Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-101-2020.pdf
PDF · 117.6 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/101/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. Y. C., W. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa rodičov N. Y., W. XX.XX.XXXX, F. Ť. XXX/XX, XXX XX F., zastúpenej JUDr. Jozefom Stašákom, advokátom so sídlom Andraščíkova 3, Bardejov a Y.. C. C., W. XX.XX.XXXX, F. R. XXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Vierou Mulikovou, advokátkou so sídlom M. V. Miškovského 3, Bardejov, v konaní o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 4P/133/2019-140 zo dňa 22.01.2020 takto
rozhodol:
I. M e n í rozsudok vo výroku o bežnom výživnom tak, že z v y š u j e výživné zo strany otca pre mal. R. Y. C. zo sumy 200.- Eur mesačne na sumu 300.- Eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2019 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/96/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014 vo výroku o výživnom.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zmena rozsahu výživného na mal. R. Y.. O výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/9/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014. Matka sa domáha zmeny výživného dôvodiac to tým, že od poslednej úpravy sa výrazne zmenili pomery maloletého syna, ako aj pomery povinného rodiča.
2. Otec považuje doposiaľ stanovené výživné za primerané pre potreby maloletého syna a je to v jeho možnostiach a schopnostiach. Navrhoval návrh zamietnuť.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd“) rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 4P/133/2019-140 zo dňa 22.01.2020 tak, že:
„M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 3P/96/2012-128 zo dňa 03.04.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/20/2014-168 zo dňa 24.09.2014 tak, že: Otec je p o
v i n n ý prispievať na výživu maloletému R. Y. C., nar. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 250,- Eur počnúc od 01.07.2019 do budúcna, vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci na účet matky maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2019 do 31.01.2020 vo výške 350,- Eur je otec p o v i n n ý uhradiť na účet matky maloletého v lehote do 31.03.2020. Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým R. Y. C., nar. XX.XX.XXXX:
- každý posledný celý víkend v kalendárnom mesiaci od soboty od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. Otec si maloletého vyzdvihne v čase určenom pre začiatok styku s ním v mieste bydliska maloletého, kde ho po uplynutí doby určenej pre styk s ním vráti. Matka je p o v i n n á maloletého R. Y. na styk s otcom riadne pripraviť. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. Y.. Jej mesačný príjem je okolo 700,- Eur netto, iný príjem nemá. Maloletý je zdravý. Matka vyšpecifikovala mesačné náklady na maloletého: strava v škole 22,- Eur, telefonovanie 66,- Eur (v čom sú náklady na telefonovanie matky, maloletého a mesačná splátka za mobilný telefón), školský klub 14,- Eur, oblečenie a obuv 25,- Eur (300,- Eur ročne), súkromná jazyková škola 40,- Eur (120,- Eur na 3 mesiace), základná umelecká škola (bicie) 10,- Eur (60,- Eur na 6 mesiacov), 80,- Eur ročne na školské pomôcky. Matka platí mesačne na bývanie 250,- Eur, spláca hypotéku vo výške 200,- Eur, mesačné náklady na stravu pre ňu a maloletého predstavujú 200,- Eur. Otec sa so synom stretáva a kupuje mu darčeky. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Pribudla mu v roku 2014 ďalšia vyživovacia povinnosť, na syna C. prispieva sumou 180,- Eur mesačne. Otec je spoluvlastníkom bytu, v ktorom býva, s 1 spoluvlastníckym podielom. Jeho mesačný príjem predstavuje okolo 2.000,- Eur. Mesačné náklady otec vyšpecifikoval na 220,- Eur strava v domácnosti a 80,- Eur strava v práci, 80,- Eur oblečenie a obuv, 30,- Eur hygiena, 21,- Eur mobilný telefón, 17,51 Eur internet a televízia, 80,- Eur lieky, 50,- Eur fyzioterapia, 45,- Eur telocvičňa, 100,- Eur voľno časové aktivity so synom, čistiace prostriedky 10,- Eur, okolo 240,- Eur náklady na bývanie, 11,25 Eur životné poistenie, 250 Eur pohonné hmoty, ročné náklady: poistenie domácnosti a stavby 27,- Eur, poplatok za komunálny odpad 27,- Eur, daň z nehnuteľnosti 24,- Eur, poistenie motorového vozidla (za dve motorové vozidlá) 227,- Eur, údržba motorového vozidla 150,- Eur, členské príspevky pre L. 18,- Eur, príprava na atestáciu 300,- Eur, stomatológ 60,- Eur.
