Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-44-2020.pdf
PDF · 86.98 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej W. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, t. č. bytom I. XXX/X, Z., o zaplatenie 15.779,26 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 6Csp/1/2020-122 zo dňa 30. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- eur zastavil a vo výroku II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.679,26 eur spolu s úrokmi z omeškania 5 % ročne zo sumy 17.364,92 eur od 22.11.2018 do 19.12.2018, zo sumy 17.197,59 eur od 20.12.2018 do 16.01.2019, zo sumy 16.960,54 eur od 17.01.2019 do 31.01.2019, zo sumy 16.949,56 eur od 01.02.2019 do 20.02.2019, zo sumy 16.712,51 eur od 21.02.2019 do 15.03.2019, zo sumy 16.475,46 eur od 16.03.2019 do 18.04.2019, zo sumy 16.238,41 eur od 19.04.2019 do 17.05.2019, zo sumy 16.001,36 eur od 18.05.2019 do 18.06.2019, zo sumy 15.764,31 eur od 19.06.2019 do 21.08.2019, zo sumy 15.527,26 eur od 22.08.2019 do 22.10.2019, zo sumy 15.448,24 eur od 23.10.2019 do 21.11.2019, zo sumy 15.373,17 eur od 22.11.2019 do 01.06.2020, zo sumy 15.323,17 eur od 02.06.2020 do 14.07.2020, zo sumy 15.273,17 eur od 15.07.2020 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach vo výške 175,- eur, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom omeškanie čo i len s jednou splátkou má za následok zročnosť celého dlhu. Výrokom III. vo zvyšku žalobu zamietol a vo výroku IV. žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V danom prípade mal preukázané, že žalobca, ako veriteľ, uzatvoril so žalovanou, ako dlžníčkou, dňa 31.07.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 309655 5 01, predmetom ktorej bolo poskytnutie medziúveru vo výške 20.000,- eur na preklenutie obdobia, kým dlžník splní všetky podmienky na pridelenie cieľovej sumy a poskytnutie stavebného úveru, kde okrem iného bola dojednaná úroková sadzba medziúveru 4,69 % ročne. Zmluvný vzťah posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý primárne použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. V súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ v spojení s čl. X. bod 10.1 Zmluvy o medziúvere žalobca požiadal žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky pre neplatenie splátok, na základe čoho žalovanej vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi poskytnutý úver, ktorý ku dňu zosplatnenia (21.11.2018) predstavoval sumu 17.364,92 eur. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru došlo k spojeniu oboch účtov, t. j. účet medziúveru a
účet stavebného sporenia a prostriedky na účte stavebného sporenia žalobca započítal na úhradu nesplatenej časti úveru. Keďže žalovaná čiastočne uhradila dlh do začatia konania vo výške 1.991,75 eur a po začatí konania uhradila dvoma platbami sumu 100,- eur, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi spolu 15.679,26 eur, t. j. na úhradu úveru sumu 15.273,17 eur a na dlžné úroky z úveru ku dňu zosplatnenia 406,09 eur, nakoľko mal za to, že Zmluva o medziúvere obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., a preto vyhovel žalobe aj v časti nezaplatených zmluvne dojednaných úrokov z medziúveru vyčíslených ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 406,09 eur. Zároveň žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. priznal úroky z omeškania 5 % z dlžnej istiny od vzniku omeškania až do zaplatenia zohľadniac jednotlivé úhrady žalovanej po zosplatnení úveru. Žalobca napriek tomu, že žalobu zobral späť v časti istiny 100,- eur, neupravil výšku žalobného nároku, a preto žalobu v časti istiny 50,- eur zamietol. V zmysle ust. § 145 ods. 1, 2 CSP a § 146 ods. 1 CSP vzhľadom na dispozičné právo žalobcu, ktorým žalobu v časti o zaplatenie 100,- eur zobral späť, konanie v tejto časti zastavil. Čo sa týka dojednaných zmluvných úrokov z úveru vo výške 4,69 % ročne s poukazom na ust. § 503 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že žalobcovi prislúchajú zmluvne dojednané úroky z úveru vo výške 4,69 % ročne len do zosplatnenia úveru, t. j. do 21.11.2019. Po zosplatnení úveru nastal stav, kedy žalovaný, ako dlžník, už nemal právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, takže veriteľ nemôže inkasovať úroky, pretože tieto by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 4ÚS 476/2012 zo dňa 18. 09. 2012. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.06.2020, sp. zn. 5Cdo/42/2020 vyplýva, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalobca si však v konaní taký nárok neuplatnil, a preto na základe uvedeného potom zamietol žalobu v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať zmluvné úroky z úveru vo výške 4,69 % ročne od vzniku omeškania až do zaplatenia. Ako nedôvodný posúdil aj nárok žalobcu, pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania 5 % ročne aj z úrokov z úveru uplatnených, a aj priznaných, v sume 406,09 eur od 19.12.2018 do zaplatenia. Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania) pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky (úrokov z úveru - Rc/5/2006). Preto zamietol žalobu aj v časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy 406,09 eur od 22.11.2018 do zaplatenia. Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP akceptoval návrh žalobcu a povolil žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom splátky po 175,- eur mesačne, splatné vždy k 25. dňu v mesiaci. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % žalobcovi, ktorý mal v časti istiny úspech takmer v plnom rozsahu (súd zamietol žalobu iba v časti istiny 50,- eur, ktorú žalobca neodpočítal po tom, ako ohľadne tejto sumy zobral žalobu späť).
2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti III. výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mu nepriznal jeho nárok na zmluvné úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku III. zmenil, alternatívne aby ho v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že uplatnený nárok veriteľa na zmluvný úrok za úver od poskytnutia peňažných prostriedkov až do ich reálneho vrátenia (nie len do momentu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) vyplýva priamo z Obchodného zákonníka a nevylučujú ho ani žiadne ustanovenia § 52 a nasl. OZ, či ustanovenia iného právneho predpisu prijatého na ochranu spotrebiteľa. Poukazoval pritom na ust. § 497, § 502 a § 503 ObZ a ust. § 13 ods. 3, § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Splatnosťou úveru nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky, menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Zmena podmienok potom spočíva v tom, že sa celá pohľadávka stáva splatnou na žiadosť veriteľa bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Mal za to, že dlžník má platiť úroky za úver až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020.
3) Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o čiastočnom
zastavení konania (I.), ako aj vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 15.679,26 eur spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach (II.), odvolaním nenapadnutými, ponechal rozsudok nedotknutý.
5) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keď odvolateľ neuviedol také skutočnosti, ktorými by sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.
6) Z odvolania žalobcu je zrejmé, že tento sa domáha zmeny, resp. zrušenia rozhodnutia v časti, v ktorej mu súd prvej inštancie nepriznal nárok na zmluvný úrok po tom, ako došlo k zosplatneniu úveru. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne ustálil, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do vyhlásenia predčasnej splatnosti. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožnil, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú na túto časť rozhodnutia kladené.
7) Odvolaciemu súdu je známa odlišná rozhodovacia prax súdov vo vzťahu k otázke kumulácie zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru, nakoľko v súčasne právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov. Vzhľadom na nejednoznačnosť výkladu a neprimerané postupy veriteľov sa jednoznačne zakotvuje, že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové zosplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej spotrebiteľovi v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ. Veriteľ týmto svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných/poskytnutých finančných prostriedkov. Zosplatnením úveru nastáva situácia, kedy dochádza k zániku pôvodne dojednaných ustanovení zmluvy o úvere, čím sa podstatným spôsobom zmenia podmienky zmluvy. Rozhodujúcim je právny stav vytvorený veriteľom. V jeho dôsledku na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda veriteľ sám rozhodol, že dlžník už nie je oprávnený užívať po dohodnutú dobu finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté formou úveru a nastala povinnosť ich vrátiť v ním stanovenej lehote, nie je dôvod, aby platila dohoda týkajúca sa dĺžky a podmienok poskytnutého úveru len v časti platenia dohodnutého príslušenstva. Aj toto príslušenstvo je viazané na hlavný záväzok. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia. Od prvého dňa omeškania spotrebiteľa s takýmto plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t. j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
8) Z uvedeného vyplýva, že veriteľ si nebude môcť po jednorazovom zosplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude mať po jednorazovom zosplatnení veriteľ nárok len na úroky z omeškania.
9) Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, z ktorého vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v
zmysle § 369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu žalovaných (ako spotrebiteľov) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy (stranami v konaní) aj v danom prípade. Išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo; naproti tomu spotrebiteľom by neboli garantované nijaké práva, ktoré im plynuli zo zmluvy pred takouto zmenou.
10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaná mala v ňom úspech, mala by mať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zo spisového materiálu však nevyplynuli trovy odvolacieho konania žalovanej, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).