Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-103-2020.pdf
PDF · 72.61 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/103/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. V., narodenú XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky T. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 3, W., toho času XX Y. E., RH XX X RE, E., B. kráľovstvo, právne zastúpená JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, a otca W. V., narodeného XX.XX.XXXX, bytom X. 2, W., o návrhu matky, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 28P/75/2020-29 zo dňa 30.06.2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k zvereniu maloletej a úprave styku.
II. Z r u š u j e uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zverenia mal. M. do svojej osobnej starostlivosti a uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Styk maloletej s otcom navrhla neupraviť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Prešov nemá právomoc konať vo veci.
II. Súd konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CMP“), § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), čl. 1 ods. 1 písm. b), ods. 2, čl. 3 písm. d), čl. 8 ods. 1, čl. 10, 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej aj ako „Nariadenie 2201/2003“).
4. Podľa názoru súdu, zverenie maloletej do osobnej starostlivosti rodičov patrí do pôsobnosti Nariadenia v zmysle jeho čl. 1 ods. 1 písm. b). Právomoc prejednať návrh matky majú súdy toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania. Právomoc súdov tiež vyplýva z čl. 3 písm. d)
Nariadenia rady (ES) č. 4/2009, podľa ktorého je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním.
5. V danom prípade maloleté dieťa nemá svoj obvyklý pobyt v čase začatia konania na území Slovenskej republiky, čo zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, spočívajúci v nedostatku právomoci súdu Slovenskej republiky, pre ktorý súd musí konanie zastaviť. Vec súčasne nemožno postúpiť, pretože právomoc konať má iný členský štát.
6. O trovách konania rozhodol sud v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Obsah odvolania matky
7. Proti výrokom I. a II. uznesenia podala odvolanie matka, namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Matka súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o obvyklom pobyte mal. detí v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, na druhej strane vo veciach výživného je potrebné subsidiárne aplikovať miesto obvyklého pobytu otca. Navrhla napadnuté zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že odvolanie matky je sčasti dôvodné.
9. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že matka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pričom však mal. dieťa malo v čase začatia konania obvyklý pobyt na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Aplikujúc Nariadenie 2201/2003, súd prvej inštancie vyslovil nedostatok právomocí vo veci konať a konanie zastavil v celom rozsahu návrhu na začatie konania. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie celkom nestotožnil, preto matkou uplatnený odvolací dôvod treba považovať za dôvodný.
10. Podľa Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a spoločenstva EURATOM, ktorá nadobudla platnosť 01.02.2020, sa počas prechodného obdobia od 01.02.2020 do 31.12.2020 naďalej uplatňovali právne predpisy Európskej únie a zachovávali sa všetky práva a povinnosti z nich vyplývajúce. Vo veciach osobnej starostlivosti rodičov o mal. deti právomoc súdov upravovalo Nariadenie 2201/2003, vo veciach výživného právomoc súdov upravovalo Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej aj ako „Nariadenie 4/2009“).
11. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti rodičov nepochybne spadá pod rámec osobitnej úpravy Nariadenia 2201/2003, v súlade jeho s čl. 1 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 2 bod 9 Nariadenia 2201/2003. V týchto prípadoch sa právomoc súdu členského štátu spravuje v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia 2201/2003 miestom obvyklého pobytu dieťaťa, ktoré v preskúmavanom prípade bolo v čase začatia konania na území Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. V tejto časti súd prvej inštancie správne postupoval, keď vyhlásil, že nemá právomoc konať a konanie zastavil.
12. Právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je v členských štátoch, v zmysle čl. 3 Nariadenia 4/2009, daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
13. Okrem zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti sa matka domáhala aj uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne. Z obsahu spisu vyplýva, že otec má evidovaný trvalý pobyt v meste Prešov na území Slovenskej republiky, pričom nebolo zistené, aby mal obvyklý pobyt na území iného členského štátu. V tejto súvislosti čl. 3 Nariadenia 4/2009 alternatívne upravuje právomoc súdov členských štátov, pričom hneď v písm. a) podmieňuje právomoc súdov členských štátov podľa miesta obvyklého pobytu povinného, v preskúmavanom prípade otca. Z tohto dôvodu, pri dôslednej aplikácii čl. 3 Nariadenia súd prvej inštancie mal právomoc konať o vyživovacej povinnosti voči mal. Vanesse, bez ohľadu na zverenie maloletej do starostlivosti rodičov. V tejto časti návrhu na začatie konania súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konanie zastavil.
14. Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. vo vzťahu k zvereniu maloletej a úprave styku ako vecne správne, postupom vyplývajúcim z ust.§ 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
15. V súlade s čl. 3 písm. a) Nariadenia 4/2009 súd prvej inštancie má právomoc konať a rozhodovať o vyživovacej povinnosti otca voči mal. Vanesse, preto odvolací súd napadnuté uznesenie I. a II. vo vzťahu k určeniu výživného na maloletú zrušil, a to postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP..
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).