Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-83-2020.pdf
PDF · 98 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci navrhovateľky P.. Z. S., Q.. U., H.. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Ď. XX, t.č. bytom Z. H. C., K. XX, proti osobe povinnej z výživného P.. Z. S., H.. X.X.XXXX, R. C. S., Ď. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Jozefom Göblom, advokátom v Košiciach, Jantárová 30, o určenie príspevku pre manžela/ku, o odvolaní P.. Z. S. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27Pc/28/2019-104 zo dňa 5.2.2020, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu do budúcna.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„osoba povinná z výživného je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 5.4.2019 opakovane do budúcna, dlžné výživné za obdobie od 5.4.2019 do 31.1.2020 pre navrhovateľku vo výške 493,16 Eur p o v o ľ u j e súd osobe povinnej z výživného splácať v 50 Euro mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu, žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania .“
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka a osoba povinná z výživného sú manželia, ktorí v súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, z tejto odišla navrhovateľka vo februári 2019 k svojim rodičom, kde býva aj v súčasnej dobe. Po odchode zo spoločnej domácnosti manžel 3 mesiace neplatil výživné pre deti, pričom zo spoločnej domácnosti odišla preto, že s manželom mali dlhodobý nesúlad a maloletý M. začal mať zdravotné problémy. Po odchode zo spoločnej domácnosti si nevedela nájsť zamestnanie, chcela požiadať o priznanie dávky v hmotnej núdzi, na čo jej bolo povedané, že najskôr musí mať rozhodnutie ohľadom určenia výživného zo strany manžela v prípade, že sa jej zamestnanie nepodarí nájsť. Od júna 2019 začal manžel prispievať na výživu maloletých detí
každému po 125 Eur mesačne na základe rozhodnutia súdu, ktorý schválil rodičovskú dohodu ohľadom úpravy práv a povinností k maloletým deťom. Navrhovateľka bola nezamestnaná až do 15.11.2019, bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom cez úrad práce sa jej zamestnanie nepodarilo nájsť. Od 15.11.2019 sa zamestnala vo firme Alfasat s.r.o., Moldava nad Bodvou s dojednaným rozsahom pracovného času 10 hodín týždenne a s hodinovou mzdou 2,989 Eur. V mesiaci november 2019 jej bola vyplatená čistá mzda 41,95 Eur a v mesiaci december 71,32 Eur. Zároveň poberá rodinné prídavky vo výške 48,68 Eur mesačne. Spolu s výživným, ktoré otec na deti pravidelne prispieva, iný príjem nemá. K výdavkom navrhovateľky patrí príspevok rodičom na bývanie v sume 150 Eur mesačne, strava okolo 150 Eur mesačne, ošatenie okolo 20 Eur mesačne a hygiena 25 Eur mesačne. Okrem toho má výdavky na lieky a iné výdavky v sume 48 Eur mesačne a ostatné výdavky na cestovné, mobil a poistku v sume 22 Eur mesačne, 40 Eur mesačne a 3,98 Eur mesačne. Celkovo svoje výdavky vyčíslila na sumu 460 Eur mesačne. Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že počas spolužitia s manželom nepracovala najmä kvôli deťom, ktoré boli často choré. Po druhej materskej dovolenke do zamestnania nenastúpila, a to z dôvodu, že často s deťmi navštevovala lekárov, s maloletým synom pravidelne chodila do psychologickej ambulancie aj psychiatrickej ambulancie a s dcérou navštevovala rehabilitácie. Manžel (osoba povinná z výživného) nesúhlasil s platením výživného, nakoľko z príjmu, ktorý má, a výdavkov, ktoré musí uhradiť, nemôže prispievať na výživu svojej manželky. Z jeho pohľadu je schopná sa zamestnať a pracovať. V súčasnej dobe platí výživné pre deti spolu v sume 250 Eur mesačne, inkaso 230 Eur mesačne, internet 15 Eur mesačne, mobilný telefón sebe a dcére 30 Eur mesačne, cestovné do práce 100 Eur mesačne, stravu 170 Eur mesačne plus má výdavky na hygienu, ošatenie, darčeky pre deti. Pravidelne navštevuje alergologickú ambulanciu, platí si lieky v sume 10 Eur mesačne a vitamíny tiež v sume okolo 10 Eur mesačne. Má potravinovú intoleranciu, z tohto dôvodu má zvýšené výdavky na stravu. Je zamestnaný v Košiciach v dcérskej spoločnosti U. S. Steel Obalservis s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel Košice, kde za obdobie január až december 2019 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem 1 199,66 Eur. Potvrdil, že po prvom návrate manželky do spoločnej domácnosti sa dohodli, že jej bude odovzdávať celú výplatu, vtedy to bolo okolo 600 Eur mesačne s tým, že manželka bude hradiť všetky výdavky. Takto fungovali 2 až 4 mesiace, pričom sa stalo, že pred výplatou žiadal manželku, aby mu dala peniaze na benzín, na čo ona povedala, že už peniaze nemá, následne jej prestal takúto výplatu odovzdávať. Od tohto momentu začal hospodáriť s finančnými prostriedkami on. Platil všetky poplatky spojené s bývaním, dane, poistky, zabezpečoval stravu, lieky pre seba a pre deti, oblečenie pre seba, pre manželku aj pre deti. Odmietol tvrdenie, že by manželke za celé spolužitie zakúpil jednu bundu, kúpil jej šaty na prvé sväté prijímanie aj nejaké iné oblečenie. Tiež jej viackrát ponúkol prácu od svojich známych alebo brigádu, ktoré odmietla. Potvrdil, že manželka bola väčšinou s deťmi, zatvárala sa s nimi v izbe, nekomunikovala s ním, preto sa z jeho pohľadu aj s deťmi odcudzil. Tiež potvrdil, že s manželkou mali často nezhody kvôli tomu, že asi 10 rokov nepracovala. V priebehu konania mal súd preukázané, že v čase, keď manželia žili v spoločnej domácnosti, manželka zabezpečovala v plnej miere starostlivosť o domácnosť, starala sa o deti, vykonávala bežné práce v domácnosti, zabezpečovala starostlivosť o deti, čo nebolo manželom vyvrátené, potvrdil, že manželka sa skôr radila s deťmi, s ktorými sa aj zatvárala v izbe. Výdavky v domácnosti hradil manžel, najmä ide o výdavky spojené s bývaním, s kúpou potravín, ošatenia, liekov a hygienických potrieb pre seba, manželku aj deti. Tým, že manželka s deťmi odišla zo spoločnej domácnosti, tento jeho príspevok, najmä na potreby manželky sa znížil, keďže na jej výživu prestal prispievať. Manželka odišla zo spoločnej domácnosti z dôvodov dlhodobého nesúladu medzi manželmi, poukázala tiež na zdravotné problémy u detí práve kvôli takémuto manželskému nesúladu. Jej príjem v porovnaní s príjmom manžela je neporovnateľný. Manželka aj v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, pričom neboli zistené žiadne vážne nedostatky v tejto starostlivosti, deti navštevujú viacero odborných ambulancií, ktoré s nimi matka pravidelne navštevuje a tak sa stará o ich zdravie. V priebehu konania navrhovateľka preukázala snahu nájsť si zamestnanie, ktoré by zodpovedalo jej vzdelaniu, ale najmä možnosti aj naďalej zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, pričom túto svoju snahu aj riadne preukázala tým, že si našla prácu prostredníctvom dohody o pracovnej činnosti, ktorú v súčasnej dobe vykonáva. Keďže príjem na strane osoby povinnej z výživného je neporovnateľne vyšší ako je príjem na strane navrhovateľky a tiež životná úroveň oboch manželov nie je rovnaká, najmä preto, že manžel býva sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, manželka musí bývať u svojich rodičov spolu s maloletými deťmi a svojimi príjmami nepostačuje pokryť ich spoločné výdavky, považoval súd za dôvodné určiť výživné zo strany manžela vo vzťahu k manželke.
4. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil právne ustanoveniami § 71 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 76, ods. 1,2,3,4, § 77, ods. 1,2 Zákona o rodine a § 52 CMP, podľa ktorého rozhodol o trovách konania.
