Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoP-29-2024.pdf
PDF · 135.6 KB
Case nature
Subarea
11CoP/29/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, t.č. bytom u otca, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, B., právne zastúpená: JUDr. Lucia Gašpieriková, advokátka so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa a otca: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XX/XX, C., právne zastúpený: JUDr. Stanislav Bovan, advokát, so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 18. januára 2024 č.k. 32P/5/2024-28, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že maloletá sa dočasne ponecháva v osobnej starostlivosti otca a matka je oprávnená stýkať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletú na začiatku styku prevezme v piatok v mieste bydliska otca a otec si maloletú po skončení styku prevezme v nedeľu v mieste bydliska matky.
Toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 32P/5/2024.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 32P/5/2024 neodkladné opatrenie, ktorým maloletú A. B. zveril do starostlivosti otca.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa § 2 ods. 1, § 360 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a § 324 až § 330 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne tým, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako dôvodný. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že otec sa návrhom, doručeným súdu dňa 12.01.2024, domáhal v konaní vo veci samej zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zároveň sa domáhal aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú A. do jeho osobnej starostlivosti. Otec dôvodil, že maloletá je na čas po rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky, avšak maloletá sa aktuálne nachádza u otca. Podľa názoru otca nastali skutočnosti, pre ktoré je nevyhnutné prehodnotiť otázku starostlivosti o maloletú, pričom v dôsledku nových informácií, ktoré sa otec dozvedel, sú tu podľa neho dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, matka má dlhodobo psychické problémy, pre ktoré bola hospitalizovaná a liečila sa na psychiatrii, pričom v čase rozvodu sa javilo, že tieto jej psychické problémy nezasahujú výraznejším spôsobom do starostlivosti o dcéru, avšak od maloletej sa otec dozvedel, že psychické problémy matky sa prehĺbili a je tu aj dôvodné podozrenie, že matka trpí závislosťou na liekoch. Otec v poslednom období pozoroval, že matka sa k starostlivosti o maloletú stavia laxne, oblečenie v ktorom príde k otcovi nie je čisté, maloletá pôsobí zanedbane a podľa vyjadrenia maloletej sa
takýto ľahostajný postoj matky prejavuje aj v starostlivosti o domácnosť, matka často len leží na posteli a necháva sa obsluhovať maloletou. Ako najväčší problém vidí otec správanie sa matky k maloletej, ktorej bežne nadáva, a to aj vulgárne, bije ju a psychicky vydiera. Ak sa maloletá vyjadrí, že chce ísť k otcovi, matka ju vydiera, že ona zomrie, že je to znak, že ju nemá rada, následne jej nadáva, avšak už spravidla na druhý deň sa matka správa tak, akoby sa nič nestalo, ktoré správanie sa opakuje, čo v maloletej vyvoláva úzkosť, strach a maloletá uvádza, že sa matky bojí. Otec maloletej má dôvodné pochybnosti ohľadom schopnosti matky riadne vykonávať starostlivosť o maloletú, ako aj o jej spôsobilosti vytvoriť prostredie vhodné pre vývin a výchovu dieťaťa. Naliehavosť návrhu je podporená i skutočnosťou, že otec maloletej si je vedomý, akým životným štýlom žije matka maloletej a je preto v neustálom strachu a obavách o život, zdravie a predovšetkým normálny psychický vývoj maloletej, ktorá je zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá môže pri jej nevyspytateľnom správaní spôsobiť nenapraviteľné škody, pričom maloletá sa vyjadrila, že sa vrátiť k matke nechce a je v súčasnosti v obrovskom strese, ako sa ďalej situácia vyvinie. Preto otec považoval za nevyhnutné vydanie neodkladného opatrenia, keďže maloletá nevyhnutne potrebuje zabezpečiť bezpečné a pokojné rodinné zázemie, ktoré jej aktuálne poskytuje výhradne otec.
