Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-158-2020.pdf
PDF · 76.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/158/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, Jakubovo námestie 2564/14, 813 48 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Christian s.r.o., Kukorelliho 2315/60, 066 01 Humenné, IČO: 46 294 422, zast. JUDr. Zuzanou Petriganovou, advokátkou, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, o zaplatenie 69,00 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 30.4.2020, č.k. 29Cb/16/2020-109, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v jeho napadnutom II. výroku, t.j. vo výroku o nároku na náhradu trov konania.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením konanie zastavil; žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením; upravil Slovenskú poštu a.s., Partizánska 9, Banská Bystrica, aby vrátila žalobcovi súdny poplatok vo výške 9,80 eur do 30-tich dní od doručenia právoplatného uznesenia.
2. Rozhodol tak o žalobe doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 69,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 69,00 eur od 26.11.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný v priestoroch svojej prevádzky disponoval technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádzalo k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov, pričom si nesplnil svoju povinnosť uhradiť výkonným umelcom a výrobcom zvukových a audiovizuálnych záznamov odmenu vo výške 69,- eur určenú následovne: druh prevádzky: bar, rozloha: do 100m2, s ročným paušálom vo výške 46,00 eur s terasou s ročným paušálom vo výške 23,00 eur; a to napriek skutočnosti, že písomnosťou zo dňa 15.11.2019 označenou ako „Vysporiadanie nárokov výkonných umelcov zvukových a audiovizuálnych záznamov; výzva na úhradu primeranej odmeny,“ žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie tejto sumy v lehote do 25.11.2019.
3. Po vydaní platobného rozkazu (upomínacím súdom) pred pojednávaním, vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný dňa 20.2.2020, t.j. po podaní žaloby zaplatil sumu 69,- eur a na úhrade úrokov z omeškania žalobca netrvá.
4. Vzhľadom na procesný úkon žalobcu - späťzvatie žaloby v plnom rozsahu, súd konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 256 os. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má žalobca, pretože žaloba bola podaná dôvodne a suma 69,- eur bola zaplatená po podaní žaloby.
6. Proti uzneseniu - jeho výroku II. podal včas odvolanie žalovaný, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
7. Argumentuje, že neeviduje výzvu zo dňa 15.11.2019 ohľadom vysporiadania nárokov a nebol si vedomý, že má hradiť poplatky žalobcovi, nakoľko mu neboli zaslané žiadne faktúry. Tvrdenie žalobcu, že jeho povinnosť vysporiadať nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo obrazových záznamov za vykonávanie verejného prenosu vyplýva priamo zo zákona a nie je podmienená uzatvorením zmluvy s prevádzkovateľom zariadenia ani zaslaním faktúry pre to, ktoré obdobie považuje za zmätočné, nakoľko žalobca zaslal žalovanému storná faktúr, konkrétne faktúru č. 1913648 ako storno k faktúre č. 1909776 (za rok 2016) v plnej výške 69,- eur a faktúru č. 1913649 ako storno k faktúre č. 1909777 (za rok 2017) v plnej výške 69,- eur.
8. Zdôraznil, že žalovanému nebola zo strany žalobcu zaslaná žiadna faktúra za obdobie roku 2018, na základe ktorej by mohol žalobcovi uhradiť žalovanú sumu a zároveň z výzvy zo dňa 15.11.2019, ktorá bola doručená spolu s platobným rozkazom nevyplývalo, za aké obdobie má žalovaný uhradiť sumu 69,- eur. Poukázal na nedôslednosť a zmätočnosť v konaní žalobcu, ktorá je výsledkom neopodstatneného súdneho konania, nakoľko žalovaný si nebol vedomý úhrady žalobcovi, pretože mu boli zaslané storná faktúr a faktúra za obdobie roku 2018 mu jednak nebola zaslaná a ak by aj žalovaný disponoval výzvou zo dňa 15.11.2019 nevedel by, za aké obdobie má platiť, nakoľko sa tento údaj vo výzve neuvádza.
9. Poukázal aj na dátum splatnosti na stornách faktúr uvedený ako 21.1.2020, čo podľa jeho názoru svedčí aj o splatnosti za obdobie roka 2018, avšak platobný rozkaz na žalovanú sumu bol vydaný až dňa 16.11.2020, kedy žalovaný nebol v omeškaní a na základe žalobcovej „nekomunikácie“ mal za to, že nároky so žalobcom má vysporiadané (vzhľadom na zaslané storná faktúr).
Napriek uvedenému žalovaný po zaslaní storna k faktúram, uhradil žalobcovi sumy za obdobie rokov 2016, 2019, na základe čoho mu žalobca do dnešného dňa nezaslal faktúry tak ako tvrdí, že faktúry zasiela až po zaplatení.
10. Na základe uvedeného sa domáha, aby v napadnutom výroku odvolací súd uznesenie zmenil a žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
11. Žalobca navrhol uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že neobstojí tvrdenie žalovaného o nevedomosti povinnosti uhradiť poplatky, nakoľko o zákonnej povinnosti vysporiadať nároky výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, ktorá mu ako prevádzkovateľovi baru, v ktorom dochádza k verejnému prenosu chránených diel, vyplýva priamo zo zákona, bol informovaný v rámci konania o zaplatenie sumy vo výške 180,- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 30Cb/54/2017, kde mu bolo rozsudkom zo dňa 5.6.2019 uložené zaplatiť žalobcovi sumu 201,33 eur ako poplatok za roky 2013, 2014 a 2015. Platba žalovaného vo výške 201,33 eur však nebola dostatočne identifikovaná (v detaile platby bolo uvedené len IČO na základe ktorého bola platba priradená žalovanému, avšak bez špecifikácie hradeného obdobia), preto bola žalobcom nesprávne započítaná na úhradu za rok 2016 a 2017, kedy boli žalovanému vystavené faktúry slúžiace ako doklad o potvrdení zaplatenia dlžnej sumy (faktúra č. 1909776 za rok 2016, 1909777 za rok 2017).
12. Po dodatočnom spárovaní platby žalobca evidoval ako neuhradenú odmenu za rok 2016 vo výške 69,00 eur a 2017 vo výške 69,00 eur a za rok 2018 vo výške 69,00 eur (uplatnená v tomto konaní). Následne žalovaný uhradil žalobcovi odmenu za roky 2016, 2017, 2018, 2019, na základe čoho (po obdržaní uvedenej úhrady) kontaktoval žalobca žalovaného e-mailom zo dňa 28.2.2020 s návrhom na uzatvorenie mimosúdnej dohody, na ktorý právna zástupkyňa žalovaného reagovala.
13. Žalovaný reagujúc na vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu zopakoval tvrdenia o nepozornosti a zmätočnosti konania žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom a nereagovaním na e-mailovú komunikáciu zo dňa 16.12.2019.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
15. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie ustanovená v § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na prejednanie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania (konanie začína doručením žaloby - § 156 CSP). Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania sa považuje aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí konania (t.j. po podaní žaloby), v dôsledku čoho musel žalobca žalobu zobrať späť.
16. V prejednávanej veci bola žaloba doručená súdu dňa 19.12.2020. Žalovaný dlžnú sumu vymáhanú žalobou zaplatil dňa 20.12.2020. Prihliadajúc na vyššie uvedené, je teda nepochybné, že to bol žalovaný, kto procesne zavinil zastavenie konania, pretože žaloba bola podaná dôvodne.
17. Skutočnosti uvádzané žalovaným v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého výroku. Predovšetkým je potrebné uviesť, že predmetom tohto konania je úhrada poplatku za rok 2018, preto skutočnosti uvádzané žalovaným týkajúce sa úhrad za predchádzajúce roky sú pre rozhodnutie v tejto veci právne irelevantné a navyše potvrdzujú skutočnosť, že žalovaný si svoju povinnosť plynúcu preň zo zák. č. 618/2003 Z.z. neplnil opakovane. Aj vo vzťahu k uvedenému preto nemôže tvrdiť, že o povinnosti zaplatiť poplatok bez predchádzajúcej výzvy (faktúry) nevedel.
18. To, že žalovaný nešpecifikoval platbu vo výške 201,33 eur, v dôsledku čoho bola žalobcom priradená na iné obdobie, za ktoré žalovaný taktiež nesplnil zákonnú povinnosť nemožno pripočítať na ťarchu žalobcu a už vôbec nie za situácie, keď v čase úhrady mal vo vzťahu k žalobcovi túto povinnosť nesplnenú opakovane.
19. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného o nedoručení výzvy zo dňa 15.11.2019, pretože mu bola doručená dňa 21.11.2019.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdené ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP s použitím § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).