Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-66-2018.pdf
PDF · 117.56 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovaného M. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.01.2021 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
t a k t o :
Obžalovaný
M. T., nar.:XX.XX.XXXX v N., W. XXXX/X, N.
uznáva sa za vinného, že
v čase okolo 17:40 hod. dňa 12.12.2016 v Bratislave na Roľníckej ulici v smere do centra mesta ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: N. XXXND, pričom pri budove Pošty Bratislava 36 v blízkosti zastávky MHD neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a na riadne označenom priechode pre chodcov nedal prednosť chodcovi V. Z. Z., ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov z jeho pohľadu z pravej strany a prednou časťou motorového vozidla do neho narazil, pričom následkom dopravnej nehody utrpel poškodený V. Z. Z., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, N. pomliaždenie hlavy s tržnou ranou v spánkovej oblasti vľavo, vnútrolebečné krvácanie v čelovej, temennej a spánkovej oblasti vpravo, neúplnú zlomeninu lebky, zakrvácanie do stredového ucha a vonkajšieho zvukovodu ľavého ucha, zlomeninu tela 1. driekového stavca, zlomeninu hlavičky ihlice ľavého predkolenia
v oblasti kolenného kĺbu, roztrhnutie postranného väzu ľavého kolena, roztrhnutie polmesiacovej chrupky ľavého kolena s doposiaľ neukončenou liečbou, čím obvinený svojím konaním porušil povinnosti uložené v ust. § 4 ods. 1 písm. f) a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
teda
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obvineného nahradiť poškodenej spol. Sociálna poisťovňa a.s., so sídlom Záhradnícka 31 škodu vo výške 1.947,50 Eur a poškodenej spol. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2 škodu vo výške 1.846,48 Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodeného V. Z. Z., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, N. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podal na Okresný súd Bratislava III obžalobu na M. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vyššie.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného M. T., poškodeného V..- Z.. Z., znalcov z odboru cestná doprava a zdravotníctva, prečítaním svedeckej výpovede N. S., oboznámením listinných dôkazov, predovšetkým záznamu z dopravnej nehody, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, zápisu o dychovej skúške, hodnotení na obžalovaného, odpisu z registra trestov a priestupkov, výpisu z evidenčnej karty vodiča, ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.
Obžalovaný M. T. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinným. Vo svojej výpovedi uviedol, že ho dopravná nehoda veľmi mrzí, sám mal z toho traumu. Skutok sa stal tak, že on išiel s vozidlom cez Vajnory smerom na Bratislavu. Bolo škaredé počasie, husto pršalo, vozovka bola mokrá, viditeľnosť bola znížená. Bola dosť hustá premávka, v podstate to bola kolóna a zároveň osvetľovali aj protiidúce vozidlá. Obžalovaný si však zachovával bezpečný odstup od vozidla pred ním idúcim. Nevedel však, akou rýchlosťou išiel. Zrazu zbadal pred sebou 2m alebo 3 m čiernu, veľkú postavu a došlo k nárazu. Nebolo vidno, či v tom mieste je alebo nie je prechod pre chodcov. Po nahliadnutí do kamerového záznamu videl, že poškodený čakal na prechode na chodcov.
Chodec išiel smerom z jeho pravej strany a zostal stáť na prechodne - v strede prechodu. Prechod bol zle osvetlený a podľa jeho názoru aj zle označený. Brzdiť s vozidlom začal až po kontakte s chodcom, absolútne ho nevidel. Chodec bol celý v čiernom, nebolo ho vidno.
Potom ako vystúpil z vozidla, utekal za poškodeným, ktorý ležal na zemi. Prišlo tam viacero ľudí a jedna pani volala záchranku.