3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/175/2021-50 zo dňa 07.03.2022, rodičia pred súdom uzatvorili rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne a jeho styk s maloletou upravený nebol. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.01.2024 súd zistil, že matka dňa 15.01.2024 oznámila úradu, že maloletá sa toho času nachádza u svojho otca, kde trávila od 02.01.2024 vianočné prázdniny a následne mala ochorenie covid. Matka v pohovore uviedla, že počas pobytu dieťaťa u otca cez vianočné prázdniny mala možnosť s maloletou riadne komunikovať, avšak v nedeľu 14.01.2024 jej dieťa už neodpovedalo na správy, otec sa mal vyjadriť, že už celý týždeň s dieťaťom túto záležitosť riešili, a ostať žiť u otca má byť želaním samotného dieťaťa. Na základe v návrhu otca uvádzaných nedostatkov v úrovni zabezpečovania starostlivosti o maloletú, prešetril kolízny opatrovník pomery v mieste bydliska matky dňa 16.01.2024, pričom zistil, že býva s partnerom v staršom trojizbovom rodinnom dome, domácnosť pôsobila neuprataným a zanedbaným dojmom, matka uviedla, že má problémy s platničkami, absolvuje rehabilitácie a je sledovaná v psychiatrickej ambulancii z dôvodu panickej poruchy. Dňa 17.01.2024 bolo šetrenie pomerov doplnené o telefonické rozhovory s pediatrom maloletej (ktorý konštatoval, že dieťa má absolvované všetky preventívne prehliadky aj očkovania, vývin zodpovedá veku) a jej triednou učiteľkou ( ktorá sa vyjadrila, že maloletá má všetky vymeškané hodiny riadne ospravedlnené, dieťa rešpektuje vyučujúcich, jeho správanie sa v kolektíve je veku primerané). Kolízny opatrovník uviedol, že matka bola počas vykonaného šetrenia upozornená na zistené nedostatky vo svojej domácnosti - znížený hygienický štandard a neporiadok, ktorý má jednoznačne dlhodobý charakter, pričom sa vyjadrila, že je otvorená spolupráci s odborným tímom centra pre deti a rodiny, ktorý jej kolízny opatrovník odporučí. Záverom kolízny opatrovník konštatoval, že na základe zistených skutočností možno vyvodiť záver, že tvrdenia otca uvádzané v jeho návrhu do istej miery zodpovedajú skutočnosti, avšak tvrdenia ohľadne závislosti matky na liekoch sa v rámci vykonaného šetrenia nepotvrdili. Dňa 17.01.2024 boli prešetrené aj pomery na strane otca a to Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, z ktorého správy vyplýva, že otec maloletej žije vo vlastnom dvojizbovom rodinnom dome, okrem neho domácnosť obýva jeho družka so synom H., hygiena bývania bola v čase zisťovania pomerov na priemernej úrovni. V dome sú ďalšie dve izby, ktoré sú podľa otca v rekonštrukcii. Otec je SZČO v oblasti pomocných stavebných prác s čistým priemerným mesačným príjmom približne 2 500 eur. Maloletá A. má spoločnú izbu s maloletým H., je zdravá, v domácnosti otca sa zdržiava od 02.01.2024, kedy došla k otcovi na prázdninový pobyt a odmietla sa vrátiť k matke, dovtedy sa styk otca s dcérou realizoval nepravidelne. Počas tohto pobytu sa maloletá otcovi sťažovala, že matka sa k nej správa zle, vydiera ju psychicky a maloletá sa údajne matky bojí, že na ňu bude kričať. Matka dcéru denne telefonicky kontaktuje. Otec má prísľub Základnej školy na G. C. I. XX A. J., že škola umožní prijatie maloletej, tiež zabezpečil dieťaťu pediatričku. Otec nechce, aby matka maloletú do rozhodnutia súdu o návrhu ovplyvňovala. Dňa 17.01.2024 bol vykonaný aj rozhovor s maloletou A. zameraný na zistenie jej názoru. Maloletá uviedla, že od leta 2022 má mama slabšiu psychiku a začala A. psychicky vydierať, napr. tým, že zomrie, keď pôjde k otcovi, aj babka jej vypisovala podobné SMS správy. Matka sa s ňou hádala, koho má A. radšej, niekedy ju aj zbila ale dôvod bitky si maloletá nepamätá. Za rok a pol sa maloletá nesťažovala nikomu, otec pracoval na kamióne, preto to s ním neriešila skôr. A. otca navštevovala, ale nie tak často ako chcela, niekedy jej matka bránila v stretávaní s ním, mala výhovorky prečo sa nemôžu stretnúť. K otcovi chcela prísť už dňa 25.12.2023,
ale mama jej to nedovolila, preto s ním iba potajomky vždy komunikovala. Mama jej kontrolovala mobil a tiež čítala SMS správy s otcom. V súčasnosti jej mama aj s babkou volala a chcú, aby sa vrátila, A. jej na to neodpovedá nič. Čaká na rozhodnutie súdu, nevie čo bude, ak ju súd nezverí otcovi. Mama sa liečila na psychiatrii, bola závislá na Xanaxe, nevie uviesť, či sa mama v súčasnosti lieči. Maloletá tiež uviedla, že v C. jej je dobre, majú spoločnú izbu s H. a vychádzajú si dobre, s priateľkou otca si vychádza lepšie ako s mamou.