5. Prijal názor, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný a to čiastočne vo výške 250,- Eur mesačne. Konštatoval, že náklady na výživu maloletého sa podstatne zvýšili, pretože od posledného rozhodnutia uplynula doba 5 rokov. Znášať potreby navýšenia musí viac otec, keďže sa o dieťa osobne nestará. Výživné určené v roku 2014 bolo podľa názoru súdu vysoké najmä s ohľadom na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov a neexistenciu mimoriadnych okolnosti. Dlh na výživnom umožnil otcovi zaplatiť do 31.03.2020.
6. Súd stanovil podmienky pre stretávanie otca s maloletým synom.
7. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.§ 24, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniu
9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výroku o povinnosti platiť zvýšené výživné a výroku o dlžnom výživnom. Nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím v tejto časti. Má za to, že súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.f/ C.s.p. Zvýšenie výživného nezodpovedá oprávneným potrebám maloletého dieťaťa. Výdavky spolu na maloleté dieťa tak ako ich stanovila matka sú vo výške 286,60 Eur, a teda ak prispieva v súčasnosti otec sumou 200,- Eur, predstavuje to 75 % výdavkov výhradne na syna, ktoré plní on. Podstatné relevantné v pozitívnom smere je to, že matka v čase pôvodného rozhodovania dosahovala nižší príjem než je v čase súčasného rozhodovania. Podľa odvolateľa matka zmenou zamestnania si znížila príjem a treba skúmať jej potenciálne možnosti. Súd neprihliadol na to, že spláca dlžné výživné vo
vzťahu k ďalšiemu synovi C. a nesprávne vníma, že predmetnú platbu nemožno považovať za povinnú mesačnú platbu, ide naopak o podstatný jeho výdavok. Nezohľadnil jeho zhoršený zdravotný stav, ktorý mu komplikuje pracovné aktivity, keďže dochádza k jeho práceneschopnostiam. Pre určenie výživného je dôležité pravidlo rovnakej životnej úrovne, naozaj nie sú reálne zvýšené potreby na X-ročné dieťa, aby dostávalo výživné 300,- Eur mesačne, to znamená, že by vykazovalo potrebu 600,- Eur mesačne. Navrhuje v napadnutej časti rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka s návrhom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie a vyhoveniu jej návrhu v celom rozsahu. Zároveň žiada dlžné výživné, aby bol otec povinný zaplatiť v lehote 15 dní. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne rozhodol vo veci. Súd nezohľadnil záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v každých konaniach starostlivosti súdu najdôležitejší. Súd je povinný pri určení výživného prihliadnuť na schopnosti, možnosti povinného rodiča maloletého dieťaťa a dieťa sa musí podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Otec dieťaťa má XX rokov, vzhľadom na prax odbornej chirurgie je mu známe, že je nevyhnutné, že musí vykonať druhú atestáciu, čo už dlhšie odkladá. Sám súhlasil so zvýšením výživného na syna na 300,- Eur počnúc prvým dňom v mesiaci potom čo vykoná špecializačnú skúšku. Mesačný príjem otca je vyšší, pretože pozostáva aj zo mzdy za sústavnú pohotovostnú službu, čo je 500,- až 800,- Eur mesačne a odhadom je jeho mesačná mzda minimálne 2.400,- až 2.500,- Eur, nepriznal svoje majetkové pomery, peniaze neinvestuje, nepreukázal stav na účtoch. Vzhľadom na výživné, ktoré posiela, otec sa snaží náklady syna znižovať, zďaleka to nezabezpečuje jeho potreby, jeho životné náklady a vôbec nie životnú úroveň otca.
11. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá uviedla, že otec plní výživné vo výške 250,- Eur mesačne od doručenia rozsudku. Má za to, že akceptuje danú výšku výživného. Trvá na podanom odvolaní.
12. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec. Vykonanie atestácie nie je nevyhnutnou podmienkou vykonávania odbornej práce. Povolanie lekára zahŕňa veľké množstvo špecializácií. Matka pre svoje vzdelanie neurobila vôbec nič. Od poslednej úpravy pomerov prešiel značný čas, avšak matka od roku 2014 až do roku 2018 hospodárila so značnou sumou dlžného výživného a mohla si vytvoriť úspory.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm.d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku vo výroku o zmene rozsahu výživného podľa ustanovenia § 388 C.s.p. a v prevyšujúcej napadnutej časti pre jeho zrušenie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.
14. Odvolateľka - matka nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie za nedostatočne zdôvodnené, závery súdu o stanovení výšky nie sú správne a nezodpovedajú reálnym možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého syna. Odvolateľ - otec nesúhlasí so zvýšením výživného, má za to, že nenastali na strane oprávneného zvýšené náklady natoľko, aby doposiaľ plnené výživné nepostačilo na uspokojenie potrieb maloletého s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane povinnej matky.
15. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolateľov a po vyhodnotení skutočného stavu veci odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu veci možno konštatovať, že zvýšenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého R. Y., otázna však naďalej ostáva výška primeraného výživného, ktorá by rovnako zodpovedala možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča, prihliadnuc na kritéria osobnej starostlivosti matky a stanovenia jej rozsahu výživného.
16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o výške zvýšeného výživného odôvodnil zvýšenými potrebami maloletého dieťaťa, možnosťami a schopnosťami povinného otca. Pri pomeroch otca, jeho príjmov konštatuje príjem mesačný vo výške cca 2000,- Eur. Konštatuje schopnosť otca dosahovať príjem na zabezpečenie potrieb maloletého syna.
17. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 C.s.p. i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). C.s.p. v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
19. Maloletý R. Y. je stále osobou oprávnenou z výživného a je odkázaný na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletému dieťaťu je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy dieťa žije v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd k stanoveniu konkrétnej výšky výživného pristupuje len v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávneného dieťaťa - ak nežijú rodičia spolu, došlo k rozpadu ich rodiny, prípadne k rozvodu manželstva a prípadne pokiaľ niektorý z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Zmyslom je teda zabezpečiť dieťaťu porovnateľné podmienky s tými, aké by malo keby rodičia žili spolu a riadne sa o dieťa starali (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV.ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).
20. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa a pod. Na strane povinného rodiča ide o zmenu jeho majetkových pomerov príjmov.
21. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného v časti týkajúcej sa výživného pre mal. R. Y. v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine z hľadiska zmeny pomerov na strane dieťaťa, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodoval v súlade s ust. § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie učinil odvolací súd do určitej miery odlišný skutkový záver ohľadne príjmov otca a vyhodnotenia jeho životnej úrovne, čo má dopad na stanovenie iného rozsahu výživného, než ho stanovil súd prvej inštancie. Svoje závery argumentuje nasledovnými dôvodmi.
22. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú nasledujúce závery. Rodičia mal. R. Y. nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť zabezpečuje matka. Otec doposiaľ prispieval na výživu syna sumou 200,- Eur mesačne, posledná úprava výživného bola vykonaná v konaní pred Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 3P/96/2012. Matka má vyživovaciu povinnosť iba k synovi, otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, k maloletému C., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Matka považuje náklady na výživu maloletého dieťaťa mesačne minimálne vo výške cca 270,- Eur za výdaje, ktoré sú nevyhnutné a potrebné. Uvádza, že ide o výdaje, ktoré sú základné; ide o výdaje, ktoré súvisia so školskými potrebami, pomôckami maloletého, poplatkami za plávanie, štúdiom anglického jazyka, náklady na mobilný telefón, náklady na ošatenie a obuv. Maloletý je žiakom A.koly, žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá uhrádza všetky plnenia súvisiace s bývaním, chodom domácnosti.
23. Matka je zamestnaná, pracovala na pozícií učiteľky v Y. škole v Q., dosahovala príjem vo výške cca 750,- Eur mesačne, v súčasnosti pracuje a je zamestnaná na Y. F., kde jej zárobok je vo výške 665,20
Eur. Z lustrácie vykonanej v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že do 31.08.2019 pracovala matka na I. Q. a od 01.09.2019 sa stala zamestnancom Y. F.. Vychádzajúc z údajov v registri sociálnej poisťovni bol príjem matky v roku 2019 v hrubom vyjadrení 11.745,- Eur, pri 13,4 % zákonných odvodoch a 19 % dani z príjmu jej priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 690,- Eur (689,725) a v kalendárnom roku 2020 jej hrubý príjem bol 11.711,23 Eur, pri odvodovej povinnosti a 19 % daňovom zaťažení, celkový čistý príjem bol 8.214,96 Eur a priemerný jej mesačný príjem vo výške 684,58 Eur.
24. U otca súd prvej inštancie zistil, že pracoval ako lekár v O. a následne ako lekár v P. Z lustrácie vykonanej odvolacím súdom v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že otec bol zamestnancom od 05.12.2011 do 30.07.2019 nemocnice O., v tejto nemocnici pracoval aj na základe Dohody o vykonaní práce a mal nepravidelný príjem v období od 03.08.2019 do 04.08.2019, od 06.09.2019 do 30.09.2019, od 19.10. 2019 do 31.12.2019, od 01.01. 2020 do 31.12.2020, ďalej mal nepravidelný príjem na základe Dohody o vykonaní práce v roku 2019 za obdobie od 05.03.2019 do 08.03.2019 zo N. Od 01.08.2019 sa stal zamestnancom Y.
25. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí sa dôsledne nevyrovnal s otázkou porovnania pôvodného príjmu otca s novým príjmom, ktorý dosahuje v súčasnosti. Konštatuje iba, že jeho príjem je cca 2.000,- Eur mesačne a tento príjem dovoľuje otcovi platiť zvýšené výživné vo výške 250,- Eur mesačne. Pokiaľ sa porovnajú pomery na strane otca, tak v pôvodnom konaní o určení výživného príjem otca bol od 1.300,- do 1.550,- Eur mesačne netto s tým, že vlastnil hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Pracoval ako lekár v W. Vychádzajúc z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne otec v roku 2019 bol nielen zamestnancom v riadnom pomere, ale mal aj príjem z dohôd o vykonaní práce. Jeho hrubý príjem z príjmu z pracovnoprávneho pomeru za obdobie kalendárneho roka 2019 bol vo výške 41.677,71 Eur a z Dohôd o vykonaní práce vo výške 3.998,- Eur a 657,- Eur, celkový jeho príjem v kalendárnom roku 2019 tak predstavoval sumu 42.334,71 Eur. Z príjmu 40.677,71 Eur predstavovala odvodová povinnosť 5.584,81 Eur (13,4 %) a z nepravidelného príjmu 45,99 Eur (7 %). Priemerný príjem otca za 12 mesiacov kalendárneho roka 2019 predstavoval 29.703,32 Eur a jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 2.475,- Eur. V kalendárnom roku 2020 príjem z pracovného pomeru dosiahol otec vo výške 52.372,76 Eur a z Dohody o vykonaní práce mal pravidelný príjem vo výške 5.281,- Eur, spolu jeho príjem predstavoval v hrubom vyjadrení 57.653,76 Eur, odvodová povinnosť predstavovala 7.725,60 Eur, po odpočítaní 19 % dane a čiastočnej 25 % dane spolu vo výške 10.520,24 Eur, predstavoval jeho príjem za 12 mesiacov roka 2020 sumu 39.675,92 Eur a priemerný mesačný čistý príjem predstavoval sumu 3.306 Eur. Vzhľadom na dané zistenia, tak pri prieskume zárobkových možností odvolací súd považuje príjem otca z jeho závislej činnosti za príjem, ktorý dosahoval v kalendárnom roku 2019 vo výške 2.475,28 Eur mesačne a v roku 2020 vo výške 3.306,33 Eur mesačne.
26. Majetkové pomery povinného rodiča boli súdom prvej inštancie zistené. Pri komplexnom posúdení pomerov otca prihliadol na to, že otec žije v spoločnej domácnosti s matkou a na uspokojovaní potrieb súvisiacich s bývaním sa podieľa v určitej miere.
27. Na strane maloletého R. Y. súd správne konštatoval zvýšené potreby oproti stavu pôvodného rozhodovania. Nie je možné konštatovať, aby matka uplatňovala neštandardné výdaje. Vzhľadom na vek maloletého, matka uplatňuje v špecifikácii skôr základné výdaje, ktoré súvisia s bežným uspokojovaním jeho potrieb, ako je stravné, ošatenie, obuv. Treba tam zahrnúť aj náklady na čistiace prostriedky, drogériu, kozmetiku, náklady na prípadne poistné, ďalej náklady, ktoré súvisia s jeho zdravotným stavom, na jeho zdravotnú starostlivosť. Zahŕňajú sa medzi oprávnené aj náklady na voľnočasové aktivity maloletého, aktivity súvisiace s jeho vzdelaním a s uspokojovaním potrieb, ako je návšteva inštitútu cudzích jazykov, náklady, ktoré súvisia so školskými výletmi, zakupovaním kníh potrebných pre vyučovanie maloletého, ale aj pre jeho všeobecné vzdelanie. Medzi náklady, ktoré predstavujú oprávnené náklady, je treba zarátať aj polovicu nákladov súvisiacich s bývaním maloletého, náklady na platenie služieb spojených s užívaním bytu vrátane domovej dane, poplatkov za komunálny odpad. Je spravodlivé, že na maloletého pripadá pomerná suma týchto nákladov súvisiacich s bývaním, chodom domácnosti. Medzi potreby dieťaťa patria aj náklady, ktoré sú sporadické, ako napríklad nákup spoločenských hier, mobilný telefón, knihy, hračky.
28. Predmetom vyživovacej povinnosti je plnenie výživného. Pojem výživné nie je definovaný v Zákone o rodine alebo v inom právnom predpise úplne. Možno však vyvodiť, že ide o majetkové plnenie, ktoré
poskytuje osoba povinná osobe oprávnenej za účelom zabezpečenia úhrady ich životných potrieb. Nejde teda len o zabezpečenie výživy vo vlastnom slova zmysle, ale o zabezpečenie všetkých nákladov oprávnenej osoby v materiálnej i nemateriálnej sfére v rozsahu, ktorý je stanovený Zákonom o rodine pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Výživné je teda označované ako výživné v užšom slova zmysle a v širšom význame sa rozumie ako označenie celého inštitútu rodinného práva, teda označenie pre súhrn práv a povinnosti. Súčasťou tohto právneho vzťahu je potom povinnej osoby plniť vyživovaciu povinnosť a tomu korešponduje nárok na výživné osoby oprávnenej.
29. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme.
30. Na strane maloletého R. Y., ako už bolo konštatované, nejde o nadpriemerné potreby, má svoje základné potreby, príjmy jeho rodičov sú schopné pokryť náklady, ktoré maloletý potrebuje. Odvolací súd nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, jeho hodnotením, že pôvodne určené výživné vo výške 200,- Eur bolo veľmi vysoké a neexistovali nejaké mimoriadne okolnosti (str. 5 rozhodnutia súdu). Je potrebné rešpektovať pôvodné rozhodnutie súdu o určení výživného pre maloletého Y., ktoré zohľadňovalo schopnosti a možnosti oboch rodičov, jeho potreby a samozrejme životnú úroveň oboch rodičov. Dieťa má právo okrem uspokojovania základných biologických, fyziologických potrieb, potrieb vzdelania, potrieb osobného rozvoja a ich naplnenia uspokojovať svoje určité životné potreby vo vzťahu k životnej úrovni, ktorá odzrkadľuje aj mieru schopnosti jeho povinných rodičov.
31. V prejednávanej veci po zistení príjmov otca tak za dôležitý aspekt považuje odvolací súd to, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Ide o spojené nádoby vo vzťahu k maloletému dieťaťu, kedy dieťa a rodič budú mať porovnateľnú životnú úroveň za súčasného rešpektovanie výchovy dieťaťa vzhľadom na vzťah k financiám, ako aj k správnemu vedeniu dieťaťa vo vzťahu k tomu povinnému rodičovi, ktorý má vyššiu úroveň a zabezpečuje potreby dieťaťa vo zvýšenej miere. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa. Vyššie popísané zistenia svedčia o závere, že príjmové i majetkové pomery otca a ich úroveň sú dôvodom pre uspokojovanie nielen základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb syna, ktoré sú závislé na celkovej životnej úrovni otca ako povinného rodiča a jeho majetkových pomeroch.
32. Pri určovaní výšky výživného vzal odvolací súd na zreteľ aj mieru osobnej starostlivosti o maloletého syna, ktorá je nepomerne rozdielna na strane matky a otca, a v percentuálnom vyjadrení ide na strane matky takmer o 90 % starostlivosť o maloletého s prihliadnutím na vek maloletého a doposiaľ realizovaný styk otca s dieťaťom. Neobstojí tak námietka otca, ktorý poukazuje na to, že matka by sa mala podieľať rovnakou mierou na plnení potrieb maloletého.
33. Otec v odvolaní namieta, že potreby syna sú špecifikované takmer vo výške 270,- Eur. Pri platení polovice nákladov a zo strany otca a matky by potreby dieťaťa boli až vo výške takmer 600,- Eur. Išlo by o neprimerane vysoké potreby. Opätovne je potrebné zdôrazniť, že v špecifikácii výdajov sa nezahrnuli náklady matky, ich pomer, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami, na ktorých by sa maloleté dieťa malo podieľať rovnako, nie sú tam vyčíslené žiadne náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá bežne, aj keď je maloleté dieťa zdravé, náklady s kozmetikou, drogériou a iné náklady, ktoré sú sporadické. Výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, náklady zdravotnej starostlivosti, tieto náklady sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.
34. Vzhľadom na zistené príjmy otca v čase rozhodnom pre určenie výživného je možné konštatovať, že otec v dobe na výživu mal. syna neprispieval čiastkou, ktorá postačovala k uspokojovaniu jeho aktuálnych potrieb v dostatočnej miere. Odvolací súd reflektuje rozdielnosť príjmov rodičov, ich majetkové pomery, už zmienenú osobnú starostlivosť matky. S prihliadnutím na podiel matky na výžive syna, na dosahovaný príjem otca, jeho celkovú životnú úroveň pri komparácii oprávnených výdajov maloletého ako žiaka základnej školy, považuje odvolací súd bežné výživné v rozsahu 300,- Eur za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám. Táto suma predstavuje z čistého príjmu otca v roku 2019 iba 12 % a v roku 2020 len 9 % z jeho čistého príjmu. Rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť od stanoveného dátumu, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci.
35. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, vzhľadom na vyššie opísané kritéria prijal záver o existencii dôvodnej zmeny na strane oprávneného od 01.07.2019.
36. Pokiaľ ide o námietky odvolateľky, teda matky, že otcov potencionálny príjem je vyšší, respektíve by mohol otec potencionálne dosahovať vyšší príjem, nie sú dôvodné. Otec vzhľadom na svoje vzdelanie, schopnosti a možnosti dosahuje dostatočný príjem na plnenie výživného vo vzťahu k svojmu maloletému synovi, pracuje jednak v pracovnom pomere, ako aj na základe dohôd o vykonaní práci ,čím zlepšuje svoje príjmové možnosti. Snahu otca dosahovať príjem a dosahovať určitú životnú úroveň považuje odvolací súd za dostatočnú. Schopnosti rodiča sú všeobecným kritériom individuálnych predpokladov vzhľadom na jeho intelekt, vzdelanie, prax, pracovné návyky a nie je možné vôbec konštatovať, aby povinný rodič v prejednávanej veci nevyužíval dostatočne svoje schopnosti.
37. Pokiaľ ide o výhrady otca k pomerom matky a že je potrebné skúmať potencionálne príjmy matky, nie je možné konštatovať, aby sa vzdala matka výhodnejšieho zamestnania. Ďalej poukazuje otec na to, že má zhoršený zdravotný stav a súd na to neprihliadol. Odvolací súd sa riadil príjmami otca, jeho schopnosťami a možnosťami.
38. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd tak dospel v porovnaní so súdom prvej inštancie k čiastočne odlišným právnym i skutkovým záverom a podľa ustanovenia § 388 napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa bežného výživného zmenil /výrok I./.
39. Vo vzťahu k výške dlžného výživného, vzhľadom na zmenu napadnutého výroku o výške výživného, nepovažuje doposiaľ zistený skutočný stav veci za dostatočný, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1, 2 C.s.p.).
40. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie zistiť skutočne plnené výživné zo strany otca v rozhodnom období pre spoľahlivé zistenie jeho výšky. Nanovo tak rozhodne o výške dlžného výživného so stanovením doby jeho splatenia aplikujúc ustanovenie § 232 C.s.p. Nanovo rozhodne aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania.
41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).