Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoPr/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., S. X, zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so sídlom Bratislava, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 12.870,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -332 zo dňa 08.04.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 12.870,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 07.08.2016 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť vo výške stanovenej samostatným uznesením žalovaný. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia o bankách (), (, , ), (, ), resp. (, ), ako aj internú smernicu spoločnosti R. R., a.s. s názvom Politika odmeňovania R. R., a.s. účinnej od 01.03.2014. Konštatoval, že žalobkyňa ako pracovníčka spoločnosti R. bola zaradená do programu udržania zamestnancov spoločnosti v procese jej predaja a určená jej bola odmena za mimoriadne výkony pre vedúcich pracovníkov R. R., a.s. Dňa 28.07.2016 predstavenstvo spoločnosti prijalo rozhodnutie č. 110/2016, ktorým schválilo výplatu špecifického výkonnostného bonusu vybraným kľúčovým zamestnancom. Na základe tohto rozhodnutia bol žalovanej doručený list predstavujúci potvrdenie o sume a dátume výplaty zo dňa 28.07.2016. Dňa 19.12.2016 podľa zápisnice zo zasadnutia predstavenstva R. R., a.s. vyplynulo, že došlo k prijatiu uznesenia, ktorým bolo schválené zrušenie rozhodnutia predstavenstva spoločnosti č. 110/2016 zo dňa 28.07.2016. K zavŕšeniu predajnej transakcie akcií spoločnosti R. R., a.s. (na spoločnosť Penta Investments) došlo dňa 29.07.2016. Žalobkyni tak okrem mzdy vznikol nárok na odmenu za vykonanú prácu v súvislosti s jednorazovým programom pre vybraných zamestnancov R. R. spojený s kľúčovými indikátormi výkonnosti vzťahujúcimi sa na práve prebiehajúcu transakciu predaja, pričom nie je vopred zrejmé, či budú splnené požadované kľúčové indikátory výkonnosti a aké práce a v akom rozsahu mali byť v tejto súvislosti vykonané. V tejto súvislosti došlo k rozhodnutiu predstavenstva o vyplatení mimoriadneho výkonnostného bonusu

žalobkyni v celkovej výške 21.450,00 Eur, ktorý vo výške 60 % - v sume 12.870,00 Eur mal byť vyplatený po zavŕšení predajnej transakcie a vo výške 40 % za rok 2015 o tri roky s termínom výplaty v roku 2019. Podľa názoru súdu prvej inštancie momentom vydania rozhodnutia o priznaní výkonnostného bonusu vznikol žalobkyni nárok na vyplatenie bonusu vo výške a v lehotách uvedených v tomto rozhodnutí. Súd sa tak stotožnil so žalobou a vyhovel návrhu na zaplatenie žalovanej sumy v celom rozsahu s tým, že priznal aj úrok z omeškania v súlade s ust. v spojení s Nariadením vlády SR č. Súd sa zaoberal aj námietkami žalovaného a dospel k záveru, že oznámenie o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobkyni zo dňa 28.07.2016 bolo podpísané predsedom predstavenstva a členkou predstavenstva, t.j. osobami oprávnenými konať v mene zamestnávateľa (podľa výpisu z obchodného registra). Uvedený právny úkon bol vážny, určitý a zrozumiteľný, a preto ho súd považoval za platný v zmysle . Z uvedeného úkonu jednoznačne vyplynulo, že zamestnávateľ priznal žalobkyni mimoriadny výkonnostný bonus za individuálne úsilie v procese predaja za ním uvedených podmienok. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že plnenie by malo povahu tzv. zlatých padákov s cieľom zabezpečiť vybraným členom manažmentu banky pomerne vysoký mimoriadny príjem. Súd uviedol, že o priznaní bonusu bolo rozhodnuté až dňa 28.07.2016, avšak celý proces týkajúci sa tohto programu (predaja) začal minimálne rok predtým, pričom náklady predpokladané s týmito odmenami boli vyčíslené už v predmetnej prezentácii (20.07.2015). Žalobkyňa vykonávala práce nad rámec svojich pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ktoré súviseli s procesom predaja akcií R. R., a.s., keď výsledky tejto práce boli podkladom pre rozhodnutie záujemcu o kúpu akcií spoločnosti R.. Súd považoval za irelevantné, že dňa 19.12.2016 bolo prijaté rozhodnutie o zrušení rozhodnutia predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu, keď takéto rozhodnutie nemôže mať účinky spätne, keď ani Zákon o mzde ani zrušenie už vzniknutého nároku na mzdu spätne neupravuje a takéto rozhodnutie vo vzťahu k zamestnancovi nemôže požívať právnu ochranu. Súd zdôraznil, že priznaním mimoriadneho výkonnostného bonusu sa stal tento nárok obligatórnym a nemohol byť následne jednostranne zmenený alebo zrušený. Navyše zo zápisnice zo zasadnutia predstavenstva konaného dňa 19.12.2016 nevyplynul žiadny konkrétny dôvod, na základe ktorého by došlo k akýmkoľvek pochybnostiam v otázke správnosti rozhodnutia predstavenstva o priznaní a vyplatení bonusu žalobkyni. Pokiaľ žalovaný poukazoval na neschválenie bonusu dozornou radou spoločnosti R. R., súd mal za to, že táto námietka nie je dôvodná. Upriamil pozornosť na , v zmysle ktorého právne úkony štatutárnych orgánov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti. V zmysle predstavenstvo je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Pokiaľ by si teda aj obchodná spoločnosť interne upravila požiadavku schválenia rozhodnutia predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu dozornou radou, uvedené nie je účinné vo vzťahu k zamestnancom. Takéto konanie štatutárneho orgánu by nezaväzovalo iba v prípade splnenia podmienky prezumovanej v . V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala vedomosť o chýbajúcom schválení právneho úkonu (priznania bonusu) dozornou radou. Žalobkyňa nemala žiadne kompetencie v rámci riadenia spoločnosti a z jej výpovede vyplynulo, že sa zasadnutí predstavenstva ani dozornej rady nezúčastňovala a z titulu svojej funkcie nemala vo vzťahu k týmto orgánom ani žiadne oprávnenia. Žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe uzavretej pracovnej zmluvy, t.j. bolo jej povinnosťou podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Súd ďalej uviedol, že nie je oprávnený zasahovať do vnútorných pomerov akciovej spoločnosti, okrem v zákonom stanovených prípadoch a za splnenia zákonom stanovených podmienok (určenie neplatnosti Valného zhromaždenia). Súd sa ďalej nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že priznanie mimoriadneho výkonnostného bonusu žalobkyni bolo v rozpore so Zákonom o bankách, ktorý upravuje odmeňovanie vedúcich zamestnancov tak, že môže byť odmeňovaný iba základnou zložkou mzdy. Tu súd poukazoval na to, že v zmysle Zákona o bankách právny predchodca žalovaného, t.j. bývalý zamestnávateľ žalobkyne, v rámci zásad odmeňovania osôb stanovených v uvedenom zákonnom znení, môže okrem zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny poskytovať aj pohyblivú zložku celkovej odmeny podľa Zákona o bankách, ktorá nemusí byť priamo dohodnutá v pracovnej zmluve. Zásady odmeňovania boli prijaté podľa smernice CRD III (článok X), ktorý upravoval pohyblivú odmenu zamestnancov, ktorí boli vymedzení ako identifikovaný personál, t.j. členovia predstavenstva, ako aj vedúci riadiaci zamestnanci (žalobkyňa). Súd tiež za exces nepovažoval rozhodnutie o priznanej výške bonusu pre žalobkyňu v oznámení o priznaní a vyplatení bonusu listom zo dňa 28.07.2016 vo výške 32,5 % ročnej základnej odmeny k januáru 2015, čomu v zmysle predmetného listu mala zodpovedať suma 21.450,00 Eur (tomu percentuálne

- 25 %, zodpovedá suma 15.125,00 Eur). Súd uvedený rozdiel nepovažoval za dôvod aplikácie , t.j. dôvod nedobromyseľnosti žalobkyne ohľadne vzniku nároku na

výkonnostný bonus vo výške, ktorej sa domáhala v prejednávanom spore. Podľa súdu nie je rozhodné, v akej výške bol bonus prisľúbený ako zamestnancovi, ale je rozhodné, v akej výške bol konkrétny mimoriadny výkonnostný bonus priznaný. Samotná žalobkyňa považovala priznanie vyššieho ako prisľúbeného mimoriadneho výkonnostného bonusu za prejav spokojnosti zamestnávateľa s jej výkonom pri realizácii predmetnej obchodnej transakcie. Súd sa tiež vysporiadal s námietkou žalovaného, že o priznaní a vyplatení bonusu bolo rozhodnuté ešte pred zavŕšením predajnej transakcie, t.j. pred dňom 29.07.2016. Súd poukazuje na to, že už z formulácie uvedenej v listine predstavenstva zo dňa 28.07.2016 adresovanom žalobkyni bolo uvedené, že do úvahy bol braný kľúčový indikátor úspešného zavŕšenia obchodu definovaného v podpísanej SPA, teda podľa predstavenstva, ktoré je štatutárnym orgánom spoločnosti, toto kritérium bolo splnené. V konaní nebolo preukázané ani len tvrdené, že ku dňu 28.07.2016 nedošlo k zavŕšeniu predmetnej transakcie a že po tomto dni mala žalobkyňa vykonať ešte nejaké práce súvisiace so zavŕšením predaja. Súd považoval tiež za nedôvodnú námietku žalovaného, že vznik nároku na mimoriadny výkonnostný bonus bol podmienený prácami pre iný subjekt odlišný od zamestnávateľa žalobkyne (akcionár R. U.). Žalobkyni ako zamestnancovi bola daná ponuka zo strany zamestnávateľa - štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ktorý konal v mene zamestnávateľa v pracovno- právnych vzťahoch a samotné rozhodnutie o priznaní mimoriadneho bonusu vydal ten istý orgán. Žalobkyňa teda nevykonávala práce pre iný subjekt ako pre svojho zamestnávateľa práve na jeho pokyn. Ako nedôvodnú vyhodnotil tiež súd námietku žalovaného ohľadne vzniku významnej straty pôvodného zamestnávateľa žalobkyne ako dôvodu nevyplatenia mimoriadneho výkonnostného bonusu. Uvedené informácie o strate museli byť dozornej rade známe minimálne už v časti roku 2015 a v predchádzajúcich rokoch známe už v čase schválenia podmienok mimoriadneho výkonnostného bonusu, z čoho možno vyvodiť, že aj prípadné žalovaným deklarované straty nepovažovala (ako orgán stanovujúci uvedené podmienky) za významné. Deklarované straty nemôžu byť posudzované ani na ujmu žalobkyne, ktorá ich titulom svojho pracovného zaradenia nemohla ovplyvniť. O trovách konania rozhodol súd podľa vzhľadom na úspech strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Prostredníctvom zástupcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukazoval na ustanovenia , , . Podľa neho konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa súd nevysporiadal s argumentáciou žalovaného, že priznaná odmena je v rozpore s kogentnou právnou úpravou odmeňovania bankových zamestnancov podľa o bankách. Predstavenstvo právneho predchodcu žalovaného pri priznaní odmeny žalobkyni prekročilo svoje oprávnenie, žalobkyňa s poukazom na musela vedieť o prekročení oprávnenia predstavenstva a dozorná rada spoločnosti neschválila výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu. Súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to vzhľadom na to, že nie je relevantná námietka, že nárok na mimoriadny výkonnostný bonus nebol schválený dozornou radou spoločnosti, schvaľovanie nároku na výplatu mimoriadneho výkonnostného bonusu bol dlhodobý proces, právny predchodca žalovaného platne priznal žalobkyni nárok na mimoriadny výkonnostný bonus, žalobkyňa bola ako zamestnankyňa dobromyseľná, že štatutárny orgán neprekročil svoje oprávnenie pri priznaní nároku na mimoriadny výkonnostný bonus a nebola zamestnankyňou vo vedúcej pozícii, a to, že odmena mohla byť podľa predložených dôkazov priznaná aj vo výške 32,5 %. Dôvodil tiež tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd konštatoval, že žalobkyňa preukázala existenciu nároku vzhľadom na úspešné zavŕšenie predajnej akcie, jej zvýšené pracovné úsilie pri práci pre žalovaného (resp. jeho právneho predchodcu) a existenciu rozhodnutia predstavenstva o priznaní mimoriadneho výkonnostného bonusu v uplatnenej výške. Uvedené závery nemožno akceptovať. Mimoriadny výkonnostný bonus mal byť žalobkyni priznaný v nadväznosti na predaj majoritného počtu akcií spoločnosti R. R., a.s. Akcie vlastnil akcionár R. U., ktorý ich odplatne previedol novému akcionárovi Penta Investments. Záver súdu prvej inštancie, že nadpráca žalobkyne mala byť vykonaná v prospech obchodnej spoločnosti R. R., a.s., je preto skresľujúci a iracionálny. Zvýšené pracovné zaťaženie žalobkyne, ktoré malo byť v prospech pôvodného akcionára, nemožno stotožňovať s výkonom práce pre žalovaného. Systém mimoriadnych výkonnostných bonusov mal nepochybne atribúty tzv. zlatých padákov napriek tomu, že žalobkyňa zotrvala u žalovaného aj po predaji. Žalovaný ako právny nástupca spoločnosti R. R., a.s. nemal v rozhodnom čase žiadny reálny vplyv na kontrolu alebo priebeh interných procesov, ktoré upravovali odmeňovanie zamestnancov. Tieto procesy riadili a určovali výlučne samotní (odmenení) riadiaci zamestnanci, ktorý spôsobom „sami sebe“ vytvorili systém mimoriadnych benefitov, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa aktuálne domáha. Súd prvej inštancie vyššie uvedené skutočnosti flagrantne ignoroval, pričom v rozhodnutí sa obmedzil iba na zjednodušené konštatovanie, že žalobkyňa podľa vlastných tvrdení vykonala nadprácu pre pôvodného

zamestnávateľa a tento záväzok prešiel na nového zamestnávateľa. Mimoriadny výkonnostný bonus mal súd prvej inštancie skúmať primárne vo vzťahu k imperatívu dobrých mravov ( ), ktorý napriek námietke žalovaného vôbec nezohľadnil. V prejednávanom súdnom spore súd prvej inštancie zjavne tendenčne favorizoval žalobkyňu, keď jej tvrdený nárok skúmal iba z pozície ochrany slabšej strany, avšak nezohľadnil negatívne dopady na žalovaného. V súlade so Zákonom o bankách, ktorý upravuje aj odmeňovanie zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík v stanovách spoločnosti, ktoré bezpochyby sú interným predpisom zamestnávateľa, došlo k ich porušeniu, či už pri prijatí rozhodnutia predstavenstvom dňa 16.06.2015, keď absentoval súhlas všetkých členov predstavenstva, resp. nebol udelený riadny súhlas dozornej rady R. R., a.s. Pochybenie obdobné bolo aj pri rozhodnutí predstavenstva zo dňa 08.12.2015, resp. 28.07.2016. Súd prvej inštancie tiež nehodnotil námietky žalovaného s ohľadom na ich relevanciu podľa . Namiesto toho konštatoval, že mu neprináleží skúmať rozhodnutia orgánov právneho predchodcu žalovaného. Obmedzil sa len na konštatovanie, že Zákon o mzde ani zrušenie už priznaného nároku neumožňujú (zrušenie predchádzajúcich rozhodnutí predstavenstva rozhodnutím zo dňa 19.12.2016). Nesprávny je záver súdu aj v tom, že mimoriadny výkonnostný bonus nie je v rozpore so Zákonom o bankách, keď odmeňovanie vedúcich zamestnancov banky je striktne regulované zákonom. Ide o kogentnú verejno- právnu úpravu, ktorá nepripúšťa odklon na zmluvnom základe a už vôbec nie je jednostranným úkonom predstavenstva. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žiadal odvolaniu vyhovieť a žalobu zamietnuť.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v intenciách ust. až a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalovaný, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri zhodnotení dôkazov na strane jednej, ako aj prijatými právnymi závermi na strane druhej. 6. K jednotlivým dôvodom odvolania tak súd len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poznamenal nasledovné: V tomto prípade súd posudzoval dôvodnosť nároku žalobkyne na vyplatenie mimoriadneho výkonnostného bonusu, ktorý bol priznaný zamestnancovi právnym predchodcom žalovaného listom zo dňa 28.07.2016. Predtým bol zamestnanec oslovený na plnenie úloh, ktoré boli nad rámec jeho pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy a sľúbená bola odmena - bonus v prípade úspešného zavŕšenia predajnej transakcie (prevod akcií banky). Medzi stranami bolo nesporné, že predajná akcia bola viac-menej zavŕšená 29.07.2016. Odvolací súd sa tiež stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že ide o variabilnú a nenárokovateľnú zložku mzdy, na ktorú žalobcovi ako zamestnancovi vznikol nárok na základe osobitného rozhodnutia zamestnávateľa o jej priznaní za prácu, ktorú vykonával podľa pokynov a na žiadosť zamestnávateľa. Hoci žalobkyňa bola vedúcim zamestnancom, podliehala riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu spoločnosti, ktorý bol oprávnený podľa v pracovno-právnych vzťahoch robiť právne úkony za zamestnávateľa. Týmto štatutárnym orgánom zamestnávateľa bolo predstavenstvo (, ). Pôsobnosť štatutárneho orgánu, v danom prípade predstavenstva, zahŕňa jednak rozhodovanie o záležitostiach vo vnútri spoločnosti, ako aj konanie spoločnosti navonok voči tretím osobám, spôsob, akým je štatutárny orgán oprávnený konať v mene spoločnosti, konať zo zákona, ako aj zo zakladajúceho dokumentu spoločnosti a je zapísaný v obchodnom registri. Tento spôsob konania je však záväzný len pre konanie navonok voči tretím osobám. Pokiaľ by aj takýto spôsob konania nebol pri právnych úkonoch v pracovno-právnych vzťahoch naplnený, voči zamestnancovi vyvoláva právne účinky. Pokiaľ bol aj výkonnostný bonus ako nenárokovateľná zložka mzdy, rozhodnutím štatutárneho orgánu zamestnávateľa o jeho vyplatení z 28.07.2016, vznikla žalobkyni ako zamestnancovi nárokovateľnosť na jeho výplatu. Pokiaľ predstavenstvo pri priznaní tohto nároku nepostupovalo v súlade s internými predpismi spoločnosti, prípadne nebol vyžiadaný

súhlas dozornej rady, táto skutočnosť môže vyvolať zodpovednostné vzťahy medzi členmi štatutárneho orgánu a samotnou spoločnosťou. Zamestnávateľa voči zamestnancovi však takýto akt predstavenstva ako štatutárneho orgánu konajúceho v pracovno-právnych vzťahoch zaväzuje. Žalovaný pritom neprodukoval v konaní také dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť záver, že štatutárny orgán prekročil právnym úkonom v pracovno-právnych vzťahoch svoje oprávnenie a zamestnanec o tom vedel alebo musel vedieť. Žalobkyňa nebola členom štatutárneho orgánu spoločnosti a nepodieľala sa na schvaľovaní odmeny. Argumentácia, že procesy riadili a určovali riadiaci zamestnanci, ktorí sami sebe vytvorili systém mimoriadnych benefitov, tak neobstojí. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že nešlo o výkon práce pre zamestnávateľa, ale o výkon práce v prospech pôvodného akcionára spoločnosti R. U.. Je nepochybné, že žalobkyňa vykonávala činnosť na základe rozhodnutia a pokynov predstavenstva „jej spoločnosti“ ako štatutárneho orgánu. Zároveň tiež o priznaní odmeny rozhodol ten istý štatutárny orgán (nie inej spoločnosti). Odvolací súd tiež nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné uplatnený nárok nepriznať pre jeho rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti konštatuje, že každá sporová strana má povinnosť tvrdenia a tvrdenia dôkazu. Väčšina skutočností, ktoré sú obsahom odvolania, je len v rovine tvrdení bez toho, aby žalobca predložil o týchto skutočnostiach do času koncentrácie konania, t.j. do vyhlásenia dokazovania za skončené, relevantné dôkazy. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo dôvodné prijať záver, že uplatňovaný nárok je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ odvolateľ namietal rozpor priznaného nároku so Zákonom o bankách, je možné súhlasiť len s jeho tvrdením, že mimoriadny výkonnostný bonus, ktorého zaplatenia sa domáhala žalobkyňa, nemožno považovať za súčasť základnej zložky mzdy, nemožno ale súhlasiť s ďalším tvrdením, že nemal ani atribúty negarantovanej pohyblivej zložky odmeny. Práve ako negarantovanú pohyblivú zložku mzdy tento nárok vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Nepochybne v danom prípade išlo o motivačnú pohyblivú zložku, ktorej výška nebola garantovaná a bola závislá na rozhodnutí štatutárneho orgánu. Až rozhodnutím predstavenstva sa tento nárok stal právne nárokovateľný.

7. Na základe takto zistených skutočností je potom možné konštatovať, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, výsledky vykonaného dokazovania a poukázal aj na právne predpisy, ktorých obsah aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s zdôvodnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. v spojení s a žalobkyni, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).