4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže existuje naliehavosť a nevyhnutnosť dočasného zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, vychádzal pritom zo správy kolízneho opatrovníka, ktorou sa preukázali nedostatky v matkinej domácnosti ako znížený hygienický štandard a neporiadok, ktorý má jednoznačne dlhodobý charakter a vzal do úvahy aj názor maloletej s ohľadom na jej rozumovú a vôľovú vyspelosť a vek. Z vyjadrenia maloletej vyplýva, že dôrazne odmieta návrat do domácnosti matky, pričom v domácnosti otca sa cíti spokojne, s partnerkou otca vychádza lepšie ako s mamou, chce tam zotrvať aj do budúcna a chce v J. chodiť aj do školy. Z obsahu spisu mal súd za dostatočne osvedčené, že existuje dôvodná obava, že matka toho času nie je schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu riadnu starostlivosť. Na druhej strane mal súd naopak za osvedčené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú, pričom táto sama uviedla, že návrat do domácnosti matky odmieta. Súd preto dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v najlepšom záujme maloletej A., keďže takto dôjde k zabezpečeniu jej stabilného a pokojného prostredia. Nejde pritom o rozhodnutie vo veci samej, ale neodkladným opatrením sa pomery medzi účastníkmi upravujú iba dočasne, úprava styku matky s maloletým dieťaťom preto bude predmetom konania vo veci samej. Záverom súd konštatoval, že nakoľko pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, toto bude predmetom konania vo veci samej.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá poprela a odmietla akékoľvek čo i len podozrenie zo psychického či fyzického týrania, či iného násilia voči maloletej zo strany matky, či nejakého neprimeraného obmedzovania (napr. ako sa uvádza – vo vychádzaní mimo domu a pod.). Matka svoje dieťa miluje, nikdy mu neublížila, pričom dieťa potrebuje aj jej lásku a osobnú starostlivosť. Matke nebráni nijaká prekážka v starostlivosti o maloletú a je spôsobilá ju zabezpečiť v plnom rozsahu. Podľa názoru matky neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nie je tu potreba neodkladnej úpravy. Otec návrh odôvodnil nebezpečenstvom bezprostrednej hroziacej ujmy, ktoré videl v tom, že matka nadmerne užíva psychoaktívne látky, v dôsledku ktorých trpí výbuchmi zlosti a v takom stave je často voči maloletej agresívna. Uvedené však matka popiera, pričom tieto otcom tvrdené skutočnosti sa nielenže neosvedčili, ale práve naopak, šetrením kolízneho opatrovníka a doplnením od pediatričky a triednej učiteľky boli dokonca popreté. Nie je preto zrejmé z akého nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na fyzickej či duševnej integrite maloletej súd vychádzal. Matka poukazuje na vážny zásah do jej práv ako aj práv maloletej, keď ide o zásah rovnajúci sa pozbaveniu základného práva na starostlivosť. Matka i vzhľadom na vek dieťaťa má za to, že ak súd nejaké „nedostatky“ vo výchove a starostlivosti matky o dcéru aj zistil, bolo potrebné z hľadiska primeranosti zvažovať najprv miernejšie zásahy napr. v podobe výchovných opatrení, sociálneho alebo odborného poradenstva a pod.. V konkrétnom prípade je neprimeranosť nariadeného neodkladného opatrenia o to väčšia, že matke aj maloletej je v jeho dôsledku odňaté právo byť spolu, teda právo na akýkoľvek fyzický kontakt. Súd pri vyhodnotení skutkového stavu úplne prehliada hodnotenie správ (napr. pediatričky B. A. alebo triednej učiteľky, ktoré boli dotazované cestou kolízneho opatrovníka dňa 17.01.2024), ktoré v súhrne potvrdzujú riadnu starostlivosť matky o dieťa a vyvracajú potrebu akejkoľvek zmeny a už vôbec nie formou neodkladnej úpravy pomerov.