Svedok V. Z. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že bol som na nákupoch na Roľníckej v lekárni. Nakúpil lieky a išiel smerom k prechodu. Pred prechodom pozrel doprava a doľava. Z ľavej strany z diaľky boli svetlá vozidiel. Vstúpil na prechod.Na prechode sa zastavil na kraji prechodu, na ceste, pretože z opačného pruhu z pravej strany išli vozidlá. Cez prechod neprešiel preto, lebo proti smere išlo veľmi rýchlo vozidla,
zľakol sa a preto zastavil na prechode. Potom si už nič viac nepamätá. Zobudil sa v nemocnici. Prešiel asi do polovicu jazdného pruhu po prechode. Nevie, v akej vzdialenosti bolo vozidlo, ktoré išlo z ľavej strany. Nebolo blízko. Liečba zranení trvala celý rok, doteraz sa lieči. Následky má - točí sa mu hlava, bolí ho hlava, nepočuje dobre na ľavú stranu, má závraty a bolí ho koleno aj kĺb. Stratil čuch. Nepracuje a je na invalidnom dôchodku a to z dôvodov, lebo sa bojí všetkého, nemôže fungovať ako normálny človek. Ako následok dopravnej nehody išiel do invalidného dôchodku. Oblečené mal modré športové tenisky, rifle, čiernu bundu s reflexným pásom, ktoré bolo okolo vrecka z pravej strany, aj na rukávoch.
Svedok N. S., výpoveď ktorého bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedal, že v predmetný deň išiel z budovy pošty na Roľníckej ulici. Išiel peši smerom k bicyklu k priechodu pre chodcov, kde mal odložený bicykel. Zrazu, keď bol pri prechode, počul úder, ranu, otočil sa a zbadal zrazeného chodca, ktorý ležal až pri zastávke autobusu smerom na Čiernu vodu na druhej strane ako bol on. Tá zastávka je asi 10-15 metrov od prechodu pre chodcov. V tom čase pršalo - bol silnejší dážď, nemrzlo, vozovka podľa neho bola mokrá, viditeľnosť bola zlá. Premávka bola hustá. Svedok si už nepamätal, či boli v priestoroch prechodu pre chodcov nejakí ľudia, na zastávke boli viacerí. Ako chodec mal dobré rozhľadové podmienky, auto by si všimol, navyše keby bolo ešte osvetlené. On síce neprechádzal cez prechod pre chodcov na druhú stranu, ale keď išiel popri prechode pre chodcov, bolo z neho dobre vidieť.
Znalec L.. M. N. vypovedal, že v plnom rozsahu sa pridržiava záverov znaleckého posudku č. 1/2018. Pri vypracovaní ZP vychádzal z obsahu predloženého spisu. Na mieste dopravnej nehody bola zhotovená dokumentácia miesta dopravnej nehody, bol vypracovaný náčrtok a následne plánik miesta dopravnej nehody. V týchto dokumentoch boli zadokumentované konečné polohy chodca a konečná poloha osobného motorového vozidla značky Škoda Fabia. Zároveň bola zadokumentovaná biologická stopa (krvná) v protismernom jazdnom pruhu z pohľadu smeru jazdy vozidla Škoda. Taktiež bolo zadokumentované poškodenie motorového vozidlo, na ktorom je viditeľné poškodenie čelného skla na ľavej strane vozidla. Zároveň pri spracovaní posudku boli dôležité výpovede, a to výpoveď vodiča vozidla p. T., ktorý vo svojej výpovedí uvádza smer pohybu cez Vajnory s tým, že sa pohyboval s rýchlosťou maximálne 40 km/h. Miesto dopravnej nehody sa nachádza vo Vajnoroch na úrovni Pošty.
Poškodený chodec Z. vo svojej výpovedí uviedol, že bezprostredne pred nehodou vyšiel z lekárne a chcel po priechode pre chodcov prejsť na druhú stranu vozovky, kde mal zaparkované vozidlo. Následne vo svojej výpovedí uvádza, že v čase, keď sa blížil ku priechodu pre chodov, pozrel sa vľavo, či nejde žiadne vozidlo. Nakoľko žiadne vozidlo zľava nešlo, resp. vo veľkej vzdialenosti mohol vidieť svetlá, vstúpil na priechod pre chodcov, spravil asi 2-3 kroky a následne zastavil, nakoľko z pravej strany sa približovalo vozidlo, ktoré mu nedávalo prednosť v jazde.
O pohybe chodca mal k dispozícii záznam priemyselnej kamery, z ktorej bolo možné určiť a to pomerne presne rýchlosť pohybu chodca. Po následnom zmeraní, ktoré vykonal, vypočítal, že chodec vzdialenosť cca 9 metrov prešiel za čas asi 7 sekúnd. Rýchlosť pohybu chodca je 4,6 km/hod. Následne z tejto kamery je možné jednoznačne identifikovať, v ktorom mieste chodec prechádzal po priechode pre chodcov. Jazdný pruh je široký 3,5 metra. Za prechodom za chodcom je zastávka MHD. Samotný prechod pre chodcov je široký 4,5 metra vrátane farbeného rozlíšenia. Z analýzy zrážky vozidla s chodcom vyplýva, že vozidlo sa bezprostredne pred zrážkou pohybovalo s rýchlosťou 46 km/hod. Chodec v čase zrážky s vozidlom bol vo vzdialenosti 2,43 metra od okraja v jazdnom pruhu. Miesto zrážky bolo lokalizované na základe zadokumentovanej biologickej krvnej stopy, čiže tam, kde bola konečná poloha chodca po zrážke.
Z analýzy vyplýva, že vozidlo začalo brzdiť nábehom bŕzd až po zrážke s chodcom pri reakčnom čase 1,2 sekundy, čiže vozidlo začalo brzdiť až 0,3 sekundy po zrážke s chodcom. Rýchlosť vozidla v čase zrážky bola 46 km/hod. V tejto analýze vidno, vzájomné postavenie vozidla a chodca v čase, keď chodec začal vchádzať do koridoru jazdného pruhu, v ktorom sa pohybovalo vozidlo Fabia. Vzdialenosť vozidla od miesta zrážky bolo cca 33,5 metra. ( obrázok č.l. 145). Na základe tejto analýzy z technického hľadiska vodič reagoval neskoro a z technického hľadiska sa pohyboval s rýchlosťou vyššou, na akú mal dohľad. Pri analýze dopravnej nehody za zníženej viditeľnosti vyhodnocuje technickú hodnotu dohľad - teda to je vzdialenosť, na ktorú vodič vie rozpoznať, čo sa na vozovke robí, odohráva. Táto vzdialenosť je kratšia ako rozhľad vodiča.
Ďalej z analýzy vyplýva, že chodec vozidlu z technického hľadiska nevytvoril prekážku náhlu. Prekážka náhla je taká, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy pri dodržaní pravidiel cestnej premávky nemôže zabrániť vzniknutej nehode a tejto zabrániť z hľadiska priestorového, teda zastaviť s vozidlom pred miestom zrážky, alebo iným spôsobom vyhýbaním sa odvrátiť dopravnú nehodu. Ak by vodič v danom prípade išiel s rýchlosťou 21 km/hod. a reagoval tak ako reagoval v danom prípade, vozidlo by bezpečne zastavilo pred miestom zrážky. V danom prípade nebolo vykonané meranie na mieste dopravnej nehody na vzdialenosť, ktorú mohol vodič chodca rozpoznať. Ale ak použijeme výsledky z iných vykonaných meraní uvedených databáze znalcov cestnej dopravy, tak môžeme dôvodne predpokladať, že chodec bol pre vodiča rozpoznateľný vo vzdialenosti 20-25 metrov. Potom z tejto vzdialenosti rozhľadu za daných podmienok zodpovedá rýchlosť 35 až 41 km/hod. tieto hodnoty a výpočet rýchlosti primeranej rozhľadu boli vypočítané na základe databázy znalcov.
