Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Vladimírom Fraňom, LL.M., advokátom so sídlom Haškova 18, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpeného Mgr. Martinou Masárovou, advokátkou so sídlom Záhradná 2/B, 921 01 Piešťany, o zaplatenie 14.000,- eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. decembra 2019, č. k. -202, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na vrátenie časti pôžičky 13.000,- eur s prísl. a zaplatenie zmluvnej pokuty 1.000,- eur. Vec právne posúdil podľa a žalobu zamietol, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu v skutočnosti nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ako by sa to javilo z listín predložených žalobcom, ale že skutočnou vôľou účastníkov zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke datovanej dňa 20.12.2012 nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale zastrieť iný právny úkon, a to dohodu o zaplatení kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v splátkach.

1.2 Uvedený záver prijal súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaného dokazovania a uviedol, že listinné dôkazy svedčili o určitom prejave vôle, ale výsluch strán sporu a výsluch svedka N.. L. bol dôkazným prostriedkom, prostredníctvom ktorého bolo možné zistiť, či prejav vôle tak, ako bol zachytený v listinnej podobe, je v zhode so skutočnou vôľou účastníkov zmluvy. Výpoveď žalovaného v rozhodujúcich skutočnostiach potvrdil svedok N.. L., z čoho mal súd prvej inštancie za preukázané, že skutočnou vôľou účastníkov zmluvy označenej ako zmluva o pôžičke datovanej dňa 20.12.2012, t. j. žalobcu, žalovaného a uvedeného svedka, nebolo uzavrieť zmluvu o pôžičke, ale zastrieť iný právny úkon, a to dohodu o zaplatení kúpnej ceny za prevod obchodného podielu v splátkach. Výpovede žalovaného a menovaného svedka pred súdom neboli vnútorne rozporné a v relevantných časových a vecných súvislostiach objasňovali a odôvodňovali celý kontext predaja obchodného podielu predmetnej obchodnej spoločnosti, a to žalobcom ako prevodcom žalovanému a N.. L. ako nadobúdateľom. Uvedené výpovede preukázali aj proces uzatvárania právnych úkonov s tým spojených a dohodu strán o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny za obchodný podiel "prostredníctvom" zmluvy o pôžičke. Svoje závery o absencii skutočnej vôle strán sporu uzavrieť zmluvu o pôžičke oprel súd prvej inštancie aj o nízku preukaznosť odovzdania pôžičky, ktoré bolo potvrdené len v texte samotnej zmluvy o pôžičke. Pri celkovej výške pôžičky 110.000,- eur (36.000,- eur žalovaný a 74.000,- eur L.) sa

podľa súdu prvej inštancie javí ako málo pravdepodobné, že by žalobca nežiadal od dlžníkov vystavenie a podpísanie potvrdenia o prijatí tejto finančnej hotovosti, a to aj za situácie dobrých vzťahov medzi zúčastnenými. Podľa súdu prvej inštancie nebolo v spore žalobcom zároveň relevantným spôsobom odôvodnené, z akého dôvodu malo ísť o bezúročnú pôžičku s lehotou splatnosti určenou v trvaní viac ako jeden rok, zároveň prvotne poskytnutú bez akéhokoľvek zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Význam videl súd prvej inštancie aj v skutočnosti, že podpisy na zmluve o pôžičke neboli úradne osvedčené, pričom v prípade dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke, ako aj všetkých ostatných predložených zmlúv medzi stranami, sú už podpisy overené notárom. Samotný dôvod, prečo by žalobca vôbec pristúpil za daných podmienok k uzatvoreniu takejto zmluvy o pôžičke, nie je zrejmý a z vykonaných dôkazov nevyplynul. Na druhej strane je takýto jeho postup logicky odôvodnený v tom prípade, ak strany simulovali uzatvorenie zmluvy o pôžičky, kedy zdôvodnením takéhoto postupu žalobcu bola snaha o vyhnutie sa prípadnej daňovej a odvodovej povinnosti spojenej s nadobudnutím finančných prostriedkov za prevod obchodného podielu. Ako podporný dôkaz v prospech žalovaného považoval súd prvej inštancie to, že žalovaný v danom čase disponoval prostriedkami na termínovaných účtoch a z ničoho nevyplynula v rozhodnom čase jeho nevyhnutná potreba požičiavať si finančné prostriedky od tretej osoby.

