Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-1078-2019.pdf
PDF · 90.73 KB
Case nature
Subarea
21Ek/1078/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. XXXX/XX, XXX XX U. - Y. J., v konaní zastúpený: Z.. M. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. XXXX/XX, XXX XX U. - Y. J. proti povinnému: Z.. R. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom: X. G. XXXX/X, XXX XX U.- D., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom: Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 290 596, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 31 813 933, ktorý ju vedie pod sp. zn. 283EX-305/19 o vymoženie zameškaného výživného vo výške 17 533,67 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1078/2019 zo dňa 30. marca 2020, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/1078/2019 zo dňa 30. marca 2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 28.06.2019 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie zameškaného výživného vo výške 17.533,67 Eur s príslušenstvom priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3P/82/2012-75 zo dňa 11.2.2013. Exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným voči povinnému dňa 9.3.2013. (ďalej len „exekučný titul“). Exekučným titulom bol povinný zaviazaný plniť vyživovaciu povinnosť na oprávneného - E. F., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva vo výške 230,- Eur mesačne, počnúc mesiacom február 2013, ktoré bol povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia nezaplateného výživného za obdobie od 20.02.2013 do 07.06.2019, kedy nadobudol právoplatnosť Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/35/2018-49 zo dňa 01.04.2019, ktorým bolo manželstvo matky a otca oprávneného rozvedené. Nezaplatené výživné si oprávnený vyčíslil nasledovne: výživné za 76 mesiacov a 7 dní, t.j. 230,- Eur x 76 mesiacov + 230,- Eur /30 dní x 7 dní - celková suma vo výške 17.533,67 Eur. Oprávnený sa dal v konaní zastupovať matkou na základe splnomocnenia zo dňa 18.04.2019. Trovy exekúcie si oprávnený neuplatnil.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 21Ek/1078/2019 dňa 11.10.2019 súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 1, 811 08 Bratislava, IČO: 31 813 933, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 283EX-305/19. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi sa začala exekúcia vykonávať v neprospech povinného.
3. Dňa 11.11.2019 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na zastavenie exekúcie od povinného v zákonnej 15-dňovej lehote, ktorý má v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Súdny exekútor dňa 02.12.2019 postúpil súdu návrh na zastavenie exekúcie povinného spolu s vyjadrením oprávneného a súdneho exekútora.
4. Povinný odôvodnil svoj návrh tým, že časť pohľadávky vo výške 10.403,- Eur je premlčaná, v rámci čoho zároveň vzniesol námietku premlčania a teda má za to, že je daný jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie v tejto časti. Okrem zastavenia exekúcie z dôvodu premlčania pohľadávky navrhol jej zastavenie v celom rozsahu z dôvodu, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne splnil a exmanželke ani synovi nič nedlhuje, pretože po právoplatnosti exekučného titulu žili všetci spolu v jednej domácnosti, pričom hradil účty a náklady na deti, čím sa podieľal na výžive a staral sa o rodinu.
5. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie ani s uvádzanými dôvodmi na zastavenie exekúcie nesúhlasil, má za to, že návrh na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Uviedol, že tvrdenia povinného nie sú pravdivé, všetky náklady mala hradiť matka oprávneného. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Oprávnený predložil spolu s vyjadrením Zmluvu o prevode vlastníctva bytu zo dňa 21.1.2019 v zmysle ktorej poukazuje na to, že povinný disponuje finančnými prostriedkami na to, aby platil výživné, napriek tomu však výživné neuhrádza.
6. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril, že v predmetnom prípade, je zrejmé, že nie je splnený žiadny predpoklad zastavenia exekúcie. Povinný netvrdí, že by došlo k splneniu vymáhaného nároku, že by bol exekučný titul zrušený a tiež má za to, že neuplatňuje ani iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu. Navrhol aby súd návrh na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený zamietol.
7. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 21Ek/1078/2019 zo dňa 30. marca 2020, po preskúmaní veci, výrokom I. zastavil exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 12.190,- Eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vo zvyšnej časti výrokom II zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Súd po preskúmaní podkladov mal preukázanú dobu kedy povinný mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť v zmysle exekučného titulu. Povinný bol povinný plniť bežné výživné v období od určenia vyživovacej povinnosti - 20.2.2013 do rozvodu manželstva rodičov, t.j. 7.6.2019. K návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z dôvodu plnenia si vyživovacej povinnosti keďže žil v jednej domácnosti s oprávneným a hradil všetky náklady súd uviedol, že zo strany povinného nebolo preukázané, že by si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému riadne a včas plnil, ani nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, že zo strany povinného došlo k zániku vymáhaného nároku, resp. že splnil vymáhaný nárok v súlade s exekučným titulom. Súd uviedol, že dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v konaní o výkon rozhodnutia povinného a povinný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. K návrhu na zastavenie exekúcie v časti výživného vo výške 10.403,- Eur z dôvodu premlčania súd uviedol, že námietka premlčania bola podaná včas a vzhľadom na uvedené sa ňou zaoberal. Súd dospel k záveru, že námietka premlčania bola povinným podaná dôvodne. Uviedol právne posúdenie premlčania pri výživnom. Stanovil, že premlčanie výživného upravuje § 77 zákona o rodine tak, že výživné sa nepremlčuje, avšak premlčaniu podliehajú len jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného. Pokiaľ súd uložil povinnosť platiť splatné výživné (zameškané výživné za minulé obdobie), potom sa splátky takéhoto výživného premlčujú v 10- ročnej premlčacej lehote. Z ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho zákonníka vyplýva, že v trojročnej premlčacej dobe sa nepremlčuje právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktoré boli priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu za dobu minulú, zatiaľ čo právo na úroky a opakujúce sa plnenie, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po ich písomnom uznaní, sa premlčujú v troch rokoch. Z hľadiska premlčania je treba zvlášť posudzovať právo na úroky a opakujúce sa plnenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým boli priznané a osobitne právo na úroky z omeškania a opakujúce sa plnenia, ktorých splatnosť nastala po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Splatnosť jednotlivých splátok bežného
výživného v zmysle exekučného titulu nastáva až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, a teda ide o opakujúce sa plnenia, ktoré sa premlčujú v troch rokoch (§110 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Na základe uvedených skutočností súd pri aplikácii ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyslovil záver, že oprávnený má nárok na zameškané bežné výživné - len na platby, ktorých splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Stanovil, že zaostalé výživné do júna 2016 vrátane bolo premlčané a predstavovalo z celkovej sumy zaostalého výživného (t.j. zo sumy 17 533,67 Eur) sumu 12.190 Eur. Oprávnený mal na základe uvedeného nárok na zaostalom výživnom, ktorého splatnosť nastala 3 roky spätne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, teda v celkovej výške 5.343,67 Eur. K nepremlčanej časti výživného súd konštatoval, že nemal preukázané, že by došlo k plneniu vyživovacej povinnosti zo strany povinného. Preto exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 12.190,- Eur zastavil a vo zvyšnej časti návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3, ods. 4zákona č 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanoveniami § 62 ods. 1, § 77 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine,,), ustanoveniami § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, ods. 3 zákona č.40/ 1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Občiansky zákonník,,).
8. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 02.04.2020, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 27.04.2020, teda v zákonnej lehote, sťažnosť.
9. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že dôkazy o splnení vyživovacej povinnosti nebolo možné predložiť, pretože ubehla dlhá doba (šesť rokov) a takúto požiadavku zo strany súdu považuje povinný za nereálnu. Povinný má za to, že je pri rozhodovaní a posudzovaní dôkaznej povinnosti potrebné prihliadať na špecifiká jednotlivých dôkazných prostriedkov a ich preukazovania. Je toho názoru, že nie je možné kontinuálne zabezpečovať výživu dieťaťa v podmienkach spoločnej domácnosti a duplicitne požadovať úhradu výživného, ktoré bolo priznané rozsudkom. Povinný nemal v úmysle neposkytovať oprávnenému výživné. Uviedol, že exekučný titul sa vzťahoval na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému do času rozvodu manželstva. Nakoľko však k žiadnemu rozvodu nedošlo a bývalá manželka vzala návrh na rozvod späť, právny dôvod na základe ktorého bolo možné požadovať úhradu výživného odpadol a uvedený rozsudok nemohol zakladať právne účinky počas následného obdobia trvania manželstva. Poukázal na to, že manželka začala výživné požadovať až po rozvode manželstva. Takého konanie považuje za tendenčné. Rovnako uviedol, že nebol podaný návrh na zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností a príslušný súd sa taktiež nezaoberal otázkou zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností aj keď tak bol v zmysle zákonných ustanovení oprávnený vykonať aj bez návrhu. Považuje kumuláciu zabezpečovania finančných potrieb maloletého počas manželstva a zároveň úhradu výživného na maloletého, ktoré bolo priznané na základe dohody rodičov na čas do rozvodu manželstva vo vzájomnom rozpore a teda uvádza, že nie je možné výživne za týchto okolností požadovať. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu v celom rozsahu zastaviť.
10. K sťažnosti povinného sa na výzvu súdu vyjadrila splnomocnená zástupkyňa oprávneného. Súdu uviedla skutočnosti zhodné s jej vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Okrem uvedeného uviedla, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený - sám za seba, nakoľko dosiahol dňa 23.12.2018 plnoletosť. Z vlastnej vôle sa nechal zastupovať svojou matkou a základe udeleného splnomocnenia zo dňa 18.04.2018. Vo vyjadrením potvrdil, že povinný s ním a inými členmi rodiny žil v jednej domácnosti. Avšak svoju vyživovaciu povinnosť si voči nemu neplnil a z tohto dôvodu nie je schopný predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalej uviedol, že exekučný titul nebol zrušený a preto je podľa jeho názoru spôsobilým na vymáhanie jeho nároku. V závere vyjadrenia uviedol, že povinný mu občas poslal na účet sumu vo výške 35,- Eur, avšak bližšie takéto úhrady nešpecifikoval. Sťažnosť povinného považuje za účelovú, tendenčnú, plnú klamstiev a nepreukázaných tvrdení a žiada napadnuté v celom rozsahu potvrdiť.
11. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o
rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
12. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
16. V zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o rodine,,) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a konštatuje, že podaná sťažnosť povinného je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Súd uvádza, že sťažnosť povinného sa týka len výroku II napadnutého uznesenia, v ktorej došlo k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie v časti 5.343,67 Eur. Výrok I. napadnutého uznesenia nebol sťažnosťou povinného dotknutý a z tohto dôvodu nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2020. Sudca konštatuje, že povinný ani oprávnený nenamietli premlčanú časť dlžného výživného a ani jeho výšku. Vzhľadom na uvedené sa súd v sťažnostnom konaní zaoberal len nárokom - dlžným výživným za obdobie od 28.06.2016 až 07.06.2019.
19. Povinný opätovne vo svojej sťažnosti namietal nemožnosť zlúčenia povinnosti plniť judikovanú pohľadávku v prípade, keď povinný žije v spoločnej domácnosti s oprávnenou osobou. Na základe tejto skutočnosti tvrdí, že nie je možné počas takejto doby žiadať preukazovanie plnenia si vyživovacej povinnosti, pretože to vyplýva z povahy veci. Ďalej namietal, že podmienka vyživovacej povinnosti uvedená v exekučnom titulu „do rozvodu manželstva“ bola daná z dôvodu, že v čase (rok 2013) prebiehalo konanie o rozvode manželstva. Toto konanie však bolo skončené späťvzatím návrhu na rozvod manželstva zo strany manželky.
20. Sudca k argumentom povinného v ním podanej sťažnosti konštatuje, že z obsahu spisu súdu nevyplynulo, že by došlo k úhrade dlžného výživného. Tvrdenie oprávneného o úhrade 35,- Eur súd nemohol akceptovať, pretože táto platba nebola v konaní preukázaná. Tzn. nebolo preukázané, kedy, na aký účet a v akej výške bola uhradená. Vzhľadom na uvedené súd túto skutočnosť považoval za nepreukázanú.
21. Exekučný súd vychádzajúc z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, na základe ktorého a v rozsahu ktorého vykonáva právo ním priznané, v prospech toho subjektu, v prospech ktorého bolo priznané, nezistil žiadny dôvod na zastavenie exekúcie. K tvrdeniu povinného o späťvzatí návrh u na rozvod manželstva v roku 2013 uvádza, že v exekučnom titule bolo jasne stanovené, že vyživovacia povinnosť povinného sa týka obdobia od februára 2013 do rozvodu manželstva. Povinným spomínané predbežné opatrenie sa na danú vec nevzťahovalo, pretože sa týkalo predchádzajúceho obdobia. Exekučný titul vychádza z návrhu vo veci samej, v ktorom bolo žiadané matkou, aby súd určil povinnosť otcovi platiť výživné na maloletého (oprávneného v tomto konaní). Súd v odôvodnení exekučného titulu uviedol, že otázka úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva sa bude riešiť v inom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti tento argument povinného nie je možné akceptovať. Súd považuje exekučný titul za formálne a materiálne vykonateľný, tzn. spôsobilý pre výkon exekúcie.
22. Exekučný súd uvádza, že nie je oprávnený čokoľvek meniť na obsahu exekučného titulu a je povinný z neho vychádzať. Je potrebné zdôrazniť, že zmeniť (t.j. zvýšiť, znížiť alebo zrušiť) vyživovaciu povinnosť je možné iba ďalším rozhodnutím súdu v tzv. základnom súdnom konaní, nie na základe prípadnej dohody rodičov, nakoľko aj táto by musela byť schválená súdom. Právo na výživné je totiž osobným právom dieťaťa, nie rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič je iba platobné miesto na plnenie výživného. Preto ak povinný chcel zmeniť alebo zrušiť exekučný titul, mohol kedykoľvek do rozvodu manželstva podať návrh na jeho zmenu, príp. zrušenie.
23. Povinný súdu nijako nepreukázal, že by uhradil dlžné výživné, ktoré je predmetom tohto exekučného konania a nepreukázal ani že by plnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu, resp. že by došlo k zmene alebo zrušeniu exekučného titulu.
24. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
25. Nakoľko si oprávnený a povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o týchto nárokoch nerozhodoval a oprávnenému ani povinnému náhradu trov konania nepriznal.
26. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).