Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_18CbZm-1-2021.pdf
PDF · 95.95 KB
No categories available
18CbZm/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: s Autoleasing SK, s r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 806 491, zastúpený: Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovaným: 1/ bauliner s. r. o., so sídlom Veľká Okružná 17, 010 01 Žilina, IČO: 50 213 032, 2/ T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX F., o zaplatenie 47.547,48 eur s prísl., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal žalovanému 2/ predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu nehnuteľnosti registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX m2, a stavbu stojacu na parcele č.: XXXX/ X, popis stavby: rodinný dom s prístavbou, súpisné číslo: XXX zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie: F., okres: A., obec: F..
Žalobcovi sa náhrada trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 15.01.2021 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 34.713,12 eur spolu s úrokom vo výške 6% p.a. zo sumy 34.713,12 eur od 09.08.2020 až do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca následne podaním doručeným súdu dňa 25.01.2021 učinil zmenu žaloby a žiada, aby súd uložil povinnosť žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 47.547,48 eur spolu s úrokom vo výške 6% p.a. zo sumy 34.713,12 eur od 09.08.2020 až do zaplatenia, vo výške 12.791,72 eur od 22.01.2021 až do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 15.01.2021 zároveň žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal žalovanému 2/ predať, darovať, previesť na inú osobu, zaťažiť záložným právom alebo iným vecným právom či vecným bremenom, ako aj dať do prenájmu alebo podnájmu nehnuteľnosti registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: XXX m2, a stavbu stojacu na parcele č.: XXXX/X, popis stavby: rodinný dom s prístavbou, súpisné číslo: XXX zapísaných na liste vlastníctva XXXX pre katastrálne územie: F., okres: A., obec: F..
3. Žalobca na odôvodnenie návrhu uviedol, že dňa 11.07.2018 na základe Žiadosti o úver na dopravnú techniku právnická osoba (PO) A zo dňa 06.06.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným 1/ Zmluvu o úvere č. G (ďalej ako „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru vo výške 28.700,- eur na financovanie motorového vozidla Y. C O číslo karosérie: O (ďalej len „vozidlo“). Z dôvodu, že žalovaný 1/ podstatným spôsobom porušil zmluvu o úvere, t.j. dostal sa do omeškania s úhradou
úverových splátok a iných pohľadávok žalobcu (a to aj napriek viacerým výzvam, ktoré mu žalobca zasielal), tak žalobca ku dňu 17.07.2020 zosplatnil úver, o čom zaslal žalovanému 1 Oznámenie o uplatnenie práva na okamžité splatenie úveru (ďalej len „oznámenie“). Zároveň dňa 21.07.2020 žalobca vystavil a zaslal žalovanému 1/ Protokol konečného vyrovnania Zmluvy o úvere č. G (ďalej len „protokol konečného vyrovnania“), v ktorom žalobca vyčíslil celkový záväzok žalovaného 1 vyplývajúci zo zmluvy o úvere vo výške 35.167,- eur a vyzval žalovaného 1/ na úhradu predmetného záväzku v lehote 14 dní odo dňa doručenia protokolu konečného vyrovnania. Zároveň žalobca zaslal dňa 21.07.2020 žalovanému 2/ výzvu k splneniu záväzku. Na zabezpečenie akýchkoľvek záväzkov žalobcu voči žalovanému 1/ vyplývajúcich zo zmluvy o úvere si žalobca so žalovaným v článku II. zmluvy o úvere dojednali zabezpečenie vo forme zmenky. Dňa 10.06.2019 vystavil žalovaný 1/ vlastnú zmenku v Bratislave, ktorú žalovaný 2/ opatril ručiteľským vyhlásením (ďalej len „zmenka“). Na základe Zmluvy o vyplnení blankozmeniek na zmenky úplné zo dňa 10.06.2019 (ďalej len „zmluva o vyplnení blankozmeniek“) žalobca vyplnil zmenku, a to tak, že zmenková suma predstavuje 34.597,76 eur, a jej splatnosť je dňa 08.08.2020. Aj napriek vyššie uvádzaným skutočnostiam a aj napriek opakovaným výzvam žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ ku dňu podania tejto žaloby neuhradili svoj záväzok voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“ a teda v súlade s článkom I, §46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. (Zmenkový a šekový zákon) je majiteľ zmenky oslobodený od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení žalobca týmto požaduje od žalovaného 1/ a žalovaného 2/, aby zaplatili žalobcovi z titulu zmenky zmenkovú sumu: 34.597,76 eur, zmenkovú odmenu: 115,36 eur, t. j. istinu: 34.713,12 eur (34.597,76 eur + 115,36 eur). Navrhovateľ vlastným šetrením zistil, že žalovaný 2/ vlastní nasledovný nehnuteľný majetok: parc. KNC č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parc. KNC č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, a rodinný dom a prístavba súp.č. XXX postavený na parc. KNC č. XXXX/X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie: F., okres: A., obec: F., na ktorom sa nachádza plomba V - XXX/XXXX, čo znamená, že žalovaný 2/ buď prevádza vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ich zaťažuje ďalším zabezpečovacím právom. Zároveň žalovaný 2/ ako 100% vlastník žalovaného 1/ previedol svoj obchodný podiel na občana C. s pravdepodobným cieľom vyhnúť sa zákonnej povinnosti uhradiť svoj dlh voči žalobcovi resp. zlikvidovať spoločnosť žalovaného 1/ zákonným spôsobom (t.j. likvidácia alebo konkurz), ku ktorému by mal prístup aj žalobca ako veriteľ. Žalobca má jednoznačne za to, že vzhľadom na skutkový stav - ako reakcia na doručené Oznámenie o uplatnení práva na okamžité splatenie úveru, oznámenie o vyplnení zmenky, viaceré výzvy na úhradu, sa žalovaný 2/ úmyselne zbavuje svojho majetku za účelom poškodenia svojho veriteľa, resp. zmarenie uspokojenia jeho pohľadávky voči nemu a žalovanému 1/ z majetku žalovaného 2/. Neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie účelu civilného súdneho konania v konkrétnom prípade, t.j. ochranu porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva o ochranu ktorého sa žiada. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere, že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych pomerov strán, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenia danosti práva (nároku), pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Existuje vysoká pravdepodobnosť, že žalobca bude disponovať s exekučným titulom proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/. Napriek tomu má však žalobca na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a zo skoršieho správania žalovaného 2/ dôvodnú obavu, že tento bude s likvidáciou svojho majetku pokračovať, a tým spôsobí, že pohľadávka žalobcu nebude nikdy uhradená.
4. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
13. Podľa ust. § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku blankoindosamentom.
14. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným v rade 2/ ako osobou, voči komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, je jedným z predpokladov, ktorý musí byť splnený pre záver o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia.
16. Súd preskúmaval splnenie uvedených podmienok a to na základe predložených listinných dôkazov a vo väzbe na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vo väzbe
na predmet konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Pri vyhodnotení daných podmienok súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
17. Žalobca svoj návrh odôvodňuje existenciou právneho vzťahu medzi ním a žalovaným v rade 2/ na základe zmenky, pričom k svojmu návrhu priložil len fotokópiu zmenky, originál zmenky súdu nepredložil. Zmenka je abstraktný a obligatórne listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitej osoby zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Základná právna úprava zmenky je uvedená v zákone č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Žalobca právo uplatňované žalobou odvodzuje zo zmenky, ktorú však predložil súdu iba v elektronickej podobe (č.l. 14 spisu), nebol teda k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany žalobcu predložený originál zmenky.
18. Zmenkový veriteľ musí na preukázanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky, pripojiť originál zmenky. Dôvodom, prečo musí byť k návrhu pripojený originál zmenky, je jej obežiteľnosť. Nie je možné, aby prebiehal súdny spor a zmenka zostala v obehu, nakoľko by mohlo dôjsť k jej indosovaniu. V zmysle Zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb., nevyhnutným predpokladom ochrany platiaceho dlžníka je, aby ten, kto od neho požaduje platenie zmenkovej istiny, bol formálne legitimovaný. Formálna legitimácia toho, kto má zmenku, znamená prezumpciu jeho zmenečných práv. Za majiteľa zmenky sa považuje ten, kto má zmenku, t.j. držiteľ zmenky. Osvedčenie existencie zmenečných práv je možné jedine predložením originálu zmenky.
19. Základným predpokladom spoločným pre neodkladné opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom (v danej veci žalovaným 2/), ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu. Zo zmenky predloženej žalobcom (zmenka v elektronickej podobe bez autorizácie) nemal súd za osvedčený právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie zmenkovej pohľadávky, na vymoženie ktorého žiada prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. V nadväznosti na tieto závery je žalobcom podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez osvedčenia primárneho predpokladu, a to existencie právneho vzťahu procesných strán, nedôvodný.
20. Žalobca bez predloženia originálu zmenky nepreukázal, že je reálnym držiteľom zmenky, a teda neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia a osvedčenia existencie uplatneného práva. Žalobcom uvádzané skutočnosti tak bez predloženia originálu zmenky zostávajú výlučne v rovine faktických tvrdení bez reálneho osvedčenia ich existencie aspoň v minimálnom rozsahu.
21. Osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi žalobcom ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovanými, je jedným z primárnych predpokladov, ktorý musí byť naplnený pre prijatie záveru o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca ako navrhovateľ neodkladného opatrenia je pritom nositeľom dôkazného bremena k osvedčeniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti súd považuje za podstatné uviesť, že v zmysle § 327 CSP sa pri neodkladnom opatrení nepoužijú ustanovenia o odstraňovaní vád, pričom súd nevykonáva ani dokazovanie. Nebol preto naplnený zákonný predpoklad na uskutočnenie úkonov smerujúcich k odstráneniu nedostatku predložených dôkazných prostriedkov.
22. Je povinnosťou žalobcu neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Z dôvodu absencie osvedčenia existencie základného predpokladu nariadenia neodkladného opatrenia rozhodol súd o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Preto s poukazom na uvedené sa súd nezaoberal ani skúmaním osvedčenia ďalších predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.
23. Pri zohľadnení povahy zmenky nie je možné v prejednávanej veci skonštatovať preukázanie práva žalobcu na základe predloženia len fotokópie predmetnej zmenky, tak ako je súčasťou príloh žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca bez predloženia originálu zmenky
nepreukázal, že je reálnym držiteľom zmenky, a teda nepreukázal existenciu právneho vzťahu medzi ním ako navrhovateľom neodkladného opatrenia a žalovaným v rade 2/ ako osobou, voči komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, preto rozhodol o zamietnutí návrhu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešným účastníkom bol tak žalovaný 2/. Nakoľko však v prípade zamietnutia takéhoto návrhu sa uznesenie druhej strane sporu - žalovanému 2/ ani nedoručuje, žalovanému 2/ teda ani trovy tohto konania nemohli vzniknúť, súd teda vo vzťahu k žalovanému 2/ z uvedeného dôvodu výrokom o trovách konania ani nemôže rozhodnúť, a preto o trovách konania tohto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).