III. Obsah odvolania odporcu, vyjadrení k odvolaniu
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého vydal napadnutý rozsudok. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, resp. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odvolaní uviedol, že žalobkyňa sama na pojednávaní povedala, že jej ani nejde o priznanie manželského výživného, len ju k tomu núti úrad práce, aby dostala dávku v hmotnej núdzi. Manžel neprispieva na spoločnú domácnosť, pretože manželka spoločnú domácnosť dobrovoľne tretíkrát opustila. Manžel počas celého trvania manželského zväzku pracuje, drie, robí všetko pre rodinu, pre deti. Napriek tomu alebo práve preto manželka ako žalobkyňa zneužila spoločné deti na boj proti manželovi a postupnými krokmi ich úplne zmanipulovala a odcudzila. Manželka doslova parazitovala na spoločnej domácnosti. Manžel pracoval a bol jediným zdrojom príjmov v rodine. Manželka je dobrovoľne roky nezamestnaná, bez snahy sa zamestnať. Manžel každý deň vstáva cca o 5:15 hod., o 5:45 hod. vyráža z S. do E., konkrétne do USS. Takto už o 7 00 hod. začína s prácou, preto je nevyhnutné, aby na cestu do práce použil motorové vozidlo. Manžel by sa v prípade priznania manželského výživného v akejkoľvek výške dostal do existenčných problémov, sám by mal problémy doslova prežiť. Súd neumožnil manželovi oboznámiť sa s dôkazmi predloženými manželkou a nezohľadnil otázku dobrých mravov.
6. Manželka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
7. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas § 362 ods. 1 CSP, oprávnenou osobou - účastníkom § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Citované zákonné ust. § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností
a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.
12. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod. Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov. Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky, a pri rozhodovaní prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod., ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp. návrh zamietne.
13. Manžel vo svojom odvolaní namieta, že priznaniu manželského výživného bráni skutočnosť, že manželka bola počas trvania manželstva dobrovoľne nezamestnaná, jediným zdrojom príjmu v rodine bol príjem manžela. Dôvodom, pre ktorý manžel neprispieva na spoločnú domácnosť je skutočnosť, že manželka opakovane spoločnú domácnosť dobrovoľne opustila. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne (pozri Horváth, E., Varga, E. Zákon o rodine. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2007; citované podľa el. verzie ASPI, stav k 1. 1. 2014, § 71)(PAVELKOVÁ, Bronislava. § 71 [Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., organizačná z, 2019, s. 442.)
14. Rozdelenie úloh v rodine a manželstve predpokladá, že niektorý z manželov bude zabezpečovať starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť „na úkor“ vlastnej pracovnej činnosti, preto sa rovnosť manželov neuplatňuje mechanicky len odvodením z ich zárobkov. Treba skúmať aj potreby oprávneného a podľa znenia zákona tiež právne relevantnú skutočnosť - výkon starostlivosti o domácnosť. Zákon už nehovorí, že musí ísť o spoločnú domácnosť, ale podporne možno vyvodiť, že musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria, vrátane osobnej starostlivosti o deti. Podľa ust. § 19 majú manželia rozsiahlo koncipovanú povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny. Pojem „rodina“ je chápaný (aj v zmysle Základných zásad ZR) širšie než pojem „manželstvo“ alebo než len spoločenstvo osôb založené na biologických vzťahoch. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 71 [Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi]. In: PAVELKOVÁ, Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck, s. r. o., organizačná z, 2019, s. 442.)
15. Tak ako to vyplýva z citovanej odbornej literatúry a judikatúry, pre potreby určenia manželského výživného nie je skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti podstatná. Taktiež vychádzajúc zo zákonných ustanovení, ktoré upravujú postavenie manželov a ich práva a povinnosti, nie je namieste zohľadniť pri určení manželského výživného tú skutočnosť, že počas trvania manželstva rodinu finančne zabezpečoval iba jeden z manželov a druhý z manželov nepracoval. O uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť ( §19 ZoR). V prejednávanom prípade manželka, ktorá nežije v spoločnej domácnosti s manželom zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, je príjem je podstatne nižší ako príjem manžela, preto je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti určenia manželského výživného správny.
16. Manžel ďalej namieta, že súd pri určení výšky výživného nedostatočne zohľadnil výdavky manžela, ktoré má v súvislosti s dochádzaním do miesta zamestnania. K tejto dovolacej námietke odvolací súd konštatuje, že výška manželského výživného určená súdom (50 Eur mesačne) dostatočne zohľadňuje oprávnené výdavky manžela a táto suma nepredstavuje mechanické vyčíslenie kompenzácie rozdielu v príjmoch manželov, ktoré manželia dosahujú. Príjem manžela predstavuje sumu 1199,66 Eur a príjem manželky sumu približne 600 Eur). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť že výška príjmu manželky je v rozsahu polovice výšky príjmu manžela.
17. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).