6. Matka poukazuje na to, že maloletá sa u otca nachádza iba od 02.01.2024, pričom návrh na zmenu zverenia a vrátane vydania neodkladného opatrenia otec žiadal už 12.01.2024, pričom nešlo o bezprostredne ohrozený život či zdravie či vývin maloletej. Návrh podľa želania dcéry podal desiaty deň po tom ako prišla k nemu a maloletá sa doslova z jedného dňa na druhý mala rozhodnúť, že chce žiť s otcom 100 km od matky, s ktorou doposiaľ vyrastala, pričom súd sa nijako nezaoberal príčinou zmeny jej názoru. Otec matke dňa 14.01.2024 oznámil, že podal návrh na zmenu zverenia, dcéru jej nevráti a že si to ani ona neželá, pričom v tom čase jej už dcéra nezdvíhala ani telefón, hoci deň predtým, teda 13.01.2024 matke hovorila, že už je pobalená a teší sa domov. Po tomto oznámení zo strany otca matka ostala doslova v šoku a v strese, čo vyústilo i do zhoršenia jej zdravotného stavu, dňa 16.01.2024 navštívila svojho všeobecného lekára, ktorý jej predpísal antibiotiká a dňa 23.01.2024
musela pre zhoršenia stavu navštíviť pľúcnu ambulanciu v Nových Zámkoch. Išlo práve o obdobie, kedy boli šetrené pomery v domácnosti matky, kedy sa nevládala ani postaviť z postele, starať o domácnosť a so stravou jej pomáhala kamarátka, pričom jej myšlienky smerovali len k dcére. Konštatovaná znížená hygienická úroveň v domácnosti matky preto matku nesmierne mrzí, no išlo o zlé načasovanie, kedy podľahla chorobe tak, že nebola schopná postarať sa o domácnosť, v žiadnom prípade však nejde o dlhšie trvajúci stav ako to uvádza súd, keď navyše nie je ani zrejmé z čoho vyvodzuje tento záver. Navyše boli pomery u matky následne opäť šetrené a takýto záver o zlej hygiene konštatovaný nebol. Matka tiež pripomína, že vo všeobecnosti znížený hygienický štandard nemá automaticky za následok premiestnenie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča.
7. Ďalej matka uviedla, že je pravdou, že sa v minulosti psychiatricky liečila aj na závislosť od liekov, avšak už štvrtý rok úspešne abstinuje, pričom sama dobrovoľne podstúpila liečbu od závislosti a na preukázanie aktuálneho psychického zdravia predkladá lekársku správu od psychiatričky. Matka žije v domácnosti s partnerom C. C., ktorý im výrazne finančne pomáha a spolu sa riadne starajú o maloletú, pričom matka je od roku 2017 študentkou na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a aktuálne je v 2. ročníku magisterského štúdia. Predtým sa maloletá u otca nezdržiavala pravidelne, no matka popiera, že by jej styku s otcom bránila. Otec pracoval v zahraničí, s dcérou ani byť nemohol a matka má poznatky, že i naďalej pracuje, pretože dcéra počas aktuálneho pobytu matke uviedla, že otec nebol doma pár dní. Maloletá je chorá od 29.01.2024, pričom ona sama matke uviedla, že k doktorovi pôjde až potom ako príde otec domov, čo malo byť za 3 dni, no nakoniec ju po pár dňoch vzala k doktorovi otcova priateľka. Otec iba deklaruje, že má záujem o dcéru, avšak tento záujem nie je skutočný, nakoľko sám nevie jej osobnú starostlivosť zabezpečiť, v domácnosti sa ani pravidelne nezdržuje z dôvodu, že pracuje v zahraničí alebo mimo domu.
8. Za najzávažnejšie pochybenie súdu matka považuje skutočnosť, že súd ani neupravil jej styk s maloletou a uviedol, že úprava styku matky s maloletým dieťaťom bude predmetom konania vo veci samej, čím súd prvej inštancie už judikuje rozhodnutie vo veci samej, hoci sa dokazovanie ešte ani nezačalo. Súd tiež vo svojom uznesení uvažuje iba o dočasnom zverení, čomu ale namietaný výrok nekorešponduje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia navodzuje dojem o možnej zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorá bez toho, aby vo veci vykonala riadne dokazovanie, uvažuje už o úprave styku matky (nie napríklad otca), čo je naviazané na rozhodnutie o tom, komu sa maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa teda sudkyňa vyjadrila v uvedenom smere, dopredu rozhodla neodkladným opatrením vo veci samej, čo preukazuje aj absencia časového údaju o „dočasnom“ zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti otca, preto matka namieta zaujatosť sudkyne.
9. Matka je tiež toho názoru, že samotné neodkladné opatrenie je neprimerané, neproporcionálne, keď práva matky na starostlivosť či na styk s maloletou úplne vylučuje a to počas vopred neurčitej doby možného súdneho konania. Pritom ide o 12 ročné dieťa, ktoré vyrastalo doposiaľ s matkou, je na ňu naviazané a odkázané, rovnako i na starú matku a s otcom sa stretávalo len sporadicky. Maloletá mala zabehnutý svoj život v doterajšom prostredí a to nielen na úrovni školy a školských povinností, ale i záujmovej športovej komunity. Matka neverí, že prejavená vôľa jej dcéry, byť zverená do osobnej starostlivosti otca je skutočná a vážna. Maloletá sama nevie zvážiť následky zmeny zverenia, hoci i dočasného. Medzi matkou a dcérou sa neodohrala žiadna hádka ani iný konflikt, pre ktorý by mala byť na matku nahnevaná a daný postoj si matka nevie vysvetliť inak ako tým, že ju k tomu otec zmanipuloval. Dôvodnosť obavy potvrdzuje i otec, ktorý v návrhu uviedol, že žiada súd o rozhodnutie o zverení kým je dieťa u neho (a nie u matky, ktorá by dieťa mohla ovplyvniť). Súd by mal v konaní prihliadnuť na názor maloletého vtedy, ak má úplne za preukázané, že ide skutočne o názor dieťaťa. Súd podľa názoru matky pochybil, keď rozhodol o zverení maloletej otcovi výlučne na základe prejaveného názoru 12 ročného dieťaťa, ktorý názor nebol podrobený potrebnej kritike vrátane zisťovania možných vplyvov na takto prejavený názor dieťaťa. Matka súdu tiež vytýka, že ani neposudzoval, či otec reálne dokáže zabezpečovať osobnú starostlivosť, keď tento sa má zdržiavať aj v zahraničí niekoľko dní. Vydané neodkladné opatrenie vzhľadom na vek dieťaťa predstavuje veľmi závažný zásah do jeho práv ako aj veľmi závažný zásah do práv matky, pričom uvedený zásah vzhľadom na pubertálny vek dieťaťa môže mať ťažko napraviteľné následky. Niekoľkomesačné obdobie absencie kontaktu rodiča s dieťaťom môže viesť k syndrómu zavrhnutého rodiča. Rozhodnutie je navyše podľa názoru matky nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné, nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri rozhodovaní riadil, pretože žiadne dôkazy neosvedčujú nejaké konanie, či nekonanie matky, ktoré by viedlo k potrebe zmeny zverenia dieťaťa pre nejaké ublíženie alebo zanedbanie, dokonca bola vyvrátená otcom uvádzaná
závislosť matky na liekoch. Na základe uvedeného matka navrhla, by odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, alternatívne aby ho zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Otec ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka dieťaťa (§ 359, 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa je čiastočne dôvodné.
12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A.. Spolu s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáha zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a určenia výživného matke maloletej, podal otec aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 32P/5/2024 zveril maloletú A. do starostlivosti otca.
13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
16. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi
18. Aj v zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť pred začatím konania vo veci samej, ako aj počas konania vo veci samej. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva účastníkov, ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe dočasnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách,
keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené a to do doby, kým o výchove dieťaťa nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine v konaní vo veci samej.
20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovania) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010).
21. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 19P/175/2021-50 zo dňa 07.03.2022 bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené a schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 80 eur mesačne, styk otca s maloletou upravený nebol. Otec maloletého podal dňa 12.01.2024 na súd návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovský práv a povinností a zároveň podal i návrh na nariadenie neodkladného opatrenie, ktorým žiadal maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti, ktorý odôvodnil tým, že počas pobytu maloletej u neho začiatkom januára 2024 sa od maloletej dozvedel, že matkine psychické problémy, pre ktoré je dlhodobo psychiatricky liečená, sa prehĺbili a je tu dôvodné podozrenie, že trpí závislosťou na liekoch. Otec tvrdí, že v dôsledku nevyrovnaného psychického stavu matka zanedbáva starostlivosť o maloletú, nestará sa o domácnosť, k maloletej sa správa nevhodne, nadáva jej (i vulgárne), bije ju a psychicky vydiera, hlavne pokiaľ maloletá prejaví vôľu ísť navštíviť otca (podľa matky je to znak, že ju nemá rada) a jej správanie vyvoláva u maloletej úzkosť a strach, maloletá sa pred otcom mala vyjadriť, že už to nedokáže ďalej znášať, v domácnosti matky sa cíti zle, neustále tam žije v strachu čo matka opätovne urobí, preto sa k matke viac nechce vrátiť.
