Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24Sa-10-2020.pdf
PDF · 106.43 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci G.: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX O., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. Q. XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadosťou spísanou dňa 22.01.2020 uplatnil v Sociálnej poisťovni nárok na priznanie invalidného dôchodku od 14.11.2018.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie, prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX rozhodla o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku tak, že podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) žalobcovi od 14.11.2018 priznala invalidný dôchodok v sume XXX Eur mesačne. Zároveň rozhodla o zvýšení tohto dôchodku od 01.01.2019 na sumu XXX,XX Eur mesačne a od 01.01.2020 na sumu XXX,XX Eur mesačne. Za invalidného bol žalobca uznaný na základe záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Banská Bystrica zo dňa 18.12.2019, podľa ktorého pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, s dátumom vzniku invalidity 14.11.2018, ktorá vznikla v dôsledku choroby kód diagnózy: F20.8, skupina chorôb: kapitola V., položka 2, písm. a) - Duševné choroby a poruchy správania, Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi, stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Žalovaná v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatovala, že žalobca ku dňu vzniku invalidity splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
3. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal posúdenie zdravotného stavu, nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasil najmä s nezohľadnením lekárskej správy Q.. X. S. zo dňa XX.XX.XXXX a domnieval sa, že kvôli závažnosti ochorenia a malej šanci nájsť vhodné pracovné prostredie, malo byť ochorenie zaradené pod písm. b). Invalidným dôchodkom XXX,XX Eur mesačne nie je možné reálne pokryť základné životné náklady.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX.XX.XXXX zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
5. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po odvolaní bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica dňa 14.04.2020, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený komplexne, k odvolaniu pripojené odborné vyšetrenie psychiatrické zo dňa XX.XX.XXXX bolo pri prvoposudzovaní zohľadnené, preto odvolaniu nebolo vyhovené a predložil spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Tento nanovo posúdil zdravotný stav žalobcu dňa XX.XX.XXXX s rovnakým záverom, že rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu je zdravotné postihnutie: Duševné choroby a poruchy správania. Schizofrénia, poruchy schizotypové a poruchy s bludmi - stredne ťažká forma (kapitola V, položka 2 písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., čomu zodpovedá určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Pri posúdení zdravotného stavu žalobcu boli zhodnotené lekárske správy: 1. Prepúšťacia správa z hospitalizácie na psychiatrickom oddelené v V. B. G., hospitalizácia od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, 2. Lekárske vyšetrenie z diagnostického vyšetrenia zo špeciálno-pedagogického centra zo dňa XX.XX.XXXX, 3. psychiatrické vyšetrenie Q.. X. S. z XX.XX.XXXX, 4. Psychiatrické vyšetrenie zrealizované počas hospitalizácie vo B. G. z XX.XX.XXXX, 5. Psychiatrické vyšetrenie - E. E. O. O. zo dňa XX.XX.XXXX a 6. Psychiatrické vyšetrenie E. E. v O. O. zo dňa XX.XX.XXXX.
6. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v posudku uviedol, že žalobca bol prvýkrát vyšetrený psychológom pre problémy s učením a problémy v rámci sociálnej integrácie. Psychológ stav hodnotil ako introvertovanú osobnosť so sťaženou komunikáciou a nadpriemernými intelektovými schopnosťami. Opakovane bol vyšetrovaný psychológom v súvislosti so šikanou na strednej škole v roku XXXX. Pri tomto vyšetrení je popísaný osobnostný blok, neurotická rozladenosť a únikové tendencie. V roku XXXX a v roku XXXX psychológ pri vyšetrení potvrdil prítomnosť pervazívnej vývinovej poruchy - Aspergerov syndróm a odporučil psychiatrické vyšetrenie. Prvýkrát bol vyšetrovaný psychiatrom v roku XXXX v domácom prostredí. Psychiater stav zhodnotil ako senzitívnu vzťahovačnú osobnosť až s paranoidnými prejavmi. Pre akútnu psychotickú poruchu bol hospitalizovaný vo B. G. od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Počas hospitalizácie pri liečbe neuroleptikami a benzodiazepínmi došlo k postupnému ústupu psychotickej symptomatiky, zapojený do individuálnej psychoterapie a ergoterapie. Prepustený bol do ambulantnej starostlivosti v zlepšenom stave. Pri kontrolnom vyšetrení 15.11.2019 popisuje psychiater pretrvávanie smutnej nálady, insuficiencie k sebe samému aj negatívnu psychotickú symptomatiku. Kontrolné psychologické vyšetrenie so zameraním sa na postprocesuálne zmeny osobnosti nebolo psychiatrom indikované. Posudkový lekár v závere posudku konštatoval, že po preštudovaní prepúšťacej správy z hospitalizácie, ako aj kontrolných psychiatrických vyšetrení, so zohľadnením priebehu ochorenia, liečby, ako aj kompenzácie psychického stavu pri liečbe hodnotil schizofréniu ako stredne ťažkú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Zároveň konštatoval, že zatiaľ nie je možné určiť vyššiu mieru poklesu, nakoľko aktuálne nie sú prítomné príznaky I. aj II. rádu. Z hľadiska pracovnej rekomandácie uviedol obmedzenie schopnosti spočívajúce v tom, že žalobca môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej psychickej záťaže, nočných zmien, prác na úkol.
