Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, B., prechodne bytom Z. XX, B., právne zastúpená: JUDr. Sabína Hodoňová, PhD., advokátka, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom Mariánske námestie č. 13, Žilina a otec - E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. S. XX, B., toho času bytom E. XX, B., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 075, o zníženie vyživovacej povinnosti otca, v štádiu konania o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -575 z 18. decembra 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na mal. C. (ďalej aj „maloletý") zo sumy 400 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Otec podal na návrh nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti naposledy určenej rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. -56 z 22.08.2016. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal na plnenie vyživovacej povinnosti vo výške 400 eur mesačne. Vychádzajúc z ustanovení (ďalej len „") a (ďalej len „"), ktoré sú citované v bode 4. odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia, okresný súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že u otca nebola preukázaná výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otcov preukázaný príjem v čase uzatvárania rodičovskej dohody predstavoval sumu cca 650 eur mesačne, v súčasnosti je jeho príjem podľa vlastných tvrdení cca 1.200 eur mesačne v hrubom, pričom aktuálne je zamestnaný u svojej matky B. L.. Ak sa otec zaviazal prispievať výživným vo výške 400 eur mesačne na maloletého v roku 2016, zrejmé bol schopný platiť výživné v takejto výške a mal by ho byť schopný platiť ho aj v súčasnosti. Tvrdenia otca o formálnosti uvedenej sumy považoval za irelevantné, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že je povinnosťou každého rodiča korigovať svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona. Na základe uvedeného okresný súd mal za to, že neexistuje dôvod ani žiadna naliehavá potreba pre okamžitý zásah súdu tým, že nariadi neodkladné opatrenie a z toho dôvodu návrh otca zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie považoval za nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci, a tak dospel k nesprávnemu a nezákonnému rozhodnutiu. Otec poukazoval na to, že návrh na zníženie výživného, ktorého súčasťou je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil predovšetkým tým, že k určeniu predmetného výživného vo výške 400 eur došlo v čase, kedy s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti a on zo svojho príjmu hradil všetky výdavky domácnosti a rodiny, pričom matka bola len poberateľkou rodičovského príspevku. Na naliehanie matky súhlasil s určením výživného vo výške 400 eur. Súd prvej inštancie sám vykonal dokazovanie v tom smere, že v čase uzatvorenia rodičovskej dohody dosahoval čistú mzdu v spoločnosti LEŠENIE SK, s.r.o. za mesiac 05/2016 vo výške 669,09 eur a mesiac 06/2016 vo výške 642,12 eur. V čase rozhodovania súdu bol maloletý vo veku 2 roky a 5 mesiacov. Skutočnosť, že medzi rodičmi išlo len „formálne" rozhodnutie je preukázané a odôvodnené tým, že by nikdy nemohol dobrovoľne pri takejto výške príjmu súhlasiť s určením výživného vo výške zhruba 2/3 svojho príjmu. Rovnako výška výživného vo výške 400 eur nezodpovedá ani potrebám maloletého. Počas následného obdobia od 12/2016 bol maloletý do letných mesiacov roku 2018 s výnimkou pár mesiacov, kedy obnovili s matkou maloletého spolužitie, výlučne v jeho starostlivosti a zabezpečoval všetky jeho potreby, výchovu a výživu. Od obdobia letných mesiacov 2018 až do začiatku roku 2020 bol maloletý v striedavej starostlivosti oboch rodičov, ktorí rovnakým dielom zabezpečovali jeho potreby a starostlivosť. Komunikácia s matkou maloletého začala byť od roku 2020 problematická, dohody s otcom nedodržiavala a stále ich menila, preto sa domáhal návrhom z 20.03.2020 o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, ktoré konanie nie je právoplatne skončené. Od 02/2018 je zamestnaný vo firme B. L. - B. - Sport, Kvačalova 6, Žilina a v súčasnosti je jeho čistý príjem cca 300 eur mesačne, pričom je zamestnaný na 4 hodiny denne, a to aj s poukazom na predchádzajúcu celodennú a výlučnú starostlivosť o maloletého, okrem toho sa snaží privyrobiť si brigádnickou činnosťou mesačne 100 - 200 eur. Informácia, ktorá vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, že dosahuje príjem cca 1.200 eur nie je pravdivá a asi nesprávne uviedol kolíznej opatrovníčke pri prešetrení pomerov, že poberá príjem v takejto výške. Išlo len o jednorázový príjem vo výške cca 880 eur v čistom, kedy firma, u ktorej je zamestnaný, dostala veľkú zákazku na šitie rúšok. Za nepravdivé označil tvrdenie matky, že táto znášala všetky náklady na maloletého, pretože ten dlhé obdobie jednak nebol v jej osobnej starostlivosti a jednak matka bola na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a trvalejšie zamestnanie si našla až v roku 2018. Jeho aktuálny príjem mu neumožňuje hradiť určené výživné, ktoré pre neho už od začiatku jeho určenia bolo likvidačné. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, že jeho návrh nie je dôvodný. Tento bol dôvodný už od nasledujúcich dní po jeho určení súdom, nakoľko už koncom roku 2016 prevzal úplnú starostlivosť o maloletého, a to až do polovice roku 2018, kedy sa zmenili okolnosti starostlivosti a rodičia ju zabezpečili striedavo. Zmena pomerov na jeho strane je tak zásadná, že odôvodňuje mimoriadne zníženie výživného, pretože vzhľadom na svoj príjem nemôže už viac korigovať svoje výdavky. V závere odvolania otec uviedol, že nárok na zníženie výživného je osvedčený a existujú tak predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia ako okamžitej procesnej ochrany pred možnými nepriaznivými následkami, ktoré sú pre neho likvidačné.

3. Keďže návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, v zmysle ho súd prvej inštancie nedoručoval okrem otca ostatným účastníkom konania, odvolací súd preto postupom podľa predmetné uznesenie spolu s odvolaním otca doručoval matke prostredníctvom jej právnej zástupkyne s tým, že táto mala možnosť sa k nemu vyjadriť.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa s napadnutým uznesením stotožňuje, pretože otec nepreukázal dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedla, že pôvodné rozhodnutie o výživnom nebolo formálne a nestotožnila sa ani s jeho tvrdením, že v konaní predložil množstvo pokladničných ústrižkov preukazujúcich platby v prospech maloletého. K dôvodu výšky výživného, ktorým mal byť nástup do škôlky SOVIČKA doplnila, že sám otec uviedol, že s nástupom maloletého do škôlky nesúhlasí. Nie je teda pravdivé jeho tvrdenie, že práve pre túto škôlku sa dohodol na výživnom v sume 400 eur. Vo vzťahu k poštovým poukazom na úhradu 50 eur z konca roku 2020 uviedla, že jej boli zasielané na adresu trvalého pobytu a neboli jej doručené, pretože sa zdržiavala na inej adrese, napriek tomu, že otec vedel, na akej adrese sa zdržiava, pretože si na nej vyzdvihoval maloletého. Za nepravdivé označila tvrdenia otca, že pri uzatváraní rodičovskej dohody bol pod nátlakom a bez právneho vedomia. Rovnako spochybnila tvrdenia otca, že maloletý bol v jeho výlučnej starostlivosti od decembra 2016 do leta 2018. Vysvetlila, že maloletý bol v starostlivosti otca od decembra 2017 do mája 2018, kedy jej maloletého odmietol odovzdať. Práve do tohto obdobia napokon spadajú aj otcom predložené doklady o platbách za stravu v škôlke. Potvrdila, že bola na materskej a rodičovskej dovolenke v dôsledku čoho mala nižšie príjmy, ale po rodičovskej dovolenke riadne pracovala a nielen brigádnicky. Za nepravdivé

označila tvrdenie otca, že by sa na nákladoch maloletého podieľali každý v 1/2, výdavky na maloletého uhrádza výhradne ona. Od maloletého sa dozvedela, že otec v súčasnosti pracuje v Nemecku a je zjavné, že z výkonu tejto činnosti má príjem, ktorý neuviedol. Informácia o tom, že disponuje príjmom vo výške 1.200 eur, ktorú uviedol pracovníčke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline je tak pravdivá. S jeho tvrdením, že išlo iba o príjem za mesiac december 2020 nekorešponduje potvrdenie o príjme, z ktorého vyplýva, že za mesiac október 2020 mal mzdu 888,05 eur. Táto musela byť splatná najneskôr do konca novembra 2020, s decembrom tak nemala nič spoločné. Nesúhlasila s názorom otca, že osvedčil podstatnú zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie výživného neodkladným opatrením. V konaní bola osvedčená jediná podstatná skutočnosť, a to že náklady maloletého od posledného rozhodovania o výživnom za posledné 4 roky s jeho vekom vzrástli. V konaní sa zatiaľ osvedčila skutočnosť, že príjem otca narástol. Ak je pravdivé tvrdenie, že sa jeho príjem znížil, toto zníženie je neodôvodnené, otec ani netvrdil, že by sa jeho príjem znížil napr. pre nepriaznivý zdravotný stav alebo pre iný podstatný dôvod.

5. V zmysle čl. 7 veta druhá Základných princípov v záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania, môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci. Odvolací súd predmetné vyjadrenie matky nezasielal na vyjadrenie otcovi, a to z dôvodu, že v tomto vyjadrení matka neuvádzala žiadne nové skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. Keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa a o nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom bolo v záujme hospodárnosti konania rozhodnúť neodkladne, odvolací súd upustil od doručovania predmetného vyjadrenia matky otcovi a s tým súvisiacim predlžovaním lehoty na jeho rozhodnutie, keď je nepochybné, že bol podaný aj návrh vo veci samej a rozhodovanie o ňom by sa z tohto dôvodu predlžovalo.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa a a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnuté uznesenie okresného súdu podľa v spojení s ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia nie je vykonávané dokazovanie, ale prostredníctvom označených dôkazov súd zisťuje (osvedčuje) najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou jeho nariadenia je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka bezprostredne ohrozené. Účastník - v tomto prípade maloleté dieťa, musí byť v situácii, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Vychádzajúc z účelu inštitútu neodkladného opatrenia a vyššie citovaných zákonných ustanovení ( ) je nepochybné, že neodkladné opatrenie môže upravovať pomery účastníkov do budúcnosti, preto pri posúdení existencie dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné prihliadať na skutočnosti, ktoré existujú v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení.

11. Otec v rámci podaného návrhu vo veci samej, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému a následne aj v podanom odvolaní vo vzťahu k potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uvádzal okolnosti existujúce v čase predchádzajúceho rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti, ktoré mali podľa jeho názoru vplyv na to, že pristúpil k rodičovskej dohode, ktorá bola schválená súdom. Následne poukazoval na to, v akom rozsahu a akým spôsobom bola plnená vyživovacia povinnosť jeho a matky maloletého a v akom rozsahu bola riešená osobná starostlivosť o

maloletého každým z rodičov. Uvedené skutočnosti však nie sú okolnosťami významnými pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú dôvody, pre ktoré by súd okamžite mal vydať neodkladné opatrenie, ktorým by bola znížená doteraz určená vyživovacia povinnosť otca. Tento neposkytol súdu žiadne také tvrdenia a tieto neosvedčil, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah súdu vydaním neodkladného opatrenia. Otec netvrdil a ani nepreukázal, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému na jeho strane došlo k takej zmene pomerov, ktorá si neodkladne vyžaduje rozhodnutie o zmene výšky vyživovacej povinnosti predtým než bude o tejto rozhodnuté po riadnom vykonaní dokazovania rozhodnutím vo veci samej. Všetky skutočnosti, ktoré otec popisoval ako v podanom návrhu tak aj v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami, ktoré je nutné vyhodnotiť a preskúmať v rámci meritórneho rozhodovania o možnosti zníženia vyživovacej povinnosti otca. Tieto skutočnosti už len z časového hľadiska, nie sú náhle vzniknuté okolnosti, ktoré by viedli otca k nutnosti podať návrh na neodkladné opatrenie, je zrejmé, že nebola osvedčená nutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v otcom žiadanom obsahu.

12. Krajský súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a toto potvrdil.

13. O trovách tejto časti konania nerozhodoval, nakoľko o trovách konania rozhoduje súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )