Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-48-2020.pdf
PDF · 140.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: N. F., G. Ú. XXXX/XXX, XXX XX C. (predtým N. F. - ZEMSTAV, Slnečné údolie 4746/186, 902 01 Pezinok, IČO: 34 675 671), zast. JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 683 066, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, o zaplatenie 12.708,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019 v časti II. výroku mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.362,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,6 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 09.04.2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12.708,20 Eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za zhotovenie diela. Žalobu odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o dielo č. XXX/XX vykonal pre žalovaného stavebné práce na stavbe „M. Z. S. F. pre G. I. R.“. Za časť vykonaných prác vystavil faktúru č. XX/XXXX na sumu 26.008,20 Eur, splatnú dňa 30.11.2012, žalovaný faktúru uhradil iba do výšky 13.300 Eur, neuhradený zostatok faktúry činí 12.708,20 Eur. Uviedol, že dielo, na zhotovení ktorého sa podieľal, bolo riadne zhotovené a investor dielo prevzal bez vád a nedorobkov. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na vyplatenie zádržného, teda môže požadovať úhradu celého zostatku faktúry. Poukázal na to, že žalovaný sa usiloval vykonať vzájomný zápočet, ktorý žalobca odmietol uznať z dôvodu, že žalovanému nevznikol právny nárok na vzájomnú pohľadávku a uplatňoval účelovú, neexistujúcu pohľadávku.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav. Medzi sporovými stranami bola dňa 05.09.2012 uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom ktorej bolo realizovanie prác na stavbe „M. Z. S. F. pre G. I. R.“. Realizovanie prác bolo potvrdené na Zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach č. XX/XXXXX zo dňa 06.11.2012. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 05.11.2012 na sumu 26.008,20 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 13.300 Eur. Zostávajúcu časť fakturovanej ceny v sume 12.008,20 Eur žalovaný neuhradil. Ďalej bola medzi sporovými stranami uzavretá ďalšia Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/VV zo dňa 24.10.2012. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013 vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. vo výške 15.300 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012 škodu vo výške 345,60 Eur. Oznámením zo dňa 10.01.2013 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 345,60 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťou pohľadávky žalobcu (faktúra č. XX/XXXX) a Oznámením zo dňa 26.04.2013 časť pohľadávky vo výške 13.314,30 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťami pohľadávok žalobcu vo výške 426,25 Eur (faktúra č. XX/XXXX), vo výške 525,45 Eur (faktúra č. XX/XXXX) a vo výške 12.362,60 Eur (faktúra č. XX/XXXX).
4. Žalovaný pohľadávku žalobcu nepovažoval za dôvodnú a v celom rozsahu trval na tom, že žalovaným uplatnená zmluvná pokuta za omeškanie s ukončením diela na stavbe: „M. Z. I.X. C. G., T..B.. - G. C.“, vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX ako aj náhrada škody vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXX sú opodstatnené.
5. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu nie je sporná, keďže žalovaný na túto pohľadávku započítal svoju pohľadávku, ktorú žalobca neuznáva.
6. Žalovaný poprel pohľadávku žalobcu z dôvodu, že táto zanikla započítaním prostredníctvom jednostranného zápočtu zo dňa 26.04.2013 a 10.01.2013. Žalovaný si voči pohľadávke žalobcu započítal zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela „M. Z. I. C. G. - G. C.“, ktoré mal odovzdať do 10.11.2012 v zmysle podpísanej zmluvy č. XXX/XXXX. Z tejto zmluvy je zrejmé, že žalobca mal zabezpečiť počet vykonávajúcich osôb od 10 do 12, čo sa však nestalo. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu týchto stavebných prác písomne šesťkrát vyzval žalobcu na urýchlené zabezpečenie potrebného počtu pracovníkov. Uviedol, že zo stavebného denníka vyplýva, že žalobca na tejto stavbe vykonával stavebné práce minimálne do polovice mesiaca december 2012, pričom termín dokončenia diela bol stanovený na 10.11.2012. Zmluvnú pokutu si žalovaný uplatnil vo výške 300 Eur denne tak ako bola dohodnutá v článku 9 zmluvy o dielo, a to za obdobie od 11.11.2012 do 31.12.2012. Zároveň si v tomto konaní žalovaný uplatnil aj náhradu škody spočívajúcu v poškodení skla, ktoré vykonali na stavbe pracovníci žalobcu a ktoré žalovaný musel uhradiť objednávateľovi, resp. investorovi stavby.
7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 536 ods. 1 a 2, § 537 ods. 1, § 548 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
8. Súd prvej inštancie vo veci už raz rozhodol rozsudkom č.k. 25Cb/170/2015-123 zo dňa 22.6.2017, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Po odvolaní žalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie v ďalšom konaní dôkladne prihliadne na všetky podstatné argumenty žalobcu a žalovaného a riadne sa s nimi vysporiada. Úlohou súdu bude posúdiť, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX. Súd svoje rozhodnutie zároveň dostačujúcim spôsobom odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
9. Súd prvej inštancie opätovne vyhodnotil žalobou uplatnený nárok a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený v priznanej časti 345,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia.
10. Konštatoval, že medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi sporná. Keďže žalovaný nenamietal výšku zostatku ceny diela,
podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným, a to listami zo dňa 10.01.2013 a 26.04.2013, bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť existenciu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním ukončenia diela žalobcom ako aj pohľadávky z titulu spôsobenej škody.
11. Súd mal za to, že žalovaný nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 345,60 Eur nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Takýto záver bol konštatovaný aj v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že žalovaný v konaní nepreukázal existenciu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (porušenie povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť), nedoložil relevantný doklad, ktorý by jeho tvrdenie preukázal. Súd preto dospel k záveru, že žalovaným realizovaný zápočet preto v tejto časti nemohol spôsobiť zánik pohľadávky a táto je v uvedenej výške opodstatnená. Keďže žalovaný bol so splnením peňažného záväzku v sume 345,60 Eur v omeškaní, súd považoval za dôvodný nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 01.12.2012 do zaplatenia.
12. Naproti tomu súd po opätovnom vyhodnotení dokazovania žalobou uplatneného nároku v časti 12.362,60 Eur dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne neopodstatnený, nakoľko k zániku tejto časti pohľadávky došlo započítaním realizovaným žalovaným s jeho pohľadávkou spočívajúcou vo vyčíslenej zmluvnej pokute faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 15.300 Eur. Poukázal na to, že medzi sporovými stranami bola uzavretá aj ďalšia zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom ktorej bola „M. Z. I. C. G., T..B.. - G. C.“. Dielo malo byť odovzdané v termíne do 10.11.2012. Žalobca mal dielo odovzdať 10.11.2012. Z denných záznamov stavby (stavebný denník) listov č. XXXXXXX až XXXXXXXX vyplýva, že žalobca dielo neodovzdal v určenej lehote, keďže ešte 03.03.2013 vykonával na stavbe práce. Takéto konštatovanie podporne potvrdzujú aj listy žalovaného zo dní 13.11.2012, 23.11.2012, 12.12.2012, 20.12.2012, 8.1.2013 a 18.1.2013 adresované žalobcovi, ktorými ho žiadal o posilnenie stavebných kapacít a časový sklz realizácie prác. Žalovaným vyúčtovaná zmluvná pokuta za 51 dní omeškania (11.11. - 31.12.2012) v sume 15.300 Eur je podľa názoru súdu v súlade so zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a ako pohľadávka spôsobilá na započítanie, ktoré žalovaný realizoval dňa 26.04.2013 (č.l. 6 spisu). K záverom o platnosti dojednanej zmluvnej pokuty poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu. Dospel k záveru, že žalovaným realizovaný zápočet mal za následok zánik pohľadávky žalobcu v sume 12.362,60 Eur, žaloba je preto v tejto časti nedôvodná a bola v tejto časti zamietnutá. Keďže žalobca mal úspech v časti 345,60 Eur a žalovaný v časti 12.362,60 Eur, súd žalovanému priznal náhradu trov konania rozsahu 94,6 %.
13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Poukázal na to, že opodstatnenosť vystavenia faktúry č. XX/XX ani správnosť jej výšky žalovaný v konaní nerozporoval ani nenamietal. Namietal, že z obsahu napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo včas. Napadnutý rozsudok podľa neho trpí tou istou vadou ako pôvodný rozsudok, lebo v ňom absentuje riadne a presvedčivé odôvodnenie. Žalobca uviedol, že v priebehu sporu predložil viacero písomných podaní, v ktorých zásadne namietal a argumentoval, že žalovanému nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu, nakoľko zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. na akciu „M. Z. I. C. G.“ nevyplýva jednoznačné a konkrétne vymedzenie (vecné aj finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty (konkrétne ide o podanie žalobcu zo dňa 20.03.2017 a vyjadrenie k odvolaniu doručené súdu dňa 19.12.2017). O uvedenej zásadnej súčasti procesnej obrany žalobcu proti uplatňovanému zápočtu v napadnutom rozsudku nie je ani zmienka, súd prvej inštancie sa s obsahom Zmluvy o dielo č. XXX/ XXXX-D. nezaoberal, ani tento nevyhodnotil, nevysporiadal sa s obsahom výhrad žalobcu. Zdôraznil, že konajúce súdy sa zaoberali iba tým, či v Zmluve o dielo č. XXX/XXXX-D. je dojednaná zmluvná pokuta. Poukázal na to, že podľa § 544 ods. 1 možno zmluvnú pokutu dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Keďže v napadnutom rozsudku súd vôbec nevyhodnotil a nedefinoval v čom spočíva podľa Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. dojednaná zmluvná povinnosť žalobcu, nemohol sa zaoberať ani posudzovaním, či žalobca svoju povinnosť porušil. Napriek výhradám žalobcu sa súdy nezaoberali tým,
či a ako je v uvedenej zmluve o dielo definovaná povinnosť, ktorej porušenie bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou. Dal do pozornosti, že žalovaný ako dôkaz súdu predložil iba Zmluvu o dielo č. XXX/ XXXX-D. bez príloh, z ktorej nemožno vyvodiť záver, že úlohou žalobcu bolo zhotoviť konkrétne presne vymedzené dielo (jeho definovanú časť). Uviedol, že úlohou žalobcu bolo denne zabezpečiť na stavbu 10 až 12 osôb, ktoré mal riadiť stavbyvedúci (majster) žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný súdu nedoložil prílohy zmluvy, súd preto nemal doložený predmet a rozsah diela (ocenený výkaz výmer), konkrétnu cenu diela (odvoláva sa na odbytový rozpočet, ktorý predložený nebol), časový harmonogram. Uviedol, že pomerne komplikovane formulovaný text základnej zmluvy o dielo mal zakryť fakt, že žalobca na stavbu dodával iba pracovnú silu. Dal do pozornosti, že stavba bola v čase nástupu žalobcu na jej realizáciu už rozpracovaná a žalobca mal fakturovať iba skutočne odpracované výkony, pričom zmluva o dielo neobsahuje žiadny odpočet už realizovaných prác pred nástupom žalobcu, resp. špecifikáciu zostatku prác na diele. Žalobca poukázal na to, že v podaní zo dňa 20.03.2017 upozornil aj na relevantné zápisy SD a skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti ohrozovali termín ukončenia diela. Zdôraznil, že zmluvnú povinnosť, ktorej neplnenie (porušenie) je možné postihnúť zmluvnou pokutou je možné a potrebné dojednať len písomne, a to priamo v zmluve. Je potom podľa neho bez právneho významu argumentácia žalovaného, že žalobca údajne už pri podpise zmluvy vedel, čo je jeho povinnosťou, resp. že úlohy žalobcovi denne mimo obsahu zmluvy o dielo určoval stavbyvedúci žalovaného. Mal za to, že v obsahu zmluvy o dielo chýba vymedzenie záväzku, ktorého oneskorené plnenie by zakladalo práva žalovaného účtovať zmluvnú pokutu. Ak teda v zmluve o dielo chýba vymedzenie zmluvnej povinnosti žalobcu, nie je potom možné posudzovať, či došlo k jej porušeniu. Za nepodložený preto považoval názor odvolacieho súdu, že žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo včas. Záver súdu prvej inštancie, že dielo neodovzdal v určenej lehote je podľa neho v hrubom rozpore s obsahom Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D., výsledkami vykonaného dokazovania a je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že nemohol porušiť žiadnu zmluvnú povinnosť, preto žalovanému nevzniklo právo fakturovať zmluvnú pokutu, na zápočet bola použitá neexistujúca