Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-113-2019.pdf
PDF · 152.14 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného V.. N. C., pre prečin: krádež podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.01.2021 vo Zvolene, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd
obžalovaného V.. N. C., M.. S., T.. XX.XX.XXXX D. G. T. D., U. H. V. XXXX/X, F.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby OP Zvolen, sp. zn. 1Pv 74/2018 zo dňa 23.12.2019 pre
- prečin: krádež podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a Trestného zákona účinného do 31.07.2019 -prečin: neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 -prečin: sprenevera podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 -prečin: neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019
na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec spoločnosti M., spoločnosť s ručením obmedzeným, v bližšie nezistenú dobu od 1. novembra 2016 do 30. novembra 2016, v bližšie nezistenom počte prípadov a v bližšie neustanovených bankomatoch v okrese X., Č. M. neoprávnene vybral z platobnej karty Komerční banky, vystavenej na meno N. C. a vydanú k bankovému účtu jeho zamestnávateľa, ktorú mal k dispozícii, finančnú hotovosť vo výške najmenej 76.608,20Kč (3.010,74€), pričom tieto finančné prostriedky následne použil pre svoju vlastnú potrebu, keď bol dňa 29. novembra 2016 komerčnou manažérkou spoločnosti M. telefonicky vyzvaný, aby sa dňa 30. novembra 2016 dostavil do sídla spoločnosti v C., kde s ním bude vec riešená, vypovedaná pracovná zmluva a vrátené hnuteľné veci spoločnosti, ktoré mal k dispozícii k výkonu práce, takto neurobil, do sídla spoločnosti M. sa dňa 30. novembra 2016 nedostavil a ku dňu 30. novembra 2016 nevrátil vozidlo značky Š.Y. B. X,X, registračná značka XAE XXXX, U. Q., D.: U., Č. M. v hodnote 12.990€ ku dňu 07. marca 2017, ktoré mala spoločnosť M. spoločnosť s ručením obmedzeným do 30.novembra 2016 zapožičané od leasingovej spoločnosti H. W., spoločnosť s ručením obmedzeným C., Č. M., V.: XXXXXXXX, pričom toto do 07. marca 2017 neoprávnene používal na bližšie nezistenom mieste, nevrátil notebook HC. C. XXX K., G.. Č.. XCGXXXXKXX, vrátane príslušenstva: myš, taška a zdroj, v hodnote 540€, mobilný telefón G. K. Z. XXXX, čiernej farby, vrátane príslušenstva: nabíjačka, slúchadlá a krabica, v hodnote 120€, na ktorej je uvedené sériové číslo tel. XXXXXXXXXXXXXXX, SIM kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX na telefón číslo XXXXXXXXX, vstupnú kartu do budovy Z. číslo XXXXXXXXXX, platobnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, I. X., vydavateľskej banky Y.T. H. Z. G.,
zväzok kľúčov, tvoriaci 8 kľúčov od firemnej kancelárie spoločnosti M. D. X., vydané na meno N. C. k účtu firmy M., ktorým konaním spoločnosti M. G. G. M. B., so sídlom N. XX/XX, XXX XX C. X, Č. M., V.: XXXXXXXX na veciach spôsobil škodu vo výške 95.519,67Kč ( 3.753,97€ ) a firme H. W. G. G. M. B., M. XXX/XXXa, C. X, V.: XXXXXXXX vznikla škoda vo výške 40.635Kč (1.596,97€),
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 1Pv 74/18/6611-87 dňa 23.12.2019 na Okresný súd Zvolen obžalobu na V.. N. C. pre Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, oboznámením sa s obsahom zápisníc o výsluchoch svedkov : I. C., M. C., W. Y., Z. Y., J. M., W. D., W. D., G.., prečítal listinné dôkazy nachádzajúce sa v trestnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav.
Obžalovaný V.. N. C. vo vzťahu ku skutku, ktorý mu je v obžalobe kladený za vinu, urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je nevinný. Uviedol, že ešte pred nástupom do spoločnosti M. robil v inej personálnej agentúre a mal dobré výsledky a preto ho firma M. zlanárila pracovať k nim, kde mal robiť nábor zamestnancov. Mal byť tzv. silový prostriedok dosiahnutia výsledkov spoločnosti, to znamená, ak nechceli nejakí zamestnanci robiť, poslali tam veľkého 150 kg chlapa. Mal mať na starosti ubytovanie zamestnancov a firma mu ponúkala viaceré benefity, aj ubytovanie zadarmo. Ešte prvý mesiac mu však znížili funkciu na account manager, kde bol zodpovedný za nábor zamestnancov a bol pridelený pod pani C.. Robili nábor zamestnancov pre určité pobočky a on robil pre I. v I. W. pre firmu, ktorá potrebovala 20 zamestnancov pre potravinársku výrobu, na výrobu sladkých oblátok. Začal robiť v júli 2016 a náplň práce bola aj jazdenie po ČR, absolvoval množstvo ciest. Auto mu bolo pridelené tak, že na ulici N. D. C. mu dali auto, kľúče a splnomocnenie. Auto mu odovzdala zamestnankyňa back office a bolo mu povedané, že auto môže užívať aj na súkromné účely a pre rodinných príslušníkov. Viac sa nestarali. Tankovali z platobnej karty alebo za hotovosť. Notebook a telefón mu boli pridelené ako auto. Fungovalo to tak, že človek prišiel na firmu a ak vedel pracovať s určitými aplikáciami, bol mu pridelený notebook. Tento sa dal používať len tak, že sa nalogoval na firemný server. Keď však prekročil hranice ČR, bol problém sa nalogovať a chcel si aj neskôr stiahnuť nejaké podklady z firmy, ale nepodarilo sa mu to. Tiež žiadal aj počas trestného konania o stiahnutie dát z PC. Aj viac krát počas jeho PN mu prišli upozornenia na súkromný g-mailový účet, že sa niekto viac krát nalogoval na jeho účet v rámci firmy M.. Cca 2 týždne pred 30.11.2016 sa stretol s pani C. D. X., kde našli asi 20 firiem a už vtedy bol problém s dosiahnutím výsledkov vo firme a bolo na neho tlačené, aby boli tieto výsledky dosiahnuté. Už vtedy