Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-5U/1/2020

Uznesenie

Okresný súd Svidník, v konaní o prijatí finančnej náhrady vo výške 48,63 eura do súdnej úschovy, na návrh zložiteľa Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja, Jesenná 14, 080 05 Prešov, IČO: 37 936859, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

1. Návrhom č. -206 na prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy, súdu doručený dňa 8.12.2020, sa zložiteľ domáha, aby súd v súlade s o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), prijal do úschovy náhradu za vyvlastnenie pozemkov patriacich: C. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom P. XX/XX R., ktorý dňa XX.X.XXXX zomrel, náhrada vo výške 12,57 eura; P. G., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, R., náhrada vo výške 14,68 eura; H. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, náhrada vo výške 8,81 eura a H. O., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. č. XX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel, náhrada vo výške 12,57 eura, dovedna 48,63 eura, nakoľko tieto náhrady nemožno vyplatiť vyvlastňovaným: C. O., P. G., H. H. a H. O., všetci vo vyvlastňovacom konaní zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.

2. Zložiteľ k svojmu návrhu priložil rozhodnutie Okresného úradu v Prešove, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 22.9.2020 č. OU-PO-OVBP2-2020/33276/104143/ŠSS-BP (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“). Z predmetného rozhodnutia okresného úradu vyplýva, že vyvlastniteľ - Prešovský samosprávny kraj, Námestie mieru 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 870 475, podal na vyvlastňovací orgán návrh č. SÚCPSK-R/16680/2020-020 zo dňa 5.6.2020 na trvalý záber k pozemkom patriacim vyvlastňovaným C. O., P. G., H. H. a H. O., a to pre účel výstavby stavby „Rekonštrukcia mosta na ceste III/3584, č. 3584-001 Krušinec“, katastrálne územie F., na základe ktorého boli rozhodnutím okresného úradu vo verejnom záujme a na účely výstavby stavby „Rekonštrukcia mosta na ceste III/3584, č. 3584-001 Krušinec“, v prospech Prešovského samosprávneho kraja, Nám. Mieru 2, 080 01 Prešov, vyvlastnené nasledovné pozemky evidované v k. ú. Krušinec:

-2-

- C.C. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX , E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 720/302400-ín, za ktoré mu úrad určil náhradu vo výške 12,57 eura;

- P. G. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 840/302400-ín, za ktoré jej úrad určil náhradu vo výške 14,68 eura;

- H. H. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. XXX, všetky v podiele 504/302400-ín, za ktoré jej úrad určil náhradu vo výške 8,81 eura;

- H. O. pozemky evidované na LV č. XXX, parc. I KN č. XXX/XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXX, E KN č. XXX/X, E KN č. XXXa a E KN č. 123, všetky v podiele 720/302400-ín, z ktoré mu úrad určil náhradu o výške 12,57 eura.

3. Okresný úrad Prešov v predmetnom rozhodnutí zároveň rozhodol, že určenú náhradu dovedna vo výške 48,63 eura je vyvlastniteľ povinný zložiť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na Okresnom Súde Svidník. S odkazom na ust. (ďalej aj „“) však súd postup okresného úradu nepovažuje za správny, a to z nižšie uvedených dôvodov.

4. Z rozhodnutia okresného úradu je ďalej zrejmé, že vyvlastňovaní:

- C. O., nar. X.XX.XXXX, dňa XX.X.XXXX zomrel. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanom konanie o dedičstve;

- P. G., nar. X.XX.XXXX. Register tunajšieho neeviduje po menovanej konanie o dedičstve;

- H. H., nar. XX.X.XXXX. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanej konanie o dedičstve;

- H. O., nar. XX.X.XXXX, dňa XX.XX.XXXX zomrel. Register tunajšieho súdu neeviduje po menovanom konanie o dedičstve.

5. Podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), náhradu za vyvlastnenie, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do právoplatnosti rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia, ktorých predmetom je vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby, zloží vyvlastniteľ v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení do úschovy na súde, v obvode ktorého sa nachádza pozemok alebo stavba.

6. Podľa , podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 5U/1/2020 -3-

9. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa , ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, postupuje sa podľa ustanovení osobitného predpisu, a ak ho niet, postupuje sa podľa ustanovení tejto hlavy, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.

11. Podľa vyhlášky č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (ďalej len „“), na úschovy súdu v trestnom konaní a v občianskom súdnom konaní, s výnimkou úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve, sa použijú ustanovenia tohto oddielu.

12. Podľa vyhlášky č. , súd prijme predmet do úschovy na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 65 ods. 1 Notárskeho poriadku, v konaniach vo veciach úschov notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy a) závet, b) inú listinu, listinný cenný papier (ďalej len "listina"), c) peniaze, d) hnuteľnú vec, ak ide o úschovu na účely splnenia záväzku.

14. Podľa § 3 písm. d) Notárskeho poriadku, notár prijme do úschovy peniaze, aby s nimi nakladal na účely splnenia záväzku. Podľa § 68a ods. 1, Notárskeho poriadku, notár na žiadosť zložiteľa prijme do úschovy listinu, peniaze a hnuteľnú vec na účely splnenia záväzku podľa osobitného predpisu.

15. Nadobudnutím účinnosti a došlo k rekodifikácii civilného súdneho konania a jeho rozčleneniu na sporové a mimosporové súdne konania. Ustanovenie zakotvuje výlučnú právomoc súdov v mimosporovej agende, ktorá je definovaná taxatívnym výpočtom konaní a vecí, v ktorých je daná právomoc súdov na prejednanie a rozhodnutie. Na základe toho sa ustanovenia môžu aplikovať len na tie konania, na ktoré to umožňuje. Uvedený výklad aplikácie podporuje aj legislatívny zámer k rekodifikácii civilného práva procesného z dielne Ministerstva spravodlivosti z roku 2013, podľa ktorého základné ustanovenia majú obsahovať vymedzenie jeho vecnej pôsobnosti, teda upravenie právomoci súdov a iných orgánov (napr. notárov) oprávnených konať a rozhodovať v právnych veciach, o ktorých to ustanoví , pričom vzhľadom na zložitosť vymedzenia mimosporových vecí sa pristúpilo k taxatívnemu výpočtu týchto mimosporových vecí, na ktoré sa aplikuje. Okrem toho legislatívny zámer počítal s tým, že právomoc vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku sa prenesie zo súdov na notárov.

16. S účinnosťou od 01.07.2016 a v zmysle vyššie uvedeného legislatívneho zámeru došlo k zásadnej zmene vo veciach solučných úschov, teda vo veciach úschov za účelom splnenia záväzku, spočívajúcej v prechode kompetencií zo súdov na notárov. Podľa novej 5U/1/2020 -4-

právnej úpravy sa agenda doterajších súdnych úschov nahradila notárskymi úschovami, ktorých právna úprava sa presunula do Notárskeho poriadku, pričom právomoc súdu vo veci úschov ostala daná len v prípade konania: a) o námietkach proti vydaniu predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku ( až 344 ), ktoré nadväzuje na tzv. solučné úschovy pred notárom Notárskeho poriadku; b) o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy ( až 351 ), ktoré zase nadväzuje na notárske úschovy prijaté v prípade dobrovoľných dražieb; c) o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu ( až 358 ) a d) o iných úschovách ( ).

17. Prípady iných úschov podľa (písm. d/ v odseku 13. tohto uznesenia), konkretizuje , ktorá pod inými úschovami rozumie úschovy súdu v trestnom a v občianskom súdnom konaní, ktoré súd príjme na základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom samotná vyhláška odkazuje napr. na úschovy prijaté súdom v zmysle , alebo 50 ods. 2 . To znamená, že právomoc súdov v prípade tzv. iných úschov zahŕňa (okrem úschov u súdneho komisára v konaní o dedičstve) výlučne úschovy, ktorých potreba vyplynula z civilného alebo trestného konania na základe rozhodnutia vydaného v takom konaní podľa osobitného predpisu, upravujúceho civilné alebo trestné konanie a nie úschovy zložené na účely splnenia záväzku (tzv. solučná úschova).

18. Ak je účelom úschovy splnenie záväzku, ide o solučnú úschovu, pričom takéto splnenie dlhu umožňuje, resp. predpokladá viacero právnych predpisov. Napríklad v , v , alebo v . Viaceré hmotnoprávne predpisy teda riešia využitie inštitútu solučných úschov, aj keď nie rovnakým názvoslovím, keďže narába so slovným spojením „úschova na účely splnenia dlhu“, zase s „úschovou podľa osobitného predpisu“ a s „úradnou úschovou“, avšak účel týchto úschov je v každom z menovaných prípadov rovnaký, a to splnenie záväzku, v prípade ak záväzok nemožno splniť primárnym spôsobom, resp. z dôvodov špecifikovaných v tom ktorom konkrétnom hmotnoprávnom predpise.

19. upravujúci zákonné podmienky vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva priznáva podľa tohto zákona vyvlastňovanému (t.j. tomu, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo spoluvlastníkom vyvlastňovanej veci alebo má právo zodpovedajúce vecnému bremenu) za vyvlastnenie primeranú náhradu, ktorú mu podľa tohto zákona poskytne jednorazovo a spôsobom určeným v rozhodnutí o vyvlastnení samotný vyvlastniteľ. To znamená, že momentom vyvlastnenia vznikne vyvlastniteľovi voči vyvlastňovanému záväzok, dlh, resp. povinnosť na peňažné plnenie. zároveň v rieši situáciu splnenia tohto záväzku vyvlastniteľom formou úschovy, a to v prípade, ak do momentu právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení nebolo skončené dedičské konanie alebo súdne konanie, alebo nebola právoplatne skončená exekúcia (všetko týkajúce sa vylastňovanej nehnuteľnosti). Aj napriek tomu, že účel úschovy vyplývajúcej z ustanovenia je nepochybný, teda že ide o solučnú úschovu, pri ktorej je s odkazom na Notárskeho poriadku daná právomoc notára na prijatie takejto úschovy, zákonodarca použil v súvislosti s touto solučnou úschovou slovné spojenie „do úschovy na súde“.

-5-

20. V rámci zhrnutia vyššie uvedeného je teda potrebné konštatovať, že v prípade tzv. solučných úschov, je právomoc súdu daná len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy zloženej u notára. Preto akákoľvek iná úschova, ktorej účel spočíva v splnení záväzku, (tzn. nie úschova podľa ), musí byť podľa Notárskeho poriadku zložená u notára a len notár má v zmysle Notárskeho poriadku a , právomoc na prijatie takejto (solučnej) úschovy.

21. Ako súd už konštatoval, z uvedených dôvodov právomoc súdu v prípade tzv. solučných úschov nie je daná. Súdu patrí právomoc len v prípade rozhodovania o námietkach proti vydaniu predmetu solučnej úschovy prijatej notárom, o námietkach proti vydaniu výťažku z predaja zálohu zloženého do notárskej úschovy, o prepadnutí predmetu notárskej úschovy štátu a iných úschovách.

22. V danej veci návrh o prijatie finančnej náhrady do súdnej úschovy, v zmysle , nemožno predmetnú úschovu subsumovať pod tzv. iné úschovy podľa , ktorými sú výlučne úschovy prijaté súdom v rámci civilného alebo trestného konania, nakoľko úschova podľa , je vyvolaná správnym konaní a nie trestným alebo civilným konaním a zároveň jej účel spočíva v splnení záväzku vyvlastniteľa voči vyvlastňovanému (solúcia).

23. Ide teda o zjavný rozpor hmotného práva () s procesným právom (Notárskym poriadkom a ), ako aj s podzákonnou procesnou úpravou (vyhláškou č. ) spočívajúci v nesprávnom pomenovaní orgánu hmotným právom () oprávneným na prijatie solučnej úschovy vyplývajúcej z tohto zákona. To znamená, že hmotnoprávna úprava nenadväzuje na procesnoprávnu úpravu danej veci, a to i napriek tomu, že problematika úschov ako takých je procesnými predpismi (Notárskym poriadkom a ) riešená komplexne. Ak by súd „podľahol“ doslovnému zneniu ustanovenia a prijal by svoju právomoc, konal by v rozpore s ustanovením , keďže by prejednal a rozhodol vec, ktorá v nie je ustanovená, čím by „zobral“ právomoc notárovi ako zákonom oprávnenému orgánu na prijatie solučnej úschovy a poprel by tým komplexný mechanizmus konania o úschovách upravený v Notárskom poriadku, ako aj . V danom prípade nemožno právomoc súdu na prejednanie a rozhodnutie solučných úschov založiť ani s odkazom na , keďže samotný počíta s tým, že solučné úschovy prejedná a rozhodne notár a úloha súdu nastúpi až vtedy, keď vznikne spor o vydanie predmetu solučnej úschovy a notár predloží tento spor (námietky) na rozhodnutie súdu. Súd by takým postupom protirečil zneniu a konal by v rozpore so základným princípom uvedeným v tohto zákona.

24. Právna norma sa totiž musí vždy vykladať tak, aby zodpovedala konkrétnym spoločenským potrebám v konkrétnych spoločensko-právnych situáciách, pričom doslovný (gramatický) výklad k takémuto výsledku nevedie, keďže popiera kompletnú a komplexnú procesnoprávnu

úpravu solučných úschov. Preto je nutné, aby výklad ustanovenia nadväzoval na vyššie uvedenú komplexnú procesno-právnu úpravu, čo predstavuje jediný spôsobom naplnenia účelu 5U/1/2020 -6-

solučných úschov a zároveň zodpovedá aj spoločensko-právnym potrebám. vôbec nezdôvodnil, prečo v tohto zákona má vyvlastniteľ zložiť úschovu na súde, a preto nie je možné vyčítať, či mal vôbec zákonodarca úmysel delegovať právomoc na prijatie solučnej úschovy z notára na súd, keďže zákonodarca akoby vôbec neriešil nezhodu tohto zákonného ustanovenia s procesnými predpismi, resp. tento rozpor prehliadol.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je podľa názoru súdu v prípade solučných úschov v zmysle v nadväznosti na a , daná právomoc súdu na prijatie takejto úschovy a vec patrí do právomoci notárov. Táto okolnosť po preskúmaní podľa predstavuje taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd konanie o prijatie solučnej úschovy podľa v spojení s , zastavil, pričom vec nepostúpil žiadnemu z notárov uvedených v zozname notárov vedených Notárskou komorou, čo ponecháva na úvahu a výber zložiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Svidník.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.