Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Co-4-2020.pdf
PDF · 137.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/4/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: T. W., B.. XX. XX. XXXX, X. N. D.. Č.. X, X., zastúpený advokátkou: JUDr. Alexandra Karlíková, Račianska ul. č. 24E, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta č. 3/ A, Bratislava, o zaplatenie istiny 5. 800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 24. októbra 2019, č. k. 6C/143/2016 - 393, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu v zostávajúcej časti zamietol, p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zamietol, o d m i e t a .
Žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zastavil, v zostávajúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 790, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 2, § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, nakoľko na základe vykonaných dôkazov, o ktoré žalobca opieral svoj žalobný návrh nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že výška spôsobenej škody vo výške 5. 800 eur je relevantná a oprávnená. Poukázal na to, že znalkyňa pri znaleckom dokazovaní vychádzala z nesprávnej premisy, a to takej, že vozidlo P. L. malo poškodený ľavý predný roh, pričom ale zo záznamu o nehode jednoznačne vyplýva, že poškodená bola pravá strana, a preto následná simulácia priebehu škodovej udalosti, ako aj znalecké závery tak vychádzali z nesprávnych vstupných údajov, a teda znalkyňa na základe toho dospela k záveru o technickej nemožnosti priebehu škodovej udalosti, (čo ale nevylučuje, že k takému záveru by dospela aj po zadaní korektných vstupných údajoch). Uviedol, že aj napriek tejto nezrovnalosti, ktorá nebola odstránená ani v písomnom odbornom vyjadrení znalkyne, žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie, aby tento rozpor ozrejmil a tak preukázal opodstatnenosť svojich tvrdení, napriek tomu, že to bol on, ako pán sporu, ktorý mal a mohol vyvinúť procesnú aktivitu, pretože takéto znalecké
dokazovanie jeho doterajšiu argumentáciu nijako neverifikovalo, z dôvodu ktorého viaceré pochybnosti o tom, čo všetko bolo pri škodovej udalosti poškodené a na čoho opravu by mal mať žalobca nárok, tak zostali neobjasnené počas celého konania. Poukázal na skutočnosť, že pasivitu strán nemohol nijako nahrádzať, navyše keď jedna zo strán bola zastúpená kvalifikovaným advokátom. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 06. 02. 2015 o 21.20 hod. došlo v Bratislave, na križovatke D. X., Y. k stretu dvoch motorových vozidiel, a to vozidla P. L. S., Q.: X. XXX N., W. G. H. G. H. T. P. P. R., Q.: X. XXX XS, ktoré viedol žalobca, keď vozidlo P. L. S. pri odbočovaní vpravo vošlo do jazdnej dráhy oproti idúceho vozidla P. R., teda príčinou stretu vozidiel bolo prejdenie vozidla P. L. do jazdného pruhu vozidla P. R. s tým, že uvedená skutočnosť bola nesporná a potvrdená záznamom o nehode, ako aj výsluchmi žalobcu a svedka G. a nakoľko sa vodiči dohodli na zavinení tejto škodovej udalosti (ako vinník bol určený H. G.), žalobca si ako poškodený uplatnil nárok na náhradu vzniknutej škody na svojom vozidle u poisťovne H. G., kde bolo vozidlo P. L. zákonne poistené. Uviedol, že poškodené vozidlo P. R. bolo pracovníkom žalovaného za účelom likvidácie škodovej udalosti dva krát ohliadnuté (18 a 19. 02. 2015), keď po prvej ohliadke bola urobená kalkulácia opravy vozidla P. R. a táto bola stanovená na sumu 5. 841, 20 eur, po druhej ohliadke sa kalkulácia opravy zmenila na sumu 7. 209, 16 eur s tým, že mesiac po prvej kalkulácii nákladov opravy (18. 03. 