mal zdravotné problémy, ktoré avizoval a chcel opustiť ČR, ale toto mu pani C. zamietla. Mal problémy s chrbticou, ale nemohol navštíviť lekára, nemal tam žiadneho. Zo skúseností vie, že politika spoločnosti bola taká, že keď nebol zamestnanec produktívny, ukončili pracovnú zmluvu s ním aj počas PN. Dňa 29.11.2016 odišiel na Slovensko a oznámil to pani C.. Pani C. mu povedala, že sa má dňa 30.11.2016 dostaviť na centrálu firmy. Pri odchode na Slovensko mal všetky veci so sebou. Oznámil PN pánovi R., key managerovi, poslal PN poštou a tiež mailoval so mzdovou účtovníčkou z firmy. Posielal aj prechodky. Od 29.11.2016 s ním nikto nekomunikoval a nežiadali od neho vrátenie vecí. V januári 2017 ho známy z polície informoval, že auto je v pátraní a toto auto on pátračom odovzdal v januári 2017. Auto nebolo poškodené. Chcel vrátiť aj notebook a telefón, ale tieto nechceli. Vrátil ich až v 10/2018 pri výsluchu. V marci 2017 aj telefonoval s právničkou firmy, že sa chce stretnúť s riaditeľkou, čo mu bolo zamietnuté. K tomu mu bolo prvý krát povedané, že má vrátiť peniaze, padla suma cca 65 000 Kč a bude to brané ako poľahčujúca okolnosť. V marci 2017 prišli k nemu domov dvaja veľký páni, ktorí zazvonili a prinútili ho podpísať ukončenie pracovného pomeru. Notebook ani telefón nechceli. Uviedol, že on to nechcel podpísať a s výpoveďou nesúhlasil. Firma mu dlhuje za posledný mesiac PN, stravné lístky a bonusy, pričom zo sľúbenej mzdy 36 000 KČ dostal 26 000 KČ a musel si platiť ubytovanie, hoci toto mu pôvodne sľúbili zadarmo. Za ubytovanie platil cca 5000-7 000 KČ mesačne, pričom sumu účtovala firma a poslala mu len príjmový doklad. Čo sa týka vyúčtovania finančných prostriedkov, vždy do 3. dňa nasledujúceho mesiaca z firmy dostali tabuľky v exceli a podklady. Nemal teda na základe čoho urobiť vyúčtovanie za mesiac november. Uviedol, že niečo platil cash, niečo aj dokladoval firme. Uviedol, že spoločnosti dlhuje podľa jeho výpočtov cca 20 000 KČ. Tiež uviedol, že mali vtedy nalákať cca 40 ľudí a kvôli tomu im dať dopredu zálohy a zaplatiť aj ubytovanie, preto mu bolo povedané, že má vybrať hotovosť. S ubytovaním
pritom bol problém, v ubytovni naraz ubytovať aj 30 ľudí. Aj medzi kolegami si požičiavali peniaze na takéto účely. Aj on mal prvý mesiac práce vo firme -15 000 KČ. Obžalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdou, že mal vybrať peniaze z karty na zaplatenie dlhov na Slovensku. A čo sa týka výšky sumy, on len uvádzal pani C., že koľko vybral z karty. Uviedol, že už tých súm v rámci prípravného konania padlo toľko, že sa v tom ani neorientuje. Dňa 29.11.2016 mal dva telefonáty s pani C., prvý bol v tom zmysle, že pôjde k lekárovi, kde tento telefonát rýchlo ukončila a keď prišiel druhý telefonát, v tom mu oznamovala, že má prísť do Prahy.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne I. C. (čl. 440 - 446) zo dňa 27.02.2019 súd zistil, že svedkyňa bola zamestnaná v spoločnosti M., spoločnosť s ručením obmedzeným v období od 16.05.2016 do 31.07.2017 na pozícii X. I.. Uviedla, že obžalovaného pozná, bol zamestnaný v predmetnej spoločnosti a jeho pracovnou činnosťou bol nábor zamestnancov. Vypisoval inzerciu, vykonával výberové konania, najmä v oblasti X.. Presné obdobie kedy pracoval v spoločnosti si nepamätá. Bola priama nadriadená obžalovaného a zároveň ho kontrolovala. Kontrolovala výsledky jeho práce, napríklad jeho prácu na pobočke v X., ktorá mu bola pridelená. K výkonu jeho pracovnej činnosti mu boli pridelené : služobný automobil, mobilný telefón a notebook. Mal pridelenú platobnú kartu bez limitu výberu. Karta bola zriadená k účtu spoločnosti M.. Tieto veci boli obžalovanému pridelené pri nástupe do zamestnania, prevzal ich osobne. O prevzatí podpísal preberací protokol. Ďalej uviedla, že jej obžalovaný zavolal, že si zo služobnej karty vybral nejaké peniaze naviac a použil ich k osobnému účelu. Už si nepamätá presne kedy jej zavolal a aká to bola čiastka. Dohovorila sa s obžalovaným, že nasledujúci deň príde do C., vráti služobný automobil, notebook, telefón a platobnú kartu a že mu bude vystavený splátkový kalendár. Od tej doby obžalovaného nevidela, ani s ním telefonicky nehovorila, ani on sa ju nesnažil kontaktovať. Služobné motorové vozidlo Š.Y. B. X.X M.. F. XAE XXXX podľa ich ústnej dohody nevrátil. Vlastníkom motorového vozidla bola leasingová spoločnosť H. W., držiteľom spoločnosť M.. Obžalovaný bol tiež vyzvaný na vrátenie telefónu, počítača ňou telefonicky pri poslednom rozhovore. Potom vec prebral právnik spoločnosti M.. Ďalej svedkyňa uviedla, že jej osobne obžalovaný neoznámil, že je práceneschopný, nevie či spoločnosti zaslal o tom nejaké potvrdenie. Má vedomosť o tom, že s obžalovaným bol ukončený pracovný pomer, ale to malo na starosti personálne oddelenie spoločnosti a právnik spoločnosti. Dôvod ukončenia pracovného pomeru jej nie je známy, predpokladá, že z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Obžalovaný vypracovával vyúčtovanie na mesačnej báze. Jednalo sa o účtenky za naftu predmety do kancelárie a prevádzkové náklady. Vyúčtovanie obvykle predkladal presne v danom termíne, v písomnej podobe, vytlačené. Predloženie vyúčtovania bolo v náplni jeho práce, bolo to jeho povinnosťou, dodatočne ho k tomu nemohli vyzvať, bol nekontaktný. Prax bola taká, že obžalovaný vypĺňal údaje do Excelu, ktorý následne vytlačil a predkladal k súhlasu. Podľa jej názoru obžalovaný mohol zaslať účtovné doklady k spracovanému výsledku vyúčtovania.
Zo zápisnice o výsluchu svedka M. C. (čl. 451-454) súd zistil, že tento pracuje v spoločnosti H. W. ako vedúci autopožičovne. Táto spoločnosť bola vlastníkom motorového vozidla prideleného obžalovanému. Motorové vozidlo bolo v majetku spoločnosti od 29.01.2016 do 23.03.2018. Obžalovaný vozidlo neoprávnene používal od 30.11.2016 do 07.03.2017, kedy bolo odtiahnuté do ČR. Ich spoločnosti vznikla škoda vo výške 40.635,-Kč. Ich spoločnosť s obžalovaným nekomunikovala, ani ho nevyzývala, všetko riešili so spoločnosťou M..
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne W. Y. (čl. 469-476), v zmysle PM za spoločnosť M. G..M..B.. zo dňa 12.03.2019 súd zistil, že táto je podnikovou právničkou spoločnosti M.. Vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti v období od 01.07.2016 do 17.03.2017 a to na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.07.2016. Spoločnosť dňa 30.11.2016 vystavila obžalovanému „okamžité zrušenie pracovného pomeru“, ktorú zasielala doporučenou poštou s doručenkou na adresu trvalého pobytu obžalovaného. Táto zásielka sa však vrátila ako nedoručená a ani následné pokusy o doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli úspešné. Obžalovaný prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru až dňa 17.03.2017, čo potvrdil svojim podpisom. Bol zamestnaný na pracovnej pozícii Z. G., s miestom výkonu práce v H. O. U. Z. C.. Pracovná náplň obžalovaného bola administratíva a nábor kandidátov. Na výkon svojej pracovnej činnosti mal pridelený notebook R. C. XXX K., mobilný telefón G. K. Z. XXXX vrátane sim karty, karty do budovy, osobné motorové vozidlo M. XAEXXXX. Tieto veci mu boli odovzdané dňa 01.07.2016, na základe preberacieho protokolu. Platobná karta vydaná Komerční bankou, a.s. mu bola zasielaná poštou na adresu pobočky spoločnosti v R. C., T. XXXX/ XX. Priamou nadriadenou obžalovaného bola I. C.. Vo svojej výpovedi svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný si v novembri 2016 neoprávnene vybral finančnú hotovosť v celkovej výške 76.608,20 Kč.
Výška škody z platobnej karty je v dôsledku poníženia o čiastku 25.439 Kč (z dôvodu umorovania jeho dlhu voči ich spoločnosti) vo výške 51.169,20 Kč. Obžalovaný motorové vozidlo Š.Y. B. X,X, M. F. XAE XXXX, U. R. Q., D. : U. používal neoprávnene v dobe od 30.11.2016, na im neznámom mieste. Vlastníkom vozidla bola spoločnosť H. W. G..M..B.., V. : XX XXX XXX, držiteľom vozidla bola spoločnosť M.. Osobné motorové vozidlo bolo spoločnosti H. W., Z..G.. vrátené políciou dňa 07.03.2017. Vozidlo bolo poškodené viac ako je obvyklé. Spoločnosť H. W., Z..G.. im však uviedla, že toto poškodenie nebudú riešiť. Z dôvodu neoprávneného užívania motorového vozidla obžalovaným vznikla škoda v celkovej výške 40.635 Kč, ktorá pozostáva z nájomného za 95 dní (od 30.11.2016 do 07.03.2017) vo výške 34.865 Kč bez DPH, dopravy vozidla zo Zvolena vo výške 4.470,-Kč bez DPH, pohonné hmoty zo Zvolena vo výške 1.024 Kč a slovenská diaľničná známka vo výške 276 Kč bez DPH. Zo spoločnosťou H. W. G..M..B.. došlo dňa 20.09.2017 k dohode o úhrade nákladov na túto škodu v pomere 50/50, pretože je spoločnosť M. významným obchodným partnerom vlastníka vozidla. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný nesmel používať zverené predmety pre súkromné účely. Používanie zverených predmetov na súkromné účely zamestnancov bolo zakázané a tomto boli zamestnanci informovaní ústne na vstupnom školení, obžalovaný na školení dňa 19.07.
- 20.07.2016. Obžalovanému nebola z tohto pravidla udelená nijaká výnimka, Skutočnosť, že bol obžalovaný oboznámený s vnútornými predpismi spoločnosti potvrdil podpisom „Potvrzení o seznámení se s firemními směrnicemi a interními pravidly“ dňa 01.07.2016. Okrem škody z dôvodu neoprávneného používania motorového vozidla a neoprávneného výberu finančnej hotovosti vznikla spoločnosti škoda vo výške 14.961 Kč v dôsledku nevrátenia notebooku a škoda vo výške 9.071,97 Kč z dôvodu nevrátenia mobilného telefónu. Celková výška škody je 95.519,67 Kč. Uviedla, že s obžalovaným komunikoval ohľadne vrátenia vecí vtedajší právnik spoločnosti N.. Z. Y. a tiež zamestnankyňa HR oddelenia spoločnosti - W. D. a to najmä telefonicky a elektronicky. Obe tieto kolegyne už pre spoločnosť nepracujú. Obžalovaný bol práceneschopný od 30.11.2016 do 28.02.2018. Obžalovaný bol povinný spracovať vyúčtovanie na mesačnej báze, kedy musel doložiť vyplnené formuláre : Knihu jázd, vyúčtovanie platobnej karty a vyúčtovanie tuzemskej alebo zahraničnej služobnej cesty, ak bol na služobnej ceste. K týmto formulárom musel priložiť kópie daňových dokladov a všetko zaslať na finančné oddelenie. Originály bol potom povinný zaslať/doniesť na finančné oddelenie. Formulár „Vyúčtovanie platobnej karty“ spoločnosť každý mesiac zasielala obžalovanému na jeho pracovný mail. Ostatné formuláre boli k dispozícii v interných systémoch spoločnosti, ku ktorým mal obžalovaný prístup. Posledné vyúčtovanie zaslal obžalovaný v mesiaci október 2016, spoločnosť zaslala obžalovanému vyúčtovanie platobnej karty za mesiac november 2016 a časť decembra 2016, kedy bolo na príslušnom účte zaevidovaných ešte niekoľko pohybov na karte zverenej obžalovanému. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že v počítači sa nachádzajú údaje, ktoré majú byť použité pri vyúčtovaní, pričom bez týchto údajov nebude schopný vyúčtovanie vynaložených finančných prostriedkov uskutočniť, v počítači sa tiež nachádzajú doklady o úhradách, maily, objednávky, navrhovaná zmluvná dokumentácia, a v dôsledku vrátenia počítača sa dostane do nevýhodného postavenia a nebude schopný preukázať čo tvrdí. Uviedla, že aj bez počítača mohol a mal spoločnosti zaslať požadované daňové doklady, t.j. pokladničné doklady a faktúry. Ak aj mal v počítači teoreticky uložené elektronické faktúry, k pôvodnému e-mailovému účtu už nemá prístup. Prístup do počítača bol obžalovanému zrušený od 30.11.2016, do firemných systémov z tohto počítača už prístup nemá, od 30.12.2016. Obžalovaný však mal v držbe notebook, mohol sa do neho stále prihlásiť a pracovať s informáciami, ktoré mal na ňom lokálne uložené. Ďalej uviedla, že obžalovaný mohol zaslať originály daňových dokladov s ručne doplnenou informáciou, za akým účelom boli prostriedky vynaložené (vo forme označenie klienta, nákladového strediska, typ nákladu). Pracovníčka finančného oddelenia J. M. žiadala obžalovaného o vyúčtovanie osobne a telefonicky.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Z. Y. (čl. 511-516) súd zistil, že táto bola právnou zástupkyňou spoločnosti M. G..M..B.. v období od 10/2015 do 6/2017. Podľa vyjadrenia svedkyne obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti niekedy v druhej polovici roku 2016 až do doby kedy ušiel s autom, čo bolo pred Vianocami 2016. Uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru s obžalovaným bolo vypracované koncom roku 2016 a ona mu ho nechala doručiť prostredníctvom slovenskej advokátskej kancelárie, ktorú si našli cez internet. Nevie však presne uviesť kedy mu skončenie pracovného pomeru bolo doručené. Uviedla, že obžalovanému boli zverené notebook R. C. XXX K., I. U. G. K. Z. XXXX vrátane sim karty, karty do budovy, osobné motorové vozidlo M. XAEXXXX, F.. Š. B. a platobná karta. Tieto mu boli zverené dňa 01.07.2016. Obžalovaný mal pridelenú platobnú kartu z dôvodu, že pracoval sám na jednej pobočke a aby mohol vyplácať zálohy dočasne prideleným zamestnancom agentúry. Z tejto karty si opakovane vyberal peniaze cez bankomat, nevie uviesť koľkokrát. Celkovo vybral 78.608,- Kč. Ďalšiu časť peňazí vybral neoprávnene na zálohách pre výplaty, celkovo spôsobil škodu spoločnosti
M., G..M..B.. vo výške 138.128,-Kč. Ďalej svedkyňa uviedla, že čo sa týka zvereného motorového vozidla obžalovaný ho neoprávnene použil už vo chvíli keď odišiel na Slovensko, pretože v smerniciach je jasne nepísané, že mimo územia ČR možne z vozidlom vycestovať len so súhlasom zamestnávateľa a tento súhlas obžalovaný nemal. Neoprávnene ho používal až do doby zhabania vozidla, ktoré uskutočnila polícia SR. Polícia následne vozidlo vydala spoločnosti H. W., ktorá bola majiteľom vozidla, pretože spoločnosť M. mala vozidlo k dispozícii na operatívny leasing. Na vrátenie zverených vecí spoločnosť M. vyzývala obžalovaného ona telefonicky a mailom a tiež nadriadená obžalovaného telefonicky a mailom. Obžalovaný bol takmer nezastihnuteľný a mal veľa výhovoriek. Nikdy nepovedal prečo odišiel na Slovensko, ale časovo to zodpovedalo presne chvíli, keď sa prevalilo, že odcudzil peniaze z firmy.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne J. M. (čl. 519-523) súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti M. od roku 2015 ako účtovníčka. Obžalovaného pozná ako zamestnanca spoločnosti, v spoločnosti bol zamestnaný asi v roku 2016 po dobu 5 mesiacov na pozícii Z. Š.. Pracovný pomer s ním bol ukončený okamžite po zistení, že odcudzil nejaké peniaze. Od doby čo obžalovaný dostal platobnú kartu tak každý mesiac dával doklady. Obžalovaný nedodával všetko potrebné načas, často ho musela urgovať a to aj za pomoci nadriadených. Urgovala ho telefonicky a čiastočne aj elektronicky cez nadriadeného. Obžalovaný vyberal z karty hotovosť, takže nebolo poznať na čo peniaze využíva. Preto ho tiež urgovala na dodanie podkladov. O tom, že obžalovaný nadmerne vyberá hotovosť upozornila svojich nadriadených, ktorí kým vec vyriešili obžalovaný zmizol. Ďalej svedkyňa uviedla, že platobnou kartou platil obžalovaný aj položky, ku ktorým nedodal podklady a keď ho na to upozornila, uviedol, že si splietol svoju osobnú platobnú kartu so služobnou a potom bol problém od neho získať k tomuto doklady. Keďže sa to dialo pomerne pravidelne, tak to bolo pomerne podozrivé.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne W. D. ml. (čl. 526 - 531) súd zistil, že pracovala v spoločnosti M. od 1/2014 do 9/2018. Počas tejto doby menila svoju pracovnú činnosť, najprv pracovala ako konzultant, potom R. K. a nakoniec ako HM. H. C.. Obžalovaného pozná, pracoval v spoločnosti M., niekedy v roku 2017. Mal na starosti nábor zamestnancov, dočasné prideľovanie zamestnancov ku klientom spoločnosti. Svedkyňa ďalej uviedla, že si nepamätá kedy bol s obžalovaným ukončený pracovný pomer ani akým spôsobom, uvedené riešila právnička spoločnosti pani Y.. Ďalej uviedla, že bol obžalovanému pridelený mobilný telefón, počítač, pričom bežne sa tieto veci prideľujú pri nástupe do pracovného pomeru a zrejme to tak bolo aj u obžalovaného, ale na to si nespomína. Svedkyňa tiež nevedela uviesť okolnosti, za ktorých malo dôjsť k neoprávnenému výberu finančnej hotovosti, ani neoprávnenému používaniu motorového vozidla. Ona osobne nevyzývala obžalovaného na vrátenie pridelených vecí, je však možné, že ak právne oddelenie pripravilo výzvu na vrátenie vecí, tak tento dostala na podpis, ale celá táto agenda spadá do právneho oddelenia.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne W. D., st. (čl. 534-537) súd zistil, že táto pracovala v spoločnosti M. niekedy na jar 2017 alebo 2018 v rámci krátkodobej brigády. Jej prácou bolo prepisovanie dát uchádzačov z papierovej do elektronickej formy. Obžalovaného nepoznala.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to potvrdením o práceneschopnosti obvineného (č.l. 370), splnomocnením na používanie OMV (č.l. 371), okamžitým zrušením prac. pomeru so splnomocnením (č.l. 372, 373, 100-102), výpisom z platobnej karty (č.l. 111-116), potvrdením o zamestnaní (č.l. 374, 125), preberajúcimi protokolmi, faktúrami a daňovými dokladmi (č.l. 398- 405, 427-428, 459, 482, 487- 491), zmluvou o nájme dopravného prostriedku (č.l. 426, 460,72-76), splnomocnením (č.l. 458, 481), vyjadrením poškodenej M. k výške škody (č.l. 458-486), zápisnicou o vydaní veci (č.l. 540), uznesením o vrátení veci (č.l. 541-542), kurzovým lístkom (č.l. 555), odborným vyjadrením k hodnote vecí (č.l. 558-562), znaleckým posudkom k hodnote vozidla (č.l. 564-574), mailovou komunikáciou (č.l. 580 - 582, 65-68, 88-89), správami a odpisom RT obvineného (č.l. 597-598), záznamom o prijatí tr. oznámenia z ČR (č.l. 2), výpisom transakcií plat. kartou (č.l. 27-29, 56-59, 96), pracovnou zmluvou (č.l. 47-49), výmerom mzdy (č.l. 50), firemnými smernicami (č.l.51-52, 77-84,86, 202-257), mzdovým listom (č.l. 121-124), vyúčtovaním pl. karty (č.l. 126-130), žiadosťami o zálohu a súvisiacich listín (č.l. 131-201), protokolom o vrátení veci (č.l. 601).
Z potvrdenia o práceneschopnosti (čl. 370) súd zistil, že obžalovaný bol práceneschopný od 30.11.2016 od 01.03.2018.
Zo splnomocnenia na používanie osobného motorového vozidla (čl. 371) súd zistil, že obžalovanému ako zamestnancovi spoločnosti M. G..M..B.. bol riaditeľom spoločnosti H. W. G..M..B.. udelený súhlas s používaním firemného služobného vozidla Š. XAEXXXX aj k súkromným cestám na území i mimo územia Č. M., pričom uvedené sa vzťahuje aj na jeho rodinných príslušníkov.
Z okamžitého zrušenia pracovného pomeru (čl. 372) súd zistil, že toto je datované 30.11.2016 v C. a podpísané W. D., R. H. C.. Z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru súd zistil, že s obžalovaným bol okamžite zrušený pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej zmluvy, vnútorných predpisov zamestnávateľa a tiež Zákonníka práce, ktoré spočívalo v tom, že obžalovaný mal zneužiť firemnú platobnú kartu a spreneveriť finančný obnos vo výške 63.000,-Kč. Zo splnomocnenia (čl. 373) súd zistil, že spoločnosť M. G..M..B.. splnomocnila dňa 24.01.2017 advokátsku kanceláriu O. &. C., G..M..B.. pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru s obžalovaným, keď zásielka adresovaná obžalovanému (čl. 101, 102) sa vrátila s vyznačeným dôvodom nedoručenia „nevyžiadaná“.
Z potvrdenia o zamestnaní (čl. 374, 125) súd zistil, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti M. v období od 01.07.2016 do 17.03.2017, kedy bol s ním ukončený pracovný pomer.
Z výpisov z platobnej karty (čl. 111 - 116) k č. účtu 3656170217/0100 súd zistil, že za obdobie od 22.08.2016 do 04.09.2016 boli bankomatovými kartami z tohto účtu realizované výbery v celkovej výške 26.111,-Kč, za obdobie od 05.08.2016 do 29.09.2016 vo výške 46.000,-Kč, za obdobie od 09.09.2016 do 04.11.2016 vo výške 8.954,80 Kč, za obdobie od 08.10.2016 do 05.11.2016 vo výške 67.035,20 Kč.
Z preberacích protokolov, faktúr a daňových dokladov (č.l. 398- 405, 427-428, 459, 482, 487- 491) súd zistil, že obžalovaný prevzal osobné motorové vozidlo Š. XAE XXXX dňa 01.07.2016 v C., dňa 01.07.2016 prevzal aj notebook zn. HC. C. XXX K. s príslušenstvom (myš, nabíjačka, taška), vstupnú kartu do budovy Z. Č.. XXXXXXXXXX, mobilný telefón zn. G. K. Z. XXXX s príslušenstvom (nabíjačka, slúchadlá) a SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.07.2016 (čl. 426) súd zistil, že osobné motorové vozidlo bolo spoločnosťou M. G..M..B.. ako nájomcom prenajaté od spoločnosti H. W. G..M..B.., pričom obžalovaný bol osobou oprávnenou užívať toto motorové vozidlo. Z protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 07.03.2017 bolo zistené, že osobné motorové vozidlo bolo vrátené dňa 07.03.2017 v H. H. s uvedením konkrétnych poškodení na OMV.
Z vyjadrenia spoločnosti M. zo dňa 11.11.2018 (čl. 485, 486) súd zistil, že obžalovaný im spôsobil nevrátením zverených vecí : notebooku R. C. XXX K., mobilného telefónu G. K. Z. XXXX, osobného motorového vozidla Š. XAEXXXX a neoprávneným používaním platobnej karty škodu vo výške 95.519,67 Kč, pričom vo výške škody je už zarátaný aj jednostranný zápočet, ktorý spoločnosť uplatnila a to vo výške 25.439,-Kč (ročné zúčtovanie a preplatená nevybraná dovolenka).
Zo zápisnice o vydaní veci (čl. 540) zo dňa 12.10.2018 súd zistil, že obžalovaný dňa 12.10.2018 dobrovoľne vydal hnuteľné veci a to : notebook R. C. XXX K. vrátane príslušenstva, mobilný telefón G. K. Z. XXXX vrátane príslušenstva, SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, vstupnú kartu do budovy AMC č. XXXXXXXXXX, platobnú kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXX I. X. B. Y. H., Z..G.., zväzok kľúčov, tvoriaci 8 kľúčov do firemnej kancelárie spoločnosti M. G..M..B.. Následne uznesením OR PZ Zvolen Č. : B.- XX/X-D.-F.-XXXX zo dňa 20.05.2019, právoplatným dňa 27.08.2019 boli tieto veci vrátené spoločnosti M. G..M..B..
Z odborného vyjadrenia č. 002/2019 (čl. 558 - 562) súd zistil, že všeobecná/trhová hodnota vecí k 17.03.2017 bola určená sumou 540,-Eur za notebook R. C. XXX K. a sumou 120,-Eur za mobilný telefón G. K. Z. XXXX. Zo znaleckého posudku č. 655/2019 (čl. 564 - 574) súd zistil, že všeobecná hodnota vozidla Š. B. X. X.X U. bola stanovená ku dňu 7.3.2017 na čiastku vo výške 12.990,-Eur.
Z mailovej komunikácie (čl. 580-582, 65-68) súd zistil, že v tejto komunikácii obžalovaný kontaktoval dňa 14.12.2016 zamestnankyňu spoločnosti M. G..M..B.. ohľadne doručenia PN a jej úplnosti a následne dňa 02.01.2017 ohľadne ročného zúčtovania daní. Z mailovej komunikácie (čl. 88-89) súd zistil, že sa jedná o mailovú komunikáciu obžalovaného a právničky spoločnosti M. G..M..B.. Z. Y. z 3/2017 ohľadne okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zo „záznamu o zahájení úkonů trestního řízení“ (čl. 16 ) zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že dňa 30.11.2016 bolo na obžalovaného podané od I. C. trestné oznámenie na C. Č. M., D. X..
Z pracovnej zmluvy (čl. 47-49 ) súd zistil, že táto bola uzavretá medzi spoločnosťou M. G..M..B.. a obžalovaným 01.07.2016, s miestom výkonu práce v H. O. U. Z. D. C., na pracovnej pozícii Z. G.. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.06.2017.
Z potvrdenia o oboznámení sa s firemnými smernicami a internými pravidlami (čl. 51, 52) súd zistil, že obžalovaný podpisom zo dňa 01.07.2016 potvrdil, že je s nimi oboznámený. Podmienkami zamestnania boli základná mesačná hrubá mzda 26.000,-Kč, variabilná zložka mzdy vo výške 3.000,-Kč a k dispozícii mal notebook, mobilný telefón a služobné OMV aj k súkromným účelom. Zo smernice H. o používaní služobných automobilov (čl. 77 - 84, 86) súd zistil, že zamestnanci so služobným autom majú nárok na firemný benefit - využitie služobného automobilu pre súkromné účely pri cestách po Českej republike. V tomto prípade je nutné na HR oddelení podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy a v mzde bude zohľadnený nepeňažný benefit k dodaneniu z 1% z obstarávacej ceny vozidla. Zamestnanci sú povinní si svoje súkromné kilometre platiť, pričom tým sa rozumie každá jazda bez obchodného účelu. Každá súkromná cesta služobným vozidlom do zahraničia musí byť odsúhlasená vedením spoločnosti.
Obžalovaný nemá v ústrednej evidencii priestupkov MV SR žiadny záznam. Podľa odpisu registra trestov bol jeden krát súdne trestaný, hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený.
Trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla malej hodnoty v úmysle prechodne ho používať a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Trestného činu sprenevery sa podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) trestného činu krádeže sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2.
Trestného činu neoprávnenej výroby a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31.07.2019) sa dopustí, kto neoprávnene vyrobí, pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému a potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
Objektívna stránka trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1 Tr. zákona spočíva v zmocnení sa cudzieho motorového vozidla malej hodnoty.
Obžaloba kladie obžalovanému za vinu, že „keď bol dňa 29. novembra 2016 komerčnou manažérkou spoločnosti M. telefonicky vyzvaný, aby sa dňa 30. novembra 2016 dostavil do sídla spoločnosti v C., kde s ním bude vec riešená, vypovedaná pracovná zmluva a vrátené hnuteľné veci spoločnosti, ktoré mal k dispozícii k výkonu práce, takto neurobil, do sídla spoločnosti M. sa dňa 30. novembra 2016 nedostavil a ku dňu 30. novembra 2016 nevrátil vozidlo značky Š. B. X,X, M. F. XAE XXXX, U. Q., D.: U., Č. M. v hodnote 12.990€ ku dňu 07. marca 2017, ktoré mala spoločnosť M. G. G. M. B. do 30.novembra 2016 zapožičané od leasingovej spoločnosti H. W., G. G. M. B. C., Č. M., V.: XXXXXXXX, pričom toto do 07. marca 2017 neoprávnene používal na bližšie nezistenom mieste.“
Vo vzťahu k trestnému činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Tr. zákona, ktorého spáchanie kladie obžaloba za vinu obžalovanému, súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu,
konkrétne nebola naplnená objektívna stránka tohto trestného činu. Súd v tejto súvislosti vychádza z vykonaných dôkazov a to jednak z pracovnej zmluvy obžalovaného uzavretej so spoločnosťou M. G..M..B.. (čl. 47-49) ako aj z potvrdenia o zamestnaní (čl. 374, 125) z ktorých nepochybne vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti M. v období od 01.07.2016 do 17.03.2017, kedy bol s ním ukončený pracovný pomer. Na základe preberacieho protokolu obžalovaný pri vzniku pracovného pomeru prevzal osobné motorové vozidlo Š. XAE XXXX dňa 01.07.2016 v C.. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.07.2016 (čl. 426) súd zistil, že osobné motorové vozidlo Š. XAE XXXX bolo spoločnosťou M. G..M..B.. ako nájomcom prenajaté od spoločnosti H. W. G..M..B.., pričom obžalovaný bol osobou oprávnenou užívať toto motorové vozidlo. Rovnako zo splnomocnenia na používanie osobného motorového vozidla (čl. 371) je zrejmé, že obžalovanému ako zamestnancovi spoločnosti M. G..M..B.. bol riaditeľom spoločnosti H. W. G..M..B.. udelený súhlas s používaním firemného služobného vozidla ŠPZ 5AE4810 aj k súkromným cestám na území i mimo územia Č. M., pričom uvedené sa vzťahuje aj na jeho rodinných príslušníkov. Z protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 07.03.2017 bolo zistené, že osobné motorové vozidlo bolo vrátené dňa 07.03.2017 v H. H..
Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že obžalovaný síce používal osobné motorové vozidlo aj po 30.11.2016, avšak toto mu bolo riadne zverené na základe pracovnej zmluvy a preberacieho protokolu, pričom toto motorové vozidlo používal len v rámci trvania pracovného pomeru, ktorý bol riadne ukončený až 17.03.2017, teda osobné motorové vozidlo bolo spoločnosti M. vrátené ešte počas trvania tohto pracovného pomeru dňa 07.03.2017. Pokiaľ obžaloba poukazovala na vnútornú smernicu spoločnosti H. o používaní služobných automobilov (čl. 77 - 84, 86), z tejto je zrejmé, že „zamestnanci so služobným autom majú nárok na firemný benefit - využitie služobného automobilu pre súkromné účely pri cestách po Č. M.. Každá súkromná cesta služobným vozidlom do zahraničia musí byť odsúhlasená vedením spoločnosti“. Obsah tejto vnútornej smernice však nijakým spôsobom nie je v rozpore so zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 01.07.2016 (čl. 426) podľa ktorej osobné motorové vozidlo ŠPZ 5AE 4810 bolo spoločnosťou M. G..M..B.. ako nájomcom prenajaté od spoločnosti H. W. G..M..B.., pričom obžalovaný bol osobou oprávnenou užívať toto motorové vozidlo ani so splnomocnením na používanie osobného motorového vozidla (čl. 371), keď týmto splnomocnením bol obžalovanému ako zamestnancovi spoločnosti M. G..M..B.. riaditeľom spoločnosti H. W. G..M..B.. udelený súhlas s používaním firemného služobného vozidla Š. XAEXXXX aj k súkromným cestám na území i mimo územia Č. M., pričom uvedené sa vzťahuje aj na jeho rodinných príslušníkov. Na základe pracovnej zmluvy bol obžalovaný zamestnaný v spoločnosti M. G..M..B.. na pozícii Z. G. a bolo mu v tejto súvislosti pridelené osobné motorové vozidlo v súlade aj uvedenou smernicou, na ktorú poukazuje obžaloba. Zároveň mu bol na základe splnomocnenia udelený súhlas s používaním osobného motorového vozidla, aj mimo územia ČR, aj k súkromným účelom. Pokiaľ mala podľa vnútornej smernice byť každá cesta mimo územia ČR odsúhlasená vedením spoločnosti, súd má za to, že takýto súhlas obžalovanému bol udelený písomne a to už samotným generálnym splnomocnením (čl. 371). Obžalovaný sa teda nemohol dopustiť trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla keď konal v zmysle uvedeného splnomocnenia. Pokiaľ by aj boli nejaké pochybnosti vo vzťahu k ceste obžalovaného mimo územia ČR a k súhlasu s touto cestou od vedenia spoločnosti, pokiaľ obžalovaný konal v súlade so splnomocnením, nemožno mu pričítať úmyselné zavinenie, ktoré vyžaduje subjektívna stránka uvedeného trestného činu.
