Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-130-2020.pdf
PDF · 71.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/130/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne Mgr. X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, proti žalovanej PZ - RAJ, s.r.o., so sídlom v Žiline, M. R. Štefánika 32, IČO: 46 498 974, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Juraj Orvan, IČO: 33 352 097, so sídlom v Žiline, Sad SNP 8, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 46C/48/2019-114 zo dňa 17.06.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 620,00 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 724, § 728 OZ, keď konštatoval, že žalobkyňa v priebehu konania neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila, t. j. že by prijala plnenie aj napriek tomu, že nevykonala dohodnuté práce na základe ústne uzavretej príkaznej zmluvy. Z faktúry č. 09/2017 zo dňa 06.09.2017 mal súd preukázané, že žalovaná účtovala žalobkyni celkovú sumu 1.500,00 Eur, z čoho 380,00 Eur predstavovali náklady na vypracovanie geometrického plánu, 500,00 Eur náklady na vypracovanie znaleckého posudku a 620,00 Eur odmena žalovanej, pričom žalobkyňa túto sumu uhradila v celom rozsahu dňa 25.09.2017. Pokiaľ tvrdila, že žalovaný mal v zmysle dohody vypracovať aj kúpne zmluvy a zabezpečiť súhlasy žijúcich spoluvlastníkov, čo neučinil, tieto skutočnosti okrem vlastného tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázala a táto povinnosť ani zo žiadneho z listinných dôkazov pre žalovanú nevyplývala. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú uhradiť jej sumu 620,00 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukazovala na to, že žalovaná by mala zvážiť, či sa naozaj bezdôvodne neobohacuje. Bola ochotná zaplatiť potrebné náklady súvisiace s obstaraním geometrického plánu, znaleckého posudku a taktiež skutočné náklady spojené na zabezpečenie výtlačkov aj s vrátenými splnomocneniami. Nebola ochotná však uhradiť celé zmluvy, pretože náklady na ich vyhotovenie, obstaranie, právnu radu a ich zapísanie do katastra nehnuteľností zabezpečovala výlučne sama a za pomoci svojich rodičov.
3. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Odmietala argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej odvolaní a doplnení jej odvolania, ktorú považovala za zmätočnú, keď z nej nie je zrejmé, v akom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie žalobkyňa napáda, nie sú zrejmé ani odvolacie dôvody a už táto skutočnosť podľa jej názoru zakladá možnosť odmietnutia odvolania. Vyslovila pochybnosť, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, keď žalobkyňa žiadala súd, aby akceptoval prekročenie lehoty na vystavenie odvolania proti rozsudku z dôvodu, že sa nemohla virtuálne napojiť na rakúsku internetovú sieť. Aj napriek všetkým týmto skutočnostiam ale konštatoval, že súd prvej inštancie podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď žalobu žalobkyne zamietol.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
6. Tak ako to napokon správne konštatuje i prvoinštančný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, v tomto konaní bolo na žalobkyni, ktorá sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, aby nepochybne preukázala, že žalovaná si vyúčtovala odmenu aj napriek tomu, že nevykonala práce, ktoré bola povinná vykonať podľa dohodnutej príkaznej zmluvy, t. j. že nezabezpečila vypracovanie kúpno-predajných zmlúv, súhlas vlastníkov a vklad do príslušného katastra nehnuteľností. Keďže žalovaná existenciu zmluvy v takomto rozsahu poprela a žalobkyňa okrem vlastného tvrdenia žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázala existenciu takýchto zmluvných povinností, súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. Ak predmetom príkaznej zmluvy mali byť i ďalšie povinnosti zo strany žalovanej, tak ako to tvrdila žalobkyňa (vypracovanie kúpnych zmlúv, vklad do katastra, atď.), nie je zrejmé, prečo žalobkyňa uhradila odmenu žalovanej v celom rozsahu podľa predloženej faktúry. Z pripojenej faktúry naopak možno vyvodiť, že žalovaná si účtovala odmenu za dovtedy vykonané práce súvisiace s vypracovaním znaleckého posudku, geometrického plánu a ďalšími administratívnymi úkonmi a aj z týchto dôvodov nemožno konštatovať, že by na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalovanej.
7. Následne súd prvej inštancie správne postupoval i pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvostupňového konania, keď vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
8. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).