2015) si žalobca uplatnil u žalovaného náhradu škody rozpočtom, t. j. bez dokladovania faktúry, pričom schválenie, resp. odobrenie takéhoto postupu likvidácie škody zo strany žalovaného sa v spise nenachádza. Poukázal na skutočnosť, že vozidlo bolo žalobcom svojpomocne opravené a medzičasom už aj predané s tým, že zákonné predpoklady na to, aby si žalobca ako poškodený uplatňoval náhradu škodu u poisťovne boli síce splnené (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.), avšak žalobcovi sa nepodarilo preukázať konkrétnu výšku svojho nároku, pričom je nepochybné, že ku škode na vozidle P. R. skutočne došlo, otázny v tomto konaní bol však rozsah poškodení. Uviedol, že zo samotných zápisov o poškodení vozidla vyplýva, že boli zistené nie len poškodenia prednej časti motorového vozidla (v mieste pravdepodobného stretu vozidiel), ale boli zistené aj iné vonkajšie poškodenia, ktoré vysoko pravdepodobne so škodovou udalosťou nemajú žiaden priamy súvis (napr. poškodenie prednej kapoty na pravej strane vozidla) a rovnako boli zistené aj poškodenia interiéru (napr. poškodenie prístrojovej dosky po aktivácii predných airbagov, či poškodenie bezpečnostného pásu na prednej ľavej strane), ako aj poškodenia dielov, ktoré sa nachádzali pod kapotou (napr. chladiče, vzpery, svetlomety, či držiaky snímačov). Poukázal na skutočnosť, že samotný žalobca pripustil, že niektoré z poškodení sa mohli na vozidle nachádzať už pred škodovou udalosťou zo dňa 06. 02. 2015, resp. k nim mohlo dôjsť po tom, ako bolo vozidlo odťahované do servisu, avšak v spise sa nenachádza informácia o tom, že by žalobca žiadal vylúčiť z opravy niektoré položky, ktoré boli zistené pri ohliadkach, pričom ani v priebehu konania nijako nereflektoval na ním uvedený fakt, že vozidlo mohlo byť poškodené už aj v minulosti a nie iba výlučne v súvislosti so škodovou udalosťou. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že likvidátor žalovaného zdokumentoval všetky zistené škody a z nich aj vychádzal pri kalkulácii opravy, pričom žalobca tvrdil, že jeho náklady sa pohybovali vo výške 5. 800 eur, čo konverguje k cene prvej kalkulácie opravy (5. 841, 20 eur) a aj keď žalobca čestným vyhlásením uviedol, že jeho náklady na opravu boli skutočne vo výške, aká je uplatnená v žalobe, nemal preukázané, ktoré poškodenia a v akej výške mala žalobcovi nahradiť poisťovňa (žalovaný), keďže v konaní neboli odstránené zásadné rozpory ohľadne konkretizácie poškodení priamo vzniknutých pri škodovej udalosti. Pripomenul, že Civilný sporový poriadok, ani predtým Občiansky súdny poriadok, ale ani iný predpis civilného práva, čestné vyhlásenie, ako osobitný dôkazný inštitút (na rozdiel od § 39 ods. 1 Správneho poriadku: Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak) neupravujú, keď v civilnom konaní je pripustenie čestného vyhlásenia namiesto dôkazu vylúčené a to preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s následným vyvodením právnych následkov z jeho prípadnej nepravdivosti a aj keby takéto čestné vyhlásenie mohlo poisťovni postačovať v prípade vyplatenia poistného plnenia rozpočtom, v konaní pred súdom musí byť nárok preukázaný na kvalitatívne vyššej úrovni. Poukázal na skutočnosť, že jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností s tým, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností nesie tá strana sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenia dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Uviedol, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, súd dôkazy bez návrhov strán vykonáva v zmysle Civilného sporového poriadku vo výnimočných prípadoch, pričom ak je strana zastúpená advokátom, je úlohou osoby znalej práva postupovať v konaní tak, aby tvrdené nároky boli riadne a včas preukázané. Zdôraznil, že stranám umožnil realizovať svoje procesné oprávnenia a označiť, respektíve predložiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, avšak strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov, keď rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutočných tvrdení strany. Zastavenie konania v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia odôvodnil vecne späťvzatím žaloby žalobcom v tomto rozsahu. Výrok, ktorý, rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C. s. p. a vecne plným úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal proti neúspešnej žalobkyni (správne žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia a nebolo brané do úvahy, že ide o spotrebiteľa a navrhol ho ako nedôvodný a nedostatočný zrušiť. Uviedol, žalovaný sa k žalobe vyjadril dňa 30. 09. 2016 v tom zmysle, že na vozidlo P. L. S., Q.: X. XXX N., ktorého držiteľom bol v čase vzniku udalosti H. G., bola ku dňu vzniku predmetnej udalosti uzavretá platná poistná zmluva na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Č.. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 08. 12. 2014, ktorá bola skončená výpoveďou zo strany žalovaného, keď poistený H. G. a aj on dňa 16. 02. 2015 nahlásili vznik škodovej udalosti, poistený doručením vyplneného tlačiva „Oznámenie škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, v ktorom uviedol, že nedodržal jazdný pruh a vošiel do jazdnej dráhy protiidúceho vozidla P. R., Q.: X. XXX N. a žalovaný dňa 19. 02. 2016 vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla P. R., Q.: X. XXX N.. Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 20. 02. 2016 žalovaného požiadal o vyplatenie poistného plnenia rozpočtom, predložil záznam o nehode, vodičský preukaz, oznámenie o škodovej udalosti z Krajského dopravného inšpektorátu, odbor dopravných nehôd Bratislava, technický preukaz, potvrdenie o splatení a ukončení úverovej zmluvy zo spoločnosti Home Credit Slovakia a žalovaný ho dňa 15. 04. 2015 vyzval listom, aby sa s opraveným vozidlom dostavil do najbližšieho autorizovaného servisu za účelom diagnostiky riadiacej jednotky motora, ktorá bola aj zrealizovaná, pričom žalovaný pokračoval v šetrení a lustráciou v centrálnej evidencii poistných udalostí zistil, že na motorové vozidlo P. L. S., Q.: X. XXX N. je uzatvorená havarijná poistka v ČSOB Poisťovni, a.s., ktorá vykonala obhliadku a fotodokumentáciu vozidla a na základe vykonaného šetrenia ukončila poistnú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia s tým, že žalovaný na základe vlastného šetrenia a získaných informácií z ČSOB Poisťovňa vyslovil v liste zo dňa 09. 06. 2016 názor, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby pri deklarovanom nehodovom priebehu a na uvádzanom mieste došlo k takým poškodenia vozidla, ktoré boli zdokumentované obhliadkami vozidla, a odmietnutie plnenia zo strany žalovaného len na základe tejto skutočnosti je neprípustné a je v rozpore s dobrými mravmi, a toto rozhodnutie nie je v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení 381/2001 Z. z. s tým, že tento dôvod bol na súde vyvrátený a teda odpadol, pričom žalovaný nenamietal výšku škody, jeho odôvodnenie vychádzalo len na základe odpovede z poisťovne vinníka nehody. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nijakým spôsobom nepreveril skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení, čím porušil postup ustanovený zákonom o PZP, ako aj všeobecné zmluvné podmienky, a nakoľko ide o konanie, resp. podmienku, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a poukázal na to, že žalovaný zaslal vyjadrenie po zákonnej lehote (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.). Uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vychádzal z nesprávneho skutkového stavu, čo preukázal nie len svojim vyjadrením ale aj fotodokumentáciou, ktorú vyhotovil priamo z miesta, kde bol nehoda spôsobená, a preto je dôvod na poskytnutie plnenia v zmysle platnej poistnej zmluvy, ktorú mali účastníci predmetnej nehody uzatvorenú obidvaja, keď v znaleckom posudku je nesprávne zaznamenaná vozovka, na ktorej sa v čase nehody na jej okraji nachádzal nazhŕňaný sneh, pričom v správe o nehode je jasne napísané a oboma účastníkmi nehody aj podpísané, že poškodená časť vinníka nehody (P. P. L. S.) je pravý predok a nie ľavý, ako uviedla znalkyňa, ktorá vychádzajúc z nesprávnych skutočností, dospela aj k nesprávnym záverom. Uviedol, že dňa 11. 05. 2015 bola spoločnosťou Porsche Inter Auto Slovakia, spol. s r.o. vystavená na meno T. L. K. Č.. XXXXXXXXXXX na sumu 25, 80 eur za službu označenú ako RVZ/Riadne funkcie s tým, že z protokolu o diagnostike vozidla P. R. zo dňa 11. 5. 2015 vyplýva zistenie o dvoch udalostiach, a to na riadiacej jednotke palubnej siete - prerušenie/skrat žiarovky ľavého brzdového svetla a udalosť na elektronike stĺpika riadenia - vadná GRA/ADR ovládacia jednotka, a opätovne poukázal na to, že v tomto
čase už bolo auto riadne opravené, čo opäť preukazuje oprávnenosť jeho nároku a zároveň to potvrdzuje aj tú skutočnosť, že boli vymenené poškodené diely, uvedené v zápise o poškodení vozidla zo dňa 16. 02 a 19. 02. 2015 a teda cena uvedená v kalkulácii vyhotovenej žalovaným za výmenu poškodených dielov bola určená žalovaným. Namietol, že žalovaný porušil ust. § 822 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že on splnil všetky podmienky uvedené v zákone, ako aj vo všeobecných zmluvných podmienkach žalovaného, keďže nedodržal zákonné ustanovenia a svoje rozhodnutie vydal po 4 mesiacoch od nahlásenia poistnej udalosti, teda nedodržal zákonom stanovenú lehotu 3 mesiacov a zároveň svoje rozhodnutie oprel len o tú skutočnosť, že poisťovňa vinníka nehody nevyplatila poistné plnenie vinníkovi. Poukázal na skutočnosť, že svoje nároky preukázal ohliadkou vozidla - Zápis o poškodení vozidla zo dňa 18. 02. 2015 a zo dňa 19. 02. 2015, ako aj ohliadkou, na ktorú išiel na základe výzvy žalovaného zo dňa 15. 04. 2015, ktorá bola vykonaná v autorizovanom servise, kde bolo opätovne preukázané, že si predmetné vozidlo opravil a poškodené diely vymenil za nové a funkčné s tým, že výsledkom tejto ohliadky bolo zistenie, že Z protokolu o diagnostike vozidla P. R. zo dňa 11. 05. 2015 vyplýva zistenie o dvoch udalostiach, a to na riadiacej jednotke palubnej siete - prerušenie/skrat žiarovky ľavého brzdového svetla a udalosť na elektronike stĺpika riadenia - vadná GRA/ADR ovládacia jednotka, pričom žiadne iné poškodenia na predmetnom vozidle v čase ohliadky neboli uvedené, to znamená, že vozidlo bolo v tom čase už opravené, čo opätovne preukazuje tú skutočnosť, že mal reálne náklady na opravu a tieto si uplatnil aj v žalobnom návrhu. Uviedol, že ak raz bolo preukázané, že k poistnej udalosti prišlo, boli vykonané ohliadky vozidla a žalovaným bola určená a stanovená cena za opravu, neexistuje žiadny zákonný dôvod na nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného a tým je poskytnutie poistného plnenia vo výške, ktorú si uplatnil na základe kalkulácie urobenej žalovaným. Poukázal na skutočnosť, že (§ 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z.) si splnil všetky svoje povinnosti, keď dňa 16. 02. 2015 telefonicky nahlásil poistnú udalosť, dňa 18. 02. 2016 a 19. 02. 2016 sa dostavil na ohliadku s vozidlom a na základe zápisu je jednoznačne preukázané, že pri ohliadke boli spísané poškodené diely a tieto nemožno spochybniť, ako ani cenu (škodu), ktorú si uplatnil vo svojom návrhu, nakoľko podľa žalovaného výška za opravu poškodených dielov bola stanovená na cenu 7. 209, 16 eur, čo je o 1. 409, 16 eur viac ako si uplatnil. Poukázal na spis o poškodení vozidla P. R. zo dňa 18. 02. 2015 vykonaného Generali Poisťovňa, a. s., z ktorého vyplýva zoznam dielov, ktoré je potrebné na poškodenom vozidle vymeniť, a preto ho nemožno spochybniť s tým, že poškodenie vozidla bolo reálne a súhlasí s opisom priebehu nehody a sám žalovaný počas celého konania túto skutočnosť nespochybnil a ani nenamietal. K plneniu rozpočtom uviedol, že ide o výpočet poistného plnenia kalkuláciou nákladov na opravu poškodenia vozidla pomocou automobilového opravárenského softwaru, keď bežná prax pri plnení rozpočtom je, že takáto kalkulácia je spravidla nižšia ako náhrada škody, ktorá poškodenému podľa zákona prináleží s tým, že zákon nikde neustanovuje povinnosť poisteného - poškodeného, aby dokladoval a preukazoval doklady za vykonané práce, poškodenia, pričom ukončenie likvidácie formou rozpočtu znamená vykonanie opravy svojpomocne, resp. poškodený opravu nemusí vykonať, nie je viazaný tým, aby poškodené diely vymenil a opravil a poistné plnenie mu je poskytnuté na základe kalkulácie, ktorú vykoná technik. Poukázal na skutočnosť, že nežiadal poskytnutie plnenia z havarijného poistenia, ale z povinného zákonného poistenia s tým, že žalovaný si nesplnil povinnosť uloženú zákonom (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.), keď až po jeho urgencii reagoval dňa 09. 06. 2016, teda po lehote určenej zákonom.
3.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných a ústnych podaní v tejto právnej veci, keď žalobca nepreukázal uplatnený nárok na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle s tým, že postupoval správne, keď pri likvidácii škodovej udalosti dospel k záverom, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby pri deklarovanom nehodovom priebehu a na uvádzanom mieste došlo k takým poškodeniam vozidla, ktoré boli zdokumentované obhliadkami poškodeného vozidla, nakoľko rozsah a charakter poškodení vzniknutých na poškodenom vozidle P. R. U. Q.: X. XXX N. nezodpovedá popisovanému nehodovému deju, vznik všetkých poškodení v súvislosti so škodovou udalosťou je technicky neprijateľný a z tohto dôvodu škodovú udalosť odložil bez poskytnutia poistného plnenia. Uviedol, že sa pridržiava aj svojich vyjadrení, že žalobca samotnú uplatnenú výšku škody nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, a teda ju nepreukázal a stotožnil sa s názorom prvostupňového súdu (od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn. odvolacieho súdu) a má za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobcovi uvedený nárok na náhradu škody nepriznal s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia a nebolo brané do úvahy, že ide o spotrebiteľa uviedol, že žalobca nie je
spotrebiteľom (§ 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z. z.) s tým, že medzi ním ako osobou, ktorá plní na miesto toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako poškodeným môže vzniknúť len mimozmluvný právny vzťah, nakoľko nárok poškodeného na plnenie voči škodcovi (poistenému) nie je zmluvným nárokom, ale nárokom z protiprávneho konania vznikajúceho zo zákona (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 131/2013 zo dňa 14. 02. 2013). K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že je dôvod na poskytnutie plnenia v zmysle platnej poistnej zmluvy, ktorú mali účastníci predmetnej nehody uzatvorenú obidvaja, žalovaný uviedol, že nerozumie o akej poistnej zmluve žalobca hovorí, nakoľko poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia mal uzatvorenú poistený a žalovaný ako poisťovateľ a nie žalobca. K námietke žalobcu, že porušil zákon o PZP, ako aj všeobecné zmluvné podmienky, a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko ide o podmienku v neprospech spotrebiteľa, ako aj k tvrdeniu že žalobca si riadne plnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, pričom sa má jednať o spotrebiteľskú zmluvu žalovaný uviedol, že nie je jasné, aké všeobecné zmluvné podmienky má žalobca na mysli a už vôbec nie je jasné, o akej neprijateľnej zmluvnej podmienke hovorí, nakoľko strany sporu medzi sebou žiadnu zmluvu uzavretú nemali. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že dôvod odmietnutia plnenia bol na súde vyvrátený, nakoľko súd iba vyslovil názor, že nebude brať do úvahy znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci prvostupňového konania, nakoľko vychádzal z nepresných údajov, pričom žalobca nenavrhol nové znalecké dokazovanie, aby preukázal svoje tvrdenia, na základe ktorých sa domáha nároku na náhradu škody. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výšku škody preukázal čestným prehlásením zo dňa 05. 04. 2016, nakoľko svoj nárok v uplatnenej výške nepreukázal, keď neodôvodnil uplatnenú výšku náhrady škody, nedoložil ju relevantnými podkladmi a výšku škody upresnil až v podanej žalobe na súd. K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že škodu vyčíslil na základe jeho kalkulácie, ktorá bola vykonávaná v rámci šetrenia škodovej udalosti a o úhradu škody žiadal rozpočtom, nakoľko podľa jeho vyjadrenia diely na opravu vozidla nadobudol svojpomocne a opravu si zabezpečoval sám, žalovaný uviedol, že toto svoje tvrdenie počas celého prvostupňového konania nepodložil relevantnými dôkazmi, nedoložil doklady ani potvrdenia, ktoré by potvrdili žalobcom deklarované tvrdenia. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že náklady na opravu boli preukázané ohliadkou, keďže na základe šetrenia predmetnej škodovej udalosti dospel k záverom, že k jednotlivým poškodeniam nemohlo dôjsť v súvislosti so škodovou udalosťou za priebehu nehodového deja, tak ako to deklarovali účastníci.
4.
Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu uviedol, že na svojom odvolaní trvá, nakoľko žalovaný má povinnosť uhradiť mu uplatnený nárok, keďže bolo jednoznačne preukázané, že k poistnej udalosti došlo.
5.
Žalovaný sa k uvedenému vyjadreniu žalobcu vo svojom podaní zo dňa 14. 01. 2020 vyjadril tak, že nesúhlasí s názorom žalobcu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol správne, zákonne a spravodlivo a splnil si všetky svoje povinnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom odôvodnenie tohto rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, presvedčivé a v súlade s § 220 C. s. p. aj dostatočne odôvodnené.
6.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p., túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2021 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.
7.
Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8.
Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9.
Odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.), pretože súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozsudku aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
10.
Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11.
S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov (prvoinštančného) konania v celom rozsahu.
12.
K odvolacej námietke žalobcu, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci však odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za správne.
13.
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 C. s. p., okrem prípadov tam ustanovených), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané s tým, že vychádzajúc z obsahu odvolania podaného žalobcom je predmetom odvolacieho prieskumu celý rozsudok súdu prvej inštancie, teda aj výrok, ktorým bolo konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom podaním zo dňa 14. 11. 2016 v časti o zaplatenie úrokov z omeškania nad 5, 05 % ročne zo sumy 5. 800 eur od 24. 06. 2015 do zaplatenia zastavené (I. výrok prvoinštančného rozsudku).
14.
Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania.
15.
Právo podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie však patrí iba tej strane, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v späťvzatej časti zastavil na základe dispozičného úkonu žalobcu, mu nebola spôsobená žiadna ujma na jeho procesných právach, a preto nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania.
16.
Odvolací súd preto odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v späťvzatej časti zastavil, podľa ust. § 386 písm. b) C. s. p., ako podané neoprávnenou osobou, odmietol.
17.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu domáhajúceho zaplatenia škody vo výške 5. 800 eur s príslušenstvom, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej poistnej udalosti pri dopravnej nehode dňa 06. 02. 2015, následkom ktorej došlo k poškodeniu jeho osobného motorového vozidla továrenskej značky P. R., Q.: X. XXX N. zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.
18.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že požiadavka, aby súd v civilnom sporovom súdnom konaní vychádzal zo skutočného stavu veci je vyslovená tak v Ústave SR, ako i v jednotlivých ustanoveniach Civilného sporového poriadku a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu, t. j. zásadu materiálnej pravdy, ktorá znamená to isté, ako zásada objektívnej pravdy. Je totiž procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou, pričom pojem skutočný stav veci je totožný s výrazom rozhodné skutočnosti. Pre poznávaciu činnosť súdu o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie, teda i pre procesné dokazovanie sú vždy nutné tvrdenia o takých skutočnostiach. To vyplýva z toho, že sa v procese dokazuje súdu pravdivosť tvrdenia o takých skutočnostiach, o ktorých sa súd dozvedá z prednesov strán sporu, z vykonaného dokazovania, ako i inými možnými spôsobmi, pričom zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú) s tým, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena, t. j. v konaní o náhradu škody má poškodený (žalobca) povinnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, keď na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
19.
Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
20.
Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť (poistná udalosť), s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka.).
21.
V posudzovanej veci nebolo sporným, že na vinníkovi dopravnej nehody, pri ktorej došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla žalobcu (P. R., Q.: X. XXX N.) sa účastníci tejto škodovej udalosti dohodli tak, že ju zavinil vodič P. L. H. G., t. j. dohodli sa na priebehu nehodového deja, z dôvodu ktorého Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Odbor dopravných nehôd v Oznámení o škodovej udalosti zo dňa 19. 02. 2015 uviedlo, že dopravnú nehodu vozidiel Q.: X. XXX N. H. Q.: X. XXX N. zo dňa 06. 02. 2015 ako dopravnú nehodu neeviduje, nakoľko k udalosti síce bola privolaná polícia, avšak bolo zistené, že zmysle § 64 ods. 1, § 64 ods. 2 písm. a), b), c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o dopravnú nehodu nejde, ale ide o škodovú udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže v prípade, ak sa jedná o škodovú udalosť, je jedným z obligatórnych znakov to, že sa účastníci dohodnú na zavinení, t. j. policajt neskúma a ani neurčuje príčiny vzniku škodovej udalosti.
22.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako poškodený si uplatnil svoj nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi poisteného vinníka škodovej udalosti, ktorý mal so žalovaným uzavretú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď spornou skutočnosťou, ktorú bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nutné dokazovať bolo, či pri deklarovanom priebehu oboch účastníkov škodovej udalosti došlo k takému rozsahu poškodení motorového vozidla žalobcu, ktoré boli zadokumentované obhliadkami žalovaného a či charakter poškodení je v príčinnej súvislosti s popísaným priebehom nehodového deja a teda, či vznik všetkých poškodení v súvislosti so škodovou udalosťou je technicky prijateľný a napokon výška škody, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 5. 800 eur, k výške ktorej však nepredložil jediný listinný dôkaz.
23.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
24.
Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v súlade s ust. § 207 ods. 1 C. s. p. na návrh žalovaného nariadil znalecké dokazovanie a stranám sporu umožnil navrhnúť otázky, ktoré žiadali znaleckým dokazovaním zodpovedať a zároveň dospel k správnemu konštatovaniu, že U. Z. N.. Q. W. vo svojom znaleckom posudku č. 44/2018 zo dňa 12. 10. 2018 vychádzala z nesprávnych vstupných údajov, keď dospela k záveru o poškodení ľavého predného rohu motorového vozidla žalobcu (P. L.), keďže zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že k poškodeniu vozidla došlo nesporne na pravej strane, pričom aj ďalší procesný postup prvoinštančného súdu vyzývajúceho súdnu znalkyňu na vyjadrenie sa k námietkam žalobcu voči znaleckého posudku bol absolútne správny, avšak žalobca na závery Odborného vyjadrenia (znalecký úkon č. 29/2019) súdnej znalkyne zo dňa 24. 06. 2019, ktoré tento rozpor nevysvetlilo, nereagoval žiadnym spôsobom, t. j. nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, keď iba konštatoval, že závery znalkyne nespochybňuje, ale iba to, že nevychádzal z reálnych podkladov, z dôvodu ktorého v konaní byť použitý nemohol.
25.
Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobca napriek svojim výhradám voči znaleckému posudku, resp. odbornému vyjadreniu, z ktorých vyplývalo, že priebeh škodovej udalosti je po technickej stránke
neprijateľný, z dôvodu ktorého škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou nevznikla, v procesnej aktivite preukázať svoje tvrdenia o vzniku škody v uplatnenej výške nepokračoval a žiadne ďalšie dokazovanie nenavrhol, z dôvodu ktorého je absolútne správne konštatovanie prvoinštančného súdu, že dôkazné bremeno v konaní neuniesol, nakoľko je vylúčené, aby súd v konaní suploval absenciu procesnej aktivity tej - ktorej strany sporu.
26.
Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúceho všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v ktorom sa aj správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením veci, a nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, keď iba zopakoval svoje tvrdenia z prvoinštančného konania, ohľadne ktorých však súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, a keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje odpovede na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.
27.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).