22. Na základe tvrdení otca uvádzaných v návrhu, ako aj na základe správy kolízneho opatrovníka (ktorou sa potvrdili nedostatky v matkinej domácnosti ako znížený hygienický štandard a neporiadok, ktorý má jednoznačne dlhodobý charakter) a na základe vysloveného názoru maloletej (z vyjadrenia ktorej vyplýva, že dôrazne odmieta návrat do domácnosti matky, pričom v domácnosti otca sa cíti spokojne a chce tam zostať bývať aj chodiť do školy), dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, majúc z obsahu spisu za dostatočne osvedčené, že existuje dôvodná obava, že matka toho času nie je schopná zabezpečiť maloletému dieťaťu riadnu starostlivosť.
23. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní/osvedčení predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia stotožňuje, keď po preskúmaní obsahu spisu vrátane odvolacích námietok matky a dôkazov, doložených v odvolacom konaní mal zhodne so súdom prvoinštančným za to, že v konaní bola osvedčená potreba dočasného ponechania maloletej v osobnej starostlivosti otca.
24. Na jednej strane sú tu tvrdenia otca o aktuálnej neschopnosti matky riadne sa postarať o domácnosť a o maloletú A. a to z dôvodu nadmerného užívania psychoaktívnych látok, v dôsledku čoho sa matka správa voči maloletej nevhodne, psychicky ju týra a vydiera, občas ju fyzicky trestá. Nedostatky v hygiene a starostlivosti o domácnosť matky vyplývajú zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.01.2024 o vykonanom šetrení a neprimerané správanie voči maloletej tvrdí otec, ktorému sa maloletá pri návšteve u neho začiatkom tohto roka zverila a opisuje ich aj samotná maloletá A., ktorá má zo správania matky strach, necíti sa u nej dobre a odmieta sa k matke vrátiť.
25. Na strane druhej sú tu tvrdenia matky, ktorá popiera uvedené skutočnosti, hoci v minulosti sa na závislosť od liekov psychiatricky liečila, aktuálne už podľa jej vyjadrenia štvrtý rok abstinuje, tvrdí, že sa o dcéru riadne stará, pričom popiera akékoľvek psychické, či fyzické týranie alebo iné násilie voči maloletej. Matka sa odvoláva na správy, ktoré súd nevzal dostatočne do úvahy a ktoré podľa nej vyvracajú tvrdenia navrhovateľa. Ide najmä o posudok Základnej školy B. o mal. A., z ktorého vyplýva, že maloletá dosahovala v škole priemerne dobré výsledky, na vyučovanie bola väčšinou pripravená, nosila všetky pomôcky a mala spravené domáce úlohy, na hodinách aktívne pracovala a ani ostatní vyučujúci sa na jej prácu na hodinách nesťažovali. Občas bola nepripravená, zlú známku si však dokázala opraviť. Bavil ju šport, najmä hádzaná, navštevovala aj volejbalový krúžok, na ktorý sa vždy tešila, so spolužiakmi vychádzala dobre, mala kamarátov aj v iných triedach. Do školy chodila
primerane oblečená, v čistom a novom oblečení, mávala desiatu z domu alebo kúpenú v školskom bufete, chodila s triedou na exkurzie, školské výlety, všetky poplatky mala uhradené. Matka so školou riadne spolupracovala a komunikovala, učiteľka si na A. nevšimla žiadne psychické problémy, smútok a pod., na matku či domov sa nikdy nesťažovala. Matka sa tiež odvoláva na potvrdenie všeobecnej lekárky B. K. A. pre deti a dorast, z ktorého vyplýva, že maloletá A. je od narodenia v evidencii jej ambulancie, spolupráca s matkou je dobrá, dodržuje všetky nariadenia lekára, dieťa má absolvované všetky preventívne prehliadky aj očkovania. Ďalej matka súdu doložila potvrdenie psychiatričky B. L. G. o kontrolnom psychiatrickom vyšetrení zo dňa 31.01.2024, z ktorého vyplýva, že matka je v tejto psychiatrickej ambulancii liečená od februára 2021, je liečená pre generalizovanú úzkostnú poruchu, v anamnéze má syndróm závislosti do užívania sedatív alebo hypnotík, pričom podľa predloženej správy matka má predpísanú medikamentóznu liečbu (psychofarmaká, lieky na depresiu a úzkostné poruchy). Matka doložila tiež potvrdenie o návšteve školy vydané Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, o tom, že je v tomto akademickom roku študentkou 2. ročníka magisterského štúdia študijného programu aplikovaná sociálna práca externou formou.
26. Odvolací súd mal z doterajšieho skráteného dokazovania za to, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorou bude maloletá do skončenia konania vo veci samej ponechaná v osobnej starostlivosti otca. V konaní bolo osvedčené nielen tvrdením otca a maloletej, ale i potvrdením, predloženým matkou samotnou, že matka trpí psychiatrickým ochorením, na ktoré sa lieči, pričom podľa predloženej správy aj v súčasnosti má predpísané psychofarmaká, lieky na depresiu a úzkostné poruchy. Súd rozhodujúci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pritom nemá možnosť vzhľadom na obmedzený časový priestor (keďže sú tu skrátené lehoty na vydanie rozhodnutia) vykonávať širšie dokazovanie ohľadom možnosti ovplyvnenia schopnosti matky starať sa riadne o maloletú v dôsledku užívania predpísaných psychofarmák (ako aj prípadné možnosti a prejavy nadužívania predpísaných liekov), súd preto vychádzal z vyššie osvedčeného tvrdenia navrhovateľa o nevyrovnanom psychickom stave matky, ktorý sa prejavuje v nedostatočnej starostlivosti o domácnosť (táto osvedčená bola a to šetrením kolízneho opatrovníka) a nevhodnom správaní k maloletej (toto bolo osvedčené vyjadrením samotnej maloletej pri pohovore s kolíznym opatrovníkom). Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že škola aj pediatrička vo svojich správach tvrdenia uvádzané v návrhu vyvracajú, odvolací súd uvádza, že tomu tak nie je. Možno síce konštatovať, že uvedené správy tvrdenia navrhovateľa nepotvrdzujú, ale zároveň ani nevyvracajú, pretože škola ani detská lekárka nemusí mať bližšie vedomosti o pomeroch v rodine maloletej, pričom samotná maloletá uviedla, že doteraz sa so svojimi problémami nikomu nezverila a urobila to až pri poslednom pobyte u otca, ktorý na základe toho začal konať. Pokiaľ ide o lekársku správu z kontroly u psychiatričky, z tejto nevyplýva, že by matka abstinovala v závislosti na liekoch. Matka nepresvedčila odvolací súd ani pokiaľ ide o tvrdenie o nesprávnom načasovaní šetrenia v jej domácnosti, ktoré odhalilo nedostatky v matkinej domácnosti ako znížený hygienický štandard a neporiadok, ktorý má podľa názoru kolízneho opatrovníka jednoznačne dlhodobý charakter. Ako vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka, matka v čase predmetného šetrenia dňa 16.01.2024 kolíznemu opatrovníkovi mala uviesť, že má problémy s platničkami, avšak v odvolaní svoje tvrdenie o nevhodnom načasovaní šetrenia v jej domácnosti opiera o doložený dôkaz - printskreen o predpísanom lieku na bronchiálnu astmu zo dňa 16.01.2024 (z predloženého predpisu lieku na bronchiálnu astmu nevyplýva pritom ani meno pacienta) a tvrdenie o nutnosti navštíviť pľúcnu ambulanciu dňa 23.01.2024 z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Jej obrana v odvolacom konaní preto nepôsobí vierohodne, nesedí totiž ani matkou uvádzaný zdravotný problém, ani časová súslednosť a navyše samotné predpísanie lieku na astmu nepreukazuje neschopnosť dlhodobo sa starať o domácnosť. Odhliadnuc od uvedenej skutočnosti, treba dať za pravdu odvolateľke, že znížený hygienický štandard nemôže byť automaticky dôvodom na zverenie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča. V danom prípade však dôvodom na vydané rozhodnutie súdu neboli samotné nedostatky v domácnosti matky, pretože tieto iba predstavujú podporný dôkaz o nedostatkoch v starostlivosti o dieťa, tvrdených otcom.
27. Významným faktorom pri rozhodovaní bol názor maloletej, vyslovený v konaní, z ktorého vyplýva, že maloletá A. sa matky obáva v dôsledku jej nepredvídateľného správania, ktorému je u matky vystavovaná, má z nej strach a preto sa odmieta k matke vrátiť, pričom uvedené tvrdenia môžu mať súvis s aktuálnym psychickým zdravotným stavom matky. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že právu dieťaťa byť vypočuté v súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa jeho samého (čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, § 43 ods. 1 Zákona o rodine ) korešponduje povinnosť súdu prihliadnuť na názor dieťaťa podľa § 38 CMP, podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Pokiaľ matka spochybňuje názor vyslovený
maloletou A. ako neobsahujúci skutočnú vôľu maloletej, odvolací súd uvádza, že dôvodnosť tohto tvrdenia môže byť predmetom dokazovania vo veci samej, nie však predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia, pretože vyžaduje podstatne širšie dokazovanie. Za súčasného stavu, berúc do úvahy rozumovú vyspelosť a vek maloletej 12 rokov, kedy dieťa už celkom jednoznačne dokáže formulovať svoj názor, bolo však dôvodné vychádzať z vyjadrení maloletej, ktoré sú relatívne závažné a nasvedčujú existencii vážnych nedostatkov v zaobchádzaní matky s dieťaťom, ktoré sú spôsobilé zanechať na psychickej integrite dieťaťa negatívne dopady. Preto je dôvodné poskytnúť maloletej pred takouto potencionálnou hrozbou dočasnú ochranu formou neodkladného opatrenia dovtedy, kým súd vo veci samej nevykoná riadne a úplné dokazovanie na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdení navrhovateľa a kým sa nezistí, ktoré z výchovných prostredí je v najlepšom záujme maloletej. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie pozmenil a rozhodol tak, že maloletú dočasne a to do skončenia konania vo veci samej, ponecháva v osobnej starostlivosti otca, u ktorého je o maloletú postarané (i s pomocou otcovej družky, ktorá sa o maloletú stará v jeho neprítomnosti), sama maloletá sa v tomto prostredí cíti v bezpečí a aktuálne dôrazne odmieta návrat do výchovného prostredia matky, pričom v tomto štádiu konania nie je možné objektívne zistiť relevanciu dôvodov tohto odmietania.
28. Zároveň však odvolací súd musel dať odvolateľke za pravdu, že súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ nijako neupravil styk matky s maloletou, čím jej celkom odňal možnosť do skončenia konania vo veci samej podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletú dcéru bez preukázania nutnosti takéhoto vážneho zásahu do jej rodičovských práv. Žiada sa pripomenúť, že podľa § 28 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pričom ich súčasťou sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Medzi základné práva dieťaťa patrí jeho právo na riadnu starostlivosť a výchovu zo strany oboch rodičov. Tomuto právu dieťaťa korešponduje povinnosť rodiča zabezpečiť naplnenie predmetného práva, pričom jeho realizácia môže prebiehať zásadne vtedy, ak je zabezpečený kontakt maloletého dieťaťa s rodičom. Zabezpečenie pravidelného styku maloletej A. s matkou, s ktorou dieťa žilo v podstate od narodenia doposiaľ, je preto v danom prípade nepochybne v záujme maloletej, nakoľko je možné dôvodne predpokladať, že pokiaľ by súd styk matky s maloletou nijakým spôsobom neupravil, zrejme by k ich stretnutiam na báze dohody rodičov nedošlo. I keď aktuálne matkine rodičovské zručnosti sú spochybnené ako je uvedené vyššie, zároveň v danom prípade nebolo osvedčené, že by matka, ktorá sa i doposiaľ o maloletú starala, mala byť diskvalifikovaná v úlohe rodiča, ani nie je jednoznačne preukázané, že by práve matka nemohla byť vhodnejším rodičom na výkon osobnej starostlivosti o maloletú, ktoré skutočnosti práve budú náležite zisťované dokazovaním v konaní vo veci samej. Za uvedených okolností má zabezpečenie pravidelného a dostatočne širokého kontaktu matky s maloletou aj počas prebiehajúceho konania kardinálny význam, v opačnom prípade hrozí pretrhnutie citových väzieb medzi matkou a dieťaťom, čo je v hrubom rozpore so záujmami maloletej.
29. Vedený týmito úvahami, berúc do úvahy okrem vyššie zistených okolností tiež značnú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov a skutočnosť, že maloletá je školopovinná a musí si plniť povinnosti s tým súvisiace, preto odvolací súd upravil na čas do skončenia konania styk matky s maloletou v rozsahu každého nepárneho kalendárneho týždňa od piatka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka si maloletú na začiatku styku prevezme v piatok v mieste bydliska otca a otec si maloletú po skončení styku prevezme v nedeľu v mieste bydliska matky, čím budú náklady súvisiace s cestovaním rovnomerne rozložené medzi oboch rodičov. Uvedeným spôsobom bude zabezpečené, že citové väzby medzi dieťaťom a matkou budú zachované dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom dokazovaní vo veci samej neustáli optimálny model starostlivosti, ktorý najlepšie zodpovedá záujmu maloletej.
30. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za použitia ust. § 388 CSP čiastočne pozmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že uvedené neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 32P/5/2024. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
31. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.