Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29C-44-2020.pdf
PDF · 95.3 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/44/2020
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, sudkyňou JUDr. Ing. Mariannou Kertésovou, v spore žalobkyne: W., proti žalovanému: L., o nariadenie neodkladného opatrenie, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného Okresnému súdu Michalovce dňa 30.12.2020 domáhala, aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menej ako 10 metrov. Zároveň aby zakázal žalovanému, aby sa približoval k miestu trvalého bydliska žalobkyne na adrese VR. číslo listu žalobkyne XXXX, a to na vzdialenosť menej ako 10 metrov od jej obydlia a tiež na priľahlých častiach domu a na chodníkoch pred domom. Taktiež, aby súd uložil povinnosť žalovanému , že sa smie priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov len počas úkonov trestného konania , priestupkového konania alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný , a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch a aby súd priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.
2. Návrh na neodkladné opatrenie odôvodnila tým, že so žalovaným sa zoznámila počas toho, ako dcéru odprevádzala do školy a tam sa každý deň stretávali na chodbe, až kým ju žalovaný neoslovil. Postupne boli ich stretnutia viac osobnejšie. V tom čase žila s manželom oddelene a zvažovali aj rozvod. Žalovaný bol zo začiatku zdvorilý a jeho prítomnosť jej imponovala, veľa spolu komunikovali a trávili pomerne dosť času. Domnievala sa, že žalovaný je presne ten typ, ktorý jej vo všetkom rozumie a tiež sa mylne domnievala, že žalovaný je človek, s ktorým by po rozvode s manželom plánovala budúcnosť. Približne od apríla 2016 do apríla 2018 mala so žalovaným mimomanželský vzťah. Zo začiatku to bolo relatívne v poriadku, stretávali sa vo voľnom čase a všetko nasvedčovalo tomu, že ich čaká spoločná budúcnosť. So žalovaným s apočas ich vzťahu opakovane schádzali a rozchádzali. Keď žalovaný odišiel za prácou do zahraničia približne v marci 2018, tak sa definitívne rozhodla, že vzťah chce ukončiť. Žalovaný vôbec nebral do úvahy, že rozchod je definitívny a tiež to, že ich vzťah chce ukončiť. Žalovaný ju telefonicky kontaktoval počas jeho pobytu v zahraničí a spomenul aj to, že skočí pod nákladné auto apod. Neskôr sa od jeho kolegov z práce dozvedela, že skočil z výletnej lode, keďže pracoval v zahraničí. Celá táto situácia už bola neúnosná, a tak som bola v kontakte aj s celou rodinou zo strany žalovaného, ktorí trvali na tom, že žalovaný sa musí vrátiť späť na Slovensko a vyhľadať odbornú pomoc. Žalovaný bol po príchode na Slovensko hospitalizovaný na Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, pričom aj počas hospitalizácie vyskočil z pavilóna a utiekol za ňou, pričom neskôr sa sám policajtom prihovoril, že utiekol, ab si vyriešil svoje veci. Následne bol policajnou hliadkou prevezený späť do nemocnice. Dôležitou skutočnosťou je fakt, že kvôli nemu prišla žalobkyňa o prácu, nakoľko jej počas pracovnej doby svojim konaním hrubo narúšal pracovnú disciplínu, a to tak, že počas dňa za ňou chodil do práce a
nerešpektoval jej pracovné povinnosti. Žalovaný ju často vyčkával pred jej prácou , veľakrát mala z neho strach, pretože chodil v podnapitom stave a nikdy nevedela, čo môže od neho čakať. Všetky tieto udalosti mali za následok to, že o prácu aj prišla, keďže to už bolo zo strany zamestnávateľa neakceptovateľné. Žalovaný účelovo kontaktoval jej kolegov, manžela, priateľov, známych, ale aj celú rodinu so zámerom, že sa s ňou nevie skontaktovať, má o ňu strach a podobne. Uvádza, že od ich rozchodu až po súčasnosť ju žalovaný konktaktuje z rôznych čísel od rôznych mobilných operátorov či ľudí, a to s rôznym obsahom, čo sa týka sms správ na ktoré vôbec a žiadnym spôsobom nereaguje, ide o viac ako 40 kontaktov, ktoré má zablokované. Proti žalovanému bola podaná aj obžalobca dňa 29.10.2018, nakoľko bol odôvodnený záver, že mal spáchať trestný čin nebezpečného prenasledovania v zmysle § 360 ods. 1 písm. b, c, e. Dôkazy súdu predkladá ako dôkaz. Žalovaný nemá žiadne zábrany, neustále vyhľadáva jej fyzickú blízkosť, nerešpektuje je právo na súkromie, vyhľadával ju aj pred rodinným domom v obci Vinné č. 136 okres Michalovce a rovnako aj na pozemkoch tohto rodinného domu, chodníkoch pred domom a tiež na jeho priľahlých častiach. Celková situácia je neznesiteľná, žalovaný neprenasleduje len ju, ale aj ostatných členov rodiny. Žalobkyňa má dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, a to nielen o seba, ale aj o svoju rodinu. Je presvedčená o tom, že žalovaný je schopný všetkého a nevie, čo môže od neho čakať.
