Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Pc-1-2020.pdf
PDF · 121.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Pc/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v právnej veci navrhovateľky: A. G. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX A., zastúpená: Centrum právnej pomoci, kancelária Tvrdošín, Medvedzie 132, 027 44 Tvrdošín, IČO: 30 798 841, proti odporcom: 1/ Q. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30 794 536, 2/ T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XX/X, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858 501, v konaní o určenie otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že odporca T. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/X je otcom maloletého dieťaťa Q. A., nar. XX.XX.XXXX z matky A. G. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, A..
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu ohľadom zverenia maloletého dieťaťa, zastupovania a spravovania jeho majetku a úpravy styku v nasledovnom znení:
II. Maloletý Q. A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
IV. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc od 31.12.2019.
V. Zameškané výživné na maloletého Q. A. za obdobie od 01.01.2020 do 27.01.2021 vo výške 1 560 Eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 Eur, splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
VI. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na určenie výživného zamieta.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
VIII. Štátu sa proti odporcovi priznáva nárok na náhradu trov štátu v rozsahu 2,44 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na súd dňa 30.12.2019 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporca je otcom maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX z matky A. G., A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, mal. dieťa žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti s právom zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa, ďalej žiadala určiť odporcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 200 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, a prispievať na tvorbu úspor vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, na osobitný účet maloletého zriadeného matkou v peňažnom ústave, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka ako matka by mala povinnosť do 7 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť v peňažnom ústave osobitný účet na meno mal. Q. A., nar. XX.XX.XXXX a identifikačné údaje účtu mal. oznámiť otcovi v lehote do troch dní po jeho zriadení. Na nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na tomto osobitnom účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
2. Návrh odôvodnila tým, že z partnerského vzťahu s odporcom pochádza maloleté dieťa Q. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci s matkou. S odporcom boli partnermi od 09/2010 a intímne sa stýkali. Intímne sa stýkala len s odporcom, s ktorým sa v júli 2016 rozišli. Odporca otcovstvo k maloletému dieťaťu nepopieral, dokonca po ich rozchode v roku 2016 sa dostavil na matričný úrad, kde chcel otcovstvo k mal. dieťaťu uznať súhlasným vyhlásením rodičov, k čomu však pre jeho neplatný občiansky preukaz nedošlo a z ktorého dôvodu nie je odporca uvedený ako otec maloleté dieťaťa. Otec sa s maloletým synom stretáva sporadicky, niekedy si napíšu, pri príležitosti Vianoc a narodenín maloletý dostane od otca darčeky. Výživné na maloleté dieťa otec poskytol nasledovne; - dňa 14.10.2016 uhradil 33 eur, dňa 15.11.2016 uhradil 50 eur, dňa 14.12.2016 uhradil 100 eur, dňa 9.1.2016 uhradil 80 eur, dňa 18.2.2017 uhradil 80 eur, dňa 14.03.2017 uhradil 80 eur. V školskom roku 2016/2017 odporca platil maloletému obedy v materskej škôlke v B. do júna 2017. Od júla 2017 odporca maloletému dieťaťu neposkytuje výživné a ani neuhrádzal obedy v škôlke a v škole až do súčasnosti. Odporca otcovstvo k maloletému ani v súčasnosti nepopiera. Odporca pracuje v zahraničí ako elektrikár (Nemecku), má vedomosť o tom, že si založil spoločnosť s ručením obmedzením. Dňa 12.05.2018 uzatvorila manželstvo s L. G., momentálne je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok na maloleté dieťa S. G.. Medzi výdavky na mal. Q. patria výdavky na; oblečenie, obuv - 30 eur/mesačne, strava - 80 eur/mesačne, lieky 15 eur/ mesačne, vreckové 5 eur/mesačne, poistenie so sporením 25,10 eur/mesačne, sporenie na vkladnú knižku 15 eur/mesačne, hygienické potreby 5 eur/mesačne, pomôcky do školy 6 eur/mesačne, plaváreň 10 eur/mesačne, ZRPŠ 10 eur/ročne, výdavky spojené s nástupom do školy 70 eur/ročne, plavecký výcvik 45 eur/ročne, letný tábor 200 eur/ročne. Medzi ďalšie výdavky patria výdavky na maloleté dieťa
- S. G. a to plienky 40 eur/mesačne, hračky 4 eur/mesačne, poistenie so sporením 28,60 eur/mesačne, strava 50 eur/mesačne, oblečenie, obuv - 30 eur/mesačne. K výdavkom navrhovateľky patria výdavky na kozmetiku, drogériu - 25 eur/mesačne, poistku 34,50 eur/mesačne, sporenie na rezervu 30 eur/mesačne, oblečenie, obuv - 45 eur/mesačne, telefón - 30 eur mesačne. Výdavky na domácnosť predstavujú výdavky na stavu 220 eur/mesačne, nájom bytu 140 eur/mesačne, úver 151,02 eur/mesačne, elektrika 35 eur/mesačne, PHM 40 eur/mesačne. Po právnej stránke odôvodnila svoj návrh odkazom na ust. § 61 ods. 1 a 5, § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZoR“).
3. Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 12.02.2020 návrh považoval za nedôvodný. Tvrdenie navrhovateľky o tom, že je otcom dieťaťa považoval za účelové, za otca dieťaťa ho navrhovateľka označila len preto, že chce od neho získať finančné prostriedky. Je pravdou, že mal s navrhovateľkou známosť, avšak v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa sa intímne nestýkali. Má vedomosť o tom, že počas celého ich vzťahu, teda aj v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa, mala navrhovateľka viacerých partnerov, s ktorými sa intímne stýkala. Mal za to, že nie je otcom maloletého Q. A., nar. XX.XX.XXXX. V prípade, ak by súd bol iného názoru, žiadal doplniť dokazovanie vyhotovením znaleckého posudku na vylúčenie skutočnosti, či je alebo nie je otcom maloletého dieťaťa.
4. Navrhovateľka v účastníckom výsluchu doplnila, že s odporcom sa zoznámila na konci štúdia v 10/2010, kedy s ním mala pohlavný styk. V tom období iného partnera nemala. Narodil sa jej syn Q., keď odporcovi oznámila, že je tehotná, mal v tom čase len 16 rokov a zrejme sa zľakol. Keď sa stretli, vyhrážal sa jej, že to nie je jeho dieťa, že spácha samovraždu a iné veci. Keď sa narodil mal. Q., asi 2 mesiace po jeho narodení sa stretli s odporcom a začali tvoriť pár, žili prakticky až do roku 2017. Ich vzťah bol však komplikovaný, odporca sa o nich nestaral, rozišli sa a ona si našla nového partnera. V čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa však iného partnera nemala, až po narodení dieťaťa mala aj iných intímnych partnerov. K určeniu otcovstva nedošlo z dôvodu, že v štádiu vypĺňania dokladov odporca zistil, že nemá platný občiansky preukaz, a preto k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov nedošlo. Určenie
otcovstva sa snažili riešiť prostredníctvom mediátora, no nepomohlo im to. Otcovstvo nežiada určiť z dôvodu, že odporca má firmu, ale z dôvodu, že s odporcom sa nedalo komunikovať, iná cesta, ako podať návrh na určenie otcovstva, nebola. Vo vzťahu k maloletému Q. uviedla, že spočiatku sa odporca ako otec o mal. zaujímal, boli spolu v kontakte, písali si a niekedy sa aj osobne stretli. Maloletý odporcu oslovuje daddy. Keď odporca príde domov, maloletému donesie darček, alebo mu osobne dá peniaze.
5. Odporca v účastníckom výsluchu nenamietal závery znaleckého posudku, z ktorých vyplynulo, že odporca bol určený za biologického otca mal. Q. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, keď miera jeho pravdepodobnosti je viac ako 99,999 %. Tento len vyvrátil jeho neistotu o tom, že je otcom maloletého dieťaťa. V podstate k spolužitiu s navrhovateľkou a maloletým synom vypovedal o nezhodách medzi navrhovateľkou a ním a to ešte v čase pred narodením dieťaťa, po ktorého narodení sa rozhodli spolu žiť a on aj z dôvodu, že vyrastal bez otca a nechcel, aby to zažil aj jeho syn. V tom čase sa zároveň rozhodol doštudovať - ukončiť štúdium maturitnou skúškou. Po štúdiu sa snažili vytvoriť spoločnú domácnosť, kúpil byt na hypotéku, začal pracovať a po práci rekonštruovať byt. Nasťahovali sa do bytu, po nejakom čase navrhovateľka aj s maloletým synom bola na dovolenke, z ktorej sa vrátila aj s priateľom. Vzťah sa potom rozpadol, navrhovateľka prestala komunikovať, komunikácia sa obnovila až po roku, keď sa snažil nejakým spôsobom kontaktovať s dieťaťom, aj keď mu bolo tvrdené, že nie je jeho synom a túto pochybnosť nadobudol až po tom, čo sa dozvedel, že navrhovateľka sa stýkala aj s inými mužmi. S maloletým sa stretne len 1 - 2 krát do roka, predtým to bolo aj častejšie - 3 x do roka, cez sociálne siete sa s ním nekontaktuje, nemá na to čas. Na výživu maloletého neprispieva, spočiatku sa podieľal na jeho výchove malými sumami eur z dôvodu, že keď chcel, aby mu matka umožnila stretnutie s dieťaťom, zaplatil to, čo mu oznámila a potrebovala zaobstarať. Boli to predovšetkým poplatky, ktoré mali rozdelené už v čase, keď spolu bývali, a ktoré platil, napríklad škôlka a strava pre maloletého. V súčasnosti žije v 2-izbovom byte, ktorý kúpil na hypotéku pre navrhovateľku a syna. Pracuje ako sprostredkovateľ zamestnania v zahraničí a je jediným spoločníkom a konateľom firmy J. s.r.o., so sídlom B.. XX. Hlavným zameraním je elektrika a elektroinštalačné práce, v ktorej oblasti sprostredkúva prácu pre celú firmu, SZČO a zamestnancov. Jeho príjem nie je stabilný, je závislý od aktuálnej situácie vývoja COVID-19, od množstva zákazníkov a situácie na trhu. V roku 2018 začal pracovať ako SZČO v pozícií elektrikár, pracoval v Nemecku a jeho príjem dosahoval cca 2 000 eur. V období 08/2019 založil firmu, ktorá celkom prosperovala prakticky až do 11/2019, kde spočiatku dosahoval príjem len na úrovni cca 1 000 eur.
6. Okrem výsluchu navrhovateľky, odporcu, súd vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, oboznámil sa s obsahom listín tvoriacich súčasť spisu, osobitne s vyjadrením opatrovníka zo šetrenia rodinného prostredia, s rodným listom maloletého, daňovým priznaním, faktúrami, s dokladmi predloženými matkou a ostatnými dokladmi tvoriacimi súčasť spisu.
7. Bolo preukázané, že dňa XX.X.XXXX sa narodilo navrhovateľke - matke dieťa mužského pohlavia Q. A., v jeho rodnom liste je otec neuvedený.
8. Navrhovateľka je toho času na rodičovskej dovolenke, z jej terajšieho manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa - S. G., od XX.XX.XXXX poberá rodičovský príspevok 370 eur a prídavky na 2 deti 49,90 eur. Platí životné poistky pre mal. Q. 28,60 eur, zálohové platby za byt 140 eur, elektrinu 26 eur, spláca úver použitý na nákup bytu 151,02 eur. Má výdavky na zabezpečenie základných životných potrieb. Jej manžel pracuje v spoločnosti Tempo Kondela, jeho príjem je 600 eur mesačne.
9. Maloleté dieťa Q. má 9 rokov, navštevuje štvrtý ročník ZŠ na L., t.j. v mieste svojho bydliska. Matka platí ZRPŠ 10 eur/ročne, obedy 20 eur/polročne, pomôcky do školy 3 eur/mesačne, pri nástupe do školy vynaložila pre dieťa takmer 60 eur - nákup PC pre dištančné vzdelávanie v jarnom období COVID-19, mobilný telefón 3 eur/mesačne a internet 20 eur. Maloletý je zdravý, má bežné detské choroby, netrpí alergiami, nemá výrazné problémy s chrupom, očami a ani iným ochorením. Záľuby pestuje na bežnej úrovni, maloletý chodieval plávať, pre aktuálnu pandemickú situáciu je plaváreň zatvorená. Maloletý navštevuje letný tábor, za tábor matka platí 200 eur.
10. Otec maloletého dieťaťa žije sám v 2 izbovom byte. Pracuje ako sprostredkovateľ zamestnania v zahraničí a je jediným spoločníkom a konateľom firmy J. s.r.o. so sídlom B. č. XX. Jeho hlavným zameraním je elektrika a elektroinštalačné práce, ktoré sprostredkúva pre firmu, SZČO a svojich zamestnancov. V roku 2018 otec pracoval ako SZČO v pozícií elektrikár v Nemecku, jeho príjem dosahoval 2 000 eur (brutto). V 08/2019 založil firmu, tá prosperovala do 11/2019, kde spočiatku
dosahoval príjem na úrovni 1 000 eur, pokles jeho príjmu mali spôsobiť náklady vynaložené pri založení firmy a investície ako nákup náradia, pomôcok, reklama a podobne. V období 12/2019 pracoval len 2 týždne, začala pandémia COVID-19, v období od 01 - 02/2020 boli zamestnanci firmy doma - nepracovali. V 03/2020 nastúpili do práce len dvaja zamestnanci a táto situácia pretrvávala do 09/2020. Odporca tvrdil, že v tomto období nemal žiaden príjem a ak nejaký bol, z neho uhrádzal záväzky a vyplatil chlapov (ich mzdu), keďže boli živiteľmi rodín, musel si aj požičať. V 06/2020 získala firma zákazku na základe Zmluvy o dielo uzavretej dňa 06.05.2020, za dielo nedostali odmenu, dôkazom toho sú faktúry na čl. 127 - 129, neuhradené v celkovej výške 10 432 eur ku dňu vyhotovenia predžalobnej upomienky listom právneho zástupcu otca zo dňa 06.08.2020, aktuálne neuhradená suma predstavuje 25 000 eur. V období od 09/2020 až takmer do 29.12.2020 bol v zahraničí - v Nemecku, kde vykonával práce alebo zostával na ubytovni, v závislosti od vývoja pandémia (práca buď nebola alebo nebol dodaný materiál). Odporca nevedel potvrdiť výšku príjmu za dané obdobie odôvodňujúc to tým, že príjmy išli na úhradu neuhradených a splatných faktúr a uhrádzal si len základné životné potreby. Od 29.12.2020 odporca nepracoval, bol doma pre nariadený zákaz vychádzania. Nevykonáva žiadne brigády. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2017 bol základe dane odporcu 172 eur pri dosiahnutých príjmoch 430 eur a výdavkoch 258 eur. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2018 bol základe dane odporcu 5068,36 eur pri dosiahnutých príjmoch 31 678 eur a výdavkoch 26 609,64 eur, daň predstavovala sumu 235,28 eur. Nevedel uviesť aký je hospodársky výsledok firmy J. (faktúry sa vystavovali v 2 týždňových intervaloch). Odporca má dobrý zdravotný stav, fajčí cca 1 krabičku mesačne. Jeho výdavky sú hypotekárny úver pre mladých na byt v celkovej 17 708,03 eur, mesačná splátka 99,81 eur, spotrebný úver 2 996,57 eur, splátka 91,70 eur - úver na zariadenie bytu. Ide o byt, v ktorom bývala navrhovateľka, mal. dieťaťa a odporca. Ďalej medzi výdavky otca patria výdavky na elektrinu 34 eur, plyn 45 eur, poistka 20,04 eur, mobilný telefón 78 eur, vodné a stočné 128,60 eur, elektrická energia 5,60 eur, fond opráv 120 eur, spolu 485,15 eur/ročne.
11. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
12. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
13. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 62 ods. 2, 3 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
16. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
18. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že u odporcu nie sú dané nijaké závažné okolnosti, ktoré by jeho otcovstvo k mal. Q. A. vylučovali. Naopak, z výpovedí navrhovateľky ako matky mal. dieťaťa a odporcu vyplynulo, že títo spolu opakovane súložili v čase rozhodnom pre splodenie maloletého dieťaťa. Odporca svoje otcovstvo síce celkom nevylučoval, avšak s nadobudnutím vedomosti o tom, že matka dieťaťa sa v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala intímne stýkať aj s inými mužmi, navrhol znalecké dokazovanie. Zo záverov znaleckého posudku mal súd dokázané, že otcovstvo odporcu k mal. Q. A. nie je možné vylúčiť a že je veľmi vysoká pravdepodobnosť otcovstva odporcu rovnajúca sa na 99,999999 %. Preto súd o návrhu o určenie otcovstva vyhovel a určil, že odporca je otcom mal. Q. A., nar. XX.XX.XXXX z matky A. G. A., rod. A. s poukazom na § 94 ods. 2 ZoR.
21. V zmysle § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
22. Vzhľadom na to, že s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého podľa § 110 CMP súd ohľadom zverenia maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky s jej právom zastupovať ho a spravovať jeho majetok schválil rodičovskú dohodu rodičov s poukazom na ust. § 24 ods. 3 ZoR v spojení s § 36 ods. 1 ZoR. Vychádzal z toho, že maloletý je od narodenia v osobnej starostlivosti matky, v jej výchove neboli zistené nedostatky, maloletý vyrastá v kompletnej rodine, ktorú okrem navrhovateľky ako matky, tvorí jej manžel a súrodenec
- maloletá S.. Odporca neparticipuje na osobnej starostlivosti maloletého, ako jeho otec sa s mal. Q. sporadicky stretne, keďže pracuje v zahraničí. Maloletý pozná, kto je jeho biologický otec, čím je naštartovaný citový vývin maloletého dieťaťa k biologickému otcovi a otca k synovi, maloletý odporcu oslovuje daddy a zároveň je zabezpečené aj stabilné výchovné prostredie maloletého dieťaťa. Aj z toho dôvodu matka a otec nežiadali upraviť styk otca s dieťaťom. Súd ani nezistil, že by matka v styku otca s dieťaťom (po jeho návrate z práce v zahraničí) bránila. So schválením dohody súhlasil aj kolízny opatrovník, keďže je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd preto dohodu rodičov podľa § 24 ods. 3 ZoR schválil.
23. Rodičia sa nedohodli o výžive maloletého. Pokiaľ ide o výšku výživného na maloleté dieťa súd vychádzal z kritérií stanovených v § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 ZoR. Vychádzajúc z potrieb dieťaťa a možností a schopností otca, ale aj pomerov na strane matky v rozhodnom období určil súd výživné na maloletého od podania návrhu matky, t.j. od 31.12.2019 vo výške 120 eur mesačne a vo zvyšnej časti súd návrh na určenie výživného z dôvodu neprimeranosti zisteným pomerom dieťaťa a rodičov zamietol. Súd pri hodnotení príjmov a celkových pomerov u otca vychádzal z predpokladu, že otec od 12/2019 dosahuje príjem na úrovni minimálne 1 000 až 1 200 eur. A tento príjem sa podľa názoru súdu príliš nenavyšoval, nebol na vyššej úrovni ani v priebehu roka 2020, ktorý bol sprevádzaný nielen na území Slovenska, ale aj v mieste výkonu práce - v Nemecku, obmedzeniami súvisiacimi s prijatými opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19. Pokiaľ ide o obdobie mesiaca december 2019 bolo zistené, že odporca (a jeho zamestnanci) pracovali len dva týždne, čo vzhľadom na obdobie sviatkov nie je niečím výnimočným, nehovoriac o tom, že v tomto období nastupovalo šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a s tým prijímanie obmedzení, ktoré sa objektívne prejavili ponukami práce, resp. vo výkone práce s dopadom na príjmy vo všeobecnosti. V období mesiaca december 2019 odporca mohol dosiahnuť len polovicu súdom ustálenej úrovne príjmu, t.j. od 500 - 600 eur. Odporca deklaroval, že v 01/2020 do 02/2020 nepracoval, bol teda bez príjmu, čo opäť súviselo s prijatými obmedzeniami. Súd však na takto zistený pokles neprihliadol, keďže vychádzal z toho, že odporca má (mal) úspory práve z obdobia, kedy jeho firma prosperovala (t.j. do obdobia takmer 11/2019, resp. ešte predtým, keď pracoval ako SZČO), pretože ani pri nutných vstupoch pri založení firmy, nemohol všetky takto
získané úspory minúť, spotrebovať. Napokon aj odporca potvrdil, že náklady na základné životné potreby uhrádzal z úspor. V období od 03/2020 do 05/2020, resp. až 09/2020 mohol odporca aj napriek tomu, že nedostal zaplatenú celú odmenu za dielo, dosiahnuť príjem na rovnakej úrovni - 1 000 až 1 200 eur. Hoci deklaroval a aj preukázal, že má pohľadávky voči odberateľom ním zhotoveného diela, jeho špecifikované celkové mesačne výdavky preukazujú práve to, že jeho príjem nemohol poklesnúť na inú úroveň - pod sumu 1 000 eur, pritom nemožno nevziať v úvahu, že odporca vykonáva prácu v Nemecku, kde boli a sú podstatne lepšie pracovné možnosti ako na Slovensku a aj vyššie príjmy. Obdobný bol aj potenciál otca pri dosahovaní príjmu v období od 09/2020 do 12/2020, kedy sám otec potvrdil, že bol v Nemecku, v rámci ktorého obdobia práca nebola alebo nemohol pracovať pre opatrenia a chýbajúci (nedodaný) materiál. Podľa názoru súdu jeho príjem sa z toho dôvodu príliš nenavýšil (na úroveň podľa tvrdenia navrhovateľky 2 000 eur), ale ani neklesol pod ustálenú úroveň príjmu. V 01/2021 otec nevycestoval do Nemecka práve pre prijaté opatrenia a vyhlásený zákaz vychádzania. Súd preto ustálil, že aj napriek opatreniam prijatými práve v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19, ktoré spôsobili obmedzenú možnosť odporcu v roku 2020 vycestovať do zahraničia (Nemecka) a vykonávať prácu súvisiacu s koordináciou zamestnancov vykonávajúcimi elektroinštalačné práce, jeho príjem sa viac alebo menej pohyboval na úrovni cca 1 000 eur, keď ako už súd uviedol, odporca vykonáva prácu v Nemecku, kde boli a sú podstatne lepšie pracovné možnosti, jeho celkové mesačné výdavky prakticky zodpovedajú súdom ustálenému príjmu a aj keď v priebehu rozhodného obdobia sa vyskytli mesiace, kedy bol odporca bez príjmu, jeho tzv. potenciálnu mzdu bolo možné pokryť práve z úspor z predchádzajúcich období. Súd samozrejme zohľadnil aj pohľadávky firmy J., s.r.o., so sídlom B. č. XX, ktoré zostali neuhradené, avšak tieto nemôžu byť na úkor výšky výživného, môžu byť zohľadnené len v rámci celkových možností povinného rodiča už aj z dôvodu, že tieto výdavky nemajú prednosť pred výživným. Teda aj napriek tomu, že odporca má neuhradené pohľadávky v objeme cca 25 000 eur, o čom sa má viesť spor, táto skutočnosť nemôže viesť k záveru o tom, že odporca by sa mal na výžive mal. Q. podieľať len sumou 80 eur ako tvrdil. Odporca má totiž dobré schopnosti - je mladý, pracuje v odbore blízkom tomu, v čom je vyučený, má dobrý zdravotný stav, iné vyživovacie povinnosti nemá, jeho možnosti (ako aktuálne u všetkých povinných osôb) sú obmedzené vývojom šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a s tým súvisiacimi opatreniami, charakterom, resp. druhom práce, ktorú aktuálne vykonáva (jú).
24. Sumu výživného 120 eur na mal. Q. súd považuje za primeranú nielen schopnostiam a možnostiam povinného otca a jeho majetkovým pomerom, ktoré nie sú nadštandardné (otec je vlastníkom bytu, na ktorý spláca hypotéku), ale aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Mal. Q. je zdravý, má bežné detské choroby, jeho zdravotný stav nie je zhoršený žiadnou vážnou diagnózou alebo diagnózou, ktorá by sa vyžadovala pravidelné lekárske kontroly, či sledovanie jeho zdravotného stavu. Dieťa je v prvom stupni základnej školy - 4 ročník, aktuálne sa vyučuje distančne, stravuje sa doma (s čím nepochybne narastajú výdavky na stravu). Nepestuje záľuby na inej než bežnej úrovni, ktoré je možné aktuálne vykonávať obmedzene v nadväznosti na prijaté opatrenia na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
25. Zároveň súd vyčíslil zameškané výživné na mal. Q. od podania návrhu, t.j. od 01.01.2020 do vyhlásenia rozsudku vo výške 1560 eur, ktorú sumu vzhľadom na aktuálne pomery otca, výšku bežného výživného, povolil otcovi splácať v 30 eur mesačných splátkach, ktorých splatnosť je upravená vo výroku rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok platnosť celého zameškaného výživného.
26. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky (v časti, ktorou žiadala priznať jednak vyššie výživné a jednak od 01.07.2017 a v časti, v ktorej žiadala určiť povinnosť odporcu prispievať na tvorbu úspor), ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorým matka žiadala priznať vyššie výživné ako už súd vyššie konštatoval výživné aktuálne nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a ani schopnostiam a možnostiam otca. A pokiaľ ide o výživné žiadané od dátumu 1.7.2017 tu súd poukazuje na sprísňujúcu právnu úpravu (§ 77 ZoR), v zmysle ktorej je možné výživné spätne priznať, t.j. priznať ho po určitom časovom odstupe aj v prípadoch výživného pre maloleté dieťa len vtedy, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu. Relevantným dôvodom môže byť zdravotný stav oprávnenej osoby (matky, resp. maloletého dieťaťa), ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok alebo konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie). Súd na strane navrhovateľky nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by jej zabránil podať návrh na určenie výživného pre maloleté
dieťa a to aj v prípade, ak otcovstvo nebolo určené, ale bolo pravdepodobné - § 74 ods. 2 ZoR. Dieťa sa narodilo dňa 10.08.2011. Odporca neprispieva na výživu maloletého dieťaťa už od 1.7.2017, t.j. odkedy opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka nevyvinula žiadnu aktivitu na to, aby podala návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa proti odporcovi, ktorého otcovstvo bolo pravdepodobné, resp. nepodala návrh na vydanie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. CSP a § 366 CMP a to aj napriek tomu, že odporca, ktorý s ňou žil, sa považoval za otca dieťaťa, dieťa ho oslovovalo daddy, spoločnú domácnosť opustil, prestal prispievať na výživu dovtedy rozdelených výdavkov (materská škôlka a strava). Ak potom neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného po určitom časovom odstupe, súd musel návrh matky na určenie výživného počnúc od 1.7.2017 zamietnuť. Vo vzťahu k návrhu matky prispievať na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, súd rovnako považoval návrh za nedôvodný. Na strane otca ako povinného rodiča neboli zistené také majetkové pomery, že by mu dovoľovali prispievať na tvorbu úspor. Odporca je vlastníkom bytu, na ktorý má hypotéku, iný majetok otca zistený nebol. Je síce jediným konateľom a spoločníkom firmy J., s.r.o., so sídlom B. č. XX, IČO: XX XXX XXX, avšak táto firma má aktuálne neuhradené pohľadávky v sume 25 000 eur a v roku 2019 dosiahla hospodársky výsledok 1 908 eur (čl. 140-142). Za daného stavu nemožno prijať záver, že by majetkové pomery otca dovolili prispieť pre mal. Q.iadanou sumou 100 eur, keď aktuálne to ani odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú.
27. O nároku na náhradu trov konania a o ich výške súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od odporcu, aby navrhovateľke nahradil trovy konania s odkazom na § 53 CMP. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že navrhovateľka vo veci nemala plný úspech, úspech sa týkal len časti konania o určenie otcovstva, pričom s tou časťou konania, ktorá je s konaním o určenie otcovstva spojená, mali obaja účastníci konania úspech čiastočný. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že na strane navrhovateľky aj napriek tomu, že jej bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci, súd nezistil existenciu okolností svedčiacich o tom, že sa nachádza v materiálnej hmotnej núdzi. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku 370 eur a rodinných prídavkov 49,90 eur, žije s manželom a dvomi deťmi. Jej rodina nie je riešená dávkou v hmotnej núdzi, k poklesu jej príjmu došlo z dôvodu narodenia ďalšieho dieťa z jej manželstva. Na tento stav - osobný, resp. sociálny nemá vplyv konanie odporcu. Vo vzťahu k navrhovateľke a jej narodenému dieťaťu sa uplatní vyživovacia povinnosť jej manžela. Súd zistil, že tento má pravidelný (stabilný) príjem pohybujúci sa na úrovni 660 eur. Neexistuje žiaden spravodlivý dôvod pre priznanie náhrady trov, naopak pomery všetkých účastníkov konania dovoľujú platiť si trovy konania, ktoré im alebo ich zástupcom, vznikli.
28. V súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku vznikli štátu trovy predstavujúce vyplatené znalečné 410 eur. Časť týchto trov, nekrytých zloženou zálohou, vo výške 10 eur bola uhradená štátom z rozpočtových prostriedkov súdu. Štát má nárok na ich náhradu. Súd podľa § 259 CSP z dôvodu podľa § 255 ods. 1 CSP rozhodol tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov - ich dosiaľ neuhradenú (nekrytú) časť v rozsahu 2,44 %, čo predstavuje 10 eur z celkových nákladov štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie ( 122 CMP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.