1.3 Vo svetle ostatných vykonaných dôkazov považoval potom súd prvej inštancie výpoveď žalobcu za účelovú, s cieľom dosiahnuť priznanie uplatneného nároku súdom. K výpovedi svedka T. T. súd prvej inštancie uviedol, že tento svedok je v priateľskom vzťahu so žalobcom, s ktorým sa častejšie stretávajú, tento navyše nebol prítomný pri priamych rokovaniach zmluvných strán, informácie získal len sprostredkovane a následne zo stretnutí a rozhovorov medzi žalobcom a najmä N.. L., ktorých niektorých bol účastný. Zhodnotením jeho výpovede dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto nie je vo vzťahu k posúdeniu otázky skutočnej vôle strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy o pôžičky právne relevantná.

1.4 Vzhľadom na to, že predmetnú zmluvu o pôžičke vyhodnotil súd prvej inštancie ako absolútne neplatný právny úkon pre nedostatok vážnosti vôle, za absolútne neplatný považoval aj dodatok č. 1 k tejto zmluve o pôžičke. Preto neexistuje podľa súdu prvej inštancie ani záväzok žalovaného vrátiť na základe zmluvy o pôžičke finančné prostriedky žalobcovi a žalovaný z titulu pôžičky nemohol ani platne uznať dlh v dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke a nemohlo tiež dôjsť ani k platnému zabezpečeniu pohľadávky vzniknutej z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke.

1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.1 Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach o pôžičke a skutkové zistenia súdu prvej inštancie považoval za nesprávne. Dôvod podpisu zmluvy o pôžičke bez osvedčenia pravosti podpisov vysvetlil vtedajšími nekonfliktnými vzťahmi účastníkov, čo však už neplatilo v čase uzatvárania dodatku a súvisiacich listín cca rok po uzavretí pôžičky. Práve nekonfliktné vzťahy strán sporu boli aj dôvodom, pre ktorý žalobca nežiadal žiadne osobitné potvrdenia o prevzatí pôžičky. Potvrdenie prevzatia financií v zmluve o pôžičke však súčasne považoval za plne postačujúce pre preukázanie danej skutočnosti. Žalobca poukázal na to, že zmluva o pôžičke nevyžaduje písomnú formu a pre jej uzatvorenie je nevyhnutné odovzdanie predmetu pôžičky, čo z textu zmluvy nepochybne preukázané bolo. Za dôkaz o existencii pôžičky považoval žalobca aj uznanie dlhu z pôžičky v roku 2017 zo strany p. L., ktorý v konaní vystupoval ako svedok. V prospech tvrdení žalobcu svedčí aj výpoveď svedka T. a tiež to, že pôžička bola zabezpečená záložným právom. Žalobca považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného o neexistencii pôžičky a skutočnom dôvode jej spísania spočívajúcom v úhrade ceny časti obchodného podielu. Uvedené je zrejmé zo zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorý bol prevádzaný za inú sumu, a to 1.129,- eur. Žalovaným tvrdenú cenu časti obchodného podielu žalovaný nijako nepreukázal a podľa žalobcu je vzhľadom na majetok danej spoločnosti nereálna. Podľa žalobcu neobstojí ani argument o neexistencii potreby žalovaného požičiavať si peniaze od žalobcu, pretože mal mať financie na termínovaných vkladoch. Žalobca uviedol, že pre žalovaného mohlo byť výhodnejšie si bezúročne požičať ako platiť sankcie za predčasný výber termínovaného vkladu, resp. je vôbec otázne, či žalovaný takéto prostriedky mal, keď nebol schopný záväzok voči žalobcovi uhradiť naraz, ale iba v splátkach.