3. Žalobkyňa ďalej dôvodí tým, že po zvážení všetkých faktov táto situácia veľmi vážne ovplyvňuje celú rodinu a má nepriaznivý vplyv na jej zdravotný stav a tiež na duševné zdravie a psychický vývoj jej maloletých dcér. Má za to, že v tomto prípade je osvedčená existencia dôvodnej obavy, že odporca bude aj naďalej vo vzťahu k nej pokračovať v násilnom konaní. Nariadením neodkladného opatrenia by sa tak eliminoval kontakt žalovaného ako osoby, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia vo vzťahu k jej osobe, teda k navrhovateľke a takýmto spôsobom by sa zamedzilo nadchádzajúcim možným útokom zo strany žalovaného voči žalobkyni. Záverom uvádza, že ide o psychické a emocionálne týranie, vyhrážanie, deprimovanie, ponižovanie a v neposlednom rade aj prenasledovanie. Už viac ako dva a pol roka má z neho strach a bojí sa, nakoľko ju všade prenasleduje a vyhľadáva. Má za to, že ide o dlhodobé prenasledovanie z jeho strany. Toto jeho konanie ovplyvňuje jej obvyklý spôsob života, narúša jej psychickú a fyzickú integritu, pričom závažne poškodzuje rozvoj osobnosti.
4. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou , konkrétne potvrdením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach o podaní trestného oznámenia na žalovaného zo dňa 21.12.2020 (č.l. 6) , uznesenie 4T/128/2018-207 zo dňa 15.3.2019 Okresného súdu Michalovce o postúpení veci obvineného žalovaného Okresnému úradu Michalovce, obžaloba obvineného L. (č.l. 9).
5. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva policajného zboru v Michalovciach zo dňa 21.12.2020 súd zistil skutočnosť, že pani W. podala osobne trestné oznámenie vo veci podozrenia z trestného činu nebezpečné prenasledovanie podľa § 360a Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť L.
6. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce 4T/128/2018-207 zo dňa 15.3.2019 súd overil skutočnosť, že vec obvineného L. pre prečin nebezpečného prenasledovania bola postúpená Okresnému úradu Michalovce , pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný úrad Michalovce prejednať ako priestupok. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že konanie obvineného v danom prípade nenapĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu, ale len priestupku. Ďalej súd zistil, že z výsluchu poškodenej W.j v prípravnom konaní vyplýva, že dňa 7.5.2018 pri telefonickom rozhovore s obvineným mu povedala, že chce ukončiť ich vzťah a následne jej začal posielať sms správy s tým, že chcel vysvetliť situáciu ohľadne ich vzťahu a aby sa k nemu vrátila, pričom s obvineným aj niekoľkokrát telefonovala. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že obvinený v čase od 7.5. do 20.6.2018 napísal poškodenej 2 listy, 1 lístok, pričom ju kontaktoval aj počas 18 dní emailovou poštou, resp. prostredníctvom sms a bol pri jej rodinnom dome. Súd ďalej dôvodil tým, že v tomto konkrétnom prípade nedošlo zo strany obvineného k naplneniu ani základného prvotného znaku naplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu, a to dlhodobosti.
7. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenia.
8. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
9. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby : e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
13. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 332 ods. 2 C.s.p., neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
15. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
17. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
18. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
19. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola podaná v lehote.
20. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
21. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. „Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená
existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti); či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha ( princíp efektívnosti); či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav; či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením“. (Števček, a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 1092 s.).
22.V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. V zmysle tohto citovaného zákonného ustanovenia ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom preukázať.
23. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p., je na jednej strane požiadavka urgentnej, odklad neznesúcej (z toho názov „neodkladné opatrenie“) potreby regulovať naštrbené vzťahy medzi stranami a jednako požiadavka aktuálneho trvania narušenia týchto vzťahov v čase vydania neodkladného opatrenia, keďže v podľa § 329 ods. 2 C.s.p, je pre jeho vydanie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia o neodkladnom opatrení súdom prvej inštancie.
24. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
25. Čo sa týka návrhu žalobkyne ohľadne zákazu priblíženia , toto súd nepovažuje za dostatočne osvedčené . Súdu v tejto časti nebol predložený ani označený žiaden dôkaz náležite preukazujúci a potvrdzujúci tvrdenia žalobkyne. Nebolo teda podľa úvahy súdu osvedčené, že konanie žalovaného je takej intenzity, ktorá ohrozuje duševnú alebo telesnú integritu žalobkyne. Údaje, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom návrhu neosvedčila dostatočným spôsobom a tieto ostali len v polohe jej tvrdení. Neprodukovala žiaden dôkaz , z ktorého by bolo súdu zrejmé, že žalovaný sa voči nej správa spôsobom, ktorý v návrhu opísala, nepripojila žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že utrpela nejakú psychickú či fyzickú ujmu. Nepripojila čestné prehlásenia svedkov alebo obdobné doklady , z ktorých by bolo možné mať za preukázané, že žalovaný sa správa voči navrhovateľke tak, že narúša jej fyzickú či psychickú integritu či poškodzuje rozvoj jej osobnosti. V neposlednom rade nepripojila ani kópie sms, či emailov, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia a na ktoré sa vo svojom návrhu odvolávala. Súd nespochybňuje tvrdenia žalobkyne, ktoré môžu byť za určitých okolností odôvodnené, ale k tomu, aby nariadil neodkladné opatrenie a aby vôbec k takému kroku mohol pristúpiť musia byť aj náležite osvedčené. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobkyne, ale je potrebné tieto tvrdenia aj osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a vierohodnosti. Keďže žalobkyňa nesplnila zákonom predpísané náležitosti, ktorým by svoj návrh osvedčila , súd tento návrh zamietol.
26. Zákaz priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažného zásahu do osobnej slobody žalovaného je podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita mohla byť ohrozená. Túto skutočnosť však musí žalobkyňa relevantným spôsobom osvedčiť, čo sa v danom prípade nestalo. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobného postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánov činných v trestnom konaní alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení iných osôb. Z listinných dôkazov, ktoré predložila žalobkyňa, a to z potvrdenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ v Michalovciach zo dňa 21.12.2020 vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa podala osobne trestné oznámenie voči žalovanému. Zároveň súd overil skutočnosť že spisový materiál týkajúci sa spáchania priestupku bol predtým postúpený na Oddelenie všeobecnej vnútornej správy Obvodného úradu v Michalovciach na začatie konania o priestupku ešte 17.5.2019. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce 4T/128/2018 zo dňa 15.3.2019 súd overil aj tú skutočnosť, že vec bola postúpená Okresnému úradu Michalovce, odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože ide o priestupok a nie o trestný čin a v uvedenom prípade nemalo byť pre tento skutok orgánmi činnými v trestnom konaní ani vznesené obvinenie. Čo sa týka ďalších listinných dôkazov predložených žalobkyňou, tie bohužiaľ predložené neboli. Súd však je toho názoru, že v konaní nebolo preukázané psychické a fyzické násilie požadovanej intenzity pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni . Súd však zdôrazňuje, že v prípade, že orgánmi činnými v trestnom konaní bude začaté trestné stíhanie voči žalovanému pre jeho konanie, ktorého sa mal dopustiť tak, ako to tvrdí žalobkyňa voči jej osobe a po vykonanom dokazovaní bude vznesené obvinenie voči jeho osobe a následne bude podaná obžaloba na súd, tak aj v rámci trestného konania môže súd zakázať osobe, ktorá bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu psychického alebo fyzického týrania, alebo ublíženia na zdraví voči inej osobe sa k nej priblížiť popri uložení trestu.
27. Nariadenie neodkladného opatrenia je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré umožňuje súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za predpokladu, že sú v návrhu osvedčené také rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému je nutné poskytnúť ochranu a zároveň je v návrhu odôvodnená naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery sporových strán alebo je v ňom odôvodnená obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal, nakoľko žalobkyňa bola vo veci neúspešná v celom rozsahu a žalovanému žiadne trovy nevznikli.
29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce písomne v dvoch vyhotoveniach. (§ 357 písm. d/ CSP). Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty.