Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-94-2020.pdf
PDF · 107.15 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/94/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci otca : Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX W., zastúpeného: JUDr. Jana Šepeľová, advokátka AK, Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, proti matke: K. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. W. XX, zast.: JUDr. Martina Čelková, advokátka AK, Štefánikova 22, 066 01 Humenné, za účasti maloletého: R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX K. W. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina, Budovateľská 2204/11, 069 01 Snina, v konaní úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15Pc/17/2018-401 zo dňa 06.03.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výroku o výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.07.2018 domáhal určenia, že je otcom maloletého R., K.. XX.XX.XXXX z matky K. S., K.. XX.XX.XXXX. Žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 15Pc/17/2018-401 zo dňa 06.03.2020 tak, že cit.:
„Súd konanie o určenie otcovstva k maloletému R. S., K.. XX. XX. XXXX zastavuje. Súd zveruje maloletého R. S., K.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka. Otec maloletého R. S. je povinný prispievať na jeho výživu sumou 100,-- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám matky počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 62 ods. 1, 2, 4; 90; 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
4. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia o zastavení konania o určenie otcovstva konštatoval, že počas súdneho konania došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa pred orgánom matriky.
5. Rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zastupovania správy jeho majetku súd prvej inštancie odôvodnil tým, že v tomto prípade došlo počas súdneho konania k dohode medzi rodičmi dieťaťa. Napriek návrhu zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku stanovil súd iba matke. Stanovenie výživného zo strany otca súd odôvodnil závermi, ktoré mu vyplynuli zo zistení, že otec pôsobí ako živnostník - lesný robotník a je každý mesiac v strate pri výkone svojej živnosti, čo však nedáva logický zmysel, aby túto činnosť potom vykonával. Súd mal za to, že obvyklá vyživovacia povinnosť maloletému dieťaťu v takomto veku je vo výške 100,- eur a to aj vzhľadom na podnikateľskú činnosť, ktorú otec dieťaťa vykonáva. Stanovil, že otec je povinný platiť výživné od právoplatnosti rozsudku a to z dôvodu, že doteraz bola upravená vyživovacia povinnosť uznesením súdu, ktorým nariadil neodkladným opatrením platiť navrhovateľovi maloletému sumu 60,- eur mesačne. Základné náklady má maloletý pokryté. Súd neupravoval spätne výživné a to z dôvodu, že pred živnostenským oprávnením otec vykonával činnosť lesného robotníka na základe pracovnej zmluvy, kde však mal len minimálny príjem, o čom svedčia potvrdenia od zamestnávateľa. Pracovnú zmluvu ukončil dohodou a následne prešiel na živnosť, kde zase vykonáva činnosť lesného robotníka, resp. činnosť v lese, avšak už ako živnosť.
6. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
III. Obsah odvolania matky
7. Proti rozsudku, a to proti výroku o výživnom podala v odvolanie matka. Nesúhlasí so záverom súdu, že nariadením neodkladného opatrenia, pokryli náklady maloletého na jeho výživu - neodkladné opatrenie, slúži skutočne iba k dočasnej úprave pomerov. Nie je dostatočne odôvodnený názor súdu, že za obdobie od nariadenia neodkladného opatrenia, napriek súdom potvrdeného zistenia odôvodnených potrieb maloletého vo výške 100,- eur, postačuje iba suma 60,- eur určená neodkladným. Súd sa vôbec nevyrovnal s opakovaným návrhom matky na zabezpečenie dôkazu - vyžiadanie správy od zamestnávateľa otca, v prípade jeho nepredloženia otcom, o úhrade cestovného, stravného a ďalších nárokov z pracovného pomeru za čas výkonu práce otca v zahraničí, keďže poskytnuté potvrdenie predložené otcom je zjavne v rozpore so zákonom - Zákonníkom práce a nebolo objasnené ani konanie otca, ktorý sa údajne nijakým spôsobom nedomáhal svojich nárokov, čím sa dobrovoľne vzdal príjmu, čo nemôže byť ale vyhodnotené na ťarchu maloletého dieťaťa. Súd tak z otcom tvrdených a preukázaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že v priebehu súdneho konania boli uznesením č.k. 15Pc/17/2018-325 zo dňa 27.12.2019 nariadením neodkladného opatrenia dočasne upravené práva a povinnosti otca k maloletému R.. Zastáva názor, že dočasná úprava práv a povinností k maloletému nariadená predmetným neodkladným opatrením iba dočasne zodpovedala potrebám maloletého. Aj napriek tomu, že čas od narodenia dieťaťa nebol rodičmi využitý na úpravu práv a povinností k maloletému, má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov už od svojho narodenia. Preto je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo výživné maloletému R. určené aj za obdobie od jeho narodenia, to je odo dňa XX.XX.XXXX do právoplatnosti neodkladného opatrenia.
9. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka mala dostatok času od jeho narodenia, aby buď reagovala na otcove výzvy, alebo sama mala podať návrh. Matka nepreukázala okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie vyživovacej povinnosti otca spätne od narodenia dieťaťa, teda tak ako to vyžaduje ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
10. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec sa vo vyjadrení venuje a vyjadruje viac k okolnostiam uznania či neuznania otcovstva a okolností s tým spojených, ktoré neboli v konečnom dôsledku skúmané a ani preukazované, keďže otcovstvo navrhovateľa nebolo nikdy spochybňované ani matkou a ani samotným navrhovateľom - otcom, ktorý priamo podaním návrhu osvedčoval vedomosť o tom, že je otcom maloletého dieťaťa.
11. Otec v duplike k vyjadreniu matky žiadal rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Matka k duplike otca a k vyjadreniu kolízneho opatrovníka žiadala rozsudok zmeniť v súlade s jej odvolaním.
13. Otec k duplike žiadal rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že maloletému zakupoval potrebné veci, absolvoval s nim výlet. Výživné s výnimkou jedného mesiaca platí pravidelne podľa svojich možností a schopností.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
14. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku v napadnutom rozsahu alebo jeho zmenu (§ 387, §388 CSP). Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.
15. V prejednávanej veci je predmetom konania určenie výživného na maloleté dieťa od jeho narodenia (XX.XX.XXXX).
16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.
17. Vychádzajúc z obsahu odvolania, matka žiada, aby výživné bolo stanovené od narodenia dieťaťa, od XX.XX.XXXX do budúcnosti. Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že za obdobie od nariadenia neodkladného opatrenia je potrebné považovať súdom priznanú sumu 60,- eur za dostatočnú pre maloleté dieťa. Namieta aj výšku stanoveného výživného a zároveň navrhuje odvolaciemu súdu výšku výživného stanovenú súdom potvrdiť. Tento návrh je čiastočne rozporný. Odvolací súd ako súd starostlivosti o maloleté dieťa posudzujúc v prvom rade záujem maloletého dieťaťa pristúpil k prieskumu napadnutého rozsudku vo výrokoch o výživnom pre maloleté dieťa v celom rozsahu.
18. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že argumentácia súdu prvej inštancie o dôvode stanovenia povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté dieťa počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o výživnom nie je správna a nie je v súlade so zákonom. Súdu prvej inštancie uniklo ustanovenie § 44 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením. Ide o zákonnú dikciu, a preto rozsudok o výživnom je vykonateľný momentom doručenia. Predbežná vykonateľnosť v súvislosti s rozsudkami na výživné má reálne opodstatnenie a to z hľadiska, na čo predmetný nárok slúži. Rozhodne tiež rozsudok o výživné na maloleté dieťa má len deklaratórnu funkciu, pretože povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká priamo zo zákona narodením dieťaťa.
19. Všeobecným pravidlom je, že rozhodnutie je vykonateľné po jeho právoplatnosti [porovnaj § 232 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Existujú však situácie, keď táto následnosť je narušená a rozhodnutie sa stáva vykonateľným pred tým, ako nadobudne právoplatnosť, ide o tzv. predbežnú vykonateľnosť rozhodnutia. K predbežnej vykonateľnosti dochádza rozhodnutím súdu (napr. § 233 CSP) alebo nastáva zo zákona (ex lege) (napr. § 44 CMP). Z tohto pohľadu výrok exekučného titulu nemohol v sťažovateľovi vyvolať dojem, že nejakým spôsobom modifikuje okamih nadobudnutia jeho vykonateľnosti oproti tomu, ako to vyplýva z § 44 CMP. Preto pri bežnej opatrnosti si sťažovateľ mohol byť vedomý aj ďalšej vlastnosti rozsudku - t.j. jeho vykonateľnosti a aj okamihu, kedy k tejto vykonateľnosti v zmysle § 44 CMP dochádza (porovnaj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 386/2018).
20. Zo skutočného stavu veci, ktoré zistil súd prvej inštancie, vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželmi. Po narodení maloletého matka otca nekontaktovala, preto iniciatívu na určenie otcovstva k maloletému dieťaťu po jeho narodení prevzal otec, ktorý vyzval matku na mimosúdne vyriešenie otcovstva pred podaním návrhu. Matka súhlasila až po podaní návrhu s určením otcovstva a podala sama návrh v priebehu konania na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 15Pc/17/2018-325 zo dňa 27.12.2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého R. sumou vo výške 60,- eur mesačne k rukám matky do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 15Pc/17/2018. Matka v čase rozhodnutia poberala rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 245,04 eur. Vo vzťahu k príjmu otca súd prvej inštancie konštatoval, že otec je živnostníkom, nepredložil daňové priznanie, lebo nevykonáva ešte uvedenú činnosť jeden účtovný rok. Tiež súd konštatoval, že z vyjadrenia otca vyplynulo, že otec je každý mesiac v strate. Súd uvedené vyhodnotil ako nelogické tvrdenie vzhľadom k tomu, že by nemalo zmysel zo strany otca takúto činnosť vykonávať.
21. Závery súdu vo vzťahu k správnemu posúdeniu reálnych možností a schopností otca ako povinného rodiča a zároveň zisťovanie podmienok pre uloženie povinnosti platiť výživné od narodenia maloletého, alebo od podania návrhu a s tým súvisiace dlžné výživné považuje odvolací súd za nedostatočné a vyslovene predčasné.
22. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.
23. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
24. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
29. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
30. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
31. Správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie je nepochybne existujúcou požiadavkou práva na spravodlivý proces a rozhodnutie v civilnom procese nemôže byť tejto požiadavke vzdialené. Materiálnym predpokladom pre takéto rozhodnutie je vždy skutkový základ rozhodnutia spolu s právnym
posúdením veci. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v predmetnom mimosporovom konaní zistiť všetky relevantné skutočnosti smerujúce k potvrdeniu správnosti a oprávnenosti nároku matky na výživu maloletého dieťaťa tak, aby výška výživného zodpovedala oprávneným potrebám maloletého dieťaťa a reálnym schopnostiam a možnostiam otca.
32. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd konštatoval, že je pri výkone živnosti v strate, nepredložil daňové priznanie, lebo nevykonáva ešte uvedenú činnosť jeden účtovný rok. V rozhodnutí súdu absentuje právna aplikácia ust.§ 63 ods. 2 Zákona o rodine.
33. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 cit. zákona je stanovená zákonná povinnosť rodičovi, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, aby povinne súdu preukázal svoje príjmy. Ukladá sa mu povinnosť predložiť podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, povinnosť umožniť súdu zistiť i ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom, sprístupnením údajov, ktoré sú chránené podľa zvláštnych predpisov. Ak je potrebné, môže kontaktovať aj správcu dane pre overenie údajov, ktoré povinný poskytol. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine je povinnosťou súdu skúmať a hodnotiť charakter výdavkov, spoľahlivo zistiť, či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky nevyhnutné, potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov.
34. Reálne schopnosti a možnosti otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné považovať za dostatočne zistené a to z nasledujúcich dôvodov. Na otca je treba hľadieť ako na osobu, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti, a teda je na jeho strane povinnosťou predložiť súdu dôkazy o preukázaní svojich príjmov. Pokiaľ súd skonštatuje, že otec nemá daňové priznanie, pretože ešte nevykonával činnosť jeden účtovný rok, je dané hodnotenie jeho pomerov nedostatočné. Pokiaľ nemal ešte povinný rodič daňové priznanie, súd mal zistiť jeho príjmy, výdaje, záväzky, ako aj, či údaje, ktoré bude mať uvedené vo výdajoch, sú nevyhnutné a potrebné na zabezpečenie a dosiahnutie jeho príjmov. Otec nepredložil súdu peňažný denník, výpisy z účtov, príp. faktúry, ktoré by vypovedali o tom, aký reálny rozsah príjmov bol z tejto živnostenskej činnosti na strane otca a aké boli jeho výdaje.
35. Súd nevenoval náležitú pozornosť vyhodnoteniu príjmov otca predtým než začal vykonávať živnostenskú činnosť. Nevyhodnotil dôvody, pre ktoré otec ukončil pracovný pomer s predchádzajúcim zamestnávateľom Q. V., W.. Y.. R.., K., pričom z dohody zo dňa 7.12.2018 vyplýva, že pracovný pomer sa nekončí z dôvodu organizačných zmien, otec nežiadal o uvedenie dôvodov ukončenia pracovného pomeru. Daná okolnosť je veľmi dôležitá a rozhodná pre posúdenie, či sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd je povinný za obdobie dôležité a rozhodné pre vyhodnotenie jeho reálnych schopností a možností zistiť príjem otca od daného zamestnávateľa. Dané zistenia sú dôležité potom následne pre posúdenie aj možnej potencionality príjmu otca.
36. Potencionalita príjmu znamená, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie, z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Súd je oprávnený vykonať bankovú lustráciu alebo lustráciu bankových účtov na strane povinného rodiča za rozhodné obdobie, ktoré je potrebné pre zistenie schopnosti a možnosti povinného rodiča.
37. Súd musí vyhodnotiť možnosti a schopností otca počas celého rozhodného obdobia. Tým rozhodným obdobím pokiaľ sa žiada výživné už za rok 2017 je aj obdobie roku 2016, príp. roku 2015 a povinnosťou súdu je zisťovať príjmy, jeho výdaje, majetkové pomery, pri zmene zamestnania vyhodnotiť dôvody pre zmenu zamestnania.
38. Súd prvej inštancie musí náležitým spôsobom odôvodniť a uviesť relevantné dôvody pre nepriznanie výživného od narodenia dieťaťa. Súd vo svojom rozhodnutí sa vôbec nevyrovnáva ani len s obdobím priznania výživného od podania návrhu náležitým spôsobom, pretože poukazuje len na dostatočnú stanovenú výšku pri neodkladnom opatrení. S takýmto záverom nie je možné súhlasiť. Takémuto záveru by mohol zodpovedať náležite zistený skutočný stav vo vzťahu k reálne dôvodným a oprávneným potrebám maloletého dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca. Súdu prvej inštancie v tomto smere uniklo, že nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola dočasne upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletému synovi, je opatrením, ktoré je predovšetkým dočasným opatrením a v druhom a nepodstatnom rade v súlade s ust. § 366 CMP súd nariaďuje povinnosť osobe povinnej platiť výživné len v nevyhnutnej miere.
39. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Dané ustanovenie v rozhodnutí súdu absentuje.
40. Úlohou súdu prvej inštancie aj v tomto smere je, aby zistil, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy sa môže maloletému oprávnenému priznať výživné spätne aj 3 roky pred dňom podania návrhu. Ide o samozrejme o výnimku a musia existovať preto dôvody, ktoré matka súdu musí náležitým spôsobom ozrejmiť. Ide o dôvody, pre ktoré vznikla nemožnosť na jej strane podať návrh proti otcovi skôr. Následne, ak súd dospeje k záveru o tom, že existovali dôvody hodné osobitného zreteľa alebo neexistovali, stanoví rozhodné obdobie, v ktorom bude určovať vyživovaciu povinnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti musí zodpovedať náležitému zisteniu skutočného stavu, teda súd zistí oprávnené potreby maloletého dieťaťa, vyhodnotí náklady oprávnené na výživu dieťaťa vždy v rozhodnom období, za ktoré priznáva výživné.
41. Súd musí zistiť majetkové pomery oboch rodičov. Pri zisťovaní pomerov na strane matky vyhodnotí aj výdaje matky na bývanie, na ktorých sa má podieľať aj maloletý.
42. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je aj osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na úroveň finančnému zabezpečovaniu výživy. Na dané kritérium sa rovnako pri stanovení rozsahu výživného musí prihliadať, dané hľadisko v rozhodnutí súdu absentuje.
43. Základným dôkazným prostriedkom aj v tomto konaní je predovšetkým podrobný výsluch účastníkov konania, pretože pri týchto úkonoch musí súd zistiť údaje, ktoré sú najdôležitejšie pre zistenie skutočného stavu a prípadne následne tieto údaje je potrebné potvrdiť ešte inými dôkaznými prostriedkami.
44. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie síce vypočul matku, avšak z jej výpovedí je zrejmé iba, aký je jej príjem a aké má náklady na bývanie a stravu. Výsluch matky mal súd zamerať na všetky výdaje, ktoré nastali vo vzťahu k výžive pre maloletého syna od jeho narodenia. Treba podotknúť, že pri narodení dieťaťa vo všeobecnosti sú zvýšené výdaje na jeho výživu. Do výšky výživného sa dostávajú zvýšené výdaje súvisiace napríklad so zabezpečením potrebného oblečenia, postieľky, kočíka a iných nevyhnutných vecí, ktoré sú spojené s príchodom malého človeka na svet.
45. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na výživu dieťaťa. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Suma mesačných nákladov dieťaťa predstavuje vyčíslenie pravidelných, nepravidelných nákladov na dieťa tak, aby bola určiteľná. Náklady na výživu dieťaťa predstavujú teda náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Preto výživné nemožno považovať len za plnenie na výživu maloletého dieťaťa, ale aj náklady na bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné potreby, ktoré sa vyskytnú. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie.
46. V mimosporovom konaní platí vyšetrovací princíp, to znamená, že tento je jedným zo základných princípov mimosporového konania a má svoje vyjadrenie v článku 6 Základných princípov CMP. To znamená, že súd zisťuje všetky okolnosti a pomery, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Vyšetrovací princíp a jeho charakteristika znamená, že ide o mieru procesnej aktivity pri tvorbe skutkového základu rozhodnutia a tento princíp smeruje k naplneniu hypotézy stanovenej v § 35, to znamená, k zisteniu skutočného stavu veci. Z dikcie zákona vyplýva povinnosť vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Dôkazné bremeno teda má súd, a to bez ohľadu na skutočnosť, či konanie začal súd ex offo alebo na návrh, a to aj v prípade obligatórne návrhových konaní. Je teda povinnosťou súdu zvážiť, či je potrebné vykonať aj iné dôkazy, ak je to potrebné pre zistenie skutočného stavu veci. V každom konaní v starostlivosti súdu o maloletého je najdôležitejší záujem maloletého dieťaťa a je tak potrebné aj v konaniach o výživnom pre maloleté dieťa tieto aspekty napĺňať.
47. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodovanie o výživnom na maloleté dieťa je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne a prihliadať na všetky okolnosti daného prípadu.
48. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody nedostatočne zistil skutočný stav veci a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom pre zrušenie rozsudku v napadnutých výrokoch (§ 389 ods.1 písm. b), c) CSP a pre jeho vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie (§ 391 ods.1 CSP).
49. Úlohou súdu prvej inštancie bude v konaní nanovo rozhodnúť o výživnom pre maloletého R.. Súd zistí oprávnené výdaje maloletého dieťaťa na jeho výživu od jeho narodenia. Tieto náklady musí súd ustáliť tak, aby reálne vystihovali potreby dieťaťa. Zistí schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, vyhodnotí jeho oprávnené výdaje, vyhodnotí dôvody zmeny zamestnania otca a príjmu otca už vo vyššie opísaných intenciách. Zistí oprávnené výdaje matky. Vyhodnotí všetky zákonné kritériá pre stanovenie rozsahu výživného a stanovenie doby pre platenie výživného zo strany otca rozhodnutím súdu. V prípade zistenia dlhu otca na výživnom zohľadní všetky relevantné okolnosti danej veci s prihliadnutím na prvoradý záujem maloletého dieťaťa a posúdi existenciu dôvodov pre poskytnutie inej lehoty na plnenie než je daná v ustanovení § 232 ods. 3 CSP.
50. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania a o rozsahu výživného zo strany otca pre maloletého tak, aby zodpovedalo zákonným kritériám.
51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).