Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-59-2020.pdf
PDF · 78.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matka: M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., L. XXX/XX, zastúpená Mgr. Milanom Migom, advokátom so sídlom O. H., M. N. XXXX a otec: O. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. L. XXX/XX, zastúpený JUDr. Martou Bojo Vevurkovou, advokátkou so sídlom J., S. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7P/31/2019-146 zo dňa 22. 06. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo o návrhu matky na zvýšenie výživného rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého V. sumou 200,- eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého počnúc dňom 18. 09. 2019. Súd zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 18. 09. 2019 do 22. 06. 2020 v sume 450,- eur a určil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť zaplatiť túto sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uviedol, že dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/4/2018-56 zo dňa 18. 06. 2018 v časti o výživnom na maloleté dieťa. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Zákona o rodine, najmä § 75, § 78, resp. § 52 CMP. Konštatoval, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom zo dňa 18. 06. 2018 a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. V tom čase mal otec priemerný mesačný príjem 1 372,34 eur. Matka maloletého dieťaťa v hrubom dosahovala príjem 680,- eur. Maloletý V. býval v byte so svojou matkou, navštevoval 3. ročník Základnej školy v Y.. V súčasnej dobe otec dieťaťa má príjem 1 530,32 eur, býva v rodinnom dome vo vlastníctve jeho matky, synovi okrem výživného platí sporenie 50,- eur mesačne a poistenie so sporením vo výške 70,- eur mesačne. Okrem bežného výživného prispel na školské potreby sumou 120,- eur. Synovi zakúpil oblečenie, obuv, či už v lete alebo aj na zimu. Na Vianoce mu zakúpil hernú konzolu vo výške 380,- eur. So synom sa stretáva v priebehu pracovných dní v poobedňajších hodinách, resp. cez víkendy syn u neho aj prespáva. Matke maloletého dieťaťa pribudla jedna vyživovacia povinnosť vo vzťahu s S. S.. V súčasnej dobe poberá materský príspevok vo výške 726,20 eur. V byte býva spoločne so svojím partnerom, ktorý jej prispieva mesačne sumou 300,- eur. Maloletý V. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevoval 5. ročník Základnej školy v Y.. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, aby zdôvodnila zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky na 500,- eur mesačne. Maloletý
navštevuje rovnaký stupeň základnej školy, je len vo vyššom ročníku, má dobrý zdravotný stav. Dôvod, pre ktorý matka žiadala zvýšiť výživné (otec dieťaťa prestal platiť za byt, v ktorom býva matka so svojím novým partnerom), nepovažoval za dôvodný na požadované zvýšenie výživného. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav a vyjadrenie otca zvýšil súd prvej inštancie výživné na sumu 200,- eur mesačne od podania návrhu.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 500,- eur mesačne na maloletého V., v súlade s tým určil zameškané výživné a priznal jej náhradu trov konania v plnej výške. Rozhodnutie zdôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa matky od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že sa zvýšili platby spojené s bývaním a v splátkach hypotekárneho úveru oproti stavu, ktorý bol pri poslednom rozhodovaní súdu o výživnom. Zvýšili sa tak základné mesačné výdavky matky dieťaťa. Odvolateľka nesúhlasila ani so závermi súdu v tom, keď konštatoval, že nedošlo k podstatnej zmene v príjme matky dieťaťa, ktorá poberá materské vo výške okolo 750,- eur mesačne a tiež 300,- eur ako príspevok na bývanie od svojho partnera. Jej príjem predstavuje len materské v sume 726,20 eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa má tak o 100 % vyšší príjem ako matka, čo však súd nesprávne vyhodnotil. Otec dieťaťa podľa nej riadnym spôsobom nepreukázal, že na úspory prispieva pre maloletého syna sporením vo výške 50,- eur mesačne, resp. poistenie so sporením v sume 70,- eur mesačne. Ak by to aj bolo preukázané, trvá na tom, že zabezpečenie aktuálnych každodenných potrieb dieťaťa má prednosť pred tvorbou úspor. Okrem tohto otec dieťaťa aktuálne vyzval navrhovateľku, aby si vyporiadali majetok, ktorý patril do ich zaniknutého BSM s tým, že ak má navrhovateľka zostať bývať v byte, má prevziať na seba aj záväzok splácať zostatok úveru (aktuálne okolo 40 000,- eur). Pokiaľ teda súd napriek tomuto konštatoval, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov, takýto záver je nesprávny. Žiadala, aby súd v zmysle návrhu zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, resp. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie dokazovanie a rozhodnutie vo veci.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadril opatrovník maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že pri rozhodovaní súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a majetkové pomery otca. Určené výživné je primerané veku dieťaťa, nakoľko otec prispieva aj na tvorbu úspor sumou 120,- eur mesačne, ako aj svojou pravidelnou osobnou starostlivosťou o dieťa a odbremeňuje tak matku od zvýšených nákladov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že vyjadrenie opatrovníka je len všeobecné, až „alibistické“, pričom tento sa stotožnil so závermi súdu, ale vlastný názor nevyslovil. Vyjadrila zásadný nesúhlas s názorom, ale aj celkovým konaním a postojom kolízneho opatrovníka, ktorý vystupuje tak, že vlastne obhajuje otca dieťaťa namiesto hájenia záujmov samotného maloletého dieťaťa.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 1P/4/2018-56 zo dňa 18. 06. 2018. Súd prvej inštancie zhodnotil príjem rodičov v čase posledného rozhodnutia súdu, ako aj príjem súčasný, taktiež vyhodnotil zmenu pomerov, ktorá nastala, či už na strane maloletého dieťaťa alebo aj na strane oboch rodičov (zvýšenie, resp. zníženie príjmu, narodenie dieťaťa, vyšší vek maloletého V.).
7. V zmysle § 62 ods. 1 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie postupoval súd prvej inštancie správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov. Súd prvej inštancie vykonal obšírne dokazovanie a vo svojom rozhodnutí opísal pôvodný stav, na základe ktorého rozhodoval súd vo veci pôvodne určeného výživného, zhodnotil súčasnú situáciu ohľadom maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov a vykonal tak dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď stanovil sumu výživného na 200,- eur mesačne vzhľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na tieto poukazuje.
9. Vo svojom odvolaní matka maloletého dieťaťa neuviedla žiadne iné dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie (okrem dôvodu, že otec dieťaťa chce vyporiadať BSM). Pokiaľ teda súd zvýšil vyživovaciu povinnosť na 200,- eur mesačne, aj odvolací súd má za to, že takto stanovené výživné je primerané základným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, resp. § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).