7. Žalovaná v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia uzavrela, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ktoré by prijatý záver spochybnili alebo vyvrátili.
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktoré navrhoval zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá podľa neho nezodpovedá reálnemu stavu a namietal, že k určeniu miery poklesu je potrebné zohľadniť aj ostatné diagnózy, ktoré sú uvedené v jeho zdravotnej dokumentácii. Tieto mu spôsobujú rôznorodé, bežnému človeku nepochopiteľné, až bizarné obmedzenia, v dôsledku ktorých nie je schopný fungovať v sociálnom prostredí so zvýšenou psychickou záťažou a vhodné pracovné prostredie je takmer nemožné nájsť. Invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur mesačne nepostačuje na pokrytie jeho základných životných nákladov. Poukázal na závery z lekárskej správy Q.. X. S. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú zároveň priložil, v ktorej sa okrem iného uvádza, že „nie je a ani v budúcnosti nebude schopný adekvátne sa zaradiť do pracovného procesu, ani nebude schopný adekvátne fungovať v širšom sociálnom pracovnom prostredí. Z tohto hľadiska je jeho pracovný potenciál nulový“.
9. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na skutkové okolnosti predmetnej veci a zotrvala na stanovisku, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Podkladom pre vydanie rozhodnutia v odvolacom konaní bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, podľa ktorého je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom potvrdená na 45% od XX.XX.XXXX. Ohľadom invalidity u žalobcu dospeli posudkoví lekári k zhodným záverom, keď z lekárskych nálezov nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
10. Podľa žalovanej žalobca neuviedol v žalobe také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovená posudkovými lekármi. Posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorá činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce. Skutkový stav bol objektívne zistený. Psychiatrické vyšetrenie Q.. S. zo dňa XX.XX.XXXX bolo posudkovým lekárom sociálnej poistenia žalovanej, ústredie, zhodnotené. K aktuálnym lekárskym nálezom uviedol, že žalobca má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok s tým, že pre správny súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej.
11. Žalobca nevyužil možnosť podať repliku.
12. Žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci nariadiť pojednávanie. Ani správny súd nezistil vzhľadom na okolnosti predmetnej veci žiaden z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, pre ktoré by bolo potrebné nariadiť pojednávanie, preto o žalobe rozhodol bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Oznámenie o nariadenom verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu 21.01.2021. Rozsudok bol vyhlásený zverejnením jeho skráteného písomné vyhotovenia na úradnej tabuli súdu dňa 28.01.2021.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
18. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami a stanoviskami účastníkov konania, s obsahom administratívneho a dávkového spisu a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom stanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, čo vyústilo do vydania rozhodnutí žalovanej v oboch stupňoch v súlade so zákonom.
19. Predmetom tohto súdneho konania je posudzovanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorej bolo vyhovené a invalidný dôchodok mu bol priznaný prvostupňovým rozhodnutím dňa XX.XX.XXXX od XX.XX.XXXX, a to vo výške XXX Eur mesačne, od XX.XX.XXXX v zvýšenej sume XXX,XX Eur a od XX.XX.XXXX v zvýšenej sume XXX,XX Eur. Vznik invalidity bol posudkovým lekárom ustálený na deň XX.XX.XXXX, a bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, ktorú však žalobca považuje za nesprávne určenú v dôsledku nesprávneho zohľadnenia záverov psychiatrického vyšetrenia Q.. S. z XX.XX.XXXX s tým, že suma invalidného dôchodku je nepostačujúca na pokrytie jeho základných životných potrieb.
20. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
21. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
22. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
23. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.; Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
24. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
25. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
26. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
28. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
29. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
30. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ustanovenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, a to pobočiek a ústredia.
31. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
32. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. L./XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
33. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.
34. Po oboznámení sa s odbornými posudkami o invalidite vydanými posudkovými lekármi dospel správny súd k záveru, že tieto zohľadnili všetky okolnosti namietané žalobcom a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu. Posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Záver posudkov vyplýva z lekárskych nálezov a vyšetrení žalobcu podľa vymenovaných odborných nálezov (§ 196 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej medicínskej úrovni správny súd nemá žiadny dôvod pochybovať. Posudky nepostrádajú žiadne zákonom predpísané náležitosti.
35. Pokiaľ žalobca rozporoval nezohľadnenie lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia Q.. X. S. z XX.XX.XXXX, správny súd konštatuje, že z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia je zrejmé, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zohľadňoval aj výsledky z tohto vyšetrenia. To, že sa žalobca nestotožňuje so záverom odborného posúdenia posudkového lekára neznamená, že závery a odporúčania z predmetného psychiatrického vyšetrenia neboli zhodnotené, že by sa nimi posudkový lekár nezaoberal. Podstatný je zovšeobecnený záver zo všetkých posudkových lekárskych správ, ktorý posudkový lekár vo svojom posudku uviedol. Konštatoval obmedzenie schopnosti pracovať u žalobcu s tým ale, že môže vykonávať prácu v prostredí bez zvýšenej psychickej záťaže, nočných smien, prác na úkol, a to podľa vzdelania a na skrátený pracovný úväzok. Na žalobnú námietku, že vzhľadom na zdravotné postihnutie je takmer nemožné nájsť vhodné pracovné prostredie, nebolo možné prihliadnuť. Situácia na trhu práce je pre rozhodovanie o invalidite a priznávaní invalidných dôchodkov irelevantná.
36. Rovnako správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku, že poberaný invalidný dôchodok vo výške XXX,XX Eur mesačne reálne nevykryje základné životné náklady žalobcu. Podstatným je to, či pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku boli naplnené zákonom predpokladané podmienky, t. j. vznik invalidity a ďalšie podmienky, pri splnení ktorých je možné invalidný dôchodok priznať, čo v predmetnom konaní bolo splnené. Invalidný dôchodok ako dôchodková dávka poistenia nenahrádza iné dávky sociálneho zabezpečenia na pokrytie základných životných nákladov, ktorými sú dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu - zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako (§ 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Samotná výška určenej sumy invalidného dôchodku nebola žalobcom namietaná.
37. Žalobca v žalobe namieta, že bolo potrebné zohľadniť aj ostatné diagnózy, uvedené v jeho zdravotnej dokumentácii. Neuviedol však konkrétnejšie o aké diagnózy by sa malo jednať, resp. z akých dôkazov by mali vyplývať. Posudkoví lekári v rámci objektivizácie zdravotného stavu žalobcu uviedli konkrétne lekárske správy z vyšetrení žalobcu, z ktorých vychádzali. Správny súd ani z pripojených spisov, a to administratívneho a dávkového nezistil, aké ďalšie diagnózy mali byť zohľadňované a zohľadnené neboli. Opakovane však správny súd zdôrazňuje, že patrí do kompetencie posudkových lekárov posúdiť rozsah zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie výslovne v závere konštatoval, že k záveru dospel po preštudovaní lekárskych správ, kontrolných psychiatrických vyšetrení, zohľadnil priebeh ochorenia, liečbu ako aj kompenzácie psychického stavu pri liečbe. Predmetné posudzovanie si vyžaduje odborné medicínske znalosti. Nespokojnosť žalobcu je len subjektívnym presvedčením o nesprávnosti posúdenia jeho zdravotného stavu, na podporu svojich záverov nedoložil súdu žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, resp. aspoň osvedčovali jeho tvrdenia. Žalobca neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov v predmetnom konaní.
38. Námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, ani jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie.
39. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej. Preto by ani nemohol prihliadať na nové lekárske správy a nálezy vyhotovené po tomto dátume. Pokiaľ by preukazovali zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu, má žalobca možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok (jeho zvýšenie).
40. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý im predchádzal za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
41. Žalobcovi, ktorý v konaní bol neúspešný, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Poučenie : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).