Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-208-2019.pdf
PDF · 129.32 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/208/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, zastúpený: Sympatia Legal, s.r.o., Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, IČO: 47 256 834, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 14.719,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/131/2015-183 zo dňa 29. júna 2018, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 38Cb/131/2015-183 zo dňa 29. júna 2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom v lehote 15 dní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.719,95 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.719,95 eur od 02.01.2015 do zaplatenia a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca uviedol, že ako dražobník na dražbe nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území M., obec O., okres O., zapísaných na LV č. XXX dňa 02.10.2012 porušil § 16 ods. 6 a 7 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba „ZoDD“) tým, že neoprávnene znížil najnižšie podanie draženej nehnuteľnosti, ohodnotenej znaleckým posudkom na sumu 57.200 eur na sumu 28.600 eur, pričom za túto sumu došlo k vydraženiu nehnuteľnosti. V zmysle ZoDD bol však žalobca oprávnený najnižšie podanie znížiť najviac na 50 % hodnoty určenej znalcom, t.j. na sumu 42.900 eur. Uvedeným konaním došlo k vzniku škody na strane záložného veriteľa draženej nehnuteľnosti, ktorým bola Sberbank Slovensko, a. s., (ďalej len „poškodený“). Výťažok dražby sa znížil minimálne o sumu 14.300 eur. Následne poškodený podal dňa 28.12.2012 na Okresnom súde Poprad žalobu o určenie neplatnosti dražby, konanie bolo vedené pod sp. zn. 21C/19/2013. Medzičasom vydražiteľ platne a účinne previedol predmet dražby na spoločnosť PRO MANAGEMENT, s. r. o., pričom táto spoločnosť následne uzavrela zmluvu o prevode predmetu dražby s M. C.. Uvedený prevod však nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože bolo vydané predbežné opatrenie obmedzujúce spoločnosť PRO MANAGEMENT, s.r.o. v nakladaní s predmetom dražby. Podľa informácií kupujúceho M. C., tento
na uhradenie kúpnej ceny použil úverové prostriedky vo výške 64.000 eur poskytnuté Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Žalobca mal záujem na minimalizácii negatívnych následkov neplatnosti dražby a na predídení vzniku ďalšej škody, preto s poškodeným uzavrel Dohodu o urovnaní zo dňa 18.07.2014, na základe ktorej sa zaviazal poškodenému zaplatiť sumu 14.300 eur a trovy súdneho konania 419,95 eur za podmienky späťvzatia návrhu na začatie konania poškodeným. Vzhľadom na splnenie záväzku, došlo k zastaveniu konania. Pohľadávka poškodeného ku dňu 30.11.2011 predstavovala sumu 13.702,31 eur a podľa vyčíslenia ku dňu 10.10.2012 sumu 15.289,95 eur. Žalobca dospel k záveru, že poškodenému spôsobil škodu vo výške 14.719,95 eur, ktorá pozostáva zo škody spôsobnej znížením uspokojenia zabezpečenej pohľadávky vo výške 14.300 eur a nákladov na jej uplatnenie 419,95 eur priznaných uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 04.11.2014. Žalobca uviedol, že so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2011 (ďalej aj „poistná zmluva“) v znení všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom vybraných činností poisteného VPP PZ 08 (ďalej len „VPP“). Poukázal najmä na ustanovenie čl. II bod 1., čl. VII ods. 1 písm. d), e), i), čl. VIII ods. V VPP, § 797 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, neurčitosť čl. VII ods. 1 písm. f) a čl. VII ods. 3 VPP spočívajúcu v tom, že VPP neurčujú, že sa má jednať o konkrétny poistný rok - napr. kedy vznikla škodová udalosť, kedy bola uplatnená náhrada škody a pod..
4. Žalovaný v konaní uviedol, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu v znení VPP. Poukázal najmä na ustanovenie čl. II ods. 1, čl. VII ods. 1 písm. f), h), i), čl. VII bod 3, čl. III bod 1 písm. a) VPP, § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca dňa 26.04.2013 oznámil škodovú udalosť, ktorá mala nastať dňa 02.10.2012. Na základe oznámenia žalovaný vykonal registráciu škodovej udalosti pod č. XXXXXXXXXX. Dňa 11.06.2013 bolo žalovanému doručené vyčíslenie škody poškodeným, t.j. záložným veriteľom. Dňa 12.06.2013 boli žalovanému doručené ďalšie doklady k škodovej udalosti, písomné oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu ako aj ďalšie podklady. Dňa 03.07.2013 žalobca doložil ďalšie doklady, o súdnom spore žalovaného neinformoval. Žalovaný z údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti na predmetnej nehnuteľnosti zistil, že na Okresnom súde Poprad je podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby zo dňa 05.11.2012. Žalobca dňa 18.08.2014 prostredníctvom právnej zástupkyne informoval žalovaného o podaní žaloby, dohode o urovnaní a ukončení súdneho sporu späťvzatím návrhu. Podľa žalovaného žalobca oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti až po vyše 6 mesiacoch od jej vzniku. Poukázal na to, že ak by žalobca postupoval v súlade s podmienkami poistenia a informoval žalovaného bezodkladne o vzniku škodovej udalosti, nemuselo dôjsť k podaniu žaloby zo strany poškodeného a uplatňovaniu nároku na náhradu škody. Podľa žalovaného žalobca pri vykonávaní dražby úmyselne a nie nedopatrením znížil najnižšie podanie pod zákonom stanovenú hranicu na sumu zodpovedajúcu 50 % ceny nehnuteľnosti určenej znalcom. Mal za to, že žalobca ako profesionál, ktorý vykonal stovky dražieb, musí poznať zákonný postup dražby a znenie ZoDD. Takýto postup pri vykonávaní odbornej činnosti podľa neho nemožno považovať za taký, ktorý je vykonávaný s odbornou starostlivosťou. Podľa žalovaného žalobca od vzniku škodovej udalosti 02.10.2012 do podania žaloby 28.02.2012 neurobil nič pre navrátenie veci do pôvodného stavu. Čl. VII ods. 1 VPP považoval za vymedzený určito. Uviedol, že poistný rok trval od 21.01.2012 do 20.01.2013. Škoda bola žalovanému oznámená 26.04.2013. Škoda nebola žalovanému oznámená v lehote 30 dní po skončení poistného roku, nie je preto poistením krytá a žalobcovi nevzniká právo na poistné plnenie. Uviedol, že žalobca nepostupoval v konaní o náhrade škody podľa pokynov žalovaného, a bez vedomia a súhlasu žalovaného pristúpil k náhrade škody, zo strany žalobcu preto došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti a nevzniklo mu právo na poistné plnenie. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Za nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalobca ako dražobník nezákonne znížil najnižšie podanie na 1/2 ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom, tomu zodpovedá 28.600 eur, pričom v súlade so zákonom mohol znížiť najnižšie podanie najviac na 3/4, tomu zodpovedá 42.900 eur. Uvedeným konaním žalobca spôsobil škodu záložnému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. vo výške 14.719,95 eur. Poškodeným je VOLKSBANK Slovensko, a.s., resp. Sberbank Slovensko, a.s. po zmene obchodného mena. Z uvedeného vyplýva, že medzi stranami sporu je nesporné porušenie právnej povinnosti žalobcom, ktorý zavinil v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti vznik škody vo výške 14.719,95 eur poškodenému Sberbank Slovensko, a.s.. Sporným nebolo ani uzatvorenie poistnej zmluvy a trvanie platnosti poistnej zmluvy medzi stranami sporu v čase vzniku škody. Za sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu súd považoval tvrdenia týkajúce sa skutočnosti, či žalobca oznámil vznik škodovej udalosti žalovanému včas, t.j. v lehote do 30 dní po skončení poistného roka, a teda či mu vznikol nárok na poistné plnenie.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. VII. ods. 1 písm. d), e), f), i) VPP, čl. VII ods. 3 VPP, § 33 ods. 3, § 16 ods. 6, 7 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej iba „ZoDD“), § 822, § 823, § 454, § 799 ods. 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2, § 257 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7. Z listu Oznámenie o registrácii zo dňa 14.05.2013 súd zistil, že žalovaný škodovú udalosť zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX a túto skutočnosť oznámil žalobcovi. Z listu Opis vzniku škodovej udalosti zo dňa 27.05.2013 zistil, že žalobca mal oznámiť vznik škody žalovanému na základe uvedeného listu, avšak z listiny nie je preukázané, kedy mala byť doručená žalovanému. Z listu Opis vzniku škodovej udalosti datovaného dňa 06.06.2013 nebolo preukázané, kedy mal byť doručený žalovanému. Z oznámenia škody z poistenia zodpovednosti za škodu zo dňa 07.06.2013 súd zistil, že oznámenie žalobca vyhotovil dňa 07.06.2013, avšak z listiny nie je preukázané, kedy mala byť doručená žalovanému. Z komunikácie založenej v súdnom spise na č.l. 105, 107, 108, 113, 114 zistil, že malo dôjsť ku komunikácii medzi žalobcom a žalovaným, avšak táto nie je datovaná inak ako dátumom vytlačenia listiny, ani nie je z listiny zrejmé, z akej emailovej adresy bola poslaná na akú emailovú adresu, preto súd komunikáciu nepovažoval za preukázanú. Z listu Vyčíslenie výšky škody záložného veriteľa zo dňa 07.06.2013 sa podľa odtlačku pečiatky žalovaného na listine, žalovaný o výške škody dozvedel listom doručeným dňa 11.06.2013. Poškodený prostredníctvom právneho zástupcu oznámil žalovanému vznik škody vo výške 15.007,99 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,95 % od 11.10.2012 do zaplatenia, a to ako odpoveď na výzvu na vyčíslenie výšky škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním dobrovoľnej dražby dražobníkom, žalobcom, ktorá mu mala byť doručená prostredníctvom elektronickej pošty dňa 24.05.2013. Z listu Doloženie dokladov k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.06.2013 súd zistil, že tento list, podľa obsahu ktorého žalobca zasiela požadované podklady k poistnej udalosti, bol žalovanému doručený dňa 12.06.2013, nakoľko to vyplýva z odtlačku pečiatky žalovaného. Podľa listu Doloženie dokladov v škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX žalobca ďalšie listiny žalovanému doručil podľa odtlačku pečiatky žalovaného dňa 03.07.2013. Z Dohody o urovnaní zo dňa 18.04.2014 (ďalej aj „dohoda“) súd zistil, že žalobca uzatvoril s poškodeným dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa zaviazal poškodenému zaplatiť 14.300 eur ako rozdiel zo zníženia najnižšieho podania v dražbe, nakoľko podľa dohody konaním žalobcu došlo k vzniku škody spočívajúcej v neprípustnom znížení najnižšieho podania pod zákonné minimum v zmysle § 16 ods. 6 a 7 ZoDD, čím malo dôjsť k vzniku škody na strane poškodeného v sume rovnajúcej sa 14.300 eur, nakoľko o túto sumu sa znížilo uspokojenie zabezpečenej pohľadávky poškodeného. Súčasne sa žalobca zaviazal zaplatiť poškodenému trovy súdneho konania vedeného na Okresnom súde Poprad vo výške 419,95 eur. Súčtu 14 300 eur a 419,95 eur zodpovedá aj žalovaná istina v tomto súdnom konaní vo výše 14.719,95 eur s príslušenstvom. Z detailu výpisu z účtu SBERBANK zo dňa 18.08.2014 súd zistil, že dňa 21.07.2014 došlo k zaplateniu sumy 14.300 eur s doplňujúcim údajom „dohoda o urovnaní Sberbank“ v prospech účtu uvedeného v dohode s variabilným symbolom podľa dohody, t.j. došlo k zaplateniu 14.300 v prospech poškodeného žalobcom na základe dohody, t.j. súd mal za preukázané, že došlo k plneniu v zmysle dohody o urovnaní. K opätovnému uplatneniu poistnej udalosti - doplnenie došlo listom zo dňa 18.08.02014, avšak z listiny nie je preukázané, kedy mala byť doručená žalovanému. Z Oznámenia o ukončení likvidácie škodovej udalosti zo dňa 17.12.2014 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, poukázal na porušenie čl. VII ods. 1 písm. f), i) VPP, v dôsledku porušenia ktorých nemá vzniknúť žalobcovi právo na poistné plnenie. Podľa vyjadrenia žalovaného v listine žalobca škodovú udalosť nahlásil dňa 26.04.2013, t.j. súd mal za preukázané, že žalovaný sa o vzniku škody dozvedel dňa 26.04.2013. Žalobca skoršie nahlásenie škodovej udalosti nepreukázal. Žalovaný v liste uviedol, že dňa 09.07.2013 zistil, že je uvedenej veci bola dňa 28.12.2012 podaná žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sp. zn. 21Cb/19/2013 a že bolo v tejto veci vydané uznesenie. Podľa tvrdenia žalovaného bolo žalovanému vysvetlenie právneho zástupcu žalobcu doručené až 22.08.2014.
8. Súd ďalej uviedol, že žalobca je zodpovedný za spôsobenú škodu podľa § 33 ods. 3 ZoDD. Podľa čl. V poistnej zmluvy sa poistenie začína dňa 20.01.2012 a končí dňa 20.01.2013. Nahlásenie škodovej udalosti podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP bolo potrebné uskutočniť najneskôr dňa 19.02.2013. Súd konštatoval, že žalobca nepreukázal nahlásenie škodovej udalosti žalovanému v uvedenom termíne. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, a preto žalobcovi nevzniklo právo
na poistné plnenie podľa čl. VII ods. 3 VPP. Uviedol, že napriek skutočnosti, že medzi stranami sporu bolo nesporné porušenie zákonnej povinnosti na strane žalobcu v súvislosti s výkonom dražby, vznik škody, výška škody, zavinenie na strane žalobcu ako aj poškodený subjekt, keďže nárok žalobcovi na poskytnutie poistného plnenia nevznikol, žalovaný nebol povinný nahradiť škodu poškodenému, ani sa bezdôvodne neobohatil tým, že žalobca poskytol náhradu škody poškodenému podľa dohody o urovnaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca škodovú udalosť nenahlásil riadne a včas, nebolo podľa názoru súdu dôvodné, aby sa žalovaný zúčastňoval mimosúdnych rokovaní ohľadom uzatvorenia dohody o urovnaní, prípadne ako intervenient, v tom čase podľa platnej právnej úpravy ako vedľajší účastník súdneho konania. Súd nepovažoval za preukázané úmyselné porušenie zákonných povinností žalobcom pri vykonávaní dražby, nakoľko túto skutočnosť žalovaný nepreukázal. Zo správania žalobcu je podľa súdu preukázané, že sa škodu snažil eliminovať a na tento účel aj plnil v zmysle dohody o urovnaní, táto skutočnosť však nemá vplyv na to, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, nakoľko škodovú udalosť včas nenahlásil. V súvislosti so zodpovednosťou dražobníka uviedol, že nedbanlivostné porušenie zákonných povinností dražobníkom, dražobníka nezbavuje zodpovednosti za spôsobenú škodu. Súd nezistil neurčitosť ustanovení poistnej zmluvy v znení VPP alebo jednostranné zvýhodňovanie zmluvnej strany, ktoré by malo za následok vznik nároku na poistné plnenie. Stotožnil sa so žalobcom, že uzatvorením dohody o urovnaní sa snažil eliminovať vzniknutú škodu, nakoľko z vyčíslenej škody a plnenia na základe dohody o urovnaní mal súd za preukázané, že žalobca škodu nahradil v snahe zabrániť jej ďalšiemu narasteniu, ďalším prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a načerpávaním úverových finančných prostriedkov totiž mohlo dochádzať k navýšeniu vzniknutej škody. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
10. Poukázal na § 6 ods. 3 ZoDD a skutočnosť, že dňa 13.12.2011 uzatvoril žalovaný ako poisťovateľ a žalobca ako poistník poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX v znení VPP pre prípad právnym predpisom stanovenej zodpovednosti poisteného za škodu vzniknutú inej osobe v súvislosti s výkonom poistených činností poisteného. Táto zmluva predstavuje obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia OBZ. Mal za to, že konaním žalovaného došlo k porušeniu jednej zo základných zásad obchodnoprávnych vzťahov, a to k porušeniu zásady poctivého obchodného styku v zmysle § 265 a § 292 ods. 1 OBZ. Namietal, že žalovaný (ani súd) nezohľadnil pri posudzovaní poistnej udalosti, že žalobca vynaložil všetko úsilie na vykonanie opatrení, ktorými zamedzil vzniku a narastaniu škody a konal tak v súlade s príslušnými ustanoveniami VPP, ako aj zákonnými ustanoveniami pojednávajúcimi o predchádzaní vzniku škody. Týmto opomenutím zo strany žalovaného došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu zásady poctivého obchodného styku. Ďalej uviedol, že pri Dohode o urovnaní uzatvorenej dňa 18.07.2014 medzi žalobcom a poškodeným, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poškodenému zaplatiť sumu 14.300 eur a trovy súdneho konania vo výške 419,95 eur, žalobca v danom čase dobromyseľne vyhodnotil situáciu s ohľadom na maximálnu efektívnosť riešenia veci a minimalizáciu výšky vzniknutej škody, a to vzhľadom na skutočnosť, že existoval dôvodný predpoklad narastania škody, napr. z dôvodu narastania trov súdneho konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 21C/19/2013, ďalej škody, ktorú by si mohli voči žalobcovi uplatniť vydražiteľ, spoločnosť PRO MANAGEMENT, s.r.o. a/ alebo pán M. C.. Žalobca dal do pozornosti, že vykonáva činnosť dražobníka vyše 10 rokov a počas svojej existencie realizoval cez 3000 dražieb, pričom sa jedná o jeho prvú a jedinú poistnú udalosť, čiže nemal žiadnu skúsenosť s riešením poistných udalostí tohto typu. Súd prvej inštancie podľa neho pri konštatovaní v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku opomenul, že podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 17.12.2014 označeného ako Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia vyplýva podľa vlastných slov žalovaného, že žalovaný dňa 09.07.2013 zistil, že v uvedenej veci bola podaná žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 05.11.2012, ako aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia sp. zn. 21C/19/2013. V súdnom konaní bolo vytýčené prvé pojednávanie až na 23.06.2014. Poukázal na to, že v tomto období predmetná škodová udalosť ešte nebola ukončená, bola ukončená až Oznámením o ukončení likvidácie, datovaného 17.12.2014. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu dostatočný časový priestor hlavne s ohľadom na fakt, že disponoval vedomosťou o prebiehajúcom súdnom konaní, sa na ňom zúčastniť popri žalobcovi z vlastného podnetu ako intervenient. Napriek tomu, že žalobca výslovne žalovaného
neinformoval o prebiehajúcom súdnom konaní, z vyjadrenia žalovaného podľa neho jasne vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o danom konaní a napriek tomu doň nevstúpil ako vedľajší účastník za účelom hájenia práv žalobcu, pričom je nepochybné, že žalovaný mal právny záujem na priaznivom výsledku prebiehajúceho konania v prospech žalobcu, pričom aj žalovaný explicitne uviedol, že práve jeho účasť v danom súdnom konaní by bola rozhodujúca pre usmernenie konania žalobcu a pre ďalší priebeh súdneho konania. Žalobca nesporoval skutočnosť, že žalovanému neoznámil vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, čo však podľa žalobcu bolo spôsobené jeho neskúsenosťou so škodovými udalosťami. Dal do pozornosti, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti by žiadnym spôsobom neovplyvnilo nesporný záver, že škoda vznikla a ani by nemalo vplyv na stanovenie jej výšky, ak by teda žalovaný plnil poistné plnenie žalobcovi, jeho výška by bola stále rovnaká. Uviedol, že počas konania pred súdom prvej inštancie sa nepreukázalo úmyselné porušenie zákonných povinností žalobcom pri vykonávaní dražby, tak ako tvrdil v konaní žalovaný, súd mal za preukázané zo správania žalobcu, že sa svojím konaním snažil škodu eliminovať a na tento účel plnil v zmysle Dohody o urovnaní. Záver súdu v bod 43. rozsudku podľa žalobcu potvrdzuje, že za účelom riešenia vzniknutej situácie postupoval čo najefektívnejšie a najekonomickejšie, vykonával všetky potrebné úkony a opatrenia, aby škoda nenarastala a bolo čo najmenšia. Žalobca postupoval v súlade s čl. VII bod 1 písm. e) VPP, preto zastával názor, že mu nemôže byť na ťarchu, že postupoval nielen v súlade s VPP, ale aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka pojednávajúcimi o povinnosti predchádzať škodám. Mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že neboli splnené pre priznanie nároku na poistné plnenie podľa čl. VII ods. 3 VPP, keď súd žiadnym spôsobom nezohľadnil dobromyseľnosť a aktivitu žalobcu pri riešení vzniknutej situácie. Podľa názoru žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy nie je prípustný prísne formalistický výklad ustanovení VPP a je na mieste odstránenie tvrdosti zákona zo strany súdu. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 14.719,95 eur spolu s úrokom vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14.719,95 eur od 02.01.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň žalovaného zaviaže nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.03.2019. Nesúhlasil so žalobcovým odvolaním a uviedol, že obsah odvolania svedčí o jeho nedôvodnosti. Poukázal na to, že súd založil napadnuté rozhodnutie na tom skutkovom základe, že žalobca neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, ktoré tvoria neoddeliteľnú prílohu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2011, a preto žalovanému podľa čl. VII ods. 3 VPP nevznikla povinnosť uhradiť za žalobcu škodu, za ktorú zodpovedá. Zdôraznil, že uvedené skutkové zistenie súdu žalobca obsahom odvolania žiadnym spôsobom nerozporoval, naopak, vyjadril s ním súhlas, pričom nijak nenapadol ani výklad a aplikáciu čl. VII ods. 3 VPP na takto zistený skutkový stav, ktorý súd vykonal. Zastával preto názor, že nie sú neplnené odvolacie dôvody, na ktoré odkazoval žalobca, pretože súd správne zistil skutkový stav veci a správne naň aplikoval správne vyložené ustanovenia. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o porušení zásad poctivého obchodného styku a vyjadril názor, že je to práve žalobca, ktorý sa v súdnom konaní aj napriek nespornému porušeniu viacerých jeho povinností z poistného vzťahu, domáha od žalovaného plnenia v celom rozsahu, i keď si v poistnej zmluve pre takéto porušenia zjednali opak, čo je v rozpore so zásadou „pacta sunt servanda“. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca je samostatný podnikateľský subjekt s plnou subjektivitou, plne spôsobilý znášať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, navyše vykonávajúci svoju činnosť v oblasti, v ktorej je plne dôvodné vyžadovať zvýšenú mieru právneho povedomia, zároveň bol riadne oboznámený s podmienkami poistenia, na znak čoho poistnú zmluvu podpísal. Žalobca si tak podľa neho musel byť vedomý svojich povinností vyplývajúcich mu z tohto záväzkového vzťahu ako aj následkov ich nedodržania. Poukaz žalobcu na jeho konanie v „dobrej viere“, resp. neskúsenosť s riešením škodovej udalosti nepovažoval u takejto osoby namieste, a to najmä v situácii, ak si žalobca na účel riešenia vzniknutej situácie najal právneho zástupcu. Poukázal na to, že žalobca mal viac ako štyri mesiace pre splnenie si svojej oznamovacej povinnosti voči žalovanému, no napriek tomu, že mu v tom nebránila žiadna objektívna prekážka, svoju povinnosť si v dojednanej lehote nesplnil. Ďalej uviedol, že okrem čl. VII ods. 1 psím. f) VPP žalobca porušil aj povinnosť v zmysle čl. VII ods. 1 písm. i) VPP neuzatvárať bez súhlasu poisťovateľa súdny zmier s poškodeným. Konštatoval, že nie je podstatné, akú činnosť žalobca vykonal pri odstraňovaní vzniknutej škody, nakoľko vynaložiť akúkoľvek snahu o minimalizovanie škody je všeobecne dôvodné očakávať od každej osoby. Zdôraznil, že k samotnému vzniku škody došlo ignorovaním zákonom stanovených povinností zo strany žalobcu, ktoré považoval minimálne za hrubú nedbanlivosť, hraničiacu s úmyslom. Konanie žalobcu hodnotil ako ľahkovážne a
nezodpovedné. Žalobca tak opakovane odňal žalovanému možnosť podieľať sa na riešení vzniknutej situácie a postavil ho už len pred hotovú záležitosť, keď bolo potrebné plniť. Okrem toho vyjadril názor, že argumentácia žalobcu v odvolaní nebola ako prostriedok procesného útoku uplatnená žalobcom počas konania na súde prvej inštancie do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončilo v zmysle § 154 CSP, pričom nie sú naplnené ani podmienky pre novoty v zmysle § 366 CSP. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov konania.
12. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 38Cb/131/2015-183 zo dňa 29. júna 2018 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
14. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
15. Podľa § 822 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
(1) Poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. (2) Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. (3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
17. Podľa čl. VII. ods. 1 písm. e) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom vybraných činností poisteného VPP PZ 08, ktoré tvorili prílohu Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2011 uzavretej medzi žalobcom ako poistníkom/poisteným a žalovaným ako poisťovateľom (ďalej len „VPP“), okrem povinností stanoveným právnymi predpismi má poistený povinnosť, pokiaľ škodová udalosť už nastala, urobiť nevyhnuté opatrenia pre to, aby škoda bola čo najmenšia.
18. Podľa čl. VII. ods. 1 písm. f) VPP, okrem povinností stanovených právnymi predpismi je poistený povinný oznámiť poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť, najneskôr do tridsiatich dní po skončení poistného roku, ďalej je poistený povinný oznámiť, že poškodený proti nemu uplatnil právo na náhradu škody zo škodovej udalosti, vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, splnomocniť poisťovateľa, aby za neho škodovú udalosť prerokoval, a ďalej postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
19. Podľa čl. VII ods. 3 VPP, ak porušil poistený povinnosti uvedené v ods. 1 tohto článku, a toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik škodovej udalosti alebo na výšku plnenia poisťovateľa alebo týmto porušením došlo k sťaženiu zistenia právneho dôvodu plnenia, rozsahu alebo výšky škody, má poisťovateľ voči nemu právo na náhradu až do výšky poskytnutého poistného plnenia. Ak porušil poistený povinnosti uvedené v ods. 1 písm. f) alebo i) tohto článku, nevzniká právo na poistné plnenie.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/131/2015-183 zo dňa 29. júna 2018, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
23. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 14.718,95 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.12.2011 medzi žalobcom ako poistníkom/poisteným a žalovaným ako poisťovateľom. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, keď dospel k záveru, že žalobca neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, a preto žalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. VII ods. 3 VPP. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. Zastával názor, že konaním žalovaného došlo k porušeniu zásady poctivého obchodného styku, keď nezohľadnil pri posudzovaní poistnej udalosti, že žalobca vynaložil všetko úsilie na vykonanie opatrení, ktorými zamedzil vzniku a narastaniu škody a konal tak v súlade s príslušnými ustanoveniami VPP a zákonnými ustanoveniami o predchádzaní vzniku škody. Poukázal na to, že žalovaný i napriek vedomosti o súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 21C/19/2013 do tohto konania nevstúpil ako vedľajší účastník, resp. intervenient. Skutočnosť, že žalovanému neoznámil vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP žalobca odôvodňoval svojou neskúsenosťou so škodovými udalosťami. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie videl v tom, že súd nezohľadnil dobromyseľnosť a aktivitu žalobcu pri riešení vzniknutej situácie. Zastával názor, že v danom prípade ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kedy nie je prípustný striktne formalistický výklad ustanovení VPP a je na mieste odstránenie tvrdosti zákona zo strany súdu.
24. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvodom pre zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie bola skutočnosť, že žalobca neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, a preto žalobcovi nevzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. VII ods. 3 VPP. Podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, poistený je povinný oznámiť poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť, najneskôr do tridsiatich dní po skončení poistného roku. Podľa čl. V. (Doba trvania poistenia) poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 13.12.2011 medzi žalobcom a žalovaným, sa poistenie začína dňa 20.01.2012 a končí dňa 20.01.2013. Súd prvej inštancie potom správne poukázal na skutočnosť, že nahlásenie škodovej udalosti podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP bolo potrebné uskutočniť najneskôr dňa 19.02.2013. Žalobca však súdu nepreukázal nahlásenie škodovej udalosti žalovanému v uvedenom termíne. Naopak, z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný sa o vzniku škody dozvedel až dňa 26.04.2013 (Oznámenie o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX bez poskytnutia poistného plnenia žurnalizované na č.l. 51 súdneho spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalobca škodovú udalosť nenahlásil žalovanému riadne a včas. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že i samotný žalobca v podanom odvolaní uviedol, že „žalobca nesporuje skutočnosť, že žalovanému neoznámil vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, čo však bolo spôsobené jeho neskúsenosťou so škodovými udalosťami“. Žalovaný správne podotkol, že žalobca žiadnym spôsobom nenapadol ani výklad a aplikáciu čl. VII ods. 3 VPP na zistený skutkový stav. Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neoznámil žalovanému vznik škodovej udalosti v lehote podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na poistné plnenie podľa čl. VII ods. 3 VPP. Z tohto dôvodu je žaloba žalobcu nedôvodná.
25. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že sa snažil eliminovať škodu a na tento účel aj plnil v zmysle predmetnej dohody o urovnaní, súd prvej inštancie však v tejto súvislosti správne poukázal na
to, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na to, že žalobcovi nárok na poistné plnenie nevznikol, nakoľko škodovú udalosť včas nenahlásil. Uvedené nezakladá ani rozpor so zásadou poctivého obchodného styku, ako sa nedôvodne domnieval v odvolaní žalobca. Naopak, je potrebné poukázať na skutočnosť, že práve žalobca svojím konaním, keď opomenul oznámiť poisťovateľovi, že nastala škodová udalosť najneskôr do tridsiatich dní po skončení poistného roku, porušil svoju povinnosť podľa čl. VII ods. 1 písm. f) VPP, v dôsledku čoho mu nevzniklo právo na poistné plnenie v zmysle čl. VII ods. 3 VPP. Ako nedôvodnú a právne irelevantnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu, že neoznámenie vzniku škodovej udalosti v danej lehote bolo spôsobené jeho neskúsenosťou so škodovými udalosťami. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že sám žalobca v podanom odvolaní uviedol, že poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným predstavuje obchodnoprávny vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca teda v danom právnom vzťahu vystupuje ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva na vlastnú zodpovednosť, je teda povinný znášať zodpovednosť za svoje konanie a rozhodnutia. Žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že žalobca bol riadne oboznámený s podmienkami poistenia, na znak čoho poistnú zmluvu podpísal, žalobca si tak musel byť vedomý svojich povinností vyplývajúcich mu z tohto právneho vzťahu ako aj následkov ich nedodržania. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že v danom prípade ide o neprípustný prísne formalistický výklad ustanovení VPP, kedy je namieste odstránenie tvrdosti zákona zo strany súdu. V danom prípade ide o jednoznačne stanovenú povinnosť v čl. VII ods. 1 písm. f) VPP a následok jej nesplnenia je jednoznačne vymedzený v čl. VII ods. 3 VPP, pričom porušenie takto stanovenej povinnosti nemožno marginalizovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca mohol predísť nepriaznivým následkom, ak by pri riešení škodovej udalosti postupoval tak, ako mu ukladá poistná zmluva a príslušné ustanovenia VPP.
26. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 97/97).
27. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
28. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 38Cb/131/2015-183 zo dňa 29. júna 2018 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).