Vo vzťahu k trestnému činu sprenevery podľa § 213 Tr. zákona, ktorého spáchanie kladie obžaloba za vinu obžalovanému, súd na základe vykonaného dokazovania má aj u tohto trestného činu za to, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, keď tento na naplnenie znakov skutkovej podstaty vyžaduje prisvojenie si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobenie malej škody. Prisvojením si veci sa rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou, t.j. predaj, spotrebovanie, nevrátenie veci v prípade, že si ju chce páchateľ ponechať pre seba.
Podľa obžaloby obžalovaný „nevrátil notebook R. C. XXX K., G.. Č.. XCGXXXXKXX, vrátane príslušenstva: myš, taška a zdroj, v hodnote 540€, mobilný telefón G. K. Z. 2016, čiernej farby, vrátane príslušenstva: nabíjačka, slúchadlá a krabica, v hodnote 120€, na ktorej je uvedené sériové číslo tel. XXXXXXXXXXXXXXX, SIM kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX na telefón číslo XXXXXXXXX, vstupnú kartu do budovy AMC číslo XXXXXXXXXX, platobnú kartu číslo XXXXXXXXXXXXXXXX, Master Card, vydavateľskej banky Komerční banka akciová spoločnosť, zväzok kľúčov, tvoriaci 8 kľúčov od firemnej kancelárie spoločnosti M. D. X.“.
Vo vzťahu k trestnému činu sprenevery súd vykonaných dokazovaním zistil, že obžalovaný na výzvu tieto hnuteľné veci, ktoré mu boli v rámci trvania pracovného pomeru zverené dobrovoľne nepoškodené odovzdal dňa 12.10.2018 (čl. 540). Uvedené hnuteľné veci boli obžalovanému zverené pri vzniku pracovného pomeru, pričom ani vykonaným (rozsiahlym) dokazovaním nebolo preukázané, že poškodená spoločnosť akýmkoľvek spôsobom obžalovaného vyzývala k vráteniu zverených vecí. Obžalovaný zverené veci po ukončení pracovného pomeru nepoškodené vrátil. Podľa názoru súdu teda obžalovaný svojím konaním nenaplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Tr. zákona, nakoľko si neprisvojil vec, ktorá mu bola zverená, túto neporušenú (aj keď s oneskorením po ukončení pracovného pomeru) vrátil. Vykonaným dokazovaním (výsluchom obžalovaného, svedkov) je navyše zrejmé, že tieto veci obžalovaný ani nepoužíval, nakoľko notebook ako aj mobilný telefón boli po 30.11.2016 obžalovanému zablokované.
Čo sa týka prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, ktorých spáchanie je kladené za vinu obžalovanému aj vo vzťahu k týmto trestným činom má súd za to, že obžalovaný svojím konaním uvedeným v skutkovej vete obžaloby nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty týchto trestných činov. V zmysle obžaloby mal obžalovaný neoprávnene použiť platobnú kartu a neoprávnene vybrať peňažné prostriedky v období od 01.11.2016 do 30.11.2016.
Objektom trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona je neoprávnená výroba, pozmeňovanie, napodobňovanie, falšovanie alebo obstaranie si platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty alebo predmetu spôsobilého plniť takúto funkciu na účel použiť ho ako pravý alternatívne v prechovávaní, prepravovaní, použití alebo poskytnutí inému takéhoto platobného prostriedku, elektronických peňazí, platobnej karty alebo telefónnej karty na účel použiť ho ako pravý.
Vykonaným dokazovaním mal však súd za preukázané, že obžalovanému bola v rámci výkonu činnosti pre poškodenú spoločnosť pri vzniku pracovného pomeru zverená aj platobná karta vydaná k platobnému účtu poškodenej spoločnosti (zamestnávateľa obžalovaného). Obžalovaný počas trvania pracovného pomeru v období od 01.11.2016 do 30.11.2016 (keď pracovný pomer skončil až 17.03.2017) z tejto karty peňažné prostriedky vyberal, pričom aj z výsluchu svedkov I. C. a W. Y. bolo preukázané, že vždy až po uplynutí kalendárneho mesiaca v lehote do 3. dňa nasledujúceho mesiaca mal obžalovaný vykonať vyúčtovanie použitých peňažných prostriedkov. Uvedené sa však nestalo, nakoľko ešte počas trvania pracovného pomeru obžalovaného dňa 30.11.2016 bolo spoločnosťou M. G..M..B.., konajúcou I. C. podané na obžalovaného trestné oznámenie. Následne ako to vyplýva z výpovede obžalovaného ako aj svedkyne Y. vyúčtovanie robili zamestnanci vyplnením excelovskej tabuľky v počítači, keď obžalovanému bol aj podľa vyjadrenia svedkyne Y. zablokovaný prístup k PC od 30.11.2016. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný síce platobnú kartu mu riadne zverenú použil, z platobnej karty finančné prostriedky vybral, avšak nie neoprávnene, ale v rámci trvania pracovného pomeru. Následne z dôvodu zablokovania prístