Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_6S-69-2018.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Subarea
6S/69/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcov: v 1. rade M.. R. P., U., N. G. C. Z. XX, XXX XX N., v 2. rade M.. O. S., U., N. G. C.D. Z. XX, XXX XX N., obaja zastúpení advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 844 02 Bratislava, žaloba opomenutého účastníka konania vo veci rozhodnutia žalovaného č.j. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 04.05.2018 sa žalobcovia ako opomenutí účastníci konania domáhajú v zmysle § 179 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), doručenia rozhodnutí č. SU/287/2018 a č. SU/4910/2017, ktorými žalovaný ako stavebný úrad dodatočne povolil zmenu stavby rodinného domu manželom Z. na parc. č. XX/X v k.ú. W. (ďalej len „stavba“), spočívajúcu v prístavbe železného exteriérového schodiska.
2. Žalobcovia v žalobe uviedli, že pri realizácii stavby manželov Z. v r. 2012, žalovanému oznámili, že ich vlastnícke práva sú stavbou závažne dotknuté, čo im dáva štatút účastníkov konania. Oznámenie žalobcov s námietkami bolo založené ku konaniu č. SU-1001/436/2011/A1/Fe. Žalobcovia namietali, že stavba je v rozpore s územným plánom, ktorý nepovoľuje tri nadzemné podlažia, čím zasahuje do súkromia vlastníkov okolitých pozemkov najmä tým, že z vyvýšenej polohy na kopci majú výhľad na ich pozemky, pričom od hranice ich pozemku je stavba vzdialená len 8 m, z toho len 7 metrový pás pozemku je vo vlastníctve inej osoby. Stavba žalobcov je v zmysle prílohy č. 4 na parcele XX/X. Námietky žalobcov manželia Z. akceptovali, čoho dôkazom je napr. zamurovanie okien na poslednom podlaží. Na základe výsledku jednaní, žalobcovia podané námietky stiahli.
3. Neskôr došlo k prístavbe stavby vo forme kovového „požiarneho“ schodiska z najvyššej strany stavby, odkiaľ je výhľad na pozemok žalobcov z dôvodu, že stavba a najmä jej posledné podlažie nemá zrejme komfortný prístup na pozemok. Okrem skutočnosti, že obdobné schodiská sú mimoriadne neestetické a nevhodné ako súčasť prednej fasády rodinného domu, prístavbou sa narušilo súkromie žalobcov vo výrazne väčšom rozsahu. Schodisko zintenzívnilo využívanie časti domu, ktorá smeruje na pozemok žalobcov a otvorilo nový komunikačný kanál v tejto časti keďže je kompletne otvorený a má charakter výhliadkovej veže na okolité pozemky. Schodisko predstavuje mimoriadne hrubý zásah do práv susedov vrátane žalobcov, ktorých pozemok sa nachádza len 8 metrov od predmetnej stavby. Listom zo dňa 20.10.2017 žalobcovia požiadali manželov Z., aby schodisko odstránili do konca januára 2018. V konaní, ktoré žalobcovia napádajú, preto neboli manželia Z. dobromyseľní, o čom svedčí skutočnosť,
že prístavbu schodiska zrealizovali načierno skôr, ako stavbu oznámili žalovanému; a v prípade, že by ich susedia nevyzvali na nápravu, nikdy by stavebný úrad o stavbe schodiska neinformovali.
4. Keďže manželia Z. na výzvu žalobcov nereagovali a ani schodisko neodstránili, žalobcovia sa obrátili na žalovaného s infožiadosťou, a na základe odpovede zo dňa 19.03.2018 sa dozvedeli, že manželia Z. prístavbu oznámili dodatočne a rozhodnutie žalovaného o povolení prístavby sa stalo právoplatným.
5. Žalobcovia poukázali na výklad ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona s tým, že účastníkmi stavebného konania sú všetky osoby, ktoré majú vlastnícke práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté; a že obmedzenie účastníkov na vlastníkov len susediacich pozemkov a stavieb je nezákonné a právne neudržateľné. Preto v uvedenom prípade, keďže už v roku 2012 bolo postavenie žalobcov ako účastníkov známe žalovanému aj stavebníkom manželom Z., pri žiadosti o dodatočné stavebné povolenie, kedy boli žalobcovia z konania vynechaní a stavebníkom žalovaný taký postup umožnil, konal nezákonne. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný žalobcom nesprávnym postupom odňal možnosť zúčastniť sa konania a vzniesť námietky, ktoré boli spôsobilé mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nápravu nemohli dosiahnuť v odvolacom konaní.
6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 03.07.2018 doručeným súdu dňa 12.07.2018 s tým, že mestská časť Bratislava-Dúbravka, ako príslušný prvostupňový stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 16.11.2017 vykonal konanie a vydal rozhodnutie č. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2018, ktorým bola dodatočne povolená prístavba kruhového schodiska k rodinnému domu súp. č. XXXX, na pozemku CKN parc. č. XX/X k.ú. W.. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.
7. V konaní podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad určil účastníkov konania v súlade s § 97 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého „účastníci konania podľa §§ 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“ Práva účastníkov konania v konaní o dodatočnom povolení prístavby kruhového schodiska k rodinnému domu súp. č. XXXX, na pozemku CKN parc. č. XX/X, k.ú. W. žalobcom neboli priznané, lebo neboli určení ako účastníci konania, nakoľko nespĺňajú podmienky ust. § 97 ods. 1 stavebného zákona a ani sa neprihlásili počas administratívneho konania za účastníkov konania.
8. Z rozhodnutia žalovaného č. SU-1001/436/2011/Al/Fe zo dňa 02.02.2011, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1491-2/HLO zo dňa 20.06.2011, právoplatné dňa 01.08.2011 je zrejmé, že žalobcovia neboli účastníkmi stavebného konania, ktorým bola povolená stavba rodinný dom - novostavba na pozemkoch parc. č. XX, XX/XX a XX/X, k.ú. W.. Žalobcovia neboli ani účastníkmi spojeného konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a ani účastníkmi kolaudačného konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím č. SU- 16076/2706/2014/B3/Fe zo dňa 29.09.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2015 rozhodnutím Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OVBP2-2015/006467/JAK zo dňa 29.01.2015.
9. Stavebný úrad v každom konaní určuje účastníkov konania v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, pričom konanie o dodatočnom povolení prístavby k rodinnému domu súp. č. XXXX bolo nové konanie začaté na základe žiadosti stavebníkov zo dňa 16.11.2017. V uvedenom konaní boli účastníci konania určení podľa § 97 stavebného zákona, pričom práva účastníkov konania o dodatočnom povolení prístavby kruhového schodiska k rodinnému domu súp. č. XXXX, na pozemku CKN, parc. č. XX/X k.ú. W., neboli žalobcom priznané, nakoľko nemajú žiadne vlastnícke ani iné práva k pozemku a prístavbe kruhového schodiska a nie sú vlastníkmi susednej stavby ani pozemku k rodinnému domu súp. č. XXXX s prístavbou kruhového schodiska. Žalovaný dodal, že pozemok CKN parc. č. XX/X k.ú. W. vo vlastníctve žalobcov je nezastavaný s využitím na záhradkárske účely a nie je susedným pozemkom k povolenej prístavbe schodiska. Vzhľadom na uvedené, prístavba schodiska neobmedzí žalobcov vo využívaní pozemku CKN parc. č. XX/X k.ú. W., ktorý je v ich vlastníctve, na záhradkárske účely a ani pohodu bývania v ich rodinnom
dome súp. č. XXXX vzdialenom min. 21 m od pozemku na ktorom bola dodatočne povolená prístavba železného schodiska. Prístavba železného schodiska nijakým spôsobom neobmedzí využívanie pozemku CKN parc.č. XX/X, k.ú. W. vo vlastníctve žalobcov, a ani súkromie žalobcov nebude vo väčšej miere narušené, nakoľko na schodisko sa vchádza z terás rodinného domu, z ktorých bol možný výhľad aj doteraz. Funkcia schodiska je požiarna a komunikačná, vzhľadom na malú šírku okolitého pozemku rodinného domu parc.č. XX/ X k.ú. W.. Vzdialenosť rodinného domu žalobcov a rodinného domu stavebníkov je minimálne 21,0 m, pričom podľa názoru žalovaného, táto vzdialenosť je dostatočne veľká, aby bola zabezpečená pohoda bývania (súkromie) žalobcov a prístavbou schodiska nemôžu byť dotknuté práva žalobcov.
10. K námietke žalobcov, že stavba rodinného domu súp.č. XXXX bola povolená v rozpore s územným plánom žalovaný nesúhlasí, nakoľko v spojenom územnom a stavebnom konaní a to rozhodnutím č. SU-1001/436/2011/Al/Fe zo dňa 02.02.2011, ktoré bolo zmenené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1491-2/HLO zo dňa 20.06.2011, právoplatné dňa 01.08.2011 a zmena stavby pred dokončením dodatočne povolená rozhodnutím č. SU- 16076/2706/2014/B3/Fe zo dňa 29.09.2014, právoplatné dňa 23.02.2015, bol posúdený súlad stavby s platným územným plánom.
11. V replike zo dňa 30.07.2018 žalobcovia uviedli, že žalovaný vo vyjadrení nereagoval na dôležité skutočnosti uvedené v žalobe. Žalobcovia po zopakovaní žalobných dôvodov poukázali na skutočnosť, že vlastníci úzkeho pásu širokého 7 m, ktorý sa nachádza medzi stavbou a pozemkom žalobcov, vlastnia manželia vo veku nad 80 rokov, ktorí neboli schopní vzhľadom na ich zdravotný stav čeliť svojvôli stavebníkov ako aj svojvôli stavebného úradu. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že ozrutná stavba závažne ruší pohodu bývania (nielen) žalobcov. Žalovaný účelovo zavádza súd, neuvádza pravdivé údaje a nezákonne rozdelil kategórie pre súkromie v rodinnom dome a na jeho pozemku. Pozemok žalobcov parc.č. XX/X je od schodiska vzdialený len 7 metrov a nie je užívaný na záhradkárske účely, ako nesprávne uvádza žalovaný, ale ako terasa z kuchyne a priľahlý pozemok k rodinnému domu na rekreačné účely, kde právo nerušeného užívania pozemku je priamo spojené s právom na pohodu a súkromie bývania ako súčasť domu súp.č. XXXX. Preto nie je rozhodujúca vzdialenosť schodiska domu žalobcov (21 m), ale od pozemku žalobcov, ktorá je 7 m. Žalobcovia uviedli, že schodisko zintenzívnilo využívanie časti domu, ktorá smeruje na ich pozemok a otvorilo nový komunikačný kanál v tejto časti, ktorý je kompletne otvorený a má charakter vyhliadky. Terasy smerovali pôvodne na pozemok žalobcov z málo využívaných izieb domu (spálne), čo bolo dôvodom, že neboli užívané, nakoľko na terasy z dennej časti domu vedú iné východy z domu. Zmena spočívajúca v tom, že sa terasy zo spálne začali využívať ako schodisko do záhrady počas celého dňa, dvoma bytovými jednotkami, má významný dopad na okolité pozemky. K požiarnej funkcii schodiska chýba akékoľvek odôvodnenie a ide o ďalší nelogický a účelový argument. Požiarna ochrana bola riešená v stavebnom konaní a v dodatočnom stavebnom povolení a nie pri povolení exteriérového schodiska do záhrady. Rovnako odôvodnenie komunikačnou funkciou vzhľadom na malú šírku pozemku je nemiestne. Ak stavebný úrad potrebuje riešiť to, že neboli dodržané zákonné odstupy stavby od hranice pozemku, tak to mal a mohol riešiť v stavebnom konaní. Žalobcovia nesúhlasia s názorom stavebného úradu, že vhodným riešením komunikácie v domoch pri zastavaní celého pozemku ako napr. radové zástavby, je „požiarne schodisko“ na prednej fasáde. V danom prípade schodiská boli skolaudované vo vnútri domu, šírka pozemku je štandardná. Žalobcovia namietajú nielen narušenie ich súkromia, ale aj neetickosť a neestetickosť predmetnej „prístavby“. Žalobcovia k obmedzeniu účastníctva v stavebnom konaní na vlastníkov susediacich pozemkov poukázali na ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, ktorý je ustálenou judikatúrou vykladaný tak, že účastníkmi stavebného konania sú všetky osoby, ktoré majú vlastnícke práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Preto obmedzenie účastníkov na vlastníkov len susediacich pozemkov a stavieb je nezákonné a právne neudržateľné.
12. Podaním zo dňa 15.05.2020 doručeným súdu elektronicky dňa 31.05.2020, žalobcovia po tom, ako bol do súdneho spisu doručený administratívny spis zistili, že rozhodnutie, ktorým bolo schodisko dodatočne povolené, bolo vydané pod č. SU 1815/287/2018, spresnili petit žaloby s tým, aby súd uložil žalovanému povinnosť doručiť žalobcom rozhodnutie č. SU 1815/287/2018 a aby so žalobcami konal ako s účastníkmi konania. Žalobcovia opäť poukázali, že žalovaný schválil prístavbu k stavbe, ktorá je v rozpore s UPI a tým verejným záujmom, čím porušil § 46 Správneho poriadku. Z administratívneho spisu žalobcovia zistili,
že správny orgán nekonal ani s dotknutými orgánmi, nakoľko pri stavbe rodinného domu ktorý nie je jednoduchou stavbou, t.j. jeho rozmery zastavanej plochy sú nad 300 m2 lebo má viac ako 1 NP + podkrovie, mali sa vyjadriť k vydaniu povolenia na stavbu prístavby aj hasiči, okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie - štátna správa odpadového hospodárstva a pozemkový odbor okresného úradu. Na základe uvedeného je dôvod na to, aby bolo rozhodnutie zrušené, čoho sa však žalobcovia nemali ako domôcť, nakoľko úrad s nimi nekonal a nekonal ani s vlastníkmi pozemkov priamo susediacich s pozemkami stavebníka. Stavebný úrad tvrdil, že stavba rodinného domu má jedno podzemné, jedno nadzemné podlažie a podkrovie (strana 2 rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby), pričom znalecký posudok predložený žalobcami naopak potvrdil, že stavba má tri nadzemné podlažia, čím je daný aj rozpor s UPI. Podľa UPI (strana 10 rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby) platí, že pre dané územie je index, podlažných plôch max. 0,4, čím je dané že aj pri najväčšom pozemku môže ísť maximálne o 2 NP + podkrovie, čím sa rozumie ustupujúce podlažie kde je max. výmery obytnej plochy do 50% podlažia ktoré je pod ním. Uvedená stavba nespĺňa ani ďalšie základné parametre odstupu a nemá dodržané ani ďalšie základné parametre, odstupu od susedných pozemkov. V prípade stavby domu s 3 NP postavenej v rozpore s UPI a bez stavebného povolenia bol závažným spôsobom porušený verejný záujem, aj práva vlastníkov susedných pozemkov. Prístavba schodiska zintenzívnila dopad nadrozmernej stavby na okolie tým, že zmenila účel užívania východne orientovanej terasy zo spálne na hlavný koridor komunikácie prepájajúci obe bytové jednotky navzájom a so záhradou. Tento komunikačný kanál je kompletne otvorený a má charakter vyhliadky na okolité pozemky. Terasy patrili pôvodne k málo využívaným častiam domu počas dňa- spálňam. To bolo aj dôvodom, prečo susedia nežiadali čiernu stavbu odstrániť. Zmena účelu terasy na východnú stranu na hlavný komunikačný kanál do záhrady počas celého dňa je preto významnou zmenou a zásahom do práv vlastníkov susedných pozemkov aj verejného záujmu. To, že prístavba schodiska bola postavená načierno, rovnako ako predtým stavba samotná, dokazuje, že stavebný úrad nedokázal a ani nemal evidentne ambíciu naplniť výchovnú a preventívnu funkciu a naopak svojím laxným prístupom podporil, aby sa nezákonné praktiky opakovali, nakoľko to obchádzať zákon uľahčuje a naopak možnosť chrániť práva účastníkov sa znižuje. Skutočnosť, že nešlo o prvú čiernu stavbu stavebníka, bola stavebnému úradu známa. Je v rozpore s technickými normami aj zásadami občianskeho spolunažívania umiestňovať obdobné „technické" konštrukcie na prednej fasáde domu, najmä ak sú potenciálne spôsobilé mať výhľad na okolité pozemky a narušiť tak ich súkromie.
13. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
17. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
18. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
19. Ust. § 179 ods. 1 SSP umožňuje opomenutému účastníkovi správneho konania, teda tomu s kým sa v správnom konaní ako s účastníkom malo konať, avšak sa nekonalo a nebolo mu doručené rozhodnutie správneho orgánu, podať žalobu proti takému rozhodnutiu, preto z dôvodu zabezpečenia zákonnosti priebehu správneho konania súd skúma dôvodnosť takéhoto tvrdenia opomenutého účastníka (žalobcu). V prípade preukázania pravdivosti takéhoto tvrdenia, súd uloží správnemu orgánu povinnosť rozhodnutie doručiť opomenutému účastníkovi správneho konania - žalobcovi.
20. Správny súd pri posúdení veci vychádzal z administratívneho spisu, z ktorého zistil, že správne konanie začalo na základe žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia, doručenej žalovanému dňa 16.11.2017, ktorou stavebníci L.. S. Z. a L.. W. Z. požiadali o dodatočné povolenie prístavby kruhového schodiska k rodinnému domu súp.č. XXXX na pozemku CKN parc.č. XX/X kat. úz. W.. Súčasťou žiadosti okrem iného bola projektová dokumentácia prístavby kruhového schodiska. V žiadosti stavebníci označili mená, adresy a parcelné čísla vlastníkov susedných nehnuteľností. Na základe uvedeného, žalovaný listom zo dňa 11.12.2017 oznámil začatie konania, ktoré doručil stavebníkom a označeným vlastníkom susedných nehnuteľností. Dňa 12.01.2018 žalovaný uskutočnil vo veci ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním, o čom bola spísaná zápisnica. Zo strany prítomných účastníkov žiadne námietky neboli vznesené. Následne žalovaný vydal rozhodnutie č.j. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, ktorým dodatočne povolil prístavbu kruhového schodiska k rodinnému domu súp.č. XXXX na pozemku CKN parc.č. XX/X kat. úz. W.Ú.. Predmetné rozhodnutie bolo doručené stavebníkom ako aj všetkým označeným účastníkom, nadobudlo právoplatnosť dňa 12.03.2018 a správny súd poznamenáva, že od vydania tohto namietaného rozhodnutia neuplynuli tri roky.
21. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že vo vzťahu k vydanému rozhodnutiu č.j. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, majú postavenie opomenutých účastníkov. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, ktorú uviedol aj žalovaný, že žalobcovia neboli účastníkmi stavebného konania, ktorým bola povolená stavba rodinného domu - novostavba na pozemkoch parc.č. XX, XX/XX a XX/X, k.ú. W. a vo vzťahu samotnej žaloby opomenutého účastníka, žalobcovia ani len neoznačili, vlastníkom akej nehnuteľnosti sú vo vzťahu k dodatočnej povolenej prístavby kruhového schodiska k rodinnému domu súp.č. XXXX na pozemku CKN parc.č. XX/X kat. úz. W. a túto skutočnosť ani nepreukázali (napr. výpisom LV), čím neosvedčili svoju aktívnu procesnú legitimáciu. Podľa názoru súdu, už táto neodstrániteľná procesná podmienka zakladá postup súdu na odmietnutie žaloby. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalobcovia majú právnické vzdelanie a sú aj zastúpený advokátskou kanceláriou, čím je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto súd manudukačnú povinnosť nemá.
22. Napriek uvedenému právnemu názoru, správny súd sa s predmetom žaloby, s poukazom na vyjadrenie žalovaného, ktorému je zrejmé k akej nehnuteľnosti (poznámka súdu - bez osvedčenia vlastníckych práv) si žalobcovia uplatňujú právo opomenutého účastníka, zaoberal ďalej.
23. Pre posúdenie otázky, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala byť účastníkom stavebného konania treba skúmať, či uskutočnením stavby podľa stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám. V konaní bolo nutné vychádzať z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby. V tejto súvislosti poukazuje súd na ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, podľa ktorého sú účastníkmi stavebného konania aj osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté pričom platí, že (v zmysle ust. § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona) susednou stavbou je aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.
24. Žalobcovia namietajú, že samotná stavba novostavby rodinného domu je v rozpore s územným plánom, ktorý nepovoľuje tri nadzemné podlažia, čím zasahuje do súkromia vlastníkov okolitých pozemkov najmä tým, že z vyvýšenej polohy na kopci majú výhľad na ich pozemky, pričom od hranice ich pozemku je stavba vzdialená len 8 m, z toho len 7 metrový pás pozemku je vo vlastníctve inej osoby.
Predmetnú námietku súd vyhodnotil ako irelevantnú, nakoľko sa netýka rozhodnutia č. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, ktorým bola dodatočne povolená prístavba kruhového schodiska k rodinnému domu súp. č. XXXX, na pozemku CKN parc.č. XX/X k.ú. W., ktoré je predmetom žaloby opomenutého účastníka a žalobcovia neboli účastníkmi stavebného konania vo veci novostavby rodinného domu.
25. Žalobcovia namietajú, že prístavba kruhového schodiska závažne ruší pohodu bývania (nielen) žalobcov, ktorých pozemok parc.č. XX/X je od prístavby kruhového schodiska vzdialený len 7 metrov, čím je právo nerušeného užívania pozemku žalobcov priamo dotknuté, spolu s právom na pohodu a súkromie bývania ako súčasť domu súp.č. XXXX, preto nie je rozhodujúca vzdialenosť schodiska domu žalobcov (21 m), ale od pozemku žalobcov, ktorá je 7 m. Predmetnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko podmienky umiestnenia rodinného domu, jeho odstupové vzdialenosti od hraníc pozemkov a susedných stavieb určuje vyhláška č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu. Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa § 6 ods. 3 cit. vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V zmysle uvedeného, s poukazom na námietku žalobcov je nepochybné, že umiestnenie stavby nie je v rozpore s citovanou vyhláškou, keď ako sami žalobcovia uviedli, že schodisko je od domu žalobcov 21 m a vo vzťahu k zachovania pohody bývania je potrebné dať za pravdu žalovanému, ktorý vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na schodisko sa vchádza z terás rodinného domu, z ktorých bol možný výhľad aj doteraz, funkcia schodiska je požiarna a komunikačná, pričom vzdialenosť rodinného domu žalobcov a rodinného domu stavebníkov minimálne 21 m je podľa názoru žalovaného dostatočne veľká, aby bola zabezpečená pohoda bývania (súkromie) žalobcov, preto prístavbou schodiska nemôžu byť dotknuté práva žalobcov.
26. Žalobcovia namietajú, že prístavba kruhového schodiska zasiahla do práv vlastníkov susedných pozemkov aj verejného záujmu. Predmetnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko žaloba opomenutého účastníka má vždy zásadne konkrétny a individuálny charakter, keďže sa priamo dotýka individuálne určených fyzických alebo právnických osôb, preto údajný zásah do práv vlastníkov susedných pozemkov v predmetnej veci nie je dôvodná, keďže všetci vlastníci susedných pozemkov boli účastníkmi konania o dodatočnom povolení prístavby kruhového schodiska, a žiadne námietky nevzniesli. Pokiaľ ide o zásah do vereného záujmu, takáto námietka v žalobe opomenutého účastníka kde ide o uplatnenie individuálnych práv a záujmov fyzických a právnických osôb, je irelevantná a v konečnom dôsledku nie je ani špecifikovaná.
27. Pokiaľ ide o predloženie znaleckého posudku L.. P. Z. pod č. 079/2018 zo dňa 20.12.2018, ktorého predmetom bolo posúdenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XX kat. úz. W. a to z hľadiska pozemných stavieb, vrátane porovnania projektu a vyhodnotenia stavby (najmä 2. poschodie-sklon a výška strechy-krovu) a vyjadrenie k podlažnosti (či prvé podlažie je v zmysle noriem nadzemné alebo podzemné), tento podľa názoru súdu, s poukazom na predmet posúdenia, nemá vplyv pre posúdenie žaloby opomenutého účastníka vo veci rozhodnutia č. SU-1815/287/2018/X/4/VL zo dňa 07.02.2018, ktorým bola dodatočne povolená prístavba kruhového schodiska k rodinnému domu súp. č. XXXX, na pozemku CKN parc.č. XX/X k.ú. W..
28. Vzhľadom na uvedené, Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP pretože v prípade žalobcov nejde o opomenutého účastníka, pretože žalobcovia nemajú dostatok aktívnej procesnej legitimácie, ako aj pre skutočnosť, že žalobcovia dôvodnosť tvrdení opomenutého účastníka náležite neosvedčili a postupom ako aj napadnutým rozhodnutím žalovaného nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalobcov. Pri rozhodnutí súd vychádzal z komentára k § 179 ods. 7 SSP nakladateľa Wolters Kluwer s.r.o., rok vydania 2016, autorov Ida Hanzelová, Ivan Rumana a Ina Šingliarová „Ak správny súd vyhodnotí, že nejde o opomenutého
účastníka, vo veci koná ako v prípadoch, keď je žaloba podaná neoprávnenou osobou a žalobu odmietne podľa § 98 písm. e) SSP.“
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.