Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-195-2020.pdf
PDF · 102.62 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/195/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Barborou Čavojskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky Z.. C. A., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom N. XXXX/XX, R., právne zastúpenej JUDr. Martinom Bartkom, advokátom a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín a otca T. O., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana ČR, trvale bytom T. XXX, Q., U. republika, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Z. A. A., nar. XX.XX.XXXX s a zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude vykonávať matka.
III. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 400,- Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.08.2020.
IV. Dlh na výživnom otcovi nevznikol.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania matka dieťaťa navrhovala, aby súd zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otcovi navrhovala určiť výživné na maloletého vo výške 400,- Eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 28.01.2021 matka žiadala, aby vzhľadom na absolútny nezáujem otca o kontakt s maloletým a nadviazanie vzťahu s ním bolo právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok priznané výlučne matke. V návrhu uviedla, že maloletý A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Otec sa s maloletým vôbec nestretáva, celkovo ho videl asi štyrikrát. Naposledy otec videl maloletého A. v čase, keď mal maloletý A. tri roky. Otec sa o maloletého nezaujíma, nenavštevuje ho, nepíše mu, nevolá a ani s ním neudržiava žiadny iný kontakt. Otec je pre maloletého A. v podstate cudzím človekom. Na výživu maloletého otec dobrovoľne prispieva sumou 180 Eur mesačne. Matka konštatovala, že sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje všetky jeho potreby, venuje mu všetok svoj voľný čas a pozornosť. Maloletý je intelektovo nadaným dieťaťom, zaujíma sa o rybárčenie, stavanie lega, baví ho všetko, čo súvisí s vojakmi, detskými zbraňami Nerf, má rád zvieratá a rád majstruje. Pokiaľ ide o športové vyžitie, maloletý sa venuje gymnastike a futbalu, okrem toho sa rád bicykluje, korčuľuje, kolobežkuje a rád hrá bedminton. Od septembra 2020 maloletý A. zaháji povinnú školskú dochádzku, pričom v súvislosti s jeho intelektovými schopnosťami v pásme nadpriemeru nastupuje na základnú školu v R. do triedy pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Z. ďalej uviedla, že je
riadne zamestnaná na hlavný pracovný pomer, avšak zo svojho príjmu nedokáže pokryť všetky potreby maloletého A.. Matka spláca hypotekárny úver v súvislosti s kúpou bytu, v ktorom s maloletým A. žijú, hradí poplatky spojené s bývaním, ako aj náklady maloletého. Otec na výživu maloletého síce prispieva, avšak matke napriek tomu musí finančne vypomáhať jej sestra, ktorá dlhodobo žije v R.. Všetky väčšie výdavky pre maloletého A. matke hradí jej sestra, ktorá jej každý mesiac finančne vypomáha s hradením aj bežných výdavkov maloletého.
2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril. Uviedol, že s matkou nikdy nežil v spoločnej domácnosti, prispieva na výživu maloletého 180 Eur mesačne. Okrem maloletého A. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére M. O., nar. XX.XX.XXX, ktorá ešte študuje, a to vo výške 7500 Kč. Uvedené otec deklaroval priložením rozsudku súdu U. republiky, X. soudu v E. č.k. 22nc/115/201-162. Otec býva v rodinnom dome, spláca hypotéku a je zamestnaný na hlavný pracovný pomer. Otec vyjadril súhlas so zverením maloletého A. do osobnej starostlivosti matky a s navrhovanou výškou výživného 400 Eur. Zároveň sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 17.12.2020 z dôvodu pandemickej situácie, jeho práce v sociálnej oblasti, kde pracuje so seniormi a rovnako ochrany jeho zdravia.
3. Pojednávanie konané dňa 17.12.2020 bolo odročené za účelom opätovného predvolania otca, ktorému sa do dňa pojednávania nepodarilo doručiť predvolanie. Na pojednávanie konané dňa 28.01.2021 sa otec nedostavil, pričom doručenie predvolania mal súd za riadne vykázané, otec svoju prítomnosť neospravedlnil a nežiadal pojednávanie odročiť, preto súd uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti otca.
4. Zo správy z prešetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom a vyjadrenia kolízneho opatrovník na pojednávaní vyplýva, že v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka žije v plne vyhovujúcich podmienkach. Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť v celom rozsahu. Na pojednávaní kolízny opatrovník uviedol, že pri šetrení pomerov sa pokúsil motivovať otca k nadviazaniu vzťahu s maloletým, ale tento nejavil žiadny záujem, preto považoval za vhodné, aby právo zastupovať dieťaťa a spravovať jeho majetok bolo určené výlučne matke.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením listinných dôkazov - lustrácie v SP, lustrácie v registri obyvateľov, vyjadrenie otca vrátane prílohy, odpovede z UPSVARu Trenčín, potvrdenia od zamestnávateľa matky o jej príjme, správy z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, mailovej komunikácie otca s kolíznym opatrovníkom a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:
6. Maloletý A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Otec sa s maloletým nestýka, nekontaktuje ho a neprejavuje o neho žiaden záujem, naposledy ho videl, keď mal maloletý 3 roky. Doposiaľ neboli práva a povinnosti k maloletému upravené súdnym rozhodnutím. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do starostlivosti matky a s výškou výživného, ktorú bude otec prispievať na maloletého, v sume 400,- Eur.
7. Maloletý A. má takmer 7 rokov. Od septembra XXXX je žiakom 1. ročníka základnej školy. Maloletý je dispenzarizovaný v logopedickej j ambulancii, s čím matka nemá zvýšené výdavky. V roku 2020 matka za návštevy zubného lekára maloletého zaplatila 68 Eur, maloletý chodí raz polročne na dentálnu hygienu s poplatkom 20 Eur. Pred mimoriadnou situáciou kvôli pandémii maloletý navštevoval gymnastiku s poplatkom 20 Eur mesačne. Ďalšie výdavky na maloletého matka uviedla na cestovné do školy 0,25 Eur denne, ZRPŠ 20 Eur polročne, 8,20 Eur strava v školskej jedálni mesačne, družina 48 Eur štvrťročne, sporenie 10-25 Eur.
8. Matka býva s maloletým v trojizbovom byte v jej osobnom vlastníctve. Matka je zamestnaná v R. K. ako referentka s čistým príjmom asi 800 Eur, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa, uplatňuje si daňový bonus. Vlastní len byt v ktorom býva. Vlastní osobné motorové vozidlo M. r.v. XXXX. Mesačné výdavky má matka na hypotéku 293 Eur, poplatok bytovému fondu 82 Eur, elektrina 37 Eur, plyn 35 Eur, internet 16 Eur, telefón 27 Eur, životné poistenie 31 Eur, bežné výdavky 400 Eur.
9. Otec dieťa je žije v rodinnom dome meste Q. v U. republiky. Je rozvedený, okrem maloletého má vyživovaciu povinnosť k plnoletej M. O., nar. XX.XX.XXXX, ktorá stále študuje a otec jej prispieva na výživu 7500,- Kč. Otec pracuje ako riaditeľ v Domove B. Z. s príjmom 36500 Kč netto, tiež má živnosť
ako SZČO v oblasti sprostredkovateľských služieb z čoho má príjem 21000 Kč netto. Náklady má otec na bývanie má 14500 Kč.
10. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
11. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
20. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.
24. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
25. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že maloletý A. pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí nežijú a nikdy nežili v spoločnej domácnosti, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je dôvodná. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletému nebolo doposiaľ súdom rozhodované. Obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého matke a prispievaním otca na výživu maloletého sumou 400,- Eur mesačne. Uvedenú úpravu odporučil i kolízny opatrovník s prihliadnutím na šetrenie pomerov v domácnosti matky. Súd má za to, že takáto úprava je v záujme maloletého a rešpektuje aj pokračovanie súčasného stavu, kedy sa fakticky o maloletého od jeho narodenia osobne stará matka a otec sa s ním nestýka a nemá záujem ho kontaktovať. Keďže súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súčasne rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Výšku výživného v sume 400,- Eur mesačne súd považoval za primeranú príjmovým a výdavkovým pomerom rodičov a výdavkovým pomerom maloletého s prihliadnutím na jeho vek. Vzhľadom na návrh matky ohľadne práva zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok, súd s prihliadnutím na postoj otca, ktorý sa o maloletého nezaujíma, niekoľko rokov ho nevidel a vo svojom vyjadrení pri šetrení pomerov deklaroval svoj nezáujem o stretávanie s maloletým a nadviazanie kontaktu s ním, súd súladne s odporučením kolízneho opatrovník právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok priznal výlučne matke. Súd dodáva, že i vzhľadom na bydlisko otca by zabezpečenie jeho súhlasu vo veciach zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku, v ktorých by to bolo potrebné, bolo spojené s pomerne značnými ťažkosťami.
26. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca k mal. A. v zmysle rozsudku by vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.08.2020 do 31.01.2021. Matka však potvrdila, otec od podania návrhu v auguste 2020 do decembra 2020 platil výživné vo výške 180 Eur, avšak v januári 2021 matke doplatil výživné od augusta 2020 do výšky mesačného výživného 400,- Eur. Súd preto vzal na zreteľ túto skutočnosť a o dlžnom výživnom rozhodol tak, že dlh otcovi na výživnom nevznikol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (§ 2 ods. 1 CMP v spojení s § 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody § 365 CSP a § 62 CMP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 62, ods. 1, § 65 a § 66 ods. 1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho plnenia návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.