Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-276-2020.pdf
PDF · 102.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/276/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci mal. dieťaťa: E. Z., R.. XX.XX.XXXX, T. D. I. XXX, T..Č.. B. I. W., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. D., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX a otec K. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX, T..Č.. C. XX, za účasti: stará matka K. Z., R.. XX.XX.XXXX a I. V. K. Z., R.. XX.XX.XXXX, V. D. J. XX, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. E. Z.O., R.. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom na zníženie výživného doručeným súdu dňa 06.11.2020 domáhal, aby súd znížil výživné zo strany otca na mal. syna E. zo sumy 100,- Eur na sumu minimálneho zákonného výživného, a to s účinnosťou od mesiaca november 2020.
2. Podaný návrh zdôvodnil tým, že od posledného určovania výšky výživného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P/95/2018-34 zo dňa 28.05.2018, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca a preto nie je viac v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť výživné na mal. E. vo výške 100,- Eur mesačne. Otec vo svojom návrhu poukázal na svoje mesačné výdavky, ako aj na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého syna I., ktorú má taktiež vo výške 100,- Eur mesačne. Zmenu pomerov odôvodnil najmä tým, že od 10.06.2020 je nezamestnaný a vzhľadom na súčasné zdravotné problémy s chrbticou si myslí, že v budúcnosti bude mať problém si nájsť primerané zamestnanie. Mesačný príjem otca od júna 2020 predstavovala dávka v nezamestnanosti vo výške 900,- Eur. Vo svojom návrhu ďalej poukazuje na mesačné výdavky, medzi ktoré okrem iného (strava, šatstvo, hygienické potreby) zaraďuje bankový úver vo výške 165,- Eur, splátku za telefón vo výške 50,- Eur a výdavky spojené s bývaním spolu vo výške 60,- Eur.
3. Zástupca kolízneho opatrovníka vyjadril písomne v správe o šetrení rodinných a sociálnych pomerov u maloletého a jeho náhradných rodičov zo dňa 26.01.2021 svoj nesúhlasný postoj k podanému návrhu a uviedol, že tento návrh otca na zníženie výživného nie je v záujme maloletého E.. V súčasnej dobe je maloletý E. stredoškolák, navštevuje 2. ročník na Strednej škole EDURAM v Krompachoch, učí sa dištančne. Náhradná matka uviedla zástupcovi kolízneho opatrovníka výchovné problémy s maloletým, ktoré podľa jej slov súvisia s pubertou. Maloletý sa s otcom stretáva, no ich vzťah je narušený, E. otcovi vyčíta, že opustil matku a tá je teraz v zlej životnej situácii. Stará matka uviedla, že jej syn sa občas zdržiava v ich domácnosti, navštevuje mal. E., avšak nie je v jeho možnostiach a schopnostiach sa o maloletého postarať, nakoľko nemá stabilný príjem. Náhradná matka pracuje ako terénny pracovník v meste Krompachy a jej príjmom je minimálna mzda. Náhradný otec poberá peňažný príspevok na
opatrovanie Ž. T. a taktiež mu je vyplácaný banícky príspevok vo výške 420,- Eur. Na maloletého E. je z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplácaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti vo výške 245,20,- Eur a prídavok na maloleté dieťa vo výške 24,95,- Eur, z čoho sú riadne uspokojované potreby maloletého. Mesačné výdavky náhradných rodičov predstavuje úver vo výške 200,- Eur, inkaso vo výške 120,- Eur a platby za telefóny spolu vo výške 30,- Eur. Zo správy je ďalej zrejmé, že náhradná matka s podaným návrhom súhlasí, keďže otec kým mal peniaze prispieval na maloletého pravidelne, aj mu niečo naviac zakúpil. Stará matka ďalej uviedla, že vie, že navrhovateľ je v súčasnosti v zlej finančnej situácii a nedarí sa mu nájsť si prácu.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, starej matky, starého otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P/95/2018-34 zo dňa 28.05.2018 bol maloletý E. Z. zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starej matke a starému otcovi, ktorí sú oprávnení a povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matka C. D. bola zaviazaná prispievať výživným vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré výživné bola povinná uhrádzať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves. Otec K. Z. bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré výživné bol povinný uhrádzať vždy do 20-tého dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
