Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-304-2020.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/304/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav J u r i č k o, v právnej veci mal. dieťaťa Š. O. U. L. T. Č. N. C. , G.. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka C. C., G.. XX.X.XXXX, K. O., A. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Orosová, so sídlom Prešov, Masarykova 10 a otec M.T. O., G.. X.X.XXXX, K. W., R. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD, MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. Š. O., G.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého Š. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. Š. výživným vo výške 80,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný hradiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky, od právoplatnosti rozsudku.
II. Styk otca s mal. Š. súd neupravuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka C. C. sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 26.11.2020 domáhala, aby súd zveril mal. Š. O. do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal výživným na mal. Š. vo výške 120,- Eur vždy do 15. dňa v tom, ktorom mesiaci vopred k rukám matky a styk otca s mal. Š. matka navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený sa stýkať so synom po predchádzajúcej dohode s matkou a len v prítomnosti matky v maximálnej dĺžke dvoch hodín týždenne. Nežiadala priznať trovy konania.
2. Podaný návrh zdôvodnila tým, že s otcom mal. Š. M. O. sa rozišli pred dvoma rokmi. Otec ani o matku ani o syna nejaví záujem, od narodenia ničím neprispieval, posledný rok však začal mesačne prispievať sumu 50,- Eur mesačne na opakované naliehanie matky. S nástupom mal. Š. do predškolského zariadenia vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, osobné potreby, záľuby a aj celkový rozvoj. Zvýšili sa náklady na ošatenie a hygienické potreby, výdavky na stravné, cestovné. Tiež je nutné predpokladať i blížiaci sa nástup do nového typu školského zariadenia (nástup do základnej školy) a s ním súvisiaci vzrast finančnej náročnosti štúdia. Od oboch rodičov teda možno spravodlivo požadovať, aby na štúdium maloletého vynakladali peňažné prostriedky, ktoré v samotnom dôsledku prispievajú k osobnému rozvoju dieťaťa. Zdravotný stav mal. Š. je ďalším kritériom, ktorý má vplyv na výšku výživného, u ktorého je diagnostikované ochorenie chronického zápalu nosných dutín. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby absolvoval každý rok špeciálne liečenie v Starom Smokovci, ktorého náklady za liečbu predstavujú sumu 263,- Eur a stravné 200,- Eur. Zároveň v spojitosti s ochorením maloletého výrazne vzrástli aj náklady na lieky, ktoré musí matka pravidelne uhrádzať. Nevyhnutné je aj pravidelné
absolvovanie vyšetrení u odborných lekárov, dôsledok čoho je aj zvýšenie nákladov na cestovné. Z dôvodu nepretržitej starostlivosti o maloleté dieťa a vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke a jej jediný príjem tvorí len rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, iný príjem nemá. Mesačné výdavky matky spojené so starostlivosťou o maloleté dieťa predstavujú, nájomné a náklady spojené s bývaním približne 100,- Eur, strava a ovocie približne 100,- Eur, cestovné výdavky približne 20,- Eur, hygienické potreby (hygienické potreby na citlivú pleť) a ošatenie približne 50,- Eur, výdavky na lieky rôzne 10,- Eur, školské potreby a poplatky rôzne 30,- Eur, teda spolu 310,- Eur. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov bolo potrebné uhradiť aj jednorazové výdavky a zakúpiť nevyhnutné sezónne oblečenie, (zároveň do konca roka bude potrebné zakúpiť aj ďalšie oblečenie) ako: liečenie so stravným 463,- Eur, vychádzková obuv - detské gumáky 23,- Eur, bunda cca 25,- Eur, časopis včielka predplatné cca 11,- Eur, rifle a nohavice 40,- Eur, interaktívne hračky 40,- Eur, náklady na predškolské zariadenie v septembri 75,- Eur, ortopedická obuv 2 páry každý štvrťrok - 2x 4x 44 ,- Eur, Spolu : 1.029,- Eur. Matka je tohto názoru, že pri určovaní výživného okrem schopností a možností povinného rodiča mal by súd vziať na zreteľ aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa tak, aby všetky možné potreby, ktoré dieťaťu možno poskytnúť, boli zabezpečené výživným. Podľa § 62 Zákona o rodine povinnosťou obidvoch rodičov je prispievať na výživu detí podľa svojich schopností a možností, pričom sa prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o deti osobne stará. V prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ide o zákonnú povinnosť, ktorá zaťažuje oboch rodičov, teda matku a aj otca dieťaťa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Predmetná vyživovacia povinnosť je teda súčasťou rodičovským práv a povinností. Otec maloletého je invalidným dôchodcom. Otec nepracuje, jeho mesačný príjem je 350,- Eur. Matka je však toho názoru, že súčasný príjem otca maloletého je postačujúci na úhradu navrhovaného výživného pre syna. Suma, ktorou otec maloletého prispieva a to len posledný rok, nie je dostačujúca na pokrytie potrieb maloletého, ktoré mu je nevyhnutné poskytnúť vzhľadom na jeho potreby a zdravý vývoj a rast. Matkin príjem ako matky na rodičovskej dovolenke nepostačuje pre poskytnutie plnohodnotnej potrebnej starostlivosti o maloletého a preto je nevyhnutné, aby v podstatnej miere prispieval na výživu syna aj jeho otec. Poukázala na skutočnosť, že otec sa o maloletého nezaujíma, neberie si ho k sebe a ani nevyvíja žiadnu snahu, aby spoločne strávili čas, nevenuje sa mu žiadnym spôsobom. Z tohto dôvodu je matka nútená všetok svoj čas venovať svojmu synovi. Otec neprejavuje žiadnu snahu o kontakt so svojím synom. Neprejavuje o jeho osobu akýkoľvek reálny záujem, aký by otec o syna prejavovať mal. Považuje za potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otec maloletého nemá žiadnu vedomosť o jeho potrebách a o spôsobe starostlivosti o maloletého. Ak si maloletého vzal výnimočne k sebe, neposkytol mu ani patričnú základnú starostlivosť. Napriek jeho zdravotnému problému v prítomnosti maloletého fajčil, reakciou na to bol febrilný krč maloletého. Otec mu v danej chvíli nedokázal poskytnúť ani prvú pomoc. Na základe uvedených skutočností je matka presvedčená o tom, že maloletý môže byť s otcom výhradne len v matkinej prítomnosti, prípadne v prítomnosti starej mamy maloletého a to C. C., G.. XX.XX.XXXX, aby bolo možné dohliadnuť na zdravotný stav a bezpečie syna. Výhradná prítomnosť len otca a syna bez osobného dohľadu matky je v danom prípade vysoko riziková pre bezpečnosť maloletého a ako matka má dôvodnú obavu o zdravie syna.
3. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne vyjadrením zo dňa 19.1.2021, v ktorom súhlasil so zverením syna matke i navrhovanou úpravou styku so synom. Nakoľko je však invalidný dôchodca, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 301,30 Eur mesačne. Tiež nie je u otca žiadna potencionalita príjmu vzhľadom na jeho trvalý nezvratný zdravotný stav, kde na základe disfunkcie mozgu ako mentálne retardovaný je zvlášť ťažko postihnutou osobou. Nevie vykonávať žiadne úkony sebaobsluhy a je úplne odkázaný na pomoc jeho rodinných príslušníkov, s ktorými býva v rodinnom dome jeho sestry. Z uvedených dôvodov a kvôli pravidelnej úhrade medikamentov v sume nie je v jeho majetkových možnostiach a schopnostiach hradiť vyššie výživné ako 60,- Eur mesačne.
4. Súd vykonal pojednávanie dňa 28.01.2021, dokazovanie vykonal výsluchom matky, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
5. Z priloženého rodného listu mal. Š. O. mal súd preukázané, že matkou maloletého je C. C., G.. XX.X.XXXX Q. U. B. M. O., G.. X.X.XXXX.
6. Pokiaľ ide o pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, dieťa toho času s matku žijú v dvojizbovom byte, v spoločnej domácnosti s nimi bývajú rodičia matky. Matka so synom obýva spoločnú izbu.
7. Matka je v súčasnej dobe nezamestnaná, z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu mal. dieťaťa je matka na rodičovskej dovolenke do veku 6. roka dieťaťa, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa vo výške 294,95 Eur.
8. Podľa jej účastníckej výpovede má náklady spojené s bývaním 100,- Eur, ktorou sumou prispieva rodičom, internet a TV v sume 21,50 Eur mesačne, spláca 15,- Eur v súvislosti s osobným bankrotom. Na stravu a ovocie približne 100,- Eur, cestovné výdavky približne 20,- Eur, hygienické potreby na citlivú pleť a ošatenie približne 50,- Eur, výdavky na lieky rôzne 10,- Eur a školské potreby a poplatky 30,- Eur, teda spolu 310,- Eur.
9. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov matka mala v nedávnej dobe aj jednorazové výdavky na nevyhnutné sezónne oblečenie - otepľováky v sume 42,56 Eur, v roku 2019 liečebný pobyt so stravným 463,- Eur, na ktorý jej otec prispel sumou 100,- Eur, vychádzková obuv - detské gumáky 23,- Eur, bunda cca 25,- Eur, rifle a nohavice 40,- Eur, interaktívne hračky 40,- Eur, náklady na predškolské zariadenie v 54,- Eur (3,- Eur pracovné zošity, 20,- Eur rodičovské združenie, 20,- Eur kultúrne podujatie a 11,- Eur, časopis Včielka), ortopedická obuv 2 páry každý štvrťrok - 2x 4x 44 ,- Eur, spolu : 1.039,- Eur.
10. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
11. Otec mal. Š.E. B.e toho času poberateľom invalidného dôchodku v sume 301,30 Eur, je tiež poberateľom peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na prevádzku osobného motorového vozidla v sume 35,88 Eur a peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených nákladov na hygienu alebo opotrebovanie vo výške 19,94 Eur, spolu 357,12 Eur. Výživné na syna uhrádza po dobu vyše roka v sume 50,- Eur mesačne, od januára 2021 v sume 60,- Eur mesačne. Na Vianoce zakúpil synovi hračky a mobilný telefón. Prispel na liečenie sumou 100,- Eur, kde suma 50,- Eur mala byť na úhradu výživného. Tiež v lete minulého roku prispel na nákup topánok v sume 30,- Eur.
12. K pomerom otca súd ďalej zistil, že tento býva v rodinnom dome svojej sestry, nevie vykonávať žiadne úkony sebaobsluhy, je plne odkázaný na starostlivosť iných osôb, má zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom. Chodí o dvoch barlách. Okrem nákladov na lieky spláca pôžičku v sume 90,- Eur mesačne, poistky vo výške 30,- Eur mesačne a paušál za telefón v sume 37,- Eur. Syna v poslednej dobe nenavštevuje, v minulosti matka chodievala na návštevu so synom do domácnosti otca. So synom je telefonicky v kontakte zhruba 2krát do týždňa asi v rozmedzí hodiny hovoru, vždy však na základe iniciatívy matky, ktorá otcovi zavolá. Chcel by sa so synom stretávať. Uvedené tvrdenie súd považoval za nesporné, matka tieto nerozporovala ani nenavrhla vrámci konania vypočuť otca.
13. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
14. Maloletý Š.E. je v celodennej starostlivosti matky. Toho času je žiakom Základnej školy s materskou školou v Prakovciach žiakom predškolského zariadenia v súvislosti s ktorým nástupom vznikli matke v školskom roku 2020/2021 náklady v sume 54,- Eur (suma 3,- Eur pracovné zošity, 20,- Eur rodičovské združenie, 20,- Eur kultúrne podujatie a 11,- Eur, časopis Včielka), tak ako to vyplýva z potvrdenia školy o úhrade poplatkov. Má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav - chronický zápal nosných dutín. Pravidelne navštevuje krčnú ambulanciu v Krompachoch, pravidelné kontrolné vyšetrenia v Dolnom Smokovci, kde aj absolvoval liečebný pobyt. Taktiež má ploché nohy, čo si vyžaduje nákup ortopedickej obuvi (predložený doklad o nákupe zo dňa 16.10.2020 v sume 39,90,- Eur + poštovné).
15. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil:
16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
24. Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletého Štefana do starostlivosti matky, pretože mal preukázané z vykonaných dôkazov, predovšetkým zo svedeckej výpovede matky a písomného vyjadrenia otca, že rodičia toho času už nežijú v spoločnej domácnosti. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že mal. Štefan je v súčasnej dobe v starostlivosti matky, ktorá sa o syna riadne stará a vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Súd dospel k záveru, že je v záujem mal. Štefana zveriť ho do starostlivosti matky, ktorá je súčasne oprávnená aj povinná mal. Štefana zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
25. Pokiaľ ide o výživné na mal. Štefana, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré deklarovali na pojednávaní, a ktoré druhý z rodičov nerozporoval, teda tvrdenia považoval súd za nesporné, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. 26. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Neobstojí tvrdenie matky, že všetky odôvodnené potreby musia byť zabezpečené výživným, ktorému tvrdeniu odporuje samotné § 62 Zákona o rodine.
27. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
28. Na strane otca bolo potrebné brať v úvahu jeho zdravotný stav, ktorý je nezvratný, je poberateľom invalidného dôchodku a príspevkov na kompenzáciu, preto u otca nemožno konštatovať potencionalitu príjmu, nakoľko jeho zdravotný stav mu nedovoľuje riadne vykonávať pracovnú činnosť z dôvodu mentálnej retardácie. V tomto smere preto súd taktiež zastáva názor, že nemožno dávať otcovi na ujmu, že sa nedokáže plnohodnotne postarať o syna, zvlášť ak je sám odkázaný na starostlivosť iných.
29. Na strane matky naopak súd vidí nutnosť sa zamestnať, kde neobstojí tvrdenie matky, že syn si vyžaduje celodennú starostlivosť, za súčasného nástupu dieťaťa do predškolského zariadenia, kde matka nepochybne túto celodennú starostlivosť nezabezpečuje, ale naopak to zabezpečuje predškolské zariadenie, kedy má matka možnosť vykonávať pracovnú činnosť. Osobitné zvýšené nároky matky zo strany zariadenie neboli súdu poukazované. Súd ma teda zato, že vzhľadom na pomery otca, u ktorého nie je predpoklad vzhľadom na jeho zdravotný stav zvýšenie jeho príjmových pomerov, v rozpore s matkou, u ktorej je priestor na zlepšenie jej pomerov zamestnaním sa v riadnom pracovnom pomere.
30. Matka zvýšenú sumu výživného odôvodňuje aj blížiacim sa nástupom do nového typu školského zariadenia (nástup do základnej školy) a s ním súvisiaci vzrast finančnej náročnosti štúdia. Súd v žiadnom prípade nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastanú v budúcnosti, po rozhodnutí súdu v tomto konaní, pre súd je totiž rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.
31. Súd preto za zváženia všetkých skutkových okolností pristúpil k určeniu výživného u mal. Š. na sumu 80,- Eur mesačne, nakoľko dospel k záveru, že takéto výživné zo strany otca je v jeho majetkových možnostiach a schopnostiach bez ohrozenia jeho základných životných potrieb. Platobné miesto súd určil ruky matky a deň zročnosti 15. deň v mesiaci vopred.
32. Súd styk otca s mal. Š. súd neupravil, pretože ako bolo súdom zistené, otec v súčasnej dobe sa so synom nestretáva, preto nie je potrebné styk upravovať. Tento je ponechaný na dohode rodičov, kde sama matka konštatovala, že má záujem na tom, aby sa syn s otcom stretával.
33. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich nepriznal žiadnemu z účastníkov konania (§ 52 CMP), nakoľko títo si ich v tomto konaní neuplatnili a súd ani nezistil, žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo možné priznať trovy konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.