Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/58/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci osoby povinnej platením výživného: Q. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, zastúpený JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom so sídlom v P., M. XX/X proti plnoletému dieťaťu: S. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie osoby povinnej platením výživného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -25 zo dňa 24. septembra 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť Q. O., nar. XX. XX. XXXX voči S. O., nar. XX. XX. XXXX, určenú rozsudkom Okresného súdu Martin, č.k. -168 zo dňa 04. 11. 2014 vo výške 120,- eur mesačne od 08. 05. 2020.

Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zrušil vyživovaciu povinnosť Q. O. voči S. O. určenú rozsudkom Okresného súdu Martin vo výške 120,- eur mesačne od 01. 09. 2020. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že aj keď oprávnená vykonaním maturitnej skúšky prestala byť žiakom školy, ako študentka mala nárok na dávky v zmysle predpisov aj počas prázdnin (poskytovanie rodinných prídavkov, náhradné výživné a pod.), a preto návrh otca na zrušenie výživného ku dňu 08. 05. 2020 súd považoval za nedôvodný. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z ust. a nepriznal žiadnemu nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady niektorému z účastníkov.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu otec dieťaťa. Žiadal napadnutý rozsudku súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a jeho návrhu na zrušenie výživného v celom rozsahu vyhovieť dôvodiac tým, že oprávnená - dcéra v tomto prípade ukončila prípravu na budúce povolanie maturitnou skúškou dňa 07. 05. 2020, kedy prestala byť žiačkou školy a nič jej nebránilo už v tom čase sa riadne zamestnať. Poukazoval i na predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Martin a následne rozhodnutie Krajského súdu v Žiline .

3. Oprávnená vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukazovala na to, že pokiaľ i ukončila štúdium na strednej odbornej škole pedagogickej, študentom síce prestala byť 08. 05. 2020, ale štatút študenta jej zostával až do 31. 08. 2020, kedy sa oficiálne končí školský rok. Už počas prázdnin sa snažila nájsť si zamestnanie, a preto nemožno konštatovať, že by

sa vyhýbala úmyselne svojej povinnosti za účelom získania výživného. Predložila aj pracovnú zmluvu s nástupom do zamestnania od 28. 09. 2020.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. zmenil tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť otca počnúc dňom 08. 05. 2020.

5. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu, tak ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod. V konkrétnom prípade je teda povinnosťou súdu skúmať, či na strane dieťaťa existujú objektívne prekážky, ktoré mu bránia v schopnosti samostatne sa živiť.

7. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že ukončením štúdia záverečnou maturitnou skúškou oprávnená zavŕšila prípravu na budúce povolanie a nič jej objektívne nebránilo nasledujúcim dňom zamestnať sa, resp. zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, a preto napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu otca vyhovel. Samotná skutočnosť, že oprávnená mala nárok na poberanie dávok v zmysle platných právnych predpisov (rodinné prídavky a pod.), jej žiadnym spôsobom nebránila uchádzať sa o zamestnanie, resp. zaevidovať sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a nemôže byť preto na ujmu povinného, ak oprávnená takúto možnosť nevyužila.

8. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).