Na otázky znalec uviedol, že vodič mohol zbadať chodca prvýkrát, keď bol vo vzdialenosti cca 20 -25 metrov od miesta zrážky, pričom zohľadnil aj sťažené poveternostné podmienky. Treba brať do úvahy aj pohyb vozidiel v protismere. Chodec mohol byť osvetlený aj svetlami protiidúcich vozidiel, čo vlastne umožňovalo vytvoriť kontrast medzi pozadím a chodcom, čiže mohlo to chodca voči vodičovi zviditeľniť, lebo viditeľnosť závisí na kontraste medzi prekážkou a pozadím. Bezprostredne pred zrážkou mohol byť chodec osvetlený a ten kontrast mohol byť zväčšený. Z technického hľadiska je predpoklad, že bol viditeľný.
Pri vstupe do vozovky poškodený uvádza, že žiadne vozidlo zľava nešlo, avšak vo veľkej vzdialenosti mohol vidieť svetlá. Z technického hľadiska pri vykonávaní analýzy vstup chodca do vozovky možno považovať za bezpečný. Chodec neporušil nič. Prechádzal cez krajnicu.
Poškodený nemohol vidieť vozidlo, videl len svetlá. Ak videl svetlá, nemohol ho nevidieť. Pre chodca je vozidlo viditeľnejšie ako pre vodiča ten chodec. Ak bolo vozidlo cca 45 m pred zrážkou pred prechodom pre chodcov, vstup chodca na prechod bol bezpečný z technického hľadiska. Chodec prešiel po prechode cca 2 metre a potom došlo k zrážke už v jazdnom pruhu. Z obsahu spisu vyplýva, že chodec zastal v jazdnom pruhu z dôvodu, že z pravej strany prichádzalo vozidlo, ktoré mu nedalo prednosť a preto zastal. Vozidlo prichádzajúce k pravému boku chodca je viditeľné v zázname priemyselnej kamery. Na kamerovom zázname vidno prechod chodca, resp. vstup chodca na priechod pre chodcov, avšak z toho záznamu nie je možné rozpoznať, či sa chodec pozrel vľavo alebo doprava, či spomalil alebo nespomalil. Vidno len chôdzu.
Vychádzajúc z analýzy priebehu deja nehody vozidlo značky Škoda nebolo nútené meniť smer a rýchlosť jazdy v prípade, ak by chodec nebol zostal stáť z dôvodu, že sprava prichádzalo vozidlo, ktoré ho bezprostredne ohrozovalo. Pohybu vozidla prichádzajúceho sprava sa nevie vyjadriť, nakoľko znalec nemal žiadne informácie o pohybe tohto vozidla, takže nevie posúdiť, či by chodec k tomuto vozidlo vytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu alebo nie, alebo či by ho ináč obmedzil. Chodec nevytvoril z technického hľadiska prekážku náhlu.
Znalec L.. L. O.. Š. k záverom znaleckého posudku č. 14/2019 udáva, že znalecký posudok podal z podkladov, ktoré sú uvedené v úvodnej časti tohto posudku.
Jedným z významných dôkazov pri tejto dopravnej nehode je videozáznam z externej kamery, ktorá je umiestnená na budove, v ktorej sídli aj lekáreň. K dispozícii mal dva video záznamy, prvý videozáznam je z interiéru lekárne, na ktorom je vidieť, ako ľudia, okrem iných aj poškodený, bol prítomný v lekárni. Pre riešenie priebehu nehody nie je tento záznam podstatný. Dôležitý je druhý videozáznam, na ktorom je vidieť jednak pohyb svedka S., ktorý v tomto konaní vystupoval ako svedok tejto nehody, a je na ňom vidieť taktiež pohyb poškodeného chodca, ako sa pohybuje v smere od lekárne ku vozovke a ako dôjde k samotnej dopravnej nehode.
Z tohto záznamu je možné aj posúdiť konkrétnu dopravnú situáciu, aká vládla v čase tesne pred nehodou, v oboch jazdných pruhoch vozovky. Tento priebeh je podrobne popísaný v posudku, ale znalec sa sústredil na rozhodujúce skutočnosti. Vodič vozidla vo svojej výpovedi tvrdil, že v inkriminovanom čase jazdil v kolóne vozidiel. Tento videozáznam však preukazuje technicky jednoznačne, že relatívne hustá premávka bola v opačnom jazdnom pruhu, t.j. v smere od mesta do Vajnor. V jazdnom pruhu, kde došlo k nehode, čo je jazdný pruh pre smer jazdy do mesta, taká hustá premávka nebola.
Z analýzy videozáznamu vyplynulo, že medzi posledným vozidlom dodávkovým spoza ktoré poškodený vstúpil na cestu, a kolíznym vozidlom Škoda Fabia, bol v skutočnosti veľmi veľký odstup, takmer 6,7 sekundy, čo znamená, že medzi dodávkovým vozidlom a vozidlom Škoda Fabia, ktoré viedol obžalovaný, za predpokladu, že obe tieto vozidlá sa pohybovali rovnakou rýchlosťou, bol pozdĺžny odstup viac ako 85 metrov. Vodič uvádzal, že išiel tesne za nejakým vozidlom, čo nie je pravda. Ďalšie vozidlo, ktoré prišlo do miesta nehody až o ďalších 5 sekúnd, aj medzi týmito dvomi vozidlami bol veľmi veľký pozdĺžny odstup. Znalec prehral videozáznam k čomu uviedol, že pri analýze tohto videozáznamu strávil niekoľko desiatok hodín, nie je to možné tak detailne rozoberať na pojednávaní. Videozáznam je uložený s frekvenciou 8 snímkov za sekundu, čo znamená, že medzi dvoma uloženými snímkami je 0,125 sekundy.
Z frekvencie týchto snímkov bolo možné vypočítať nielen rýchlosť pohybu, ako sa poškodený blížil od lekárne smerom k ceste, ale aj rýchlosť jeho pohybu cez vozovku, a dĺžku času, ktoré na tom priechode ten chodec stál. Chodec nebol zrazený za chôdze, ale v čase, keď na tom priechode stál. Znalecký posudok riešil v štandardných krokoch, kde v prvom kroku bola analyzovaná dopravná nehoda, a v druhom kroku boli posudzované možnosti účastníkov na zabránenie nehody. Dopravná nehoda bola riešená v dvoch alternatívach, pre reakčnú dobu vodiča 1,2 sekundy, a druhé riešenie reakčná doba 1,5 sekundy. Reakčná doba 1,2 sekundy: Celá dopravná nehoda trvala takmer 5 sekúnd. Znalec premietal fotografie z miesta nehody za dňa a k tomu uviedol, že na týchto záberoch je vidieť, že chodec vstúpil na priechod z okraja plochy pred lekárňou a ešte 1,5 metra mu chýbalo, kým sa dostal k pravému okraju jazdného pruhu. To znamená, že chodec sa pohyboval po vyznačenom priechode, už ako vstúpil na cestné teleso.
Na ďalšom snímku je vidieť, že bezprostredne za predmetným priechodom pre chodcom sú po oboch stranách zastávky autobusov MHD. Z toho technicky vyplýva, že vodič vozidla Škoda Fabia bol v čase nehody obmedzený vo svojej jazde, jednak prítomnosťou vyznačeného priechodu pre chodcov, jednak prítomnosťou dvoch zastávok autobusovej MHD. A hlavne bol obmedzený veľmi zlými rozhľadovými možnosťami, vzhľadom na počasie, ktoré bolo v čase nehody. Znalec zobrazuje v reálnom čase priebeh dopr. nehody- chodec spočiatku vošiel na cestu, jeho pôvodnou pomerne rýchlou chôdzou, následne však kvôli dopravnej situácii na ceste rýchlosť svojho pohybu spomaľoval, až zastavil. Na tomto mieste stál cca 2,125 sekundy, až potom ho vozidlo zrazilo.
Znalec zobrazuje poškodenie čelného skla na kolíznom vozidle, na ktorom je vidieť masívne poškodenie takmer celej výšky čelného skla. Hlava chodca v čase nehody dopadla približne 15 cm od stĺpika, to znamená, že chodec bol niekoľko stotín sekundy od smrti, pretože ak by lebku zachytil stĺpik, pri takejto vysokej nárazovej rýchlosti si znalec na základe i osobnej skúseností a znalostí, dovolil predpokladať, že tento náraz by chodec neprežil.
Bol prezentovaný celý priebeh nehodového deja, vrátane vysvetlenia poškodenia kolíznej zóny vozidla a zranenie jednotlivých častí tela, ktoré utrpel pri nehode chodec.
Nárazová rýchlosť bola cca 46 km/h, celý nehodový dej trval cca 5 sekúnd, miesto zrážky sa nachádzalo na priechode pre chodcov vo vzdialenosti 2,4 metra od pravého okraja jazdného pruhu vozidla škoda, a súčasne vo vzdialenosti cca 0,7 metra od ukončenia plochy priechodu. Chodovi trvalo cca 4,25 sekundy od jeho vstupu do pravého jazdného pruhu až po zrážku. Z toho je vidieť, že chodec sa nachádzal vo vozovke pomerne dlhú dobu.
V čase, keď chode vstupoval na cestu, bolo kolízne vozidlo od neho vo vzdialenosti cca 63 metrov, keď chodec vstupoval do jazdného pruhu vozidla Škoda, bolo vozidlo od neho cca 54,3 metra, a keď chodec urobil prvý krok v jazdnom pruhu vozidla Škoda, tak bolo vozidlo od neho ešte stále 51,1 metra. Z uvedeného je technicky zrejmé, že používanie vozovky chodcom, teda jeho správanie ako účastníka cestnej premávky, bolo správne, pretože nedošiel bezprostredne do jazdnej dráhy kolízneho vozidla. Vo svojom posudku ešte uviedol dva možné pohľady, skôr právne pohľady na celý problém, a to také, variant A a B, prvý vychádza z právneho predpokladu, že ak mal chodec za povinnosť vstúpiť do vozovky iba vtedy, ak prejde celú šírku vozovky, potom za danej situácie bolo jeho konanie nesprávne, lebo sa musel vo vozovke zastaviť. Variant B, vychádza z bežnej praxe, ktorá je podmienená bežnou premávkou,
kde v mestách je v čase špičky problém prejsť cez celú šírku vozovky. Dokonca niekedy tá vozovka môže mať aj 4 a viac jazdných pruhov. V takom prípade je technicky vylúčené, aby 4 jazdné pruhy prešiel chodec bez toho, aby neprichádzalo k nemu nejaké vozidlo. Vyhodnotenie tohto problému je právnou otázkou, a to riešiť znalcovi neprináleží.
V druhom kroku znaleckého posudku boli riešené možnosti vodiča na zabránenie nehody. Tieto projekty sú 4. V tých 4 projektoch boli riešené možnosti vodiča na zabránenie nehody, pre obe hodnoty reakčného času vodiča, a pre obidve rozmedzia jeho rozhľadových pomerov - 20 a 25 metrov. Najmenšou z týchto 4 hodnôt je hodnota cca 30 km/h, z čoho technicky vyplýva, že ak by vodič za takýchto zlých poveternostných podmienok a tomu zodpovedajúcich podmienok viditeľnosti na cestu a chodca jazdil rýchlosťou z technického hľadiska primeranou, čiže do hodnoty cca 30 km/hm, k nehode by nedošlo, vozidlo Škoda Fabia by zastavilo pred chodcom bez kolízie. Z uvedeného vyplýva, že technika jazdy vodiča kolízneho vozidla bola v rozhodnom čase nesprávna, pretože viedol vozidlo rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná k daným podmienkam, a na chodca reagoval brzdením oneskorene. Miera oneskorenia je vyčíslená v posudku, vo dvoch alternatívach, a predstavuje necelú 1 sekundu.
Keď chodec vstupoval na priechod, tak kolízne vozidlo bolo od neho 63 metrov. Z toho videozáznamu znalec nevedel povedať, či on to vozidlo videl, ale do vozovky vstúpil tak, že vodiča tohto vozidla neobmedzil ani neohrozil, vstúpil technicky korektne. Z videozáznamu je zrejmé, že chodec zastal na priechode pootočený smerom do jazdného pruhu oprotiidúcich vozidiel, pretože odtiaľ prichádzal rad vozidiel v smere od mesta, a nepredpokladal, že v smere do mesta mu hrozí nejaké nebezpečenstvo. Bol donútený zastaviť, pretože vodiči od mesta mu nedali prednosť. Keby pokračoval v chôdzi, vozidlá by ho zrazili.
Rozhľadové pomery chodcom z analogických poveternostných podmienok v danom počasí sú oveľa lepšie, než rozhľadové pomery vodičov, chodec aj na niekoľko 100 metrov vidí rozsvietené svetlá vozidla. Chodec mal možnosť vidieť prichádzajúce vozidlo, avšak v čase keď vstupoval, bolo od neho 63 metrov. Z videozáznamu je jednoznačne nesporné, že premávka v jazdnom pruhu pre smer jazdy z mesta do Vajnor bola podstatne hustejšia ako v jazdnom pruhu kolízneho vozidla Škoda Fabia.
Znalec MUDr. O. S. - znalec z odboru zdravotníctvo vo svojej výpovedi uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava záverov znaleckého posudku č. 1913766-02/18 a nedozvedel sa žiadne nové okolnosti, ktoré by podstatným spôsobom zmenili záver ním vypracovaného znaleckého posudku. Poškodený pri predmetnej dopravnej nehode utrpel zranenia a to pomliaždenie hlavy s tržnou ranou v spánkovej oblasti v tvare hviezdy, vnútrolebečné krvácanie v čelovej, temennej spánkovej oblasti vpravo liečené bez operácie, zlomenie lebky- prasklina, zakrvácanie do stredného ucha a vonkajšieho zvukovodu ľavého ucha, zlomenina tela 1 driekového stavca, zlomenina hlavičky ihlice ľavého predkolenia v oblasti kolenného kĺbu, roztrhanie postranného väzu ľavého kolena, roztrhnutie polmesiacovej chrupky ľavého kolena.
Pokiaľ ide o dobu liečenia, tá v tomto prípade presiahla dobu 12 mesiacov, zdravotný stav poškodeného bol posudzovaný príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne a bol uznaný za invalidného. Zranenie, ktoré popísal v znaleckom posudku, vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.
Z listinných dôkazov súd poukazuje:
- na záznam o dopravnej nehode
- zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody - pričom zo situácie na mieste vyplýva, že povrch vozovky bol v dobrom stave, mokrý, úsek priamy, prednosť vyznačená dopravnými značkami. Počasie - bol dážď, viditeľnosť večer s verejným osvetlením, znížená viditeľnosť vplyvom poveternostných podmienok, rozhľadové podmienky dobré
- fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody
- zápis o dychovej skúške obžalovaného a poškodeného - obidvaja mali nameranú hodnotu 0.00 mg/ l alkoholu v dychu.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd v plnom rozsahu za preukázané, že obžalovaný M. T. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti a je za ňu i trestne zodpovedný. Podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie uloženej mu podľa zákona.
Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že sa necíti byť vinným. Uviedol, že v predmetný deň pršalo, premávka bola hustá, išiel v kolóne, keď zrazu sa pred ním objavila veľká čierna postava. Brzdiť začal až v okamihu nárazu. Taktiež podľa výpovedi obžalovaného dopravné značenie bolo nedostatočné. Výpoveď obžalovaného je však vyvrátená výpoveďou poškodeného Z., svedka S. ako i závermi znaleckých posudkov z odboru dopravy.
Poškodený Z. M.ednoznačne uviedol, že pred vstupom na prechod pre chodcov zastal, pretože z opačnej strany išla kolóna vozidiel. Po vstupe na prechod zastavil na prechode, oproti išlo motorové vozidlo veľkou rýchlosťou a potom si už nič nepamätal. Taktiež svedok S. uviedol, že on neprechádzal cez prechod pre chodcov, len popri, ale je tam dobrý rozhľad. V blízkosti prechodu sa nachádza autobusová zastávka.
S výpoveďou poškodeného korešpondujú i závery znaleckého posudku, kde obidvaja znalci uviedli, že jedinou technickou príčinnou dopravnej nehody je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Škoda v nedaní prednosti chodcovi, ktorý vstúpil do vozovky a pohyboval sa cez ňu po vyznačenom priechode pre chodcov a v oneskorenej reakcii vodiča vozidla intenzívnym brzdením na chodca nachádzajúceho sa na priechode. Tvrdenie obžalovaného - tak ako vypovedal - že v kritickom čase jazdil ním vedeným vozidlom v kolóne, je technicky neprijateľné, čo potvrdzujú i videozáznamy z miesta dopravnej nehody. V prípade, ak sa vozidlo dodávkového typu jazdiace pred kolíznym vozidlom Škoda pohybovalo pár sekúnd pred zrážkou s chodcom zhodnou rýchlosťou ako kolízne vozidlo Škoda, potom pozdĺžny odstup medzi týmito vozidlami bol približne 85,3 m, pretože kolízne vozidlo Škoda prišlo do úrovne miesta zrážky o cca 6.675 s neskôr ako dodávkové vozidlo jazdiace pred ním. Videozáznamy z kamier z miesta dopravnej nehody poskytli objektívne technické informácie o priebehu posudzovaného nehodového deja i o aktuálnej dopravnej situácii v mieste nehody v kritickom čase.
Obžalovaný M. T. tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona po objektívnej a subjektívnej stránke. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento bol 2 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 4 sp. zn. 6T/24/2018 pre prečin podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, avšak hľadí sa na neho akoby súdne trestaný nebol. Z evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má záznam z roku 2007 a 2020 - ide o priestupok na úseku dopravy - prekročenie rýchlosti.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne ich odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výške súd prihliada najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku a priťažujúce o poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výške súd nevzhliadol ani poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti, pri určovaní druhu trestu a jeho výške súd prihliadol na skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, ale na druhej strane i na skutočnosť, že obžalovaný po spáchaní skutku bol opätovne súdne trestaný - i keď sa na neho hľadí akoby súdne trestaný nebol, a taktiež sa dopustil priestupku i na úseku dopravy.
Na základe uvedeného súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Počas skúšobnej doby súd bude skúmať správanie sa obžalovaného a keď zistí, že tento viedol riadny život, vysloví, že sa osvedčil. V opačnom prípade nariadi výkon uloženého trestu.
Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla a porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, a preto obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 14 mesiacov.
V rámci adhézneho konania si poškodení - Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa a poškodený V. Z. Z. uplatnili nárok na náhradu škody. Vykonaným dokazovaním súd mal v plnom rozsahu za preukázané, že vznik škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, a preto obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodenej spoločnosti Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni- o škode ktorých nemal pochybností. V prípade poškodeného V. Z. Z. by rozhodovanie o nároku na náhradu škody presiahlo rámec trestného konania a preto tohto s nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.