roku 2015 uviedol, že nemá žiadne doklady za predmetnú spoločnosť.
8. Správca dane vylúčil z daňových výdavkov nákladov sumu 49 900,50 Eur, ktorá bola zaúčtovaná na základe faktúr od dodávateľa CAM GROUP, s.r.o., Bystrická 2063/29, 026 01 Dolný Kubín, konateľ I. M., (od 02.07.2015 do 29.11.2016), a to 15-tich faktúr č. 150092, 150094, 150096, 150098, 150102, 150103, 150105, 150123 - 127, 150143, 150145, 150146, kde predmetom fakturácie boli rôzne stavebné práce, dátum vystavenia jún, júl až september 2015 pri forme úhrady hotovosť. K predmetnému daňovému subjektu - žalobcovi správca dane uviedol, že právnym nástupcom spoločnosti CAM GROUP, s.r.o. je spoločnosť Stavap plus, s.r.o., pričom faktúry neboli podložené objednávkou, prípadne zmluvou o vykonaní prác, súpismi vykonaných prác, preberacími protokolmi, na faktúrach nebolo uvedené kto vystavoval faktúru, pričom je uvedené len „vystavil M.“ nečitateľný podpis a otlačok pečiatky. Na príjmových pokladničných dokladoch nie je uvedené kto príjmový pokladničný doklad vystavil, kto peniaze prevzal, je uvedený len nečitateľný podpis príjemcu a otlačok pečiatky obchodného mena so základnými identifikačnými údajmi spoločnosti.
9. Správca dane ďalej vylúčil z daňových výdavkov - nákladov sumu 26 221,85 Eur, ktorú zaúčtoval na základe faktúr daňový subjekt od dodávateľa MIKRA-TRADE, s.r.o., Buzulská 3, 961 50 Zvolen (ďalej len „MIKRA-TRADE, s.r.o.“) konateľ C. N. od 30.09.2014 do 31.12.2015, a to 15-tich faktúr č. 150092, 150094, 150096, 150098, 150102, 150103, 150105, 150123-7, 150143, 150145, 150146, predmetom fakturácie rôzne stavebné práce, dátumy vystavenia jún, júl, september 2015, s formou úhrady hotovosť. K dodávateľovi MIKRA-TRADE, s.r.o. správca dane uviedol, že v danom prípade je daňový subjekt
STAVAP PLUS, s.r.o. nástupcom spoločnosti CAM GROUP, s.r.o., ktorá je právnym nástupcom z dôvodu zlúčenia spoločnosti MIKRA-TRADE, s.r.o. od 31.12.2015. Správca dane uviedol, že v časti viacerých faktúr je ako dodávateľ uvedené obchodné meno daňového subjektu v tvare Mikra-Trade, s.r.o. a nie v súlade s obchodným menom uvedeným v obchodnom registri, na ďalších faktúrach je nesprávne uvedené daňové identifikačné číslo daňového subjektu a rozsah dodávateľských prác a služieb uvedený na dodávateľských faktúrach neobsahuje o aké konkrétne práce a služby sa jedná ani presný druh vykonanej práce.
10. Správca dane ďalej vylúčil daňové výdavky náklady účtované na základe faktúr od dodávateľa Best finance plus, s.r.o., Osadná 2, Bratislava, konateľ W.. C. Y. (08.09.2012 až 26.10.2017), a to faktúry č. 150207, 150230 kde predmetom fakturácie boli rôzne stavebné práce, dátum vystavenia bol 02.10.2015 a 28.11.2015 s formou úhrady hotovosť. Ako najdôležitejšiu okolnosť správca dane uviedol, že svedok W.. C. Y. sa vyjadril, že faktúry spoločnosti Best finance plus, s.r.o. neboli vystavené pre Ing. Ivana Strapka v roku 2015. Ivana Strapka nepozná a nikdy spolu nespolupracovali, zároveň uviedol, že práce pre neho nevykonal.
11. Správca dane zároveň vylúčil z obdobných dôvodov daňové výdavky vo výške 62 042,62 Eur od dodávateľa K-DHA, s.r.o. Veľká Okruzná 43, 010 01 Žilina, konateľ J. T. od 23.08.2012 - do 20.03.2018, a to 5 faktúr č. 150014, 150019, 150026, 150056, 150070, kde predmetom fakturácie boli rôzne stavebné práce, dátum vystavenia 02.10.2015 a 28.11.2015, formou úhrady hotovosť a od dodávateľa INŠTALTECHT, s.r.o., SNP 579 105, Žiar nad Hronom, konateľ D. J. od 12.02.2011, a to faktúru č. 150208, kde predmetom fakturácie boli stavebné práce, s dátumom vystavenia 11.10.2015 a forma úhrady prevodom, pričom daňový subjekt deklaruje úhradu hotovostne.