6. Otec na pojednávaní dňa 28.01.2021 zotrval na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Návrh podal z dôvodu, že od 10.06.2020 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dovtedy pracoval v Bratislave vo Volkswagene, kde neprešiel zdravotnou prehliadkou a preto s ním bol ukončený pracovný pomer. Otec uviedol, že má zdravotné problémy s krížami a nechcú ho zobrať do nemocnice pre dnešný stav. Vyskúšal všetko - injekcie, infúzie, má silné lieky, ktoré utlmujú bolesť. Príjem otca v súčasnosti pozostáva z dávky v nezamestnanosti, ktorú tento mesiac dostal vo výške 299,- Eur a minulý mesiac vo výške 990,- Eur. Žije s priateľkou, v domácnosti hradí náklady spojené s elektrinou vo výške 45,- Eur a za vodu vo výške 15,- Eur. Platí pôžičku vo výške 165,- Eur za dom C. I., v ktorom v súčasnosti žije jeho bratranec so ženou. Bratranec mu uhrádza 50,- Eur, čo nevie zdokladovať, keďže mu ich dáva na ruku. V domácnosti, kde momentálne žije, priateľke nič nehradí, občas nakúpi do spoločnej domácnosti, ináč ničím neprispieva na dom. Vlastní telefón značky Huawei, za ktorý hradí mesačne 12,- Eur, pričom predtým splácal 50,- Eur, čo zahŕňalo aj splátku za tento telefón. Otec ďalej uviedol, že má skončenú základnú školu a v minulosti pracoval v STI Krompachy, kde pracoval ako stavebný robotník 3 roky. Vo Volkswagene pracoval od roku 2010, avšak jeho zamestnávateľ nebol priamo Volkswagen. Bolesť krížov označil ako chorobu z povolania, chcel to riešiť, ale z dôvodu situácie zapríčinenej pandémiou by bol vybavený až za 3-4 mesiace. Zatiaľ nedokáže preukázať, že ide o chorobu z povolania, nakoľko nebol u odborného lekára, chodí len na kontroly k ortopédovi, nemá žiaden odborný posudok. Vie, kde maloletý chodí do školy, rozumie si s ním, chodí za ním, je uzavretý do seba. Nevie prečo je taký k nemu, že sa s ním veľmi nebaví. Nemá žiadne úspory. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že vo Volkswagene mal mesačný príjem od 900 do 1000,- Eur, keď boli odmeny aj viac. Nad rámec výživného prispieval, dával synovi peniaze v sume od 10 do 20,- Eur, nič drahšie nekúpil, kúpil mu botasky. Nechce sedieť doma, hľadá si prácu, riešil ju aj telefonicky v SEZe so známym, ale zistil, že by zarobil 600,- Eur, preto čakal kým mu skončí dávka v nezamestnanosti vo výške 990,- Eur. Uviedol, že potom čo sa zamestná dá návrh na zvýšenie výživného. Momentálne nepozeral aké sú možnosti sa zamestnať.
7. Stará matka na pojednávaní dňa 28.01.2021 uviedla, že s návrhom súhlasí, nakoľko akceptuje, že sa syn nechce dostať do dlhov. Momentálne pracuje C. J. a jej mesačný príjem je 550,- Eur. Výživné od oboch rodičov a príspevok vo výške 270,- Eur jej hradí úrad práce. Uviedla, že matka platí minimálne výživné vo výške 30,- Eur mesačne. Suma, ktorú by otec platil nie je dostačujúca, ale čo má robiť. Navrhovateľ na svojho syna prispieva, kupuje mu topánky. Nechce, aby navrhovateľ, jej syn, mal nejaké problémy, dlhy. Keď si mal. E. zmyslí, že si chce niečo kúpiť cez internet, tak mu otec objedná. Stáva sa to tak raz za dva mesiace, pričom kým dostával peniaze, tak to bolo každý mesiac. Vzťah medzi synom a vnukom je taký, že vnuk dáva otcovi vinu na tom, že sa s matkou rozišli. Otec kým poberal dávku v nezamestnanosti prispieval na maloletého aj mimo výživného. Matka maloletého navštívila iba raz, keď bol v nemocnici. Nemá vedomosť o tom, že by boli v telefonickom kontakte. Náklady na mal.
E. zahŕňajú kredit na mobil, oblečenie. Stará matka ďalej uviedla, že v prípade zníženia výživného už nebude vnukovi kupovať to, čo si zažiada. Vie, že si otec maloletého nájde robotu, nebude dlho bez nej.
8. Starý otec na pojednávaní dňa 28.01.2021 uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla stará matka. Nepracuje, je dôchodca a poberá dôchodok vo výške 419,- Eur. Bývajú v rodinnom dome a medzi náklady spojené s bývaním zahŕňa plyn 50,- Eur, drevo, ktoré naposledy kúpili za 1000,- Eur a úver na dom vo výške 220,- Eur, ktorý budú splácať ešte 5 rokov. Uvádza, že má náklady na mal. E.. Platia mu telefón, v akej výške to nevie, všetky výdavky na vnuka pozná jeho manželka, stará matka. Voľný čas trávi maloletý vonku s kamarátmi alebo je na mobile. Ďalej uviedol, že otec sa so svojim synom sem tam porozpráva.
9. Otec k podanému návrhu doložil listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení:
10. Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 16C/133/2013-193 zo dňa 24.06.2015, ktorým zdokladoval súdom určenú povinnosť platiť výživné vo výške 100,- Eur mesačne na svojho druhého maloletého syna I..
11. Oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie, čím preukázal, že od 10.06.2020 je vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
12. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.07.2020 o priznaní nároku na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 66,6083,- Eur od 10.06.2020 na obdobie šiestich mesiacov preukázal tvrdenie uvedené v návrhu o výške jeho mesačného príjmu.
13. Lekárskou správou o preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci zo dňa 01.06.2020 preukázal, že sa stal nespôsobilým na výkon práce v danom pracovnom zaradení.
14. Výpisom z účtu zdokladoval jednotlivé výdavky spojené s úverom na byt, platbou za telefón, nákladmi spojenými s bývaním, ako aj platením výživného na svojich oboch maloletých synov.
15. Súd z oznámenia Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.12.2020 zistil, že na danom súde je vedené konanie o zníženie výživného zo strany otca na mal. I. P., R.. XX.XX.XXXX.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
20. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 174/2020 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2020 suma alebo úhrn súm 98,08 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
21. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2020 predstavuje čiastku 32,69,- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
25. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
30. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
31. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
34. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodiča na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Prechodnú krátkodobú zmenu pomerov (napr. z dôvodu straty zamestnania) za takú nemožno považovať. Nie je žiaduce a ani
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
35. Vykonaným dokazovaní mal súd za preukázané, že podaný návrh nie je dôvodný a je potrebné ho zamietnuť.
36. Súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného u maloletého dieťaťa prihliadal na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu rozhodnutia o výživnom. V prvom rade je nutné poukázať, že zníženie výživného by znamenalo zníženie sociálneho štandardu u maloletého dieťaťa, výrazne by zmenšil objem finančných prostriedkov na uspokojovanie jeho finančných potrieb. Súd zistil, že od poslednej úpravy síce došlo k zmene pomerov na strane otca, a to predovšetkým tým, že stratil zamestnanie, avšak ako bolo zistené na pojednávaní z výsluchu otca, ten mal možnosť sa zamestnať, no túto možnosť nevyužil. Sám otec uviedol, že išlo o z jeho strany špekulatívne konanie, nakoľko v ponúkanej práci by zarábal 600,- Eur mesačne, čo je o 390,- Eur menej ako jeho dávka v nezamestnanosti, ktorú v tom čase poberal. Otec svojím konaním nebral do úvahy, že táto dávka je len dočasného charakteru, a teda, že mzda 600,- Eur mesačne, ktorú by zarábal dlhodobo, by bola výhodnejšou voľbou, ktorá by mu mohla zabezpečiť udržanie svojej životnej úrovne. Súd mal teda minimálne preukázané, že na strane otca existujú možnosti sa zamestnať a vzhľadom k tomu, že otec danú ponuku odmietol len z dôvodu výšky mesačnej mzdy, a teda nie z dôvodu zdravotných problémov, je to aj v jeho schopnostiach nájsť si v blízkej budúcnosti adekvátne zamestnanie. Súd pri rozhodovaní vzal taktiež do úvahy vyjadrenie starej matky, ktorá sa pri výsluchu, aj napriek svojmu súhlasnému postoju k návrhu, vyjadrila, že suma, ktorú by otec platil po znížení výživného, nie je dostačujúca. V konečnom dôsledku súd prihliadal aj na vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vo svojom záverečnom prednese uviedol, že podaný návrh nie je v záujme maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním bolo teda preukázané, že výživné vo výške 100,- Eur mesačne zodpovedá potrebám dieťaťa, ktoré by ako vyplýva z výpovede starej matky, ale aj vyjadrenia kolízneho opatrovníka, mohli byť znížením výživného ohrozené pre ich nedostatočné pokrytie a taktiež, že je v možnostiach a schopnostiach otca pokračovať v platení výživného v doposiaľ určenej výške.
37. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd v danom konaní rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.