Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14S-2-2020.pdf
PDF · 126.49 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: RaVOD Pata roľnícke a výrobnoobchodné družstvo, so sídlom Hlohovecká 929/121, 925 53 Pata, IČO: 00 192 139, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661, proti žalovanému: Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Ul. 29. augusta 10, 924 01 Galanta, za účasti ďalšieho účastníka konania: O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. X. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- GA-PLO-2019/000766-02 zo dňa 6.11.2019 takto
rozhodol:
I.Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Galanta, pozemkový a lesný odbor číslo: OU-GA-PLO-2019/000766-02 zo dňa 6.11.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania O. J. nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Pani O. J., rod. N. (pribratá účastníčka) svojim návrhom zo dňa 20.02.2018, doručeným na Okresný úrad Galanta, požiadala o začatie konania na vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajším náhradným pozemkom podľa § 12b zákona o nájme. K návrhu na začatie konania v zmysle § 12b ods. 3 zákona o nájme doložila zoznam poľnohospodárskych pozemkov v k. ú. N. X. a T., ktoré boli vo vlastníctve jej matky O. N., rod. O., ktoré p. O. J. zdedila a na ktoré má uzavretú nájomnú zmluvu a čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky uvedené v zozname, ktorý predložila žiadateľka a osvedčenie o dedičstve č. D 115/98, Dnot 38/98.
Okresný úrad Galanta, pozemkový a lesný odbor, svojim rozhodnutím číslo: OU-GA- PLO-2019/000766-02 zo dňa 6.11.2019 rozhodol tak, že O. J., nar. X.X.XXXX, bytom N. X. č. XX, XXX XX N. X.,
I. vzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku: katastrálne územie N. X., CKN parcela č. 385/1, poradie 1, výmera DNP 10 000 m2 a CKN parcela č. 370, poradie 13, výmera DNP 10 000 m2, spolu 20 000 m2.
II. podnájomný vzťah k DNP vzniká za pozemky vo vlastníctve navrhovateľa v kat. území N. X.: LV XXX, parcela EKN 400/13, druh pozemku orná pôda, výmera parcely v m2 5755, vlastnícky podiel 1/1, výmera podielu v m2 5755,00, LV XXX, parcela EKN 434/6, druh pozemku orná pôda, výmera parcely v m2 5547, vlastnícky podiel 1/1, výmera podielu v m2 5547,00, LV XXX, parcela EKN 436, druh pozemku orná pôda, výmera parcely v m2 8761, vlastnícky podiel 1/1, výmera podielu v m2 8761,00, celková výmera podľa vlastníckeho podielu 20063,00 m2.
III. DNP sa nachádzajú v hospodárskom obvode RaVOD Pata, roľnícke a výrobnoobchodné družstvo. Hlohovecká ul. č. 929/121, IČO: 192139.
IV. Podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech O. J. platí podľa § 12b ods. 1 a § 12c ods. 1 zákona o nájme na čas do:
- nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav podľa § 14 zákona o PÚ, alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí,
- výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu,
- právoplatnosti rozhodnutia podľa § 17 zákona č. 220/2004 Z.z. o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy alebo
- prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok.
V. Dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia stráca platnosť v príslušnej časti rozhodnutie vydané podľa § 15 zákona o PÚ bývalým Pozemkovým úradom v Galante číslo 46/93 zo dňa 11.1.1993 a číslo 60/95 zo dňa 16.1.1995. 2. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že v roku 1992 bol na základe ustanovenia § 15 zákona o PÚ žiadateľke O. J. v k. ú. N. X. vyčlenený z hospodárskeho obvodu RaVOD Pata do bezplatného náhradného užívania pozemok C-KN parc. č. 385/1 poradie 1 o celkovej výmere 10000 m2. Vyčlenenie bolo schválené rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Galante číslo 46/93 zo dňa 11.1.1993. V roku 1994 bol na základe ustanovenia § 15 zákona o PÚ právnej predchodkyni navrhovateľky O. N. - jej matke vyčlenený z hospodárskeho obvodu RaVOD Pata v k. ú. N. X. do bezplatného náhradného užívania pozemok C-KN parcela č. 370 poradie 13 o celkovej výmere 10000 m2. Vyčlenenie bolo schválené rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Galante číslo 60/95 zo dňa 16.1.1995.
3.
OU-GA-PLO ďalším šetrením zistil, že poľnohospodársky podnik nezanikol, v katastrálnom území N. X. nebol schválený projekt pozemkových úprav, navrhovateľ je osoba totožná s osobou, ktorej bol v minulosti vyčlenený náhradný pozemok, doterajšie vyššie uvedené rozhodnutie nestratilo platnosť, navrhovateľ ku dňu vydania tohto rozhodnutia vlastní v katastrálnom území N. X. dostatok poľnohospodárskej pôdy najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku a tento doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom, čím sú splnené zákonné podmienky v § 12b ods. 4 ako aj § 12c ods. 4 zákona o nájme. Údaje o vlastníctve k pozemkom správny orgán overoval prostredníctvom údajov katastra nehnuteľností na internete. Údaje o poľnohospodárskom podniku správny orgán overoval prostredníctvom Obchodného registra na internete. Identickosť doterajšieho náhradného pozemku správny orgán posudzoval prostredníctvom ortofotomapy. Grafické zobrazenie doterajšieho náhradného pozemku je podľa § 12b ods. 6 a § 12c ods. 6 zákona o nájme neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. OU-GA-PLO mal v rámci vykonaného dokazovania v konaní preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok pre vznik podnájomného vzťahu podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.
II. Žaloba a žalobné dôvody
4.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 14.01.2019 žalobu, v ktorej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonným spôsobom zasiahlo
do subjektívnych práv žalobcu a to tým, že napadnutým rozhodnutím podľa § 12b a § 12c zákona č. 504/2003 Z. z. bol zriadený podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom, vyčleneným z hospodárskeho obvodu žalobcu, hoci na vznik podnájomného vzťahu k doterajším náhradným pozemkom neboli splnené predpoklady vyžadované zákonom č. 504/2003 Z. z. a preto bolo napadnuté rozhodnutie vydané nezákonne.
5.
Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vyplýva podľa názoru žalobcu z nasledovných skutočností: a) doterajšie náhradné pozemky, ku ktorým bol napadnutým rozhodnutím zriadený podnájomný vzťah nie sú identifikovateľné v teréne, b) vytyčovacie náčrty tvoriace prílohy napadnutého rozhodnutia sú neurčité, a preto nemožno posúdiť identickosť doterajších náhradných pozemkov so zjednodušeným rozdeľovacím plánom, c) navrhovateľka nie je užívateľom doterajších náhradných pozemkov, d) žalobca ako subjekt, z ktorého hospodárskeho obvodu boli doterajšie náhradné pozemky vyčlenené nemá žiadny právny vzťah k pozemku č. 385/1.
6.
Žalobca záverom žaloby namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.
7.
Zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď žalovaný riadne nezisťoval či sú doterajšie náhradné pozemky identifikovateľné v teréne, či sú identické so zjednodušeným rozdeľovacím plánom a nevzal do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka neužíva DNP na parc. č. 370 a skutočnosť, že žalobca nemá právny vzťah k parc. č. 385/1 a pokiaľ ide o nesprávne zistený skutkový stav, ktorý je v rozpore s obsahom spisu, žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom otázky či sú doterajšie náhradné pozemky identifikovateľné v teréne a či sú identické so zjednodušeným rozdeľovacím plánom. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika, vyjadrenie pribratej účastníčky
8.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 24.03.2020, keď vo svojom písomnom stanovisku uviedol;
9.
K bodu a) žaloby
Na identifikáciu predmetných doterajších náhradných pozemkov boli správnym orgánom využité okrem webovej aplikácie Mapový klient ZBGIS aj ďalšie podklady - súvislý klad ortofotomáp v mierke 1:2000 transformovaný do systému KOKEŠ ako aj aplikácia Google Earth, ktorá umožňuje zobraziť satelitné zobrazenie v rôznych časových horizontoch. Postupoval tak z toho dôvodu, že v praxi sa môže stať, že pri spoločnom obrábaní (napr. orbe)susedných pozemkov sa môžu v leteckej snímke javiť ako bez deliacej hranice. Tunajší úrad aj bez terénnej obhliadky týmto spôsobom zistil, že predmetné pozemky sú dostatočne identifikovateľné v teréne. Okrem toho, podľa vyjadrenia vlastníka - O. J. zo dňa 5.3.2020 sú obidva pozemky v teréne identifikovateľné tak, že sú od susedných pozemkov oddelené brázdami a lomové body označené kolíkmi.
10.
K bodu b) žaloby
Doterajšie náhradné pozemky boli vytýčené a vytyčovacie náčrty vyhotovené v roku 1992 a 1994. Technická úroveň týchto vytyčovacích náčrtov zodpovedá technickej úrovni vtedajších meracích a zobrazovacích prístrojov a správny orgán ich pre účel rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu ako dostatočné využil, pretože iné podklady z tohto obdobia nie sú k dispozícii. V tejto súvislosti treba dodať, že príslušný metodický pokyn na vykonávanie zjednodušených a zrýchlených postupov vlastníckych a
užívacích pomerov podľa § 15 zákona o PÚ do roku 1996 nepredpisoval určiť lomové body náhradných pozemkov v systéme S-JTSK. Pre jednoznačné určenie hranice susedných pozemkov bol každý vlastník a užívateľ náhradného pozemku povinný označiť si lomové body trvalou stabilizáciou, čo O. J. urobila.
11.
K bodu c) žaloby
Vzhľadom na to, že žiadosť o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu bola podaná dňa 22.2.2018 a samotné rozhodnutie bolo vydané dňa 6.11.2019, správny orgán v prípade doterajšieho náhradného pozemku na parcele 370, poradie 13 postupoval v zmysle § 24e, ods. 4 zákona o nájme „Ak okresný úrad po 1. februári 2019 počas konania podľa § 12b zistí, že návrh spĺňa podmienky podľa § 12c, dokončí konanie podľa § 12c". Podľa vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 5.3.2020 sa o pridelenú pôdu vždy riadne starala. Obidva doterajšie náhradné pozemky užívali spoločne s jej matkou a od roku 1998 už iba ona ako jediná dedička. Taktiež si riadne platí za tieto pozemky daň. Správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia nemal dôvod pochybovať o tom, či navrhovateľka doterajšie náhradné pozemky užíva. To, že navrhovateľka nepoberá priame platby a nie je evidovaná na portáli L. v tomto prípade nie je rozhodujúce.
12.
K bodu d) žaloby
Podľa zistenia OÚ-GA-PLO nemá RaVOD Pata žiadny právny vzťah k parcele č. 385/1 v katastrálnom území N. X. z dôvodu, že celá táto parcela predtým užívaná RD Pata, bola v rokoch 1991 a 1992 využitá pre účel usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 zákona o PÚ a odvtedy je v užívaní fyzických osôb - vlastníkov. Podľa názoru správneho orgánu to nie je prekážkou na vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu v prospech navrhovateľky. OÚ-GA-PLO pri rozhodovaní o vzniku podnájomného vzťahu podanú žiadosť navrhovateľky posúdil a zistil, že je v súlade s ustanoveniami zákona o nájme. Pre identifikáciu doterajších náhradných pozemkov využil dostupné technické prostriedky a zistil, že tieto pozemky sú aj s časovým odstupom od vymerania identifikovateľné v teréne a súčasne identické so zjednodušeným rozdeľovacím plánom. V tejto súvislosti správny orgán rokoval s navrhovateľkou, ktorá sa vyjadrila, že predmetné pozemky nerušene užíva a sú v teréne fyzicky identifikovateľné.
13.
Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/2/2020-45 zo dňa 21. februára 2020 bola do konania pribratá ďalšia účastníčka O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X. č.XX, L..
14.
Pribratá účastníčka O. J. sa k žalobe vyjadrila tak, že nesúhlasí s podanou žalobou. Uviedla, že pokiaľ ide o užívanie doterajších náhradných pozemkov, tak sa jedná o pozemky na parc. č. 385/1 a parc. č. 370, obidve po jednom hektári. Tvrdenie, že nie je užívateľkou týchto náhradných pozemkov nie je pravdivé, pretože náhradné pozemky jej boli pridelené Okresným úradom Galanta a doteraz sa o ne starala spoločne s matkou. Tak to bolo až do roku 1998, kedy jej mama zomrela a ona sa stala jedinou dedičkou, na základe priloženého dedičského rozhodnutia. K obrábaniu pozemkov jej pomáhali viacerí majitelia poľnohospodárskych strojov, ktorí jej to robili ako susedskú výpomoc, ako aj rodinní príslušníci. Tak tomu bolo až do roku 2018, kedy podľa novely zákona o nájme požiadala Okresný úrad o vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k predmetným pozemkom.
15.
K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril replikou žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keď uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k identickosti DNP uviedol len to, že ju posudzoval prostredníctvom ortofotomapy. Spôsob akým žalovaný pri identifikácii DNP postupoval nie je v napadnutom rozhodnutí uvedený. Rovnako z administratívneho spisu nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalovaný pri identifikácii DNP postupoval tak ako tvrdí vo svojom vyjadrení. Nedostatok napadnutého rozhodnutia tak spočíva v tom, že žalovaný v odôvodnení neuviedol skutočnosti na základe ktorých rozhodol a zároveň ani do administratívneho spisu neuložil dôkazy, ktoré tvoria podklad jeho rozhodnutia, čím došlo k porušeniu žalobného práva na odôvodnenie rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôkazy a skutočnosti na základe ktorých rozhodol, nemohol ani uviesť ako tieto dôkazy a skutočnosti vyhodnotil, čo je porušením práva žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia tvoriace jednu zo zložiek práva na spravodlivý proces.
16.
Ďalej žalobca namietal, že žalovaný odôvodňuje použitie absolútne neurčitých a nepoužiteľných zjednodušených rozdeľovacích plánov tým, že iné podklady z tohto obdobia nie sú k dispozícii. Takáto argumentácia žalovaného však vzhľadom na okolnosti daného prípadu nemôže obstáť. Žalobca namietal to, že pomocou predmetných vytyčovacích náčrtov nemožno ani približne určiť polohu DNP a že plochy zobrazené na vytyčovacích náčrtoch svojou polohou a tvarom ani približne nezodpovedajú žiadnej z plôch, ktoré možno na parcelách C-KN parc. č. 370 a parc. č. 385/1 v k. ú. N. X. identifikovať.
17.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že nemá dôvod pochybovať o tom, že navrhovateľka užíva DNP č. 370 a to z dôvodu, že navrhovateľka tvrdí, že o DNP č. 370 vždy sa riadne starala a platila za tento pozemok daň. Skutočnosť, že navrhovateľka nepoberá priame platby a nie je evidovaná na portáli K., v tomto prípade podľa názoru žalovaného nie je rozhodujúca. Žalobca v tejto súvislosti pripomína, že navrhovateľka sa k svojmu užívaniu DNP č. 370 vyjadrila až 05.03.2020 t. j. až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Z tohto vyjadrenia tak žalovaný v predmetnom správnom konaní nemohol vychádzať. Aj keby však k uvedenému vyjadreniu navrhovateľky bolo došlo už počas predmetného správneho konania, žalovaný by bol povinný overiť, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal len z návrhu, pričom nijakým spôsobom neskúmal a neoveril či navrhovateľka DNP č. 370 užívala nepretržite od momentu, keď dedením po svojej matke nadobudla vlastníctvo k pozemkom, za ktoré bol DNP č. 370 vyčlenený.
18.
Žalobca ďalej namietal, že nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že právny vzťah žalobcu k parc. č. C-KN parc. č. 385/1 v k. ú. N. X. zanikol z dôvodu, že táto celá parcela bola využitá na účel usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa § 15 zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, v pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že náhradné pozemky boli poľnohospodárskymi podnikmi vždy vydávané na mieste ku ktorému mali právny vzťah, inak by na danom mieste náhradný pozemok ani nemohli vydať. Trvanie právneho vzťahu podniku k pozemkom pod doterajším náhradným pozemkom je zároveň podmienkou trvania náhradného užívania. Je zrejmé, že právny vzťah žalobcu k pozemku C-KN parc. č. 385/1 v k. ú. N. X. nezanikol spôsobom akým uvádza žalovaný, ale iným spôsobom a to skončením nájomného vzťahu žalobcu k predmetnému pozemku, ku ktorému došlo po vydaní pôvodných rozhodnutí podľa § 15 zákona o PÚ. Následne bol celý pozemok vrátený jeho vlastníčke p. Ing. E. D., trvale bytom H. XXX, W.. Žalovaný sa touto skutočnosťou nijakým spôsobom nezaoberal.
19.
K replike žalobcu sa žalovaný ani pribratá účastníčka nevyjadrili.
IV. Relevantná právna úprava a konanie pred krajským súdom
20.
Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 46 správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 12b zákona č. 504/2003 Z. z.
(1) Ak rozhodnutie o schválení zjednodušeného rozdeľovacieho plánu vykonania urýchleného usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov podľa osobitného predpisu 12d) (ďalej len "doterajšie rozhodnutie") nestratilo platnosť, môže vlastník pozemku, ktorému bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania (ďalej len "doterajší náhradný pozemok") podať na okresný úrad návrh na začatie konania o vydaní rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu k doterajšiemu náhradnému pozemku v prospech tohto vlastníka na čas do a) nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových úprav12e) alebo do neskoršieho dňa uvedeného v tomto rozhodnutí, b) výmazu podniku z obchodného registra bez právneho nástupcu, c) právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pozemku z poľnohospodárskej pôdy,12f) alebo d) prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok. (2) Vlastník, ktorý podal návrh podľa odseku 1 (ďalej len "navrhovateľ"), v návrhu uvedie a) názov katastrálneho územia, b) doterajšie rozhodnutie, ktorým mu bol doterajší náhradný pozemok vyčlenený do užívania, c) označenie lokality a ďalšie jemu známe údaje o doterajšom náhradnom pozemku. (3) Prílohou k návrhu podľa odseku 1 je a) zoznam poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, na ktoré nemá uzavretú nájomnú zmluvu, b) čestné vyhlásenie o neuzavretí nájomnej zmluvy na pozemky podľa písmena a). (4) Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že a) navrhovateľ je osobou, ktorej bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, b) doterajšie rozhodnutie nestratilo platnosť,12g) c) navrhovateľ vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve navrhovateľa na dotknutých pozemkoch, a d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom. (5) Ak sa nepreukážu skutočnosti podľa odseku 4, okresný úrad rozhodne, že nevzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku. (6) Rozhodnutie podľa odseku 4 okrem všeobecných náležitostí obsahuje označenie pozemku, ku ktorému vzniká navrhovateľovi podnájomný vzťah; neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je grafické zobrazenie tohto pozemku. (7) Dňom právoplatnosti rozhodnutí podľa odsekov 4 a 5 doterajšie rozhodnutie stráca platnosť. (8) Účastníkom konania podľa odseku 1 je navrhovateľ. Rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 sa doručujú navrhovateľovi do vlastných rúk. Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 nie je možné podať odvolanie. (9) Okresný úrad vedie evidenciu rozhodnutí podľa odseku 4 a odseku 12, navrhovateľov a doterajších náhradných pozemkov, ku ktorým vznikol podnájomný vzťah. (10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má s vlastníkom, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, uzatvorenú nájomnú zmluvu na tento doterajší náhradný pozemok (ďalej len "hospodáriaci subjekt"), môže v mene tohto vlastníka konať vo veci vydania rozhodnutia podľa odseku 1. Ak hospodáriaci subjekt podá v mene vlastníka návrh podľa odseku 1, vstupuje tento vlastník do postavenia navrhovateľa. Prílohou návrhu podľa odseku 1 je aj nájomná zmluva na doterajší náhradný pozemok. Účastníkom konania je hospodáriaci subjekt a vlastník, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok. Rozhodnutia podľa odsekov 4 a 5 sa doručujú hospodáriacemu subjektu a vlastníkovi, ktorému bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, do vlastných rúk. Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa použijú primerane. (11) Ak po právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 4 dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok, ku ktorému vznikol podnájomný vzťah,
môže nadobúdateľ požiadať okresný úrad o vydanie rozhodnutia, že podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku na čas podľa odseku 1 vzniká v jeho prospech. (12) Okresný úrad rozhodne, že nadobúdateľovi vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 11 na čas podľa odseku 1, ak nadobúdateľ preukáže, že nadobudol od právneho predchodcu všetky pozemky, za ktoré právnemu predchodcovi vznikol podnájomný vzťah. (13) Na konanie podľa odsekov 1 až 12 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,12h) ak tento zákon v § 24c neustanovuje inak.
Podľa § 12c ods. 4 zákona č. 504/2003 Z.z.
(4) Okresný úrad rozhodne, že vzniká podnájomný vzťah podľa odseku 1, ak sa preukáže, že a) na nadobúdateľa, ktorý podal návrh podľa odseku 1, prevodom alebo prechodom prešlo vlastnícke právo k pozemku právneho predchodcu nadobúdateľa, ktorému bol náhradný pozemok vyčlenený do užívania,
b) doterajšie rozhodnutie stratilo platnosť z dôvodu prevodu alebo prechodu vlastníctva k pozemku, za ktorý bol vyčlenený doterajší náhradný pozemok,12g) ale nadobúdateľ, ktorý podal návrh podľa odseku 1, vstúpil do užívania doterajšieho náhradného pozemku a toto užívanie stále trvá,
c) nadobúdateľ, ktorý podal návrh podľa odseku 1, vlastní v katastrálnom území poľnohospodársku pôdu podľa odseku 3 písm. a) najmenej vo výmere doterajšieho náhradného pozemku, pričom výmera sa vypočíta ako súčet výmer pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely vo vlastníctve nadobúdateľa, ktorý podal návrh podľa odseku 1, na dotknutých pozemkoch, a
d) doterajší náhradný pozemok je identifikovateľný v teréne a identický so zjednodušeným rozdeľovacím plánom.
21.
Krajský súd vec prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.1.2021 bez prítomnosti účastníkov, nakoľko ani jeden z účastníkov o nariadenie pojednávania nepožiadal a preto krajský súd postupoval v zmysle § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil, že žaloba je dôvodná. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
22.
Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia sa v prvom rade musel zaoberať otázkou či napadnuté rozhodnutie nejakým spôsobom zasiahlo do subjektívnych práv žalobcu tým, že týmto rozhodnutím bol zriadený podnájomný vzťah k doterajším náhradným pozemkom vyčleneným z hospodárskeho obvodu žalobcu pre pribratú účastníčku, hoci na vznik takéhoto podnájomného vzťahu k doterajším náhradným pozemkom neboli splnené podmienky resp. či tieto podmienky boli splnené v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z.
23.
Pokiaľ žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádza z toho, že toto rozhodnutie bolo vydané v zmysle § 12b a § 12c zákona č. 504/2003 Z.z., krajský súd v kontexte tejto právnej úpravy preskúmal aj napadnuté rozhodnutie, teda či napadnuté rozhodnutie bolo dostatočným spôsobom zdôvodnené v súvislosti s použitím uvedených ustanovení pri jeho vydaní a či obsah administratívneho spisu korešponduje so skutočnosťami ktoré žalovaný tvrdil v odôvodnení svojho rozhodnutia.
24.
Pokiaľ ide o samotný obsah odôvodnenia rozhodnutia, krajský súd v tomto smere poznamenáva, že toto rozhodnutie je stručné, strohé, bez akýchkoľvek odkazov na príslušné ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. resp. odkazuje len na príslušné dva paragrafy, ktoré však nie sú bližšie rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán zistil, že Poľnohospodársky podnik t. j. žalobca nezanikol v k. ú. N. X. a v k. ú. N. X. nebol schválený projekt pozemkových úprav. Len skonštatoval, že navrhovateľ ktorý žiadal o zriadenie podnájomného vzťahu je osobou, ktorej bol v minulosti vyčlenený náhradný pozemok, pričom žalovaný konštatuje, že doterajšia náhrada pozemkov je identifikovaná v teréne a identicky so zjednodušeným rozdeľovacím plánom, čím boli splnené podmienky obsiahnuté v § 12b ods. 4 ako aj v § 12c ods.4 zákona č. 504/2003 Z.z. Uvedené
rozhodnutie však bližšie nešpecifikuje aké podmienky boli zo strany žalovaného skúmané pri tvrdení, že tieto pozemky boli identifikovateľné v teréne a že sú identicky zhodné s pozemkami ktoré boli predmetom vzniku podnájomného vzťahu.
25.
Žalovaný ďalej v rozhodnutí poukazuje, že preskúmal údaje o vlastníctve pozemkov, ktoré overoval prostredníctvom katastra nehnuteľností na internete a údaje o poľnohospodárskom podniku overoval prostredníctvom obchodného registra. Grafické zobrazenie doterajšieho náhradného pozemku je podľa názoru žalovaného zrejmé aj z priloženého grafického zobrazenia.
26.
Jednou zo zásadných námietok ktorú vzniesol žalobca v podanej žalobe je aj to, že žalobca tvrdí, že doterajšie náhradné pozemky nie sú v teréne identifikovateľné a nie je teda splnená jedna zo základných podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia podľa § 12b a 12c zákona č. 504/2003 Z.z. o tom, že vzniká podnájomný vzťah k doterajšiemu náhradnému pozemku.
27.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že táto námietka je dôvodná, pretože z obsahu napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva, ako žalovaný skúmal, že tieto pozemky sú v teréne identifikovateľné.
28.
Žalovaný síce k vyjadreniu k žalobe na č. l. 50 uvádza, že na identifikáciu predmetných doterajších náhradných pozemkov boli správnym orgánom využité okrem webovej aplikácie mapový klient ZBGIS aj ďalšie podklady - súvislý klad ortofotomáp v mierke 1:2000 transformovaný do systému KOKEŠ ako aj aplikácia Google Earth, ktorá umožňuje zobraziť satelitné zobrazenie v rôznych časových horizontoch.
29.
Krajský súd v tomto smere poukazuje, že táto skutočnosť nie je žiadnym spôsobom obsiahnutá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navyše ani nevyplýva z obsahu spisového materiálu, keďže tvrdenie o týchto podkladoch nie sú obsahom spisu ktorý predložil správny orgán krajskému súdu.
30.
Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd musí konštatovať, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva ako správny orgán dospel k záveru, že na vydanie súhlasného stanoviska na zriadenie podnájomného vzťahu k náhradným pozemkom pre pribratú účastníčku boli splnené podmienky v zmysle § 12b a 12c zákona č. 504/2003 Z.z.
31.
Žalovaný síce k vyjadreniu k žalobe zo dňa 24.3.2020 sa podrobne zaoberal skutočnosťami na základe ktorých dospel k záverom spĺňajúcim vyššie uvedené ustanovenie zákona č. 504/2003 Z.z., avšak v tejto súvislosti treba poznamenať, že absenciu odôvodnenia správneho orgánu nie je možné nahradiť vo vyjadrení k žalobe resp. v ďalších vyjadreniach správneho orgánu, pretože predmetom prieskumu je práve rozhodnutie žalovaného a nie tieto vyjadrenia. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej judikatúry NS SR, konkrétne z rozsudku NS SR č. 10Sza 6/2016 z 18. marca 2016 resp. z rozsudku 10Sza 13/2016 z 21. júna 2016. Z týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu a súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať resp. zisťovať svojim konaním skutočnosti na základe ktorých správny orgán rozhodoval. Správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia a teda preskúmava skutkové a právne úvahy, na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané výlučne cez odôvodnenie tohto rozhodnutia a nie prostredníctvom obsahu administratívneho spisu resp. dôvodov doplňujúcich vo vyjadrení žalovaného k žalobe.
32.
Krajský súd musí konštatovať, že hoci žalobca vo svojej žalobe nenamieta prvotne nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a túto skutočnosť namieta až vo svojej replike, z obsahu
žalobných dôvodov je zrejmé, že žalobca vo svojich námietkach napáda aj to, že zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi. Tu treba potvrdiť, že táto námietka žalobcu je dôvodná, pretože žalovaný nedostatočným spôsobom zisťoval či sú doterajšie náhradné pozemky identifikovateľné v teréne, či sú identické so zjednodušeným rozdeľovacím plánom, pričom zistený skutkový stav tak ako sa s ním vysporiadal žalovaný je v rozpore s obsahom spisov, keď v spisovom materiáli sa nenachádzajú žiadne doklady ktoré by preukazovali, že tieto pozemky identifikovateľné v teréne boli a sú a že sú identické so zjednodušeným rozdeľovacím plánom. Vydané rozhodnutie je preto v rozpore s ust. § 46 Správneho poriadku, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a neobsahuje predpísané náležitosti.
33.
Rovnako napadnuté rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože v tomto rozhodnutí nie sú uvedené všetky skutočnosti ktoré boli podkladom na rozhodnutie, hlavne v rozhodnutí chýba akákoľvek úvaha hodnotenia dôkazov, ktoré boli použité pre správnu úvahu zo strany žalovaného.
34.
Krajský súd preto konštatuje, že vzhľadom na absenciu skutkových a právnych úvah v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemohol preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého správneho rozhodnutia a preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
35.
O trovách konania rozhodol správny súd tak, že žalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
36.
Ďalšej účastníčke konania O. J. nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože tejto účastníčke žiadne trovy nevznikli.
37.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
38.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Odo dňa 19. januára 2021 do 28. februára 2021 neplynie lehota na podanie kasačnej sťažnosti (§ 8 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID - 19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov).