Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Tos-4-2021.pdf
PDF · 74.62 KB
Case nature
Area
Subarea
4Tos/4/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jozefa Mikluša, v trestnej veci odsúdeného W. I., nar. XX.XX.XXXX, prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 28. januára 2021 sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/139/2005 zo dňa 14.10.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného W. I. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením sp. zn. 1T/139/2005 zo dňa 14.10.2020 Okresný súd Veľký Krtíš podľa § 142 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 148 ods. 1 Tr. por. pribral znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) A.. A. Y., P. cesta 7, XXX XX G., za účelom vypracovania znaleckého posudku. Rozhodol, že úlohou znalca bude na základe vlastného vyšetrenia zodpovedať nasledovné otázky ohľadom duševného stavu odsúdeného W. I.:
1. Je dôvod na upustenie od výkonu ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou, ktoré bolo uložené odsúdenému, respektíve je potrebné túto formu liečby zmeniť na ústavnú?
2. Uviesť iné okolnosti zistené pri znaleckom skúmaní, ktoré sú dôležité pre trestné konanie.
Súd uložil znalcovi, aby znalecký posudok vyhotovil písomne v 4-roch vyhotoveniach a tento spolu so zapožičaným trestným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/139/2005 zaslal okresnému súdu najneskôr do 2 mesiacov od prevzatia súdneho spisu. Zároveň vo výroku znalca upozornil na význam znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a na trestné následky nepravdivého znaleckého posudku podľa § 347 Trestného zákona ako aj na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu bránia byť vo veci činný ako znalec.
Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 12.11.2020. v písomných dôvodoch sťažnosti v podstate uviedol, že je zásadne proti tomu, aby do konania pribratý znalec z G., z E. samosprávneho kraja, pričom namietal, že znalec je známy zákonného sudcu. Namietal, že v jeho prípade znalecký posudok nie je nutné vypracovať, G. vôbec nepozná, nemá sa tam ako dostať. Namietal, že do konania mal byť pribratý iný znalec zo Y. alebo z P.. Dôvodil, že podľa neho ani prokurátorka, ani obhajca nechceli, aby bol do konania pribratý znalec. Argumentoval, že nie je nebezpečný, nikoho neohrozuje, lieky pravidelne užíva, na kontroly k A.. L. pravidelne chodí. Návrh na zmenu liečenia podala práve jeho psychiatrička z pomsty, pričom obšírne opísal dôvody spočívajúce v tom, že matke odsúdeného nebol priznaný príspevok na opatrovanie jeho osoby z dôvodu neodporúčania uvedeného lekára. Na základe uvedeného navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zrušené.
Podľa § 192 ods. 1/ písm. a/, b/ Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal výroky napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Podľa § 142 ods. 1 Tr. por. ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o vyšetrenie duševného stavu a pitvu mŕtvoly.
Podľa § 148 ods. 1 Tr. por., duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie. Z obsahu predloženého trestného spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/139/2005 zo dňa 24.10.2005, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/298/2005 zo dňa 9.2.2006, bol obž. A.. W. I. právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka. Súčasne bolo odsúdenému uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Odsúdený nastúpil výkon ústavnej ochrannej liečby dňa 20.04.2006.
Uznesením Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 1Nt 23/206 zo dňa 03.10.2006, právoplatným a vykonateľným dňa 03.10.2006, súd zmenil uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou na ambulantnú.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Krajský súd s poukazom na § 2 ods. 10 Tr. por. uvádza, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zahŕňa v sebe zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti (vyhľadávacia zásada), právo strán obstarávať dôkazy, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v prospech obvineného.
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd v rámci vlastnej kompetencie, dospel k záveru o potrebe vyšetrenia zdravotného stavu odsúdeného. Procesne tak reagoval na najmä na skutočnosť, že samotný lekár, ktorý odporučil zmenu ochranného psychiatrického liečenia z ambulantnej na ústavnú, navrhol zvážiť nariadenia znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či doteraz realizovaná liečba je postačujúca, či plní účel a ak áno akou formou sa má ďalej vykonávať.
Z obsahu sťažnosti krajský súd zistil, že odsúdený namieta samotnú skutočnosť súdnoznaleckého dokazovania jeho zdravotného stavu, ktoré považuje za predčasné. Ani namietaná nehospodárnosť nemá zásadnú relevanciu vo vzťahu k potrebe zabezpečenia procesného postupu v prejednávanej trestnej veci. Okresný súd pribral do konania znalca z odboru a odvetvia zodpovedajúceho posúdeniu duševného stavu odsúdeného, ktoré z hľadiska ďalšieho postupu vo veci hodnotil ako významné a ktoré aj primerane formuloval vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. K uvedenému názoru sa priklonil tak prokurátor, ako aj obhajca, ktorí zhodne dávali súdu na zváženie, či nemá nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z oblasti psychiatrie, čo vyplýva zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa 17.09.2020 (čl. 357 spisu), preto námietku sťažovateľa týkajúcu sa tej skutočnosti, že podľa neho ani prokurátorka, ani obhajca nechceli, aby bol do konania pribratý znalec, považoval krajský súd za irelevantnú. Je tiež potrebné zdôrazniť, že práve závery znaleckého posudku môžu prispieť k posúdeniu a odstráneniu
pochybností o tom, či odsúdenému je potrebné zmeniť ochrannú psychiatrickú liečbu na ústavnú, resp. posúdiť, či uložená liečba plní svoj účel. Krajský súd preto po preskúmaní spisového materiálu rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci vznikla potreba súdnoznaleckého dokazovania zdravotného (duševného) stavu obžalovaného, ktoré je z hľadiska ďalšieho postupu vo veci dôvodné a v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa voči konkrétnemu znalcovi, tak k tejto krajský súd uvádza, že znalec musí byť objektívny, nezaujatý, jeho úlohou nie je vykonávať dokazovanie, hodnotiť dôkazy, riešiť právne otázky, ale jeho úlohou je vyjadrovať sa k skutkovým odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie. Znalec, okrem vlastných poznatkov pre podanie posudku zistených metódami špecifickými pre jeho odbor, môže svoj posudok založiť len na skutkovom stave, ktorý bol objasnený dôkazmi vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní, či súdom v zmysle Trestného poriadku. Nehodnotí dôkazy z hľadiska ich vierohodnosti ani nevyslovuje záver, či skutočnosť, o ktorej podáva správu je preukázaná. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia znalec, bol riadne a v zmysle zákona poučený o povinnosti bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že žiadne skutočnosti vo vzťahu k odsúdenému bezodkladne neboli oznámené, čím má aj krajský súd za to, že znalec sa pri odpovedaní na položené odborné otázky v uznesení o pribratí bude riadiť zásadami odbornosti a nezávislosti. Navyše krajský súd uvádza, že argumentácia odsúdeného vo vzťahu ku konkrétnemu znalcovi sa krajskému súdu javí ako účelová, z cieľom zmariť znalecké dokazovanie.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť obžalovaného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.