2.2 Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že zistenia súdu prvej inštancie o neexistencii vôle uzavrieť zmluvu o pôžičke založil súd prvej inštancie výlučne na výpovediach žalovaného a svedka L.. Pritom do času podania žaloby ani jeden z nich nenapadol platnosť zmluvy o pôžičke a svedok L. cca mesiac pred svojou svedeckou výpoveďou vystavil čestné prehlásenie o prerozdelení splátok z titulu pôžičky. Účelovo potom vysvetľoval svoje rozpoloženie pri podpise. Účelové boli podľa žalobcu aj výpovede žalovaného a svedka L., pretože obaja by ako spoludlžníci žalobcu mali z napadnutého rozhodnutia prospech. Napriek tomu prijal súd prvej inštancie relevantné skutkové závery z ich výpovedí a neprihliadol na listinné dôkazy žalobcu jednoznačne preukazujúce žalobcove tvrdenia.

3.1 Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4.1 Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

4.2 Zásadnou otázkou sporu a napokon aj odvolacieho konania je skutkové zistenie, či došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ako to tvrdí žalobca a preukazuje listinnými dôkazmi, alebo boli listiny obsahujúce dojednania o pôžičke vytvorené iba ako náhrada skutočného dojednania o cene za prevod časti obchodného podielu, ku ktorému došlo medzi žalobcom a žalovaným za deklarovanú cenu 1.129,- eur. Súd prvej inštancie sa na základe výpovede žalovaného a svedka L., ako druhého spoludlžníka z tvrdenej pôžičky a tiež spolunadobúdateľa obchodného podielu žalobcu, priklonil k záveru, že medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a podpísanie listín s takýmto obsahom skutočne slúžilo len ako zabezpečenie úhrady skutočnej ceny obchodného podielu, ktorého predaj sa inak v zmluve o prevode obchodného podielu deklaroval za cenu nižšiu. Tieto závery súd prvej inštancie prijal napriek jednoznačnému zneniu písomnej zmluvy o pôžičke a listín na ňu nadväzujúcich podpísaných medzi stranami sporu. Ako dôkazy teda v konaní proti sebe stáli stranami sporu podpísané listiny a na druhej strane výpoveď svedkov a žalovaného.

4.3 Čo sa týka zmluvy o pôžičke a s ňou súvisiacich úkonov strán sporu ako listinných dôkazov, je potrebné vychádzať zo všeobecného pravidla, že písomnostiam obsahujúcim potvrdenie o určitej skutočnosti a podpis osoby, ktorej sa daná skutočnosť týka, je potrebné v rámci hodnotenia dôkazov pripisovať vysokú mieru preukaznosti. Na preukaznosti písomných právnych úkonov je založená spoľahlivosť tejto formy v právnych vzťahoch a prevažná väčšina významnejších právnych úkonov je z toho dôvodu práve v písomnej forme robená. Písomná forma zabezpečuje vysokú mieru dôvery v obsah a významne prispieva k stabilite právnych vzťahov. Vychádza sa totiž z predpokladu, že podpísanie listiny, ktorej obsah nezodpovedá skutočnosti, by bolo zo strany osoby plne spôsobilej na právne úkony konaním v rozpore s elementárnou obozretnosťou v životných situáciách, konaním vysoko ohrozujúcim vlastné právne postavenie, teda všeobecne konaním vysoko neracionálnym. Takúto dôkaznú silu nemožno s výhradou ďalej uvedenou v zásade uprieť ani v tomto prípade listine obsahujúcej zmluvu o pôžičke a na ňu nadväzujúcim listinám, ktorých obsah na svoju obranu zdôrazňuje žalobca.