12. Správca dane ďalej vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a trval na skutočnosti, že nebol predložený žiadny relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli vykonané dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, čím nebola splnená podmienka preukázania výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. Uviedol, že aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená okrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z., pričom pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené uvedené homotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov, v danom prípade faktúr.
13. Voči predmetnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102117552/2019 zo dňa 09.09.2019 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
14. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ust. § 68 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nakoľko správca dane nedodržal lehotu na vydanie rozhodnutia. Ďalej, že došlo k porušeniu jeho práva zakotveného v § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, a to vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly ku všetkým zisteným skutočnostiam § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, a to klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, nakoľko mu správca dane neumožnil účasť na výsluchu svedkov R. E., P. J. a J. T..
15. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, pričom s jednotlivými námietkami sa riadne vysporiadal, kde uviedol, že posledná zápisnica o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní č. 100978851/2019 bola spísaná dňa 26.04.2019 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101050374/2019 zo dňa 06.05.2019 bolo expedované 09.05.2019, teda v zmysle § 68 ods. 3, a to vydanie rozhodnutia do 15-tich dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. K ďalšej námietke uviedol, že k porušeniu § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku nedošlo, nakoľko daňový subjekt nekonkretizoval úkony vykonané správcom dane, ktoré v namietanej zápisnici č. 101946924/2018 zo dňa 02.10.2018, absentujú kedy boli s daňovými subjektmi prejedané zistené skutočnosti v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, pričom zároveň daňový subjekt nekonkretizoval zistenia z výkonu daňovej kontroly tvoriace súčasť administratívneho spisu, s ktorými by ho správca dane neoboznámil.
16. K námietkam týkajúcim sa neumožnenia účasti na výsluchu svedkov uviedol, že upovedomenie o vypočutí svedka P. J. prevzal daňový subjekt dňa 11.01.2019, pričom dňa 17.01.2019 sa na toto
ústne pojednávanie nedostavil. Pričom ďalšieho vypočutia, kedy bol svedok P. J. predvedený pred správcu dane sa daňový subjekt zúčastnil. Na vypočutie svedka J. T. dňa 17.01.2019 o 10.30 hod. sa daňový subjekt dostavil, čo bolo aj zaznamené. Následne dňa 23.01.2019 X. T. manželka J. T. oznámila, že manžel zomrel 09.01.2019 na Ukrajine. K výsluchu svedka R. E. uviedol, že daňový subjekt dňa 04.09.2018 potvrdil doručenie o upovedomení o vypočutí svedka, pričom daňový subjekt sa na ústne pojednávanie dňa 26.09.2018 nedostavil, bola však dňa 20.09.2018 doručená žiadosť, ktorou daňový subjekt žiadal o zmenu termínu ústneho pojednávania. Vzhľadom však , že správcovi dane ostali len dva pracovné dni na zmenu termínu vypočutia svedka R. E., neostával mu dostatok času na zmenu termínu vypočutia. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle § 24 ods. 3 Daňového poriadku bol oprávnený prihliadať na výsledky dokazovania vykonaného v rámci kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015 aj pri kontrole dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.
17. K ďalším námietkam uviedol, že daňový subjekt nebol konkrétny a neuviedol, ktoré vykonané úkony správcom dane neuviedol do protokolu o daňovej kontrole a zároveň uviedol, že nedošlo k spochybneniu práva slobodne si vyberať svojich obchodných partnerov avšak na druhej strane zodpovedá za preukázanie existencie svojho nároku.
18. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmať zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa.
19. Žalobca namietal, skutočnosti už predtým tvrdené v rámci odvolacieho konania, a to najmä poukázal na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a na právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia. Namietol skutočnosti týkajúce sa výsluchu svedka R. E. a P. J., ako aj J. T.. Zároveň poukázal na skutočnosť, že správca dane v rozpore so znením § 3 ods. 2 Daňového poriadku nepostupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a zároveň v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku nehodnotil každý dôkaz jednotlivo všetky vo vzájomnej súvislosti a ani neprihliadal na všetko čo pri správe daní vyšlo najavo. Namietol, že nebol upovedomený o miestnom zisťovaní zo dňa 27.09.2017 u spoločnosti ETRADER, s.r.o. a dňa 09.11.2018 a 11.10.2018 u STAVAP PLUS, s.r.o. Tým poukazoval na skutočnosť, že bola mu odňatá možnosť kontroly získaného dôkazu z miestneho zisťovania a zo strany daňového subjektu mu tým bolo bránené vo výkone jeho práv a záujmov.
20. Poukázal na konanie v rozpore so znením ust. § 68 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, nakoľko správca dane nevydal rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom, nakoľko posledná zápisnica o ústnom pojednávaní bola vykonaná dňa 19.12.2018, a teda došlo z jeho strany k pochybeniu, keď rozhodnutím č. 100324448/2019 zo dňa 29.01.2019 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 3 mesiace, a teda mal koniec tejto lehoty pripadnúť na deň 29.04.2019, avšak rozhodnutie bolo vydané dňa 06.05.2019, t. j. po zákonnej lehote. Ďalej uviedol, že prvostupňový daňový orgán postupoval svojvoľne a bez zákonného oprávnenia a dôvodne nevykonal dokazovanie ani miestne zisťovanie, keďže žalobca trval na svojich pripomienkach, teda predovšetkým na doplnení dokazovania v časti výsluchu svedkov a účasti na výsluchu svedkov pri výkone miestnych zisťovaní, na ktoré nebol žalobca v rozpore so znením daňového poriadku predvolaný ani inak upovedomený.
20. Zároveň poukázal na neurčitosť výzvy zo dňa 29.06.2018, z obsahu ktorej pre žalobcu nie je jednoznačné a nepochybne zrejmé, akú konkrétnu pochybnosť správca dane pri výkone daňovej kontroly nadobudol. Súčasne namietol formalistický prístup správcu dane ako aj hodnotenie tak žalovaného ako aj prvostupňového daňového orgánu v súvislosti s hodnotením dôkazov. Žalobca ďalej poukázal na to, že správca dane pričítal daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, čo bolo v rozpore s platným právnym poriadkom a správca dane nebol oprávnený takýto dôkaz v protokole použiť v neprospech daňového subjektu. Z tohto dôvodu poukázal na porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku, čo sa týka preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia. Z týchto dôvodov uviedol, že neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracali pravdivosť žalobcom predložených zákonných dokladov a správca dane nemohol takéto zistenia vyvodiť z vykonaných dôkazov.
22. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe jednotlivo vyjadril k jednotlivým námietkam, pričom v časti nemožnosti sa zúčastniť na výsluchu svedka R. E., P. J. a J. T. poukázal na vyjadrenia na jednotlivých stranách napadnutého rozhodnutia v časti námietok týkajúcich sa dokazovania. Žalovaný
poukázal, že toto bolo vykonané rozsiahle, pričom boli početné ústne pojednávania, predvolania na výsluch svedka, upovedomenia o vypočutí svedka, úradné záznamy a žiadosti o predvedenie, pričom písomnosti, ktorých doručenie vlastnoručne podpísal žalobca, jednoznačne preukazujú úzku súčinnosť žalovaného so žalobcom. Poukázal aj na fakt, že žalobca opomenul skutočnosť, že na základe jeho pripomienok, boli vykonané vo vyrubovacom konaní ústne pojednávania so svedkami, pričom žalovaný akceptoval aj ospravedlnenia žalobcu.
23. Námietku týkajúcu sa neoboznámenia žalobcu zákonným spôsobom zo zisteniami považoval žalovaný za nekonkrétne a všeobecné, nakoľko žalobca neuviedol pri ktorých úkonoch k takejto skutočnosti došlo. Poukázal na § 37, § 38, § 39 Daňového poriadku, ktorý upravuje postup správcu dane a povinnosti daňového subjektu v súvislosti s miestnym zisťovaním, pričom poukázal na to, že správca dane nie je povinný upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt o tom, že sa bude robiť miestne zisťovanie. Žalovaný uvádza, že námietku o výsluchu svedkov o neupovedomovaní žalobcu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalovaný vykonal početné výsluchy svedkov, o ktorých žalobca mal vedomosť a vlastnoručným podpisom potvrdil doručenie upovedomenie o výsluchu svedkov. Jeho námietka uvedená v žalobe je všeobecná a nekonkretizuje, o ktorom úkone výsluchu svedka nebol upovedomený, V časti týkajúcej sa lehoty žalovaný uviedol, že listom č. 100324448/2019 zo dňa 29.01.2019 odvolací orgán predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku o 3 mesiace, pričom tento bol doručený správcovi dane dňa 01.02.2019. Samotné vyrubovacie konanie ukončil správca dane dňa 26.04.2019 spísaním zápisnice o ústnom pojednávaní a následne rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101050374/2019 zo dňa 06.05.2019 expedoval správca dane dňa 09.05.2019, t.j. v lehote 15-tich dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom. Žalovaný ďalej zotrval na tom, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podrobne opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tieto dôkazy boli vyhodnotené samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti v spojení s návrhmi kontrolovaného daňového subjektu a už zisteného skutkového stavu. K výzve na predloženie dôkazov č. 101251299/2018 zo dňa 29.06.2018 uviedol, že z nej jednoznačne vyplývajú pochybnosti správcu dane nadobudnuté pri výkone daňovej kontroly. Pri každej, presne identifikovanej spoločnosti, správca dane uviedol zistený skutkový stav, ktorý zakladal vznik pochybností napr. o dodaní fakturovaných prác.
24. Právo repliky žalobca využil a uviedol, že naďalej trvá na jednotlivých žalobných bodoch a teda naďalej namieta, že došlo k porušeniu jeho práv.
25. Právo dupliky žalovaný nevyužil.
26. Správny súd nezistil dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle ust. § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), preto rozsudok verejne vyhlásil podľa ust. § 137 ods. 4 SSP dňa 27.01.2021.
27. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorým im predchádzal v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, a dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná nedôvodne, a preto žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.
28. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
29. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
30. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
31. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
32. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
34. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
35. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
36. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
37. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
38. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
39. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009; Správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.
40. Podľa § 37 zákona č. 563/2009 Z. z.; (1) Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu 31)vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. (2) Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. (3) Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a príslušník finančnej správy vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate. Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania. (4) O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo
miestne zisťovanie; to neplatí, ak je zápisnica podpísaná biometrickým elektronickým podpisom a zamestnanec správcu dane ju zašle do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu alebo inej osoby. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil. (5) Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo.
41. Podľa § 38 zákona č. 563/2009 Z. z.; (1) Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie. (2) Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť; primerane sa postupuje aj vtedy, ak bola pri miestnom zisťovaní zaplatená služba a táto nebola využitá alebo poskytnutá. (3) Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 33) (4) V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby. (5) Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci; to neplatí, ak začala daňová kontrola alebo určovanie dane podľa pomôcok, alebo skrátené vyrubovacie konanie podľa § 68a, a ak sú zapožičané doklady alebo iné veci potrebné na ich vykonanie. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis. 9)V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.
42. Podľa § 39 zákona č. 563/2009 Z. z.; (1) Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia. (2) Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov. Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5. (3) Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého pracoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.
43. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009; zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
44. Správny súd žalobnú námietku týkajúcu sa napadnutého rozhodnutia a jeho tvrdenej nezákonnosti, nakoľko bolo vydané v rozpore so znením ust. § 68 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, považuje za nedôvodnú, nakoľko z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že vyrubovacie konanie začalo dňa 17.11.2018, daňový subjekt predložil vyjadrenie k protokolu z daňovej kontroly dňa 07.12.2018, v lehote určenej správcom dane vo výzve. Trojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku by uplynula dňom 07.03.2018 avšak rozhodnutím č. 100324448/2019 zo dňa 29.01.2019 Finančné riaditeľstvo SR predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní o tri mesiace, t. j. do 07.06.2019. Predmetné rozhodnutie bolo správcovi dane doručené dňa 01.02.2019, ktorý túto skutočnosť oznámil aj daňovému subjektu upovedomením č. 100442257/2019 zo dňa 12.02.2019. Poslednú zápisnicu o priebehu a výsledku dokazovania vo vyrubovacom konaní č. 100978851/2019 spísal správca dane s daňovým subjektom dňa 26.04.2019 a rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 101050374/2019 zo dňa 06.05.2019 bolo expedované 09.05.2019, teda v zákonnej predĺženej lehote. Z tohto dôvodu túto žalobnú námietku nepovažuje správny súd za dôvodnú.
45. Ďalej z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 04.09.2018 daňový subjekt svojim podpisom potvrdil doručenie upovedomenia o vypočutí svedka R. E. Dňa 26.09.2018 sa k správcovi dostavila R. E., ktorej svedecká výpoveď bola správcom dane zaznamenaná do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101906160/2018. Skutočnosť, že dňa 20.09.2019 bola elektronicky doručená žiadosť daňového subjektu o zmenu termínu ústneho pojednávania, ktorú správny orgán vyhodnotil ako nie dôvodnú, vzhľadom na jej dôvody nepovažuje správny súd za takú námietku, ktorou by žalobca preukázal, akým spôsobom došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv.
46. V časti týkajúcej sa vypočutia svedka P. J. sa správny súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že ústne pojednávanie s P. J. dňa 01.10.2018 sa uskutočnilo bez prítomnosti žalobcu ale správca dane oboznámil Mgr. Janu Dvořščíkovú na ústnom pojednávaní dňa 02.10.2018 o obsahu zápisnice, pričom P. J. bol opakovane vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 19.02.2019 za prítomnosti daňového subjektu. O zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 24.08.2018 t. j. svedecká výpoveď P. J. vykonaná v súvislosti s kontrolou dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 R. M. bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 02.10.2018. Výpoveď osoby J. T. bola vykonaná dňa 22.05.2017, kedy sa menovaný dostavil ako zástupca spoločnosti K-DHA, s.r.o. a vyjadril sa ku všetkým skutočnostiam, týkajúcim sa obchodných prípadov medzi firmou K-DHA, s.r.o. a Ivanom Strapkom. Správny orgán nemal vedomosť o tom, že dňa 22.05.2017 sa J. T. dostaví k správcovi dane, a teda nemohol upovedomiť žalobcu o tomto ústnom pojednávaní, avšak so zisteniami bol žalobca upovedomený.
47. Z hľadiska tvrdených skutočností správcom dane a najmä žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že daňový subjekt nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi tak ako boli fakturované pri dostatočne zistenom dôkazom stave je preukázaná. Správny súd má za to, že v danom prípade jediným subjektom, na koho bolo prenesené dôkazné bremeno preukázania dodania týchto služieb bol žalobca a jeho argumentácia uvedená v žalobných námietkach týkajúcich sa dokazovania nie je ničím podložená. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil zistený skutkový stav, tak ako ho vo svojich rozhodnutiach deklaroval správca dane a žalovaný.
48. Správny súd má aj ďalšie tvrdenia týkajúce sa nezákonného získania dôkazov vykonaním miestnych zisťovaní bez prítomnosti žalobcu za neodôvodnené a zároveň zo strany žalobcu nepreukázané akým
spôsobom došlo k porušeniu zákona, resp. ktorého konkrétneho ustanovenia zákona a akým spôsobom bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv.
49. Z hore uvedených dôvodov preto správny súd aj ďalšie žalobné námietky týkajúce sa hodnotenia dôkazov, a to či jednotlivo alebo vo vzájomnej súvislosti, považuje za nedôvodné a položené len vo všeobecnej rovine bez konkrétnej špecifikácie, akým spôsobom došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv v rámci konania, resp. aké dôkazy neboli zo strany prvostupňového správneho orgánu resp. žalovaného zohľadnené, alebo nepripustené do konania ako dôkaz.
50. Správny súd pri prejednaní veci prihliadal aj na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018, kde v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd okrem iného uviedol: „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorého už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často krát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom mene, v reálnom čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti“.
51. Správny súd ďalej poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/56/2016 zo dňa 22.11.2018, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol vo vzťahu k daňovým výdavkom uplatňovaným daňovým subjektom, že ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom ustanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou - dodávateľom uvedeným na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané za daňové výdavky, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného v daňových dokladoch. Najvyšší súd SR ďalej zdôraznil zásadný význam dôkazného bremena žalobcu ako daňového subjektu, ktorý vyplýva jednak zo zákona, a jednak je judikovaný v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Za podstatné pre neuznanie odpočítania uplatnených výdavkov v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov Najvyšší súd SR považoval to, že daňový subjekt v prejednávanej veci si do daňového priznania zahrnul daňové výdavky a nebolo preukázané, že práce reálne uskutočnil ten dodávateľ, ktorý vyhotovil faktúry, resp. jeho subdodávateľ.
52. Správny súd preto považuje žalobné námietky, ktorými poukazoval na to, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, vzhľadom na zistenú dôkaznú situáciu za nedôvodné. Dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia fakturovaných prác je primárne na daňovom subjekte, ktorý musí byť schopný preukázať uskutočnenie prác svojim dodávateľom. Nepostačuje, ak daňový subjekt disponuje faktúrami od dodávateľa, pričom nie je schopný preukázať, či uskutočnenie prác bolo vykonané práve spoločnosťou uvedenou na faktúrach.
53. Vzhľadom k tomu, že skutočnosť, že fakturované práce uskutočnili dodávatelia, bola v rámci dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly spochybnená a kontrolovaný daňový subjekt vzniknuté pochybnosti správcu dane v priebehu daňovej kontroly dôkazmi nevyvrátil, správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
54. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, správny súd mu preto podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.
55. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.