Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-83-2020.pdf
PDF · 90.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/83/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú D. Y., narodenú XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, dieťa rodičov: G. Y., narodeného XX.XX.XXXX, bytom J., H. XXX/X a D. Y., narodenej XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXX, v konaní začatom na návrh otca o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/217/2018-104 zo dňa 28.01.2018, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.
II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že matka j e p o v i n n á zaplatiť dlžné výživné vo výške 1.820,- Eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Otec sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. D..
2. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21CoP/44/2019- 58 zo dňa 25.06.2019 zrušil rozsudok Okresného súdu Poprad č. k. 14P/217/2018-28 zo dňa 04.12.2018 vo výroku o určení výživného a o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „I. Z a v ä z u j e matku prispievať na výživu D. Y., nar. XX.X.XXXX sumou 130,- eur mesačne od 1.12.2018, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca, čím sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu č. k.15P 95/2016-39 zo dňa 7.10.2016 vo výroku o výživnom pre mal. D.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.12.2018 do 31.1.2020 činí zo strany matky pre otca sumu 1.820,- eur, ktorý zaväzuje matku uhradiť do rúk otca v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e má n á r o k na náhradu trov konania.“
4. Rozhodnutie práve zdôvodnil ust. § 24 ods. 5, § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o rodine“).
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10P/49/2011-41 zo dňa 16.11.2011 bola manželstvo rodičov rozvedené a mal. D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/95/2016-39 zo dňa 07.10.2016 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. D. sumou 120,- eur mesačne. Obidvaja rodičia mali v tom čase celkom tri vyživovacie povinnosti, pričom v starostlivosti matky bol mal. N. a mal. D.. Príjem matky činil v priemere 632,- eur, príjem otca 651,- eur, otec navyše poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 151,- eur.
6. V súčasnosti sa počet vyživovacích povinností rodičov nezmenil, matka má vo svojej starostlivosti ďalšie dve plnoleté deti, na ktoré otec prispieva výživným spolu vo výške 300,- eur mesačne. Otec v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 159,- eur a dosahuje príjem 560,- eur mesačne. Príjem matky predstavuje 800,- eur mesačne. Vychádzajúc z potrieb mal. D., ktorá je v období dospievania, má zvýšené výdaje z hľadiska zdravotného stavu, preto súd zaviazal matku výživným, ktoré zodpovedá jej možnostiam a schopnostiam, keďže sa jej zvýšil príjem. Výživné súčasne nepredstavuje len úhradu výdavkov na zabezpečenie výživy či ošatenia, ale aj výdavkov na zabezpečenie nájomného a energií za byt, v ktorom maloleté dieťa žije.
7. Keďže súd zaviazal matku výživným od 01.12.2018, teda od času, kedy si preukázateľne neplnila svoju základnú vyživovaciu povinnosť, súd vyčíslil nedoplatok na výživnom vo výške 1.820,- eur s paričnou lehotou 30 dní na jeho zaplatenie.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
III. Obsah odvolania matky
9. Proti rozsudku podala odvolanie matka, namietajúc určenú výšku výživného. Súd podľa matky nezohľadnil, že sa stará o ďalšie dve mal. deti, ani jej príjmy a množstvá nadčasov, ktoré v nasledujúcich mesiacoch nemusí vykonávať. Navrhla určiť výživné v sume 110,- eur mesačne. Nedoplatok na výživnom nie je matka schopná zaplatiť v súdom určenej lehote. Jej súčasné majetkové pomery jej neumožňujú zaplatiť sumu nad 500,- eur jednorázovo. Inak považuje rozhodnutie za nevykonateľné, ohrozujúce životné potreby jej detí a navrhuje splátky v sumách po 400,- eur mesačne. K procesnému postupu súdu matka namieta, že nevypočul svedkov, dcéru Patríciu a syna N.a, ktorí sa mali vyjadriť k správaniu a spôsobu života mal. D., čo je porušením rovnosti strán sporu a zanedbaním zistenia skutočného stavu.
10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odmeny za prácu nadčas sú súčasťou príjmu matky a v žiadnom prípade nie sú benefitom len pre deti, žijúce s matkou v spoločnej domácnosti, pretože každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Deti Patrícia a N. sú navyše plnoleté a majú aj vlastné príjmy.
11. Podľa vyjadrenia ustanoveného opatrovníka súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Matke nič nebránilo plniť so svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dcére a mohla tak predísť vysokému nedoplatku na výživnom. Ustanovený opatrovník navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
12. Matka v odvolacej replike uviedla, že výživné určené pre mal. D. nezodpovedá zákonným požiadavkám a v porovnaní k ďalšej dcére a synovi je neprimerane vysoké. Mal D. má zabezpečenú vyššiu životnú úroveň ako ostatné deti, žijúce s matkou.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky je sčasti dôvodné.
14. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie odvolací súd dopĺňa: Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
15. Z obsahu preskúmavaného súdneho spisu je zrejmé, že u mal. D. došlo v konaní vo veci samej k zmene osobnej starostlivosti a v tom kontexte aj k zmene povinného rodiča, ktorý je povinný platiť výživné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10P/49/2011-41 zo dňa 16.11.2011 bolo manželstvo rodičov rozvedené a mal. D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 15P/95/2016-39 zo dňa 07.10.2016 bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. D. sumou 120,- eur mesačne. V tom čase bola maloletá vo veku 12 rokov, obidvaja rodičia mali celkom tri vyživovacie povinnosti, pričom v starostlivosti matky bol mal. N. a mal. D.. Príjem matky činil v priemere 632,- eur, príjem otca 651,- eur, otec navyše poberal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 151,- eur.
16. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 230 CSP i ust. § 78 ods. 1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“). CSP v uvedenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicata - veci rozhodnutej). CMP však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať, konkrétne ust. § 121 CMP, ktoré umožňuje zmenu rozsudku o výživnom, ak sa zmenili pomery. Za zmenu pomerov možno považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti (zásada „rebus sic stantibus“).
17. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
18. Vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti voči mal. D., maloletá bola vo veku 12 rokov, bola žiačkou druhého stupňa základnej školy. V súčasnosti je potrebné zohľadniť uplynulú dobu viac ako štyroch rokov, počas ktorých maloletá dospievala, menila
sa skladba jej výdavkov, s ich prirodzeným nárastom na stravné, ošatenie, obuv, hygienické potreby či primerané spoločenské vyžitie. Ďalším významným kritériom pri určení vyživovacej povinnosti je školská dochádzka maloletej, ktorá je už žiackou strednej školy.
19. V konaní vo veci samej došlo súčasne k zmene osobnej starostlivosti o maloletú, ktorá je toho času zverená otcovi ako rezidentnému rodičovi. Ustanovenie § 62 ods. 4 zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výživnom prihliadať na mieru osobnej starostlivosti rodičov o mal. dieťa. V tomto prípade je potrebné konštatovať, že od času poslednej úpravy výživného sa maloletá stala celkom nepochybne samostatnejšou, kladúcou z tohto dôvodu menšie nároky na osobnú starostlivosť rodiča.
20. Vzájomné vyvažovanie klesajúcej miery osobnej starostlivosti rodičov o mal. dieťa a objektívneho nárastu životných nákladov mal. dieťaťa, je pomerne ťažko kvantifikovať pre špecifickosť každého preskúmavaného prípadu. Objektívne narástli potreby maloletej.
21. Vzhľadom na jej vek podiel 16-22% z čistého príjmu povinného rodiča, predstavuje možnosť uspokojenia jej základných a oprávnených potrieb povinným rodičom.
22. Z predložených výplatných pások matky odvolací súd vzal do úvahy obdobie posledných 12 mesiacov (7/2018-6/2019), z ktorých zistil, že matka v priemere dosahuje príjem 1.068,- eur, čo je markantným nárastom oproti poslednému času úpravy vyživovacej povinnosti, v prepočte o 69%, pričom súčasne na strane otca došlo k poklesu príjmov o 12%. S odvolacou námietkou matky, ktorá mieni nezohľadňovať príjem z výkonu práce nadčas do jej čistého príjmu, sa odvolací súd nestotožnil. Je potrebné uviesť, že táto zložka príjmu matky je pravidelná a vyjadruje jej možnosti a schopnosti dosahovať príjem ako to predpokladá ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, prispieva k zvyšovaniu jej životnej úrovne, na ktorej majú právo podieľať sa všetky deti matky, ktoré zákonne požívajú rovnakú ochranu.
23. Odvolací súd považuje stanovené výživné za dôvodné. Pritom je toho názoru, že príjem matky by dôvodil aj vyššie výživné, štatisticky 170,- eur a viac .Keďže otec ani ustanovený opatrovník odvolanie proti rozsudku nepodal, možno dôvodiť, že sa so stanovenou výškou výživného stotožnili a považujú ju za primeranú pre uspokojenie odôvodnených potrieb maloletej. Odvolanie matky v časti zníženia výživného nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto napadnutý rozsudok v jeho výroku I. ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
24. V ostatnom rozsahu matka namieta lehotu splatnosti dlžného výživného v celkovej výške 1.820,- eur. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že matka poskytuje starostlivosť dvom ďalším deťom, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti. Dlžné výživné má nepochybne kompenzovať maloletú za obdobie, počas ktoré jej matka na jej výživu neprispievala, napriek tomu, ak uspokojenie potrieb maloletej nie je bezprostredne ohrozené, zaplatenie dlžného výživného by pre matku nemalo byť likvidačné, sledujúc aj záujmy detí, žijúce s ňou v spoločnej domácnosti. Matka v odvolaní sama uvádza, že je v jej možnostiach splácať dlžné výživné v splátkach po 400,- eur mesačne, čo odvolací súd považoval za primerané, vzhľadom na lehotu, v ktorej bude dlžné výživné takýmto spôsobom splatené. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že matka je povinná splatiť dlžné výživné v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).