Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_5Cb-1-2021.pdf
PDF · 106.28 KB
No categories available
5Cb/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: CHC Petroli Trade s.r.l., DIČ: RO40165792, so sídlom: Strada Gen. H.M. Berthelot 46, Bukurešť, Rumunsko, v konaní zastúpený: Advokátskou kanceláriou Krutek & Kuruczová , JUDr. Michal Krutek, advokát, sídlo: Ulica Hlavná č. 11, 917 01 Trnava, proti žalovanému: PETROIL s.r.o., IČO: 46 225 056, so sídlom: Družstevná 8, 945 01 Komárno o zaplatenie 2.000.000.- eur s príslušenstvom o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1.Žalobca dňa 8.7.2020 podal na tunajší súd návrh proti žalovanému ktorým navrhol uložiť povinnosť žalovanému v prospech žalobcu zaplatiť 2.000.000.- eur s 8% úrokom z omeškania od 24.12.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Spolu s návrhom vo veci samej podal i návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým navrhol aby súd zriadil : I. Záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na bankovom účte, IBAN číslo: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedeného v I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky, Z.: XX XXX XXX, so sídlom T. X/A, XXX XX U. do výšky 2.000.000,- EUR, ktorá je pohľadávkou žalovaného voči I. U. O. N. and Y., a.s., pobočka zahraničnej banky, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 2.000.000,- EUR, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o spoločnom podniku zo dňa 17.11.2019. II. Zriadil záložné právo v prospech žalobcu na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného vedených na všetkých bankových účtoch žalovaného do výšky 2.000.000,- EUR, ktorá je pohľadávkou žalovaného voči, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 2.000.000,- EUR, ktorá vznikla z titulu nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu odstúpenia od Zmluvy o spoločnom podniku zo dňa 17.11.2019. Súčasne si uplatnil na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu zo dňa 10.11.2020, v ktorej o.i. poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 346 ods. 1 ObZ, a to v trvaní 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy (ďalej aj ako „PV č. 1“). V predmetnej PV č. 1 žalobca upozornil žalovaného na nasledovné skutočnosti: Dňa 17.11.2019 žalobca so žalovaným uzatvoril Zmluvu, ktorej predmetom bol nákup 10.000 ton ULSD 10ppm - DIESEL EN590 (ďalej aj ako „Tovar“) v zmysle 1. Článku Zmluvy. V zmysle ustanovenia 2. Článku Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že žalobca dostane najlepšiu ponuku na tovar, zariadi všetko potrebné na nákup, skladovanie a predaj tovaru. Napriek uvedenému do dňa 10.11.2020 žalobca nemal žiadnu vedomosť o nákupe, skladovaní alebo predaji tovaru tretím osobám napriek skutočnosti, že v zmysle 3. Článku Zmluvy žalobca poskytol sumu vo výške 2.000.000,- EUR (slovom: dva milióny eur) v prospech účtu žalovaného č.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej aj ako „Vklad“). Prijatie vkladu potvrdil konateľ žalovaného emailom zo dňa 20.11.2019. Zároveň žalobca do dňa 10.11.2020 nemal
žiadnu vedomosť o tom, ako žalovaný s poskytnutými finančnými prostriedkami ďalej disponoval aj napriek skutočnosti, že v zmysle ustanovenia 5. Článku Zmluvy bol žalovaný povinný informovať žalobcu o akýchkoľvek zamýšľaných transakciách e-mailovou správou na e-mailovú adresu žalobcu. Ako sme už uviedli v úvode tohto článku žalobca oznámil žalovanému, že mu poskytuje dodatočnú primeranú lehotu na splnenie jeho povinnosti v zmysle Zmluvy do 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy žalovanému. Podľa informácie generovanej elektronickým systémom Y. pošty, a.s. bola PV č. 1 doručená žalovanému dňa 20.11.2020 a teda určená primeraná lehota uplynula dňa 04.12.2020. Na PV č. 1 reagoval žalovaný, a to podaním označeným ako: „Reakcia na predžalobnú výzvu zo dňa 03.12.2020“ (ďalej aj ako „Reakcia“), v ktorom uviedol: „Môj klient samozrejme nebude brániť ukončeniu Zmluvy ak má o to Váš klient záujem a preto nie je potreba jednostranného ukončenia zmluvy, ale je možné ju ukončiť dohodou. Môj klient si je vedomý svojej povinnosti po zániku Zmluvy vrátiť vklad Vášho klienta, avšak na strane druhej si aj Váš klient musí byť vedomý, že môj klient má nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil v záujme plnenia zmluvy. Môj klient vyčísli všetky svoje náklady, ktoré mal doteraz s plnením Zmluvy v lehote 15 dní.“ Napriek uvedeným vyhláseniam žalovaného v Reakcii, t.j. že nebude brániť ukončeniu Zmluvy, je si vedomí svojej povinnosti vrátiť vklad žalobcovi a svoje náklady si vyčísli v lehote 15 dní, tak do dnešného dňa nebolo zo strany žalovaného doručené žalobcovi a ani jeho PZ žiadne podanie. Z dôvodu, že žalovaný vklad dobrovoľne žalobcovi nevrátil, a to ani len v jeho časti, bola žalovanému zaslaná v poradí druhá predžalobná výzva zo dňa 16.12.2020 (ďalej aj ako „PV č. 2“). V predmetnej PV č. 2 žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný v reakcii neuviedol jemu vyhovujúcu dodatočnú lehotu na splnenie povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo zmluvy, doručením PV č. 2 na adresu žalovaného žalobca odstupuje od Zmluvy a žiada žalovaného o vrátenie vkladu vo výške 2.000.000,- EUR (slovom: dva milióny eur) v zmysle ustanovenia článku III. PV č. 2. Žalobca zároveň žalovaného upozornil, že má naďalej záujem vyriešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou cestou a v prípade, ak bude žalobca nútený uplatňovať si svoj nárok pred súdom, uplatňovaná suma bude navýšená o náhradu súdnych poplatkov a trov právneho zastúpenia. Podľa informácie generovanej elektronickým systémom Y. pošty, a.s. bola PV č. 2 doručená žalovanému dňa 18.12.2020 a teda dodatočná lehota určená na plnenie (3 pracovné dni) uplynula dňa 23.12.2020. Napriek uvedenému sa žalobca rozhodol vyčkať ešte cca 2 týždne, pričom ale do dnešného dňa žalovaný okrem už spomínanej reakcie nedoručil žalobcovi a ani jeho PZ žiadne ďalšie podanie, resp. nevrátil ani časť vkladu poskytnutého žalobcom. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ohrozenie exekúcie vidíme v tom, že: a) ako vyplýva z reakcie žalovaného, tento nespochybňuje svoju povinnosť vrátiť vklad žalobcu, avšak má v pláne vyčísliť si údajné náklady o ktoré chce jednostranne znížiť výšku nároku žalobcu bez toho, aby právo na predmetné zníženie pohľadávky bolo sporovými stranami v Zmluve dohodnuté alebo bez toho, aby takéto právo žalovanému vyplývalo z právneho predpisu. b) ako vyplýva zo stránky finstat vo vzťahu k žalovanému, tento síce dosiahol za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 zisk vo výške 2.430.790,- EUR, avšak po odpočítaní dane z príjmu za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 výške 648.660,- EUR dosiahol žalovaný za roky 2015, 2016, 2017, 2018 a 2019 zisk po zdanení len 1.782.130,- EUR. Odhliadnuc od úrokov, nákladov a trov súdneho konania predstavuje istina pohľadávky žalobcu sumu 2.000.000,- EUR a teda viac, ako je zisk žalovaného po zdanení za posledných min. 5 rokov. V prípade obštrukcií zo strany žalovaného, resp. v prípade ak by tento súdny spor trval dlhšie, mohlo by dôjsť zo strany žalovaného k zbaveniu sa finančných zdrojov, čím by došlo k nemožnosti žalobcu domôcť sa svojej pohľadávky. Uvedené je o to reálnejšie, že len istina uplatňovaného nároku je 2.000.000,- EUR. Zároveň analogicky poukazujeme vo vzťahu k výroku petitu II. na ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor môže zriadiť exekučné záložné právo bez znalosti konkrétneho čísla účtu povinného, teda len uvedením, že sa má na účte zriadiť exekučné záložné právo, a to za účelom predídenia zbavovania sa majetku zo strany povinného. Nakoľko je podľa verejne dostupných informácií zrejmé, že žalovaný nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, iba približne 4miliónov eur na bankových účtoch (str. 7 Účtovnej uzávierky Žalovaného za r. 2019), je potrebné vzhľadom na výšku pohľadávky tieto prostriedky na všetkých bankových účtoch žalovaného zabezpečiť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Zdôrazňujeme, že máme vedomosť iba o jednom bankovom účte žalovaného, avšak je veľmi pravdepodobné (vzhľadom na trvalý pobyt jeho konateľa v Slovinsku), že žalovaný nemá iba jeden bankový účet, resp. peňažné prostriedky z jedného bankového účtu poslal na iný bankový účet. Osobitne zo skutočnosti podľa písm. a) tohto článku vyplýva obava žalobcu o vymožiteľnosť ním uplatneného nároku. Suma 2.000.000,- EUR (resp. suma 4.000.000,- EUR po zohľadnení aj podielu žalovaného) mala byť v zmysle Zmluvy použitá len a výhradne na nákup paliva a nie na náklady („všetky svoje náklady, ktoré mal doteraz s plnením Zmluvy v lehote 15 dní“). Napriek tomu, že za viac ako rok žalovaný nepreukázal (ani len neinformoval) žalobcu nielen o
akýchkoľvek nákladoch, ktoré by mal, ale ani ho neinformoval o tom, že by podnikol akékoľvek kroky v súvislosti so Zmluvou, si žalovaný chce vyčíslovať všetky svoje náklady, ktoré mu údajne vznikli, ale o ktorých žalobcu neinformoval ani na ich úhradu nežiadal žalobcov súhlas. Taktiež zdôrazňujeme, že žalovaný do dnešného dňa žiadnym spôsobom nepreukázal použitie vkladu v zmysle Zmluvy, resp. nepreukázal, ako s uvedenou sumou naložil. Žalovaný tak u seba zadržiaval sumu 2.000.000,- EUR. O vrátenie vkladu pritom žalobca žalovaného počas roka 2018 opakovane žiadal, a to aj e-mailom zo dňa 18.03.2020, ale bezúspešne. Žalovaný pritom nielen v ním stanovenej lehote, ale ani do dnešného dňa nevyčíslil žiadne náklady (na vyčíslenie žalovaným uvádzaných nákladov mal podľa nášho názoru žalovaný dostatok času a s poukazom na skutočnosť, že tieto do dnešného dňa žalobcovi neoznámil zastávame názor, že tieto náklady neexistujú a sú len obranou žalovaného a majú slúžiť na zmarenie povinnosti uhradiť žalovanú sumu). Sme toho názoru, že údajným vyčíslovaním nákladov žalovaný len odďaľuje vyplatenie vkladu, toho vkladu, ktorého povinnosť vrátiť sám u seba konštatoval vo svojej reakcii. V prípade, ak by nebola žalobcovi poskytnutá predmetná zákonná a základná ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, obávame sa, že po právoplatnom skončení sporu (osobitne vzhľadom na výšku istiny) by žalobca síce disponoval vykonateľným súdnym rozhodnutím, ale to by bolo bez možnosti reálneho uspokojenia pohľadávky žalobcu. V prípade, ak by žalovaný vlastnil na území SR akékoľvek nehnuteľnosti, bolo by možné k týmto zriadiť sudcovské záložné právo a následne po právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku sa z týchto domáhať uspokojenia nároku žalobcu. Z dôvodu, že žalovaný nedisponuje žiadnym nehnuteľným a ani hnuteľným majetkom (už vôbec nie majetkom v hodnote 2.000.000,- EUR) nemá žalobca inú možnosť, ako žiadať o zriadenie záložného práva na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov žalovaného. Vo vzťahu k navrhovanému výroku č. I uvádzame, že predmetný účet je uvedený nielen v samotnej Zmluve, ale na tento bol poslaný aj vklad a žalovaný v e-maile zo dňa 20.11.2019 potvrdil prijatie vkladu na tento účet. Na základe uvedeného je dôvodný predpoklad, že účet Z.: Y XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je účtom žalovaného. Vo vzťahu k navrhovanému výroku č. II uvádzame, že aj keď žalobca má vedomosť len o jednom účte žalovaného, na ktoré uhradil svoj vklad, tak uvedené nevylučuje, že žalovaný disponuje aj inými bankovými účtami, resp. disponuje bankovými účtami aj v iných peňažných ústavoch. Taktiež vo vzťahu k navrhovanej formulácii predmetného výroku č. II uvádzame, že subsidiárne ani súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie nešpecifikuje jednotlivé čísla bankových účtov, a to z toho dôvodu, že (rovnako ako žalobca) nemá v tejto fáze konania vedomosť, kde všade má dlžník bankové účty a aká čiastka sa na tom ktorom bankovom účte nachádza.
2. K návrhu žalobca pripojil listinné dôkazy to: Zmluva o spoločnom podniku zo dna 17.11.2019, E- mail - Petroil - potvrdenie o došlej platbe zo dňa 20.11.2019, Predžalobná výzva - zo dňa 10.11.2020, Predžalobná výzva - zo dňa 10.11.2020 - sledovanie zásielky, Reakcia na predžalobnú výzvu zo dňa 08.12.2020, Reakcia na predžalobnú výzvu zo dňa 08.12.2020 - obálka, Predžalobná výzva - zo dňa 16.12.2020, Predžalobná výzva - zo dňa 16.12.2020 - sledovanie zásielky, Faktúra za preklad listín a dokumentov, Plnomocenstvo, Výpis z webstránky finstat.sk k Žalovanému, Účtovná uzávierka Žalovaného za r. 2019, E-mail - PETROLI CHC - žiadosť o vrátenie sumy zo dňa 18.03.2020.
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. (3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. (3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. (3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. (4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
11. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Trvanie neodkladného opatrenia je na základe rozhodnutia o jeho nariadení limitované uplynutím času (§ 333 CSP), procesným výsledkom konania vo veci samej (§ 335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP) alebo stavom exekučného konania § 338 písm. a) CSP. Súd na návrh zruší neodkladné opatrenie aj vtedy, ak odpadnú dôvody. Jeho nariadenia (§ 334 CSP) alebo ak navrhovateľ v primeranom čase nepodal návrh na vykonanie exekúcie (§ 338 písm. b) CSP). Inak trvajú účinky neodkladného opatrenia nariadeného na návrh žalobcu, ktorý bol v konečnom dôsledku vo veci samej procesne úspešný, bez
vopred vymedzeného časového alebo vecného obmedzenia. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343CSP. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Z daného hľadiska je vhodné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval zdôvodnenie a prípadne aj osvedčenie nedosiahnuteľnosti sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Aj keď nejde o zákonnú náležitosť návrhu v zmysle § 326 CSP. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia. Pre úplnosť je vhodné uviesť, že zabezpečovacím opatrením zriaďuje súd záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP bude nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú vtedy, ak je vydanie zabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené. Pôjde o procesné situácie, keď navrhovateľ nebude uplatňovať svoje právo na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, žalobe na nepeňažné plnenie a pod.), alebo sa nebude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pri návrhoch podaných pred začatím konania alebo po jeho skončení je rozhodujúca povaha a obsah nároku vo veci samej, ktorému má byť alebo ktorému bola poskytnutá procesná ochrana. Pokiaľ dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nebude vylúčené podľa vyššie uvedených všeobecných kritérií, posúdi súd pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia individuálne okolnosti prípadu. Z daného hradiska možno pripustiť nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky voči dlžníkovi, ak dosiahnutiu sledovaného účelu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bránia iné konkrétne dôvody. Pôjde spravidla o situácie, keď dlžník nie je vlastníkom veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty, na ktorej by bolo možné efektívne zriadiť záložné právo. Kritérium efektívnosti je pritom v rámci komparácie vo vzťahu k sledovanému účelu rozhodujúce a musí byť súdom vyhodnotené vždy samostatne. Relevantné je v danej súvislostí aj poradie prípadného záložného práva podľa § 343 CSP. Iné ako prednostné záložné právo môže totiž za určitých okolností predstavovať iba formálnu súdnu ochranu, ktorej reálny obsah bude z materiálneho hľadiska nepostačujúci, vzhľadom na skrátený a zjednodušený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je súd povinný z vlastnej iniciatívy skúmať splnenie iných ako všeobecných podmienok na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Bez predloženia relevantných dôkazných prostriedkov navrhovateľom nie je navyše spôsobilý vyhodnotiť konkrétne otázky súvisiace s prípadným vlastníctvom vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt dlžníka, na ktorých by bolo možné zriadiť záložné právo z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ musí preto v záujme vlastného procesného úspechu sám osvedčiť, že individuálne podmienky na dosiahnutie sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením nie sú splnené. Inak súd jeho návrh, ktorým sa bude domáhať nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie na uspokojenie peňažnej pohľadávky, zamietne s poukazom na prednostnú alternatívu zriadenia záložného práva podľa § 343 CSP. Nie je pri tom povinný sám ex offo komplexne skúmať majetkové pomery dlžníka, za účelom posúdenia možnosti efektívneho zriadenia záložného práva na konkrétnych veciach právach alebo iných majetkových hodnotách.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že strany konania dňa 17.11.2019 uzatvorili zmluvu o spoločnom podniku za účelom nákupu 10 000 ton ULSD l0ppm - DIESEL EN590. V súlade so zmluvnými podmienkami žalobca žalovanému na jeho účet č. Z.: Y SWIFT: UQ. poukázal sumu 2.000.000.- eur. Túto skutočnosť potvrdil i v emailom žalovaný. Napriek uvedenému do dňa 10.11.2020 žalobca nemal žiadnu vedomosť o nákupe, skladovaní alebo predaji tovaru tretím osobám. Následne pred žalobnou výzvou zo dňa 10.11.2020 žalobca vyzval žalovaného na splnenie svojich zmluvných povinností v lehote 14 dní v opačnom prípade bude musieť od zmluvy odstúpiť. Na predmetnú výzvu reagoval žalovaný v tom, že zmluvu pribežne splnil vo forme uskutočnení krokov , ktoré by viedli k naplneniu zmluvy. Zároveň vyslovil, že nebude brániť ukončeniu zmluvy dohodou ani splnenia svojich povinností vrátiť vklad žalobcovi, avšak uplatnil si nárok na náhradu nákladov vynaložených v záujme splnenia zmluvy, ktorých výšku v lehote 15 dní vyčísli. Na predmetnú rekciu žalobca podaním zo dňa 16.12.2020 od zmluvy odstúpil a súčasne vyzval žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy do 3 dní od doručenia výzvy. Zo strany žalovaného k vráteniu finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy nedošlo.
13. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na zriadenia záložného práva na bankové účty žalovaného na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 2.000.000.- eur dospel k záveru, že zákonné podmienky na vyhovenie návrhu splnené neboli. Súd zabezpečovacie opatrenie môže vydať len po osvedčení aspoň základných skutočností , ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť tiež osvedčená bezprostredne hroziaca ujma. Základom tejto obavy je ohrozenie. Toto ohrozenie musí súd skúmať u žalovaného a žalobca musí tvrdiť a osvedčiť, či žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z predložených listinných dôkazov táto skutočnosť nevyplýva. Žalobca v dôvodoch svojho návrhu ani neoznačil žiadne skutočnosti resp. úkony, ktorými žalovaný koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k zmareniu, alebo k znemožneniu núteného výkonu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
14. Súd o náhrade trov konania podľa §262 ods. 1 CSP nerozhodol, nakoľko o náhrade trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie podľa §357 písm. d) o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.