4.4 Uvedená dôkazná sila podpísanej listiny však neznamená nemožnosť preukázania opaku skutočnosti vyplývajúcej z podpísanej listiny. Strana preukazujúca opak však musí poskytnúť dôkaz porovnateľnej preukaznosti, ako je listina obsahujúca podpis. V tomto prípade bola takýmto dôkazom svedecká výpoveď svedka L. a výpoveď samotného žalovaného. Napriek záujmu žalovaného na veci, ako aj priamej účasti svedka pri predmetných úkonoch so žalobcom považoval súd prvej inštancie za vierohodnejší nimi uvádzaný popis skutkových okolností, než obsah písomnej zmluvy o pôžičke a súvisiacich listín, hoci tiež žalovaným a svedkom podpísaných. Odvolací súd takéto hodnotenie dôkazov považuje za správne.

4.5 V prvom rade nemožno zľahčovať význam svedeckej výpovede, keďže jej nepravdivosť je sankcionovaná ako trestný čin a vo všeobecnosti je potrebné prihliadať aj na mimoprávne aspekty ľudského konania v morálnej rovine. Svedeckú výpoveď a napokon aj výpoveď strany sporu možno považovať za nepravdivú len pokiaľ to vyplynie z jej hodnotenia z hľadiska vnútornej súladnosti výpovede ako aj v porovnaní s iným dôkazmi. A práve porovnanie s inými dôkazmi umožnilo v danom prípade súdu prvej inštancie prijať správny záver, že listiny o existencii pôžičky, ktorými žalobca preukazoval žalobou uplatnený nárok nezodpovedajú skutočnosti. A naopak, že skutočnosti zodpovedá výpoveď žalovaného a svedka L. o skutočnom dôvode listín týkajúcich sa pôžičky.

4.6 Nebolo medzi stranami sporné, že listiny týkajúce sa žalobcom tvrdenej pôžičky boli datované v blízkej časovej súvislosti so zmluvou o prevode obchodného podielu medzi stranami sporu a tiež p. L., ktorý popri žalovanom nadobúdal obchodný podiel od žalobcu. Súd prvej inštancie zistil, že samotná písomná zmluva o pôžičke bola datovaná dňa 20.12.2012 a podľa nej mal žalobca požičať žalovanému 36.000,- eur a p. L. 74.000,- eur. Dodatok k zmluve o pôžičke obsahujúci uznanie dlhu a dohodu o úhrade v splátkach však bol podľa zistení súdu prvej inštancie datovaný 15.11.2013, teda rovnakým dňom ako zmluva o prevode obchodného podielu, na základe ktorej mal žalovaný nadobudnúť od žalobcu časť obchodného podielu zodpovedajúcu vkladu spoločníka vo výške 1.129,- eur a p. L. mal nadobudnúť časť obchodného podielu zodpovedajúcu vkladu spoločníka vo výške 2.258,- eur. V rovnakých výškach bola dohodnutá aj cena za predmetné časti obchodného podielu. Popri časovej súvislosti je tu teda aj totožnosť spoludlžníkov a prakticky aj identita pomerov nadobúdaných obchodných podielov a pomerov dlhov z pôžičky (1/3 žalovaný, 2/3 p. L.).

4.7 Takto súdom prvej inštancie zistené súvislosti spísanej zmluvy o pôžičke a prevodu obchodného podielu žalobcu jednoznačne podporovali pravdivosť výpovedí žalovaného a svedka L.. Tá bola podporená aj vierohodne uvedeným dôvodom zvoleného postupu spočívajúcom v optimalizácii daňových povinností a do celkového rámca zapadá aj antedatovanie listiny zmluvy o pôžičke z dôvodu účinnosti zákonného obmedzenia hotovostných platieb. Pokiaľ žalobca pri preukázaní uvedených súvislostí jednoznačne podporujúcich pravdivosť výpovede žalovaného a svedka L. neposkytol súdu vierohodný dôkaz vysvetľujúci uvedené súvislosti, nemohol súd prvej inštancie prijať z vykonaných dôkazov iné závery ako tie, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby.

4.8 Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.

5.1 O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s . V odvolacom konaní nevznikli úspešnému žalovanému žiadne trovy, preto odvolací súd nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal.

6.1 Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).