Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Csp-55-2020.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXX, XXX XX X. S., v konaní o zaplatenie 446,02 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 428,02 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 428,02 eur od 5.4.2018 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 446,02 eur, s úrokom z omeškania zo vo výške 5,00 % ročne zo sumy 428,02 eur od 05.04.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania s tým, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 13.9.2017. Pred doručením žaloby žalovanému, žalobca podaním zo dňa 15.10.2020 zobral žalobu späť v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 18,- eur a predmetom konania ostala suma 428,02 eur.
2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 13.11.2019, písomne nevyjadril.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 428,02 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, keď žalovaný ako spotrebiteľ žalovaný nárok nijako nerozporoval a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.1.2021 o 13.45 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 21.1.2021.
4. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a k nej pripojených listinných dôkazov, žalobcovou špecifikáciou žalovanej pohľadávky, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje: 5. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 13.9.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý viazaný spotrebiteľský úver (časť. 1 zmluvy) na nákup kuchynskej linky s výškou úveru 476,- eur. Následne v zmluve boli dojednané tieto podmienky: úroková sadzba 18,00 % ročne, výška mesačnej splátky 21,37 eur, počet mesačných splátok 24, RPMN 19,57 %, odplata 33 %, priemerná hodnota RPMN 10,12 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 512,88 eur, termín splatnosti splátok 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. splátky 15.10.2017, konečná splatnosť úveru 15.9.2019. Žalobca preukázal výpisom z účtu prevod peňažných prostriedkov čerpanie vo výške 428,02eur, a to dňa 18.9.2017. Žalovaný z poskytnutého úveru žalobcovi nezaplatila ani jednu splátku. Žalobca výzvou zo dňa 3.1.2018 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej čiastky úveru, ktorá predstavovala sumu 71,49 eur. Odoslanie výzvy žalobca preukázal výpisom z podacieho poštového hárku zo dňa 5.1.2018. Následne dňa 30.4.2018 žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorá bola žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 16.5.2018 (č.l. 24). Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver iba v zmysle časti 1. zmluvy - spotrebiteľský úver pričom zmluva o revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb v zmysle časti 2. Zmluvy, neboli žalovanému poskytnuté, a ani si žalobca z nich neuplatňoval žiaden nárok.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru: 15. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver a žalovaný
sa zaviazal poskytnutý úver v dohodnutých splátkach vrátiť. Predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola žalobcom pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené súd na posúdenie daného záväzkového vzťahu aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka i zákona o spotrebiteľských úveroch.
16. Skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe žalovaný nepoprel, nerozporoval, a preto ich súd považoval za nesporné a z uvedených skutočností i vychádzal. Nakoľko si žalobca uplatnil len nárok na vrátenie reálne poskytnutých prostriedkov, súd sa skúmaním základných náležitostí zmluvy nezaoberal, nakoľko ani prípadné zistené pochybenia by nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu, pretože uplatnený nárok zodpovedá nároku na vrátenie úroku podľa § 11 Zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd preto zaviazal žalovaného na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 428,02 eur, nakoľko tento žalobcovi nezaplatil ani len jednu splátku, čo nerozporoval.
17. Súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania po dni postúpenia pohľadávky, nakoľko preukázateľne v tom čase žalovaný už bol v omeškaní so splatením svojho dlhu, a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne od 5.4.2018 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol takto: 18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe ako celku vyhovel. Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach, pričom lehota plynie v spojení s § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii.
Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembra 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.