Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11CoP-2-2021.pdf
PDF · 132.12 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: J. K., nar. XX. marca XXXX a Q. K., nar. 2. augusta XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, deti matky: U. K., nar. XX. marca XXXX, bytom I. štvrť XXXX/XX, XXX XX J., toho času A. X. XX, XXX XX J. a otca: T. K., nar. XX. augusta XXXX, bytom I. štvrť XXXX/XX, XXX XX J., toho času H. prameňov 9, XXX XX I., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 16P/1/2020-233 zo dňa 28. júla 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III., IV. a V. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom, č.k. 16P/1/2020-233 zo dňa 28. júla 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Otec T. K., nar. X.X.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletej J. K., nar. XX.X.XXXX zvýšeným výživným v sume 180,-Eur mesačne a na výživu maloletej Q. K., nar. X.X.XXXX zvýšeným výživným v sume 130,-Eur mesačne, počnúc dňom 15.2.2020, so splatnosťou vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. K., nar. XX.X.XXXX. II. V prevyšujúcej časti súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 15.2.2020 do 31.7.2020 v sume 164,50 Eur (spolu na obidve maloleté deti v sume 329,-Eur) na každé dieťa zvlášť je otec maloletých detí T. K., nar. XX.X.XXXX povinný splatiť spolu s bežným výživným v splátkach v sume po 20,-Eur mesačne na každé dieťa zvlášť (spolu na obidve maloleté deti 40,-Eur mesačne) počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí U. K.. nar. XX.X.XXXX s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. IV. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že matka sa návrhom doručeným okresnému súdu dňa 16.1.2020 domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti; z toho na maloletú J. na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletú Q. na 150,-Eur mesačne, počnúc dňom 15.2.2020. V návrhu poukázala na zmenu pomerov u maloletých detí od poslednej úpravy výživného; maloletá J. je už žiačkou druhého stupňa základnej školy a maloletá Q. je žiačkou prvého ročníka základnej školy. Výdavky na maloleté deti vzrástli, u maloletej J. na mimoškolské aktivity, oblečenie, stravu a vreckové; u maloletej Q. v súvislosti
so zdravotnými problémami; s nástupom na základnú školu vzrástli výdavky na mimoškolské aktivity a s nákupom školských potrieb a oblečenia. Zmenu pomerov videla matka aj v tom, že v čase poslednej úpravy výživného bývali v rodinnom dome, úver a nájom platili s otcom maloletých detí spoločne. Otec maloletých detí úver na rodinný dom prefinancoval a ponechal si dom vo výlučnom vlastníctve. Matka s maloletými deťmi býva už rok v podnájme s nájmom 400,-Eur mesačne od januára 2020. Výdavky má aj v súvislosti v užívaním motorového vozidla. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení so zvýšením výživného nesúhlasil, navrhol, aby súd znížil výživné na maloleté deti, a to na maloletú J. na sumu 100,-Eur mesačne a na maloletú Q. na sumu 70,-Eur mesačne. Zdôraznil, že u matky maloletých detí došlo k zmene pomerov; zamestnala sa, čím si zvýšila životnú úroveň. Za dôvodnú nepovažoval sumu nájomného plateného matkou. Pokiaľ ide o maloleté deti u týchto k zmene pomerov nedošlo; v čase pôvodného rozhodovania o výživnom boli náklady spojené so starostlivosťou o maloletú J. identické; u mal. Q. k zmene pomerov došlo, avšak už v čase pôvodnej úpravy výživného bola určená suma 100,- Eur mesačne, čo bolo u trojročného dieťaťa nadhodnotené. Za významné považoval, že od pôvodného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti MBF SK s.r.o., spoločnosť je v strate, zamestnancom boli krátené úväzky, zo spoločnosti nepoberá žiadne odmeny, iba si od nej požičiava peniaze na bežné výdavky. Pôvodný hlavný podnikateľský vzťah s Autoškolou R. je v súčasnosti ukončený. Otec tvrdil, že mu pribudli zdravotné problémy, kvôli ktorým nedokáže vykonávať niekoľko zamestnaní naraz; nevlastní žiaden hnuteľný majetok, rodinný dom daroval svojej matke a sestre, aby mohol uhrádzať úver a aby dom nešiel do dražby. Jeho príjem je cca 50,-Eur mesačne, jeho spoločnosť je dlhodobo v strate. Mal zato, že súd by ho nemal viesť k tomu, aby sa zadlžoval čoraz viac ale mal by viesť matku maloletých detí k tomu, aby dokázala žiť skromnejšie a mal by výšku výživného znížiť.
1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 26, § 62 ods.1, 2, 4, 5, § 75 ods.1, § 76 ods.1 a § 78 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“ alebo „zákon č. 36/2005 Z.z“), aplikoval ustanovenie § 231 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so stanoviskom opatrovníka maloletých detí. Oboznámil sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/387/2015, v ktorom okresný súd manželstvo rodičov rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; vykonal dokazovanie Dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 20.12.2017 v spojení s Dodatkom č.1 k nej; správami príslušného správcu dane vo vzťahu k spoločnosti MBF SK, s.r.o., vo vzťahu k daňovej povinnosti otca. Pracovný pomer matky a jej príjem zistil z pracovnej zmluvy a z rozhodnutí Sociálnej poisťovne, oboznámil sa so správami o povesti. Pri zisťovaní príjmu otca vychádzal z potvrdenia spoločnosti MBF SK, s.r.o., mzdového listu, oznámenia spoločnosti Education 2R, s.r.o., oznámenia ČSOB a.s, mBank SA pobočka zahraničnej banky, Wűstenrot stavebná sporiteľňa a.s., Poštová banka a.s.; lustráciou vlastníkov nehnuteľností. Oboznámil sa tiež správou zo sociálneho zisťovania, výpisom z podnikateľského účtu spoločnosti MBF SK, s.r.o., výpisom z účtu Poštová banka a.s., ČSOB, s.r., výpisom z účtu Slovenská sporiteľňa a.s..
1.3 Okresný súd poukázal na potrebu preukázania zmeny pomerov oprávneného a povinného z vyživovacej povinnosti ako predpokladu pre zmenu rozhodnutia o výživnom; kritériá pre určenie výšky výživného v zmysle ustanovené § 62 a 75 Zákona o rodine.
1.4 Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/387/2015-40 zo dňa 12.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2016, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností; výživné na maloletú J. bolo určené na sumu 150,-Eur mesačne a na maloletú Q. bolo určené na sumu 100,- Eur mesačne. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti žiadnemu z rodičov nepribudla vyživovacia povinnosť, rodičia sú stále rozvedení, matka sama zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, otec nadviazal nový partnerský vzťah; s partnerkou žije v spoločnej domácnosti a tak aj ona je povinná sa podieľať na jej nákladoch. Matka svoje náklady uhrádza sama. V čase posledného rozhodovania súdu matka maloletých detí bola na rodičovskej dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku; otec maloletých detí bol zamestnancom spoločnosti SMF s.r.o. (po zmene obchodného mena MBF SK s.r.o.), dosahoval čistý mesačný príjem 424,26 Eur a uvedená spoločnosť za zdaňovacie obdobie mala výsledok hospodárenia stratu -3.381,32 Eur. Otec maloletých detí bol jej jediným spoločníkom a jej jediným konateľom. V čase vydania napadnutého rozsudku je otec maloletých detí jediným majiteľom
uvedenej obchodnej spoločnosti, kde je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem 47,82 Eur. Táto spoločnosť v rokoch 2018 a 2019 vykazuje stratu. Otec sa medzičasom zamestnal v spoločnosti Q. X R s.r.o., pracuje ako vedúci pobočky v I. a za rok 2019 dosiahol čistý mesačný príjem 46,46 Eur a za rok 2020 priemerný čistý mesačný príjem 44,59 Eur. V konaní otec uvádzal, že nie je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v takej miere, ako požaduje matka a vzhľadom na jeho príjem je dôvod na zníženie výživného. Tvrdenie ohľadne zníženia príjmu mal okresný súd za preukázané, napriek tomu výživné zvýšil, pričom konštatoval, že nie je rozhodujúce, aký reálny príjem rodič dosahuje, ale aký príjem povinný rodič môže dosahovať vzhľadom na svoje pomery, zdravotný stav a pracovné schopnosti. Otec nepreukázal nepriaznivý zdravotný stav; je jediným spoločníkom a jedným z konateľov obchodnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej má vytvorené vhodné predpoklady, aby dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol v primeranom rozsahu zabezpečovať výživu svojich maloletých detí. Deklarovaný príjem otca nemôže zodpovedať s prihliadnutím na jeho výdavky realite. Tvrdil, že vykonáva činnosť inštruktora autoškoly a pracuje 12 hodín denne; samotný výkon práce nezodpovedá príjmu otca. Ak spoločnosť otca dlhodobo vykazuje stratu, otec má možnosť ukončiť činnosť takejto spoločnosti a riadne sa zamestnať, aby si mohol v dostatočnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že aj keď obchodná spoločnosť je dlhodobo v strate, napriek tomu má otec maloletých detí voči nej dlh vo výške 16.967,-Eur. Je otázne, ako obchodná spoločnosť disponovala takýmito prostriedkami. Rozporné je aj to, že otec ako spoločník a konateľ nepoberá zo spoločnosti žiadne výhody, ako fyzická osoba si však požičiava zo spoločnosti značné finančné prostriedky. Okresný súd zdôraznil, že z vykonaného dokazovania zistil, že otec maloletých detí prišiel o majetkovú výhodu, keď daroval v roku 2019 rodinný dom, ktorý mu pripadol po vyporiadaní BSM, svojej matke a sestre, keď tieto prispievajú na úhradu úveru. Uvedené zistenia boli dôvodom, pre ktoré okresný súd návrh otca na zníženie výživného neakceptoval a zamietol ho. Otec maloletých detí môže reálne dosahovať vyšší príjem, ako bol v konaní zistený.
1.5 Pomery na strane matky sa zlepšili, zamestnala sa a dosahuje príjem 558,99 Eur, s prechodným znížením z dôvodu situácie so šírením infekcie COVID 19. Matka maloletých detí ale zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, o ktoré sa otec zvlášť nezaujíma, nad rámec bežného výživného neprispieva, deti do svojej domácnosti neberie. Matka hradí z výživného a zo svojho príjmu všetky aj zvýšené výdavky detí, otec sa na zvýšených výdavkoch nepodieľa. Matka maloletých detí uhrádza nájomné za byt vo výške 400,-Eur mesačne; po rozvode manželstva pritom matka ostala bývať v rodinnom dome (ktorý pred tým patril do BSM), kde otcovi maloletých detí platila nájom 300,-Eur mesačne. Za pochopiteľné považoval okresný súd rozhodnutie matky z rodinného domu sa odsťahovať. Matka je vlastníčkou motorového vozidla, ktoré spláca; motorové vozidlo z vyporiadania BSM v zostatkovej hodnote 8.000,-Eur pripadlo otcovi, ako i rodinný dom v zostatkovej hodnote 63.000,-Eur, rovnako ako hnuteľné veci v hodnote 3.500,-Eur. Vyporiadaním BSM matka nadobudla hnuteľný majetok v hodnote 4.240,-Eur a otec maloletých detí prevzal spoločné záväzky v hodnote 57.022,11 Eur + 18,553,80 Eur a matku vyplatil z hodnoty BSM sumou 5.000,-Eur, ktoré matka ponechala ako úspory na účte. Vyššiu čiastku na účte v apríli 2020 zdôvodnila tým, že k úsporám jej bol jednorazovo vyplatený daňový bonus a určité finančné prostriedky jej zaslali jej rodičia
1.6 Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletých detí okresný súd konštatoval, že tieto sú o štyri roky staršie, maloletá J. navštevuje druhý stupeň základnej školy a maloletá Q. nastúpila na základnú školu. Už len tým, že maloleté deti sú o štyri roky staršie, nepochybne vzrástli výdavky potrebné na zabezpečenie ich výživy; v podobe zabezpečenia ich každodenných potrieb spojených so stravou, bývaním, s lekárskou starostlivosťou ale najmä v súvislosti so záujmovou činnosťou, krúžkami a mimoškolskými aktivitami. Matka deklarovala mesačné výdavky u maloletej J. v sume 411,-Eur a u maloletej Q. v sume 349,-Eur, ktoré otec maloletých nespochybnil. Namietal jedine výdaj na nájomné vo výške 400,-Eur, ktorý však matka riadnym spôsobom deklarovala. Zdravotný stav maloletej Q. už bol zohľadnený pri predošlej úprave výživného. Pokiaľ otec maloletej namietal, že prv určené výživné na maloletú Q. nezodpovedalo jej odôvodneným potrebám, otec maloletej v konaní o rozvod manželstva s takýmto výživným súhlasil, odvolanie nepodal.
1.7 Na základe takto zisteného skutkového stavu zohľadniac kritériá pre určenie výživného súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného u každého z maloletých detí o sumu 30,-Eur mesačne, o túto sumu vyživovaciu povinnosť otca zvýšil a jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
1.8 Nakoľko matka maloletých detí žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť odo dňa 15.2.2020, súd prvej inštancie zistil nedoplatok na výživnom, ako rozdiel medzi plateným a určeným výživným. Okresný súd konštatoval nedoplatok na výživnom vo výške 164,50 Eur na každé z maloletých detí zvlášť, ktoré otcovi povolil zaplatiť v splátkach o výške splátky 20,-Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod hrozbou strany výhody splátok.
1.9 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí (ďalej aj „odvolateľ“), v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní namietol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci.
2.1 Mal zato, že okresný súd rozhodol na základe emotívnych vyjadrení matky maloletých detí a nie na základe faktov, ktoré preukázal on predloženými listinnými dôkazmi. Ak matka tvrdila, že si pri vyporiadaní BSM ponechal auto, toto tvrdenie považoval za nepravdivé, nakoľko auto bolo majetkom firmy; rodinný dom už nie je od 21.1.2020 jeho majetkom. Ak kolízny opatrovník tvrdil, že má predať dom, nemôže predať niečo, čo nie je jeho.
2.2 Pokiaľ jedným z dôvodov pre zvýšenie výživného mala byť suma nájomného za bývanie matky, trojizbový byt považoval viac za rozmar ako potrebu; Mestské zastupiteľstvo v J. odporučilo primátorovi J. prideliť matke dvojizbový mestský byt. Matka zároveň poukazovala na svoje výdavky spojené s užívaním motorového vozidla. K uvedenému odvolateľ poukázal na skutočnosť, že pri odchode matky zo spoločného domu jej vyplatil sumu 5.000,-Eur, ktorú mala použiť na kúpu auta. Už pri rozvode manželstva sa dohodli, že výživné sa nebude zvyšovať; matka maloletých detí mala z dohodnutého výživného vytvárať rezervu, ktorú mala použiť pri zvyšovaní nákladov na maloleté, aby nedochádzalo k ďalším súdnym konaniam o zvýšenie výživného. Zdôraznil, že on má dlhy vo výške cca 100.000,-Eur, ktoré vznikli počas manželstva s matkou maloletých detí.
2.3 Odvolateľ uznal, že s maloletými deťmi sa stretáva len sporadicky, je to však z dôvodu, že výživné je na neho príliš vysoké, má málo voľného času a zvýšenie výživného mu ešte viac znemožní stretávanie sa s maloletými deťmi. Na správanie maloletých má svoj názor, nepáči sa mu ich správanie a ak sa s nimi bude stretávať ešte menej, o to menej ovplyvní aj ich výchovu, čomu sa chce vyhnúť.
2.4 Mal zato, že súdu prvej inštancie dostatočne ozrejmil svoju situáciu a žiadal, aby bola výška výživného stanovená na základe jeho príjmov, ktoré preukázal v listinných dôkazoch.
3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že jej mesačné výdavky sú dlhodobo vyššie a popri deťoch nemá možnosť pracovať viac. Vyšší príjem by dosiahla prácou na smeny; v takom prípade by sa s otcom maloletých museli dohodnúť na striedavej starostlivosti.
3.1 Pokiaľ odvolateľ namietal výšku nájomného na byt, matka maloletých zdôraznila, že takýto byt jej síce bol ponúknutý, mal však len 38m2 a pre tri osoby bol nevhodný. Preto si našla iné bývanie a rozdiel na nájomnom predstavuje len 30,-Eur; sťahovanie a rozvod bola pre deti veľká trauma, bolo dôležité mať aspoň adekvátne bývanie, kde dve dospievajúce deti budú mať svoje priestor - spoločnú detskú izbu. Otec maloletých detí pritom býva jeden a pol roka v novostavbe v mezonetovom byte, kde maloleté deti neboli ani na návšteve, nakoľko otec maloletých uviedol, že tam pre nich nie je priestor.
3.2 Je pravdou, že dohodou o vyporiadaní BSM jej bolo vyplatených 5.000,-Eur; bolo na jej uvážení, ako tieto prostriedky využije. Vytvorila si z nich finančnú rezervu a auto nadobudla na splátky, na ktoré jej prispievajú jej rodičia. Peniaze vyplatené z domu udržiava na šetriacom účte ako finančnú rezervu, nakoľko je sama s dcérami, bez vlastného bývania a nájom jej môže byť kedykoľvek vypovedaný. Vo vzťahu k vyporiadaniu rodinného domu uviedla, že súhlasila s vyplatením sumy 5.000,-Eur za dom, ktorý však mal podľa znaleckého posudku hodnotu 140.000,-Eur; dohoda bola, že otec maloletých detí sa bude o dom starať, deti tam budú chodievať a napokon dom ostane spoločným dcéram.
3.3 Ak odvolateľ tvrdil existenciu dohody na výživnom v čase rozvodového konania, ktoré sa už nebude zvyšovať, matka maloletých detí uviedla, že v čase rozvodu otec maloletých detí prispieval na výživnom 300,-Eur mesačne; žiadal, aby súhlasila s nižším výživným na papieri, aby si mohol v blízkej dobe zobrať úver. Dohoda ale bola na výživnom vo výške 300,-Eur mesačne, čo otec maloletých detí porušil už prvý mesiac po rozvode manželstva.
3.4 Matka maloletých detí napokon uviedla, že odvolateľ sa s maloletými deťmi nestretáva, nevychováva ich, ale nemá problém poukazovať na ich správanie. Dcéry majú pritom výborný prospech, reprezentujú školu, navštevujú krúžky, správanie majú dobré. Ak otec maloletých detí navrhol, aby sa súd riadil jeho príjmami, tie, ktoré uviedol v listinných dôkazoch sú nereálne; navrhla, aby súd prihliadal na výpis z účtu, kde mal kreditné operácie za tri mesiace vo výške 7.556,59 Eur; tento príjem by bol adekvátnejší odpracovanému času otca maloletých detí a funkciám, ktoré zastupuje vo viacerých spoločnostiach.
4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu zotrval na doterajších stanoviskách v konaní pred súdom prvej inštancie. Mal zato, že od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí; zvýšenie výživného je tak v ich záujme. Otec maloletých detí nepreukázal, že by z dôvodu zdravotného stavu nebol schopný dosahovať vyšší príjem; deklarovaný príjem sa javí byť zavádzajúci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
5. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaniach a v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods.2 C.s.p. v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny, vrátane závislého výroku o nároku na náhradu trov konania. Za odvolaním dotknuté výroky pritom považoval výroky o zvýšení výživného a určení zročného výživného (výroky I. a III.), o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného (výrok IV.) a závislý výrok o nároku na náhradu trov konania (výrok V.) Otec maloletých v podanom odvolaní neoznačil, voči ktorým výrokom rozsudku okresného súdu odvolanie podáva; z kontextu podaného odvolania a napadnutého rozhodnutia je však zrejmé, že odvolaním nebol dotknutý výrok, ktorým súd prvej inštancie návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.), ktorý tak ostal odvolaním nedotknutý.
6.1 Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po preskúmaní obsahu spisu, obsahu napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s prihliadnutím na odvolacie dôvody odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rámci rozsiahleho dokazovania dostatočne zistil nielen skutkový ale aj skutočný stav, a to ako vo vzťahu o preukázaní podstatnej zmeny pomerov u osôb oprávnených z vyživovacej povinnosti, tak aj u osôb povinných z vyživovacej povinnosti, pri rozhodovaní o výške výživného sa zaoberal nielen odôvodnenými potrebami maloletých detí ale aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca; zistil dlh na výživnom za obdobie od podania návrhu (resp. od 15.2.2020) do dňa vyhlásenia rozhodnutia. Na zistený skutočný stav okresný súd správne aplikoval ustanovenia právneho predpisu - Zákona o rodine a v ňom obsiahnuté kritériá na určenie výšky výživného.
7.1 Okresný súd konal o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca ako povinného z vyživovacej povinnosti; otec maloletých detí s návrhom matky nesúhlasil a navrhol zníženie jemu určeného výživného. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. V predmetnej veci, vzhľadom na vek maloletých detí, je nespochybniteľné, že maloleté deti 12 a 6 rokov nie sú schopné samé sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov k nim trvá. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo zistené a nepopreté, že maloletá J. navštevuje už druhý stupeň základnej školy a maloletá Q. sa už tiež stala žiačkou základnej školy, jej prvého stupňa.
7.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa § 78 Zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, len ak sa zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Platná právna úprava neumožňuje meniť právoplatné súdne rozhodnutia; v prípade vyživovacej povinnosti však vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť plniť peňažné sumy aj do budúceho obdobia, kedy môže dôjsť ku zmene pomerov, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, Zákon o rodine aj Civilný sporový poriadok umožňujú zmeniť právoplatný rozsudok na základe relevantnej zmeny pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného. V konaní, v ktorom sa navrhuje zmena pôvodného rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké okolnosti, ako v konaní o určenie výživného; porovnáva ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku dňu žiadanej zmeny rozhodnutia. V konaní o určení alebo zmene vyživovacej povinnosti rodiča musí súd skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby (pod ktorými sa rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne rodinné pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší príjem vlastným pričinením ako aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci na uhrádzanie nákladov vlastných potrieb) ako i odôvodnené potreby osoby oprávnenej, ktorými sú v danom prípade maloleté deti. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7.3 Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/387/2015-40 zo dňa 12.4.2016, ktorým súd upravil aj výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva; maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých výživným vo výške 150,-Eur mesačne na výživu maloletej J. a vo výške 100,-Eur na výživu maloletej Q.. Odvolanie účastníci konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nepodali; rozsudok sa stal právoplatným dňa 3.5.2016. Úprava vyživovacej povinnosti otca od rozvodu manželstva realizovaná nebola; až napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo nepochybne na strane maloletých detí k zmene pomerov už len v tom, že maloleté deti sú o štyri roky staršie, v čase poslednej úpravy bola maloletá J. žiačkou prvého stupňa základnej školy, maloletá Q. bola vo veku troch rokov, medzičasom aj ona nastúpila školské vzdelávanie. Z hľadiska právneho posúdenia niet sporu o tom, že súd prvej inštancie v súlade s rozhodovacou praxou súdov správne zistil zmenu pomeru na strane maloletých detí v súvislosti s postupom maloletých detí na vyšší stupeň vzdelávania, s ktorou zmenou nepochybne vznikajú vyššie výdavky, ktoré má matka v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o maloleté deti, zabezpečením ich výživy a úhrady nákladov spojených so školskou dochádzkou. Takýmto spôsobom je nespochybniteľne splnená podmienka pre zmenu rozhodnutia o výživnom spočívajúca v zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa.
7.4 Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie síce považoval za preukázané tvrdenie otca o znížení jeho príjmu; napadnuté rozhodnutie založil na konštatovaní, že „nie je rozhodujúce, aký reálny príjem rodič dosahuje, ale aký príjem povinný rodič môže dosahovať vzhľadom na svoje pomery, zdravotný stav a pracovné schopnosti..., ...deklarovaný príjem otca nemôže zodpovedať s prihliadnutím na jeho výdavky realite..., ...ak spoločnosť otca dlhodobo vykazuje stratu, otec má možnosť ukončiť činnosť takejto spoločnosti a riadne sa zamestnať, aby si mohol v dostatočnom rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť“.
7.5 Otec maloletých detí v podanom odvolaní uvedené závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, ani nenamietal; nenamietal, že by mu zdravotný stav alebo iné objektívne alebo
subjektívne skutočnosti neumožňovali dosahovať zodpovedajúci príjem tak, aby mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám maloletých detí, ktoré v podstate v podanom odvolaní ani nenamietal.
7.6 Odvolacie námietky otca maloletých detí neobstoja. Súd prvej inštancie rozhodol po náležite zistenom skutočnom stave, vykonal dokazovanie nielen výsluchom matky, ale aj účastníkmi konania predloženými listinnými dôkazmi a vysporiadal sa aj s argumentáciou otca maloletých detí. Pokiaľ tento v podanom odvolaní poukazoval na nepravdivé konštatovanie, že po rozvode manželstva si ponechal auto, ktoré podľa jeho tvrdenia bolo majetkom firmy, odvolací súd poukazuje na otcom predloženú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, podľa ktorej do bezpodielového spoluvlastníctva patrilo osobné motorové vozidlo Citroen C5, Q. XXXAV v zostatkovej hodnote 8.000,- Eur, ktoré dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva do svojho výlučného vlastníctva nadobudol otec maloletých detí. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že otec maloletých detí sa darovaním rodinného domu (čo aj spojeného s úhradou úveru obdarovanými) pripravil o majetkovú výhodu, najmä pokiaľ nepoprel tvrdenia matky, že hodnota rodinného domu podľa znaleckého posudku bola vyššia ako jeho zostatková hodnota. Takto otec maloletých detí nepodrobil hodnotu rodinného domu jej skúmaniu v procese jeho prípadného predaja; podstatné je to, že majetok pôvodne otcov prešiel do vlastníctva jeho rodinných príslušníkov bez toho, aby otec z prevodu nehnuteľností získal peňažné plnenie, ktoré by mu umožňovalo platiť výživné v požadovanej miere, zodpovedajúcej nepopretým odôvodneným potrebám maloletých detí.
7.7 Odvolateľ nesprávne poukazuje len na výšku nájomného plateného za prenajatý byt matkou maloletých detí; potrebu zmeny bývania po rozvode manželstva ustálil už súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Zároveň výška nájomného samotná nebola dôvodom na zvýšenie výživného; bola ňou zmena pomerov na strane maloletých detí, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti s tým spojenými zvýšenými výdavkami súvisiacimi so starostlivosťou o maloleté deti a zároveň potenciálny príjem otca, ktorý by vzhľadom k svojim pracovným návykom, dosiahnutému vzdelaniu, pracovnej praxi a zdravotnému stavu mohol (a mal) dosahovať. Matka maloletých detí zároveň ponúkla prijateľné vysvetlenie, prečo neakceptovala ponuku mestského bytu, a to s prihliadnutím na potreby maloletých detí.
7.8 Neobstoja ani poukazy otca vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré má matka uložené na účte v banke s tvrdením, že za tieto si mala kúpiť motorové vozidlo. Čiastka 5.000,-Eur jej bola na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva vyplatená v rámci vyrovnania ako primeraná náhrada, bez akejkoľvek podmienky na použitie týchto finančných prostriedkov, ktorá podmienka by z právneho hľadiska bola neplatná a matku by nezaväzovala. Nemožno dôvodne namietať zodpovedné konanie matky, ktorá si v dôsledku toho, že nemá vlastné bývanie a užíva byt v nájme, vytvorila a udržiava finančnú rezervu pre prípad nepriaznivej situácie či už v súvislosti s bytovou otázkou alebo v súvislosti s jej zamestnaním. Ani dohoda o tom, že výživné sa už zvyšovať nebude, nemôže pri (novom) rozhodovaní o výške výživného obstáť; súd rozhodujúci o výške výživného rozhoduje na základe kritérií uvedených v ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine a vychádza z odôvodnených potrieb osôb oprávnených a možností, schopností a majetkových pomerov osoby povinnej. Akákoľvek dohoda, ktorou by sa matka za maloleté deti vzdala práva na zvýšenie výživného v budúcnosti, by bola neplatná, bola by v rozpore so záujmami maloletých detí a oprávnená osoba by sa takouto dohodou vzdávala práv, ktoré v dôsledku zmeny pomerov vzniknú v budúcnosti.
7.9 Pokiaľ odvolateľ namietal, že má dlhy pochádzajúce z manželstva, táto námietka neobstojí; dohoda o vyporiadaní BSM má zahŕňať všetok majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva. Aj keď z uvedenej dohody vyplýva existencia dlhov, ktoré na seba prevzal otec maloletých detí, bolo tak aj z dôvodu, že do svojho výlučného vlastníctva nadobudol aj rodinný dom nie malej hodnoty. Vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie preukázalo, že staré úvery síce refinancoval, majetku vo výlučnom vlastníctve sa zbavil darovaním. Dlh z úveru, ktorý za otca splácajú obdarované osoby, tak nemôže byť dôvodom pre iné posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov otca maloletých detí, ako ich posúdil súd prvej inštancie.
7.10 Otec maloletých detí napokon namietol, že sa s maloletými deťmi stretáva len sporadicky a zvýšenie výživného mu ešte viac znemožní stretávanie sa s deťmi. Uvedená námietka je v rozpore s najlepším záujmom maloletých detí, ktorý odvolací súd vidí aj v práve maloletých detí na výchovu a starostlivosť
zo strany obidvoch rodičov a práve dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi; spolu so zodpovedajúcim právom (a povinnosťou) rodiča podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti. V takomto prípade odvolací súd musel prihliadnuť na prakticky výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté deti; otec osobnú starostlivosť o maloleté deti realizuje minimálne, s maloletými deťmi sa stretáva málo a nad rámec bežného výživného na potreby maloletých detí neprispieva. Z uvedených dôvodov sa javí aj spravodlivým, aby otec na potreby maloletých detí prispieval vo zvýšenej miere ako matka, ktorá sama realizuje prakticky nepretržitú osobnú starostlivosť o maloleté deti, okrem času plnenia školských povinností.
8. Aj keď otec maloletých detí osobitne nenamietol výrok o zročnom výživnom, odvolací súd ho preskúmal ako závislý výrok vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie správne vychádzal z výšky výživného a dátumu, ku ktorému k zvýšeniu výživného došlo a zročné výživné určil správne ako rozdiel medzi priznaným a doposiaľ plateným výživným. Voči vyčísleniu dlhu na výživnom otec v podanom odvolaní nenamietal.
9. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že výška zvýšeného výživného zodpovedá zákonným kritériám - odôvodneným potrebám maloletých detí a je v súlade s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi otca. Rozhodnutie okresného súdu je v celom rozsahu správne; odvolací súd nezistil dôvody na jeho zmenu (§ 388 C.s.p.) či zrušenie (§ 389 C.s.p), preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. v napadnutom rozsahu potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania, keď súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p.
10. O trovách odvolacieho konania s prihliadnutím na ustanovenie § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 55 C.m.p. odvolací súd nezistil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C.m.p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).
Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).