pohľadávka žalovaného, ktorá nemohla spôsobiť zánik žalovanej pohľadávky žalobcu. Súd podľa neho pochybil, keď pri vyvodzovaní záverov nebral do úvahy relevantný obsah predmetnej zmluvy o dielo. Mal za to, že súd sa dôsledne neriadil právnym názorom odvolacieho súdu, keď pri opätovnom prejednaní veci vôbec neprihliadal na podstatné argumenty žalobcu, a preto sa s týmto ani riadne nevysporiadal a vôbec sa nevysporiadal s úlohou posúdiť, či žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty použitej na zápočet. Uviedol, že napriek tomu, že z vyhodnotenia celého komplexu dôkaznej matérie vyplýval záver o nedôvodnom uplatňovaní zmluvnej pokuty, súd v rozpore s výsledkami dokazovania uznal vzájomný zápočet žalovaného. Mal za to, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o porušení zmluvnej povinnosti žalobcu, vzniku nároku na zmluvnú pokutu, o zániku žalovanej pohľadávky započítacím úkonom žalovaného. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd II. výrok napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 12.362, 60 eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.12.2012 do zaplatenia a aby III. výrok o trovách zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.01.2020. Nesúhlasil s odvolaním žalobcu a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2019. Súd prvej inštancie podľa neho jasne zhodnotil, že zmluva o dielo je platný právny úkon, a preto nemožno namietať v nej určené zmluvné dojednania, z ktorých žalobcovi vyplývajú určité povinnosti. Poukázal na to, že žalobca dostatočne nepreukázal zabezpečenie adekvátnej pracovnej sily a ukončenie predmetného diela v zmysle Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D., čím by dôvodne preukázal neopodstatnenosť vzájomného započítania žalovaného. Mal za to, že na rozdiel od žalobcu, uniesol dôkazné bremeno, a to najmä písomnými výzvami smerovanými žalobcovi, v ktorých apeloval na zabezpečenie väčšieho počtu zamestnancov a upozorňoval na riziko omeškania s realizáciou stavebných prác, taktiež preukázaním platnej zmluvy o dielo a z nej vyplývajúcich práv a povinností a súčasne písomným započítaním pohľadávok, ktoré vznikli žalovanému voči žalobcovi. Poukázal na to, že súd sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, na základe ktorého rozhodol. V rámci dôkaznej núdze preto súd prvej inštancie nemohol rozhodnúť inak, ako uznať nárok žalovaného zo zmluvnej pokuty a započítať ho voči nároku žalobcu, čo spôsobilo zánik pohľadávky, a teda aj nároku žalobcu v celom rozsahu. Stotožnil sa s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie najmä v tom, že nárok žalobcu je skutkovo i právne neopodstatnený, nakoľko pohľadávka zanikla započítaním vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX žalovaným. Mal za to, že žalobca si bol od samého začiatku vedomý, že konal v rozpore so zmluvou o dielo a mal vedomosť o zmluvnej pokute. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.02.2020. Zotrval na podanom odvolaní. Poukázal na to, že žalovaný sa vyhýba zaujať stanovisko k postate odvolania a konkrétne uviesť aká povinnosť (vecne, finančne) žalobcu bola definovaná pod sankciou zmluvnej pokuty. Žalovaný podľa neho v obsahu vyjadrenia k odvolaniu nepriamo uvádza, že zmluva žalobcu zaväzovala iba denne zabezpečiť dojednaný počet pracovníkov. Potreba vyššieho počtu pracovníkov nie je otázkou neplnenia záväzku zo zmluvy. Uviedol, že zvýšenie počtu pracovníkov (nad pôvodný počet, ktorý si žalovaný v zmluve nárokoval) bolo potrebné riešiť dodatkom k zmluve o dielo, nie jednostrannými výzvami na žalobcu ako zhotoviteľa. K otázke unesenia dôkazného bremena preukázať existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie, ktoré zaťažovalo žalovaného, poukázal na to, že žalovaný ako dôkaz predložil iba neúplnú Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. bez príloh. Predmetná zmluva, pokiaľ ide o podrobnosti a špecifikácie jej obsahu, odkazuje na prílohy zmluvy, súd tieto prílohy k dispozícii nedostal, žalovaný dôkazy nedoplnil, a preto súd nemal dôkazy na vyvodenie záveru o existencii započítavanej pohľadávky, a preto ani nemohol vyvodiť záver, že žalovaná pohľadávka žalobcu zanikla započítaním, už pred podaním žaloby.
17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.03.2020. Poukázal na to, že žalobca sa vo svojom vyjadrení snaží presvedčiť súd, že Zmluvou o dielo č. XXX/XXXX- D., uzavretej v súlade s § 536 a nasl. OBZ, neuzatvoril zmluvu o dielo, ale uzatvoril zmluvu o zabezpečení dojednaného počtu pracovníkov, teda inominátnu zmluvu, ktorá pripomína skôr zmluvu o sprostredkovaní zamestnania v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, pričom pre túto činnosť sa vyžaduje zvlášť oprávnenie, ktoré žalobca nemá. Uviedol, že ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá doteraz nebola zo strany žalobcu uvádzaná ani namietaná a nespĺňa podmienky § 366 CSP. Trval na tom, že predmetnou zmluvou o dielo sa primárne dohodlo zhotovenie a realizácia diela definovaného v bode 2.1 zmluvy: „M. Z. I. C.Y. G., T..B.. - G. C.“ (ďalej ako „dielo“). Zdôraznil, že celá zmluva o dielo sa týka zhotovenia diela v zmysle § 536 a nasl. OBZ a nie dodania pracovníkov, navyše v bode 2.4 zmluvy o dielo vyplýva: „Zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Prípadné vykonanie diela inou osobou ako zhotoviteľom musí byť odsúhlasené vo forme písomného dodatku k tejto zmluve.“ Dal do pozornosti, že v predmetnej zmluve o dielo v bode 2.1 sa síce uvádza určitý počet osôb vykonávajúcich dielo, avšak tieto osoby majú vykonávať dielo za zhotoviteľa a nie pre objednávateľa. V tomto prípade sa nemôže jednať o akékoľvek poskytnutie, resp. dodanie pracovníkov. Dodal, že zhotoviteľ je podnikateľ a ten vykonáva činnosť vo vlastnom mene a na vlastný účet a jeho pracovníci konajú podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, teda zhotoviteľom bol sám žalobca. Uviedol, že dojednaný počet pracovníkov bol najmä z dôvodu zabezpečenia riadneho a včasného zhotovenia diela a k tomuto účelu slúžil, no nebol primárnym záväzkom žalobcu, tým bolo totiž zhotovenie diela. Poukázal na to, že žalobca vykonával stavebnú činnosť a v predmetnej zmluve o dielo sa nemohol zaviazať dodať len pracovníkov, nakoľko to je činnosť (viazaná živnosť) personálnej agentúry, ktorú vtedy žalobca nevykonával (viď výpis zo živnostenského registra). Žalovaný s takouto interpretáciou zmluvy nesúhlasil aj z toho dôvodu, že počas celého konania nešlo o sporné skutkové tvrdenie. Mal za to, že v súvislosti s porušením povinnosti žalobcu a vznikom nároku na zmluvnú pokutu stačí poukázať na bod 9.1 zmluvy o dielo s poukazom na bod 3.1 danej zmluvy o dielo. Zdôraznil, že žalobca neodovzdal dielo včas a dostal sa tak do omeškania, čo žalobca ani nepopiera. Žalovaný v súvislosti s chýbajúcimi prílohami k predmetnej zmluve o dielo uviedol, že nie je jeho povinnosťou predkladať všetky listiny súdu, ale len tie ktoré s vecou súvisia, pričom znenie zmluvy nie je medzi stranami sporné. Ďalej poukázal na bod 14.3 zmluvy o dielo, podľa ktorého bola zmluva o dielo vyhotovená v dvoch rovnopisoch a jeden z nich dostal aj žalobca. Mal za to, že pokiaľ by teda prílohy k zmluve o dielo obsahovali akékoľvek skutočnosti v prospech žalobcu, je vecou a možnosťou žalobcu, aby tieto súdu poskytol on, a nie žalovaný. Nakoľko tak žalobca nespravil, žiadnu z príloh súdu nedoručil a len namietal, že ich súdu nepredložil žalovaný, považoval túto požiadavku za účelovú a nemení nič na skutočnosti, že žalobca bol v omeškaní a žalovanému týmto vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Dodal, že odvolací súd nenariadil získať nové dôkazy a dokonca súd ani nemá povinnosť a ani procesnú možnosť získavať nové dôkazy. Žalobca podľa neho nepreukázal, že nie je objektívne zodpovedný zo zmluvnej pokuty.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.04.2020. Zdôraznil, že Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, z ktorého nie je možné vyvodiť záväzok (povinnosť) žalobcu, ktorého nedodržanie by mohlo byť sankcionované zmluvnou pokutou, chýba definovanie diela (vecné, finančné), ktoré mal žalobca zhotoviť. Zo zmluvy vyplýva iba záväzok
žalobcu denne zabezpečiť dojednaný počet pracovníkov, táto skutočnosť v konaní nie je nová. Mal za to, že pri takto formulovanom predmete zmluvy je vylúčené tvrdenie žalovaného, že žalobca mal dielo zhotoviť vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Poukázal na to, že odvolací súd ani súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vymedzeniu záväzku žalobcu z predmetnej zmluvy o dielo osobitne nevenovali, oba súdy sa zamerali iba na posúdenie, či v zmluve o dielo je zmluvná pokuta dojednaná. Mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania opodstatnenosti nároku na zmluvnú pokutu a oprávnenosti jej započítania proti žalobcom uplatnenému nároku, ktorý nepredložil súdu kompletnú zmluvu o dielo s prílohami. Pokiaľ žalovaný uvádza, že žalobca porušil bod 3.1 zmluvy o dielo, žalobca uviedol, že z uvedeného ustanovenia zmluvy vecný a finančný obsah záväzku nevyplýva. Z vyjadrenia žalovaného je podľa neho zrejmá evidentná účelovosť zmluvnej pokuty, uplatňovanej so zámerom jej započítania voči nesporným nárokom žalobcu za vykonané práce. V ostatnom zotrval na podanom odvolaní.
19. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
20. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019 je v napadnutej časti potrebné zmeniť.
21. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené, pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.
22. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
23. Podľa § 536 ods. 1 OBZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
24. Podľa § 536 ods. 2 OBZ, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
25. Podľa § 537 ods. 1 OBZ., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
26. Podľa § 548 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
27. Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
28. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
29. Podľa § 365 OBZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
30. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75 % ročne.
34. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
35. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
36. Odvolací súd v tomto konaní opätovne rozhodoval o odvolaní žalobcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II vydaného v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/170/2015, ktorého rozhodnutie už bolo za účinnosti Civilného sporového poriadku uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019 zrušené a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd bol v zmysle § 390 CSP povinný vo veci sám rozhodnúť. Odvolací súd preto v ďalšom texte tohto rozhodnutia odôvodnil svoje právne závery a skutočnosti, ktoré ho viedli k zmene napadnutého rozsudku.
37. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.708,20 Eur s príslušenstvom titulom neuhradenia zostávajúcej časti ceny za zhotovenie diela. Medzi sporovými stranami bola dňa 05.09.2012 uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX-D., predmetom ktorej bolo realizovanie prác na stavbe „M.Š. Z. S. F. pre G. I. R.“. Realizovanie prác bolo potvrdené na Zisťovacom protokole o vykonaných stavebných a montážnych prácach č. XX/XXXXX zo dňa 6.11.2012. Cenu týchto prác žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 05.11.2012 na sumu 26.008,20 Eur, z ktorej žalovaný uhradil 13.300 Eur. Zostávajúcu časť fakturovanej ceny v sume 12.708,20 Eur žalovaný doposiaľ neuhradil. Ďalej bola medzi sporovými stranami uzavretá ďalšia Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/VV zo dňa 24.10.2012. Žalovaný faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2013 vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 9.1. Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. vo výške 15.300 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.11.2012 škodu vo výške 345,60 Eur. Oznámením zo dňa 10.01.2013 žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške 345,60 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťou pohľadávky žalobcu (faktúra č. XX/XXXX) a Oznámením zo dňa 26.04.2013 časť pohľadávky vo výške 13.314,30 Eur (faktúra č. XXXXXXXXX) s časťami pohľadávok žalobcu vo výške 426,25 Eur (faktúra č. XX/XXXX), vo výške 525,45 Eur (faktúra č. XX/XXXX) a vo výške 12.362,60 Eur (faktúra č. XX/XXXX).
38. Cenu prác teda žalobca žalovanému vyúčtoval faktúrou, ktorú žalovaný uhradil iba čiastočne, nakoľko si voči nej započítal svoj nárok na zmluvnú pokutu a náhradu škody. Písomne zachytené prejavy žalovaného na listoch zo dňa 10.01.2013 a 26.04.2013 - Oznámenie o zápočte pohľadávok, posudzujúc ich podľa obsahu a vôle konajúcej osoby, majú charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Žalovaný nenamietal výšku zostatku ceny diela. Žalovaný ani v konaní nerozporoval skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za dielo, avšak voči nároku žalobcu si započítal vlastnú pohľadávku. Spornou bola preto otázka, či započítanie pohľadávky žalovaným bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky žalobcu. K tomu bolo potrebné ustáliť, či má žalovaný voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu z vyúčtovanej zmluvnej pokuty v súvislosti s omeškaním ukončenia diela žalobcom ako aj pohľadávky z titulu spôsobenej škody.
39. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 345,60 Eur s príslušenstvom, nakoľko žalovaný nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil u žalobcu faktúrou č. XXXXXXXXX vo výške 345,60 Eur nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Takýto záver bol aj v súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019. Uvedený výrok nebol odvolaním napadnutý.
40. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v konaní nebol sporným nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dielo. Spornou zostala otázka, či započítacím úkonom žalovaného, ktorým si započítal zmluvnú pokutu v súvislosti s omeškaním ukončenia diela žalobcom, došlo k zániku pohľadávky žalobcu. Odvolací súd po opätovnom preskúmaní prejednávanej veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalovanému nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXX, v dôsledku čoho nedošlo k zániku pohľadávky uplatnenej žalobcom v tomto konaní v časti 12.362,60 Eur (12.708,20 Eur - 345,60 Eur). Žalobou uplatnený nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 12.362,60 Eur preto odvolací súd po opätovnom preskúmaní veci vyhodnotil ako dôvodný.
41. Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Zmluvnou pokutou možno vylúčiť spory o náhradu škody, ktoré by inak mohli vzniknúť. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec, ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Nie je rozhodujúce, ako zmluvné strany označia svoju dohodu, prípadne, či použijú priamo termín "zmluvná pokuta", ale rozhodujúci je obsah ich dohody. Dohodou o zmluvnej pokute možno zaistiť splnenie určitej zmluvnej povinnosti, vyplývajúcej z akejkoľvek zmluvy, dokonca aj zo zmluvy inominátnej, pravda, pokiaľ to jej charakter pripúšťa. Dohoda o zmluvnej pokute, ako zaisťovací prostriedok, je závislá na existencii hlavného záväzku, ktorý je zmluvnou pokutou zabezpečený.
42. Odvolací súd už v rozhodnutí č.k. 4Cob/58/2018-179 zo dňa 15.08.2019 poukázal na to, že čl. IX bod 9.1 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. ustanovuje, že „V prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní s ukončením a odovzdaním diela, zaväzuje sa zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 300 Eur za každý deň omeškania.“ V zmysle čl. III bod 3.1 uvedenej zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať dielo (predmet plnenia) dňa 10.11.2012. V zmysle uvedeného mal odvolací súd za to, že zmluvná pokuta bola dojednaná v písomnej forme a mala sa vzťahovať na prípadné omeškanie žalovaného ako zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela. Ako dôkaz, že žalobca neodovzdal dielo v lehote určenej podľa zmluvy žalovaný súdu predložil denné záznamy stavby (č.l. 90-97 súdneho spisu). Pre záver o existencii/neexistencii nároku žalovaného na zmluvnú pokutu pre omeškanie žalobcu s ukončením diela však bolo potrebné prihliadnuť i na ostatné zmluvné ustanovenia, na argumentáciu sporových strán ohľadne tejto spornej otázky a vysporiadať sa s námietkou žalobu, že zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. nevyplýva jednoznačné a konkrétne vymedzenie (vecné a finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty a posúdiť vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu i v tejto spojitosti. Súd prvej inštancie síce vychádzal z právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, avšak vznik nároku žalovaného na zmluvnú pokutu už bližšie neskúmal, a to z hľadiska žalobcom namietanej neurčitosti vymedzenia predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty.
Zo žiadneho ustanovenia CSP nevyplýva, že odvolací súd je viazaný názorom vysloveným v predchádzajúcom rozhodnutí, a preto po prehodnotení veci môže dospieť k inému záveru. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/3342/2007 zo dňa 24.10.2007, podľa ktorého "Odvolací soud může změnit svůj právní názor vyjádřený v předchozím zrušujícím usnesení a potvrdit rozhodnutí soudu prvního stupně, jímž ten jeho dřívější právní názor nerespektoval.. Tuto možnost odvolacího soudu lze dovodit i z judikatury Nejvyššího soudu, v níž se konstatuje, že odvolací soud není vázán svým dřívějším právním názorem v dané věci neboť ze žádného ustanovení občanského soudního řádu nelze dovodit, že by odvolací soud nemohl již jednou vyslovený právní názor ve věci v pozdějším odvolacím řízení změnit (viz rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 19. června 2003, sp. zn. 22 Cdo 880/2003). Tento závěr se jeví logickým i z toho důvodu, že proti rozhodnutí soudu odvolacího již právní řád neposkytuje účastníkovi žádný řádný opravný prostředek. Bylo by proto v rozporu s účelem civilního soudního řízení, jestliže by odvolací soud pod „tíhou“ svého dříve vysloveného právního názoru musel ve věci rozhodnout stejně, byť by ve světle nových právně významných událostí (např. nálezu Ústavního soudu či rozhodnutí soudu Nejvyššího) byl přesvědčen o neslučitelnosti takového rozhodnutí s právním řádem."
43. Po opätovnom preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že zo Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. nevyplýva jednoznačné a konkrétne vymedzenie (vecné a finančné) predmetu diela, ktorý mal žalobca realizovať pod sankciou zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle čl. IX bod 9.1 Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D. dojednaná pre prípad omeškania žalovaného ako zhotoviteľa s ukončením a odovzdaním diela, avšak zo žiadneho ustanovenia predmetnej zmluvy nevyplýva konkrétny predmet diela, t.j. čo presne mal žalobca pre žalovaného vykonať. I keď po termíne odovzdania diela dňa 10.11.2012 boli v zmysle denných záznamov na predmetnej stavbe uskutočňované ďalšie práce, práve vzhľadom na neurčitosť vymedzenia predmetu diela v zmluve o dielo, nemožno dospieť k záveru, že by žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené ukončenie diela. Žalobca v tomto smere správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný ako dôkaz súdu predložil len Zmluvu o dielo č. XXX/XXXX-D. bez príloh (napr. výkaz výmer, Záväzný časový harmonogram s obsahom plnenia predmetu ZoD a i.), ktoré boli v zmysle čl. XIV. bod 14.1 neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX-D.. Žalovaný preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ohľadne vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Započítanie pohľadávky žalovaného tak odvolací súd vyhodnotil ako neplatné, pričom k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu tak nedošlo. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je i v časti sumy 12.362,60 Eur dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
44. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
45. Keďže žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom priznaná výška úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,75 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 01.12.2012 do zaplatenia.
46. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
47. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/170/2015-199 zo dňa 12.11.2019 v zmysle § 388 CSP zmenil v časti II. výroku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.362,60 Eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 01.12.2012 do zaplatenia, a to všetko so troch dní od právoplatnosti rozsudku..
48. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
49. Podľa § 369 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
52. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).