Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7S-179-2020.pdf
PDF · 73.08 KB
No categories available
7S/179/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej v právnej veci žalobcu: BELVEDERE KOŠICE s.r.o., so sídlom Buzinská 581, 040 15 Košice, IČO: 36 177 709, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom, so sídlom Hraničná 2, 040 17 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316931/2020 zo dňa 17.08.2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 16.09.2020, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 18.09.2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101316931/2020 zo dňa 17.08.2020, ktorým tento, ako príslušný štátny orgán, na základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100757916/2020 zo dňa 07.04.2020, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 11 040,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 daňovému subjektu BELVEDERE KOŠICE s.r.o., so sídlom Buzinská 581, 040 15 Košice, IČO: 36 177 709, DIČ: 2020044378, IČ DPH SK 2020044378.
2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 navrhol podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), aby správny súd priznal odkladný účinok tejto správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým bola uložená peňažná povinnosť a jej prípadné splnenie, či vymáhanie splnenia, by mu spôsobilo ohrozenie pokračovania v obchodnej činnosti, ktorú vykonáva od roku 2006. Poukázal na skutočnosť, že ako dlžníkovi štátu by sa mu znížili možnosti pokračovania v obchodnej činnosti, keďže obchodní partneri by odstupovali už od uzavretých zmlúv. Uviedol, že vzniknutá situácia ho dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a hrozí mu značná finančná škoda, ktorá nie je tohto času vyčísliteľná. Tvrdil, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko je aj vo verejnom záujme podporovať zdravé podnikateľské prostredie a vytvárať pracovné miesta počas pandémie COVID -19. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že sú naplnené všetky ostatné zákonom ustanovené predpoklady, aby Krajský súd v Košiciach mohol priznať správnej žalobe odkladný účinok.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.12.2020, doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.12.2020, uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že týmto postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iné vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle § 185 písm. a) SSP možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok správnej žalobe uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189 SSP.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle v rozhodovacej činnosti správneho súdu. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre priznanie odkladného účinku je návrh žalobcu, vyjadrenie žalovaného a zabezpečenie administratívneho spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, a to za prísne zákonom vymedzených právnych podmienok.
8. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 konajúci súd zdôrazňuje, že ide o výnimočné rozhodnutie, v ktorom sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, z ktorého ale musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k tomuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-196 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.
9. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe zo dňa 16.09.2020 sa súd oboznámil tak s obsahom podanej žaloby, vyjadrením žalovaného ako aj s tvrdeniami žalobcu, ktoré by opodstatnili návrh na priznanie odkladného účinku a dospel k záveru, že nevznikli dôvody na priznanie odkladného účinku, ktoré má na mysli ustanovenie § 185 písm. a) SSP (bod 5 tohto uznesenia).
10. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnil tým, že výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým mu bola uložená peňažná povinnosť a jej prípadné splnenie, či vymáhanie splnenia, by spôsobil ohrozenie a zníženie možnosti pokračovania v jeho obchodnej činnosti vykonávanej od roku 2006 a taktiež aj jeho druhotnú platobnú neschopnosť. Priznanie odkladného účinku žaloby žalobca nepovažoval v žiadnom prípade za rozporné s verejným záujmom z dôvodu nutnosti podpory podnikateľského prostredia. Po vyhodnotení žalobcových argumentov má správny súd za to, že tento nepreukázal, ani nešpecifikoval, možný negatívny následok a ani nijako bližšie neosvedčil hrozbu ujmy, ktorá by mu skutočne hrozila. Hrozba ujmy by mala byť konkrétna, nemalo by sa jednať len o hypotetické subjektívne úvahy žalobcu o správaní jeho obchodných partnerov a o možných dopadoch na jeho podnikanie, ktoré v budúcnosti nemusia nastať. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca riadne neosvedčil ani svoju aktuálnu ekonomickú situáciu (napr. príjmy a výdavky súvisiace s jeho podnikateľskou činnosťou, výšku prevádzkových nákladov, vrátane mzdových nákladov, disponibilné zdroje, hodnotu majetku a pod.) na základe ktorej, v spojení s výškou vyrubeného rozdielu dane, by bolo možne posúdiť reálnosť hrozby druhotnej platobnej neschopnosti a značnej finančnej škody. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, a to aj s prihliadnutím na podnikateľské riziko, správny súd nezistil relevantný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a na prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
11. S poukazom na súdom zistený skutkový stav veci a z dôvodov, ktoré žalobca uviedol vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 (bod 2 tohto uznesenia) podľa právneho názoru správneho súdu žalobcovi preukázateľne nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, ani finančná škoda, a preto súd po posúdení podaného návrhu dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 16.09.2020 a s poukazom na ustanovenie § 188 SSP tento návrh zamietol.
12. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný procesnoprávny postup) súd preto nepristúpil.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( § 439 ods. 2 písm. e) SSP ).