Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-1882-2020.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Subarea
62Ek/1882/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: D. kancelária poisťovateľov, so sídlom J. XXB, XXX XX J.-O., W.: XXXXXXXX, pr. zast.: O. B., s.r.o., so sídlom G. 5, XXX XX J.-G., W.: XXXXXXXX, proti povinnému: W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie XXX,XX R. s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu M. súdu J. J. sp. zn. XXEk/XXXX/XXXX zo dňa 4. decembra. XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/1882/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 929,59 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, Platobného rozkazu Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/87/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2020. 2. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku uznesením sp. zn. 62Ek/1882/2020 zo dňa 04.12.2020 návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, čo odôvodnil skutočnosťou, že súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že neboli splnené podmienky, aby súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie by muselo byť zastavené. 3. Proti uzneseniu o vyhovení námietkam podal povinný včas sťažnosť, ktorú odôvodnil predovšetkým tým, cit.: „Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.11.2020 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 929,59 € s prísl. na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žilina, sp. zn. 17C/87/2019 zo dňa 12.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2020. Premetom uplatneného nároku v konaní pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 17C/87/2019 bol nárok na vrátenie poskytnutého poistného plnenia zo strany oprávneného poškodenému, ktorý utrpel ujmu na zdraví pri dopravnej nehode zo dňa 30.08.2018, zavinenej povinným ako vodičom. Oprávnenému vznikla v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla. Nakoľko si oprávnený splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu, vznikol oprávnenému voči povinnému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil. V predmetnom základnom konaní , v ktorom bol vydaný exekučný titul si oprávnený v postavení žalobcu uplatnil svoj nárok na náhradu poistného plnenia - škoda na zdraví spôsobenú poškodenému v dôsledku dopravnej nehody. Je zrejmé, že ide o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZKR, ktorých sa ustanovenie § 167f ods. 2 ZKR vyslovene nedotýka. V prípade nedotknutých pohľadávok exekútor exekučné konanie nezastavuje, pričom nedochádza ani k jeho zastaveniu zo zákona.“ Poukazom na uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že predmetnú vymáhanú pohľadávku je potrebné považovať za nedotknuteľnú pohľadávku v zmysle ustanovenia § 166c ods. 1 písm. c) ZKR, a preto navrhuje súdu
konajúcemu o sťažnosti, aby sťažnosťou napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na rozhodovanie o jeho návrhu na vykonanie exekúcie. 4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 5. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. 6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. 7. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky 8. Súd po preskúmaní včas sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, a z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver o zamietnutí návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. 9. Pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom bola uplatnená podľa ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako totiž vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/284/2010 zo dňa 28. 10. 2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2013 na str. 15 pod číslom 34, cit.: „Právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným právom, a nie právom na náhradu škody. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok.“. 10. Nakoľko podľa ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom v zbierke pod číslom R 34/2013, nie je pohľadávka priznaná oprávnenému exekučným titulom pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním ani príslušenstvom takejto pohľadávky, ale ide o pohľadávku regresnú, teda o pohľadávku priznanú oprávnenému na základe zvláštneho postihového nároku (sui generis), nejde, a to ani v časti, o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, ako sa nesprávne v podanej sťažnosti domnieva oprávnený. 11. Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje právny záver vyjadrený vyšším súdnym úradníkom v napadnutom uznesení pojednávajúci o tom, že vyhlásenie konkurzu na majetok povinného má za následok, že na majetok povinného nie je možné viesť exekučné konanie, za vecne a právne správny, nakoľko pohľadávka oprávneného je podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 34/2013 regresnou pohľadávkou, a nie je pohľadávkou zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví, a preto nejde o nedotknutú pohľadávku podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, na vymoženie ktorej by mohlo byť vedené exekučné konanie a vykonávaná exekúcia. 12. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Výškou nároku sa preto súd už nezaoberal. 13. Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).