Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8P-108-2020.pdf
PDF · 83.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/108/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti U. B., nar. XX. XX. XXXX a X. B., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom L.. K. W., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu E., detí rodičov: matky W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. F., Y. XX, t. č. Ú. G., O. Š. M. X, XXX XX G. a neuvedeného otca, v konaní o návrhu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, XXX XX E., o nariadenie ústavnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožńava n a r i a ď u j e nad maloletými deťmi - U. B., nar. XX. X. XXXX a X. B., nar. XX. X. XXXX ústavnú starostlivosť, ktorú budú vykonávať v zariadení Y. O.. D.. N. P. D. E. M., B. XX, M..
II. Súd matku maloletých deti W. B., nar. 19. 2. 1984 z a v ä z u j e vyživovacou povinnosťou v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté deti vopred, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, na účet zariadenia, v ktorom bude vykonávaná ústavná starostlivosť t. j. Y. n. o. M., B. XX, M. a každého ďalšieho zariadenia, v ktorom budú deti vykonávať ústavnú starostlivosť.
III. Týmto sa r u š í neodkladné opatrenie sp. zn. 7P/256/2018 - 25 zo dňa 31. 10. 2018.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E. svojim návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 12. 2020 žiadal, aby súd nad maloletými deťmi U. B. a X. B. nariadil ústavnú starostlivosť, ktorú budú naďalej vykonávať v zariadení Y., Centrum pre obnovu rodiny M. a zároveň, aby súd zaviazal matku k vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom.
2. Písomné podanie odôvodnil tým, že maloleté deti U. B. a X. B. pochádzajú z mimomanželského vzťahu W. B. a neuvedeného otca. Uznesením Okresný súd Rožňava sp. zn. 7P/256/2018 - 25 zo dňa 31. 10. 2018 neodkladným opatrením dočasne zveril maloleté deti do ústavnej starostlivosti zariadenia Y., Centrum pre obnovu rodiny M. z dôvodu, že maloleté deti boli opakovane hospitalizované z dôvodu hrubého zanedbávania ich potrieb a neprospievania, teda nepriberania na váhe na Detskom oddelení O.. F.. V. v E.. Momentálne sú deti naďalej umiestnené v zariadení Y., kde v súčasnosti starostlivosť o ne zabezpečuje profesionálna matka. Ich psychický, fyzický a sociálny vývin maloletých deti prebieha pomalšie v porovnaní s ich fyzickým vekom, u maloletej Vanesy najmä v oblasti rečových schopností a u maloletého Matúša vo všetkých oblastiach. Posledným sociálnym šetrením v rodine matky maloletých detí bolo zistené, že bytové podmienky sú naďalej nezmenené tak ako v čase
rozhodovania o neodkladnom opatrení a matka je toho času umiestnená vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
3. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
4. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
5. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok
7. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
8. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
9. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
10. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - rodnými listami maloletých detí, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, správou Sociálnej poisťovne Rožňava, Obecného úradu Nižná Slaná, správou o vývine detí zariadenia Dorka, Centrum pre obnovu rodiny Košice, správou Obce Bôrka, pripojeným spisom tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 7P/256/2018, neodkladným opatrením zo dňa 31. 10. 2018, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré tvoria spis.
16. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava zo dňa 18. 01. 2021 je zrejmé, že Eva Horvátová nie je poberateľkou dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
17. Zo správy zariadenia Y., Centrum pre obnovu rodiny M. zo dňa 21. 01. 2021 je zrejmé, že psychický, fyzický a sociálny vývin u maloletej X. B. prebieha pomalšie v porovnaní s jej fyzickým vekom, najmä v oblasti rečových schopností a naďalej je potrebné podnecovať a rozvíjať oblasť samoobslužných činností a u maloletého U. B. taktiež jeho psychický, fyzický a sociálny vývin prebieha pomalšie v porovnaní s jeho fyzickým vekom vo všetkých oblastiach.
18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E. je zrejmé, že W. B. je poberateľkou rodičovského príspevku od októbra 2019 vo výške 275,90 Eur, poberateľkou prídavkov na dieťa od októbra 2014 vo výške 153,- Eur a peňažného príspevku na opatrovanie od februára 2019 vo výške 576,74 Eur.
19. Uznesením Okresný súd Rožňava sp. zn. 7P/256/2018 - 25 zo dňa 31. 10. 2018 neodkladným opatrením nariadil nad maloletými deťmi U.D. B. a X. B. dočasnú ústavnú starostlivosť v zariadení Y., Centrum pre obnovu rodiny M. z dôvodu, že matka maloletých detí hrubým spôsobom zanedbávala starostlivosť o maloleté deti a v dôsledku toho boli deti od narodenia trikrát hospitalizované v nemocnici pre závažné zdravotné problémy a zakaždým boli prijaté v zanedbanom stave.
20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a zistenia vyššie uvedeného skutkového stavu súd konštatuje, že bude čo v najlepšom v záujme maloletých detí X. B. a U. B., aby naďalej zotrvali v ústavnej starostlivosti, ktorú budú naďalej vykonávať v zariadení Y., Centrum pre obnovu rodiny M., kde sú zabezpečované ich všetky potreby a ktorá v plnej miere plní svoj účel. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že psychický, fyzický a sociálny vývin u maloletých detí toho času prebieha pomalšie v porovnaní s ich fyzickým vekom, u maloletej X. najmä v oblasti rečových schopností a u maloletého U. vo všetkých oblastiach. Matka maloletých detí v súčasnosti nemá vytvorené vhodné podmienky pre návrat maloletých detí do prirodzeného prostredia, ktoré si vyžadujú zvýšenú starostlivosť a spoluprácu s lekármi, keďže sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti I. a III. tohto rozsudku.
21. Zároveň súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť rodičov - matky k maloletým deťom nezanikla v dôsledku nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi, a preto bol súd povinný rozhodnúť aj o rozsahu jej vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že matka maloletých detí je poberateľkou rodičovského príspevku od októbra 2019 vo výške 275,90 Eur, poberateľkou prídavkov na dieťa od októbra 2014 vo výške 153,- Eur a peňažného príspevku na opatrovanie od februára 2019 vo výške 576,74 Eur, avšak toho času je vo výkone trestu odňatia slobody, kde má možnosť požiadať o zaradenie do výkonu práce. S poukazom na uvedené, súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletých detí U. B. a X. B. mesačne v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na obe nezaopatrené, neplnoleté deti, určené Zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.
22. Platobné miesto platenia výživného bolo určené na účet zariadenia, v ktorom bude vykonávaná ústavná starostlivosť maloletých detí, t.j. zariadenie Y., Centrum pre obnovu rodiny M. a deň zročnosti bol určený vždy do 15. dňa mesiaci vopred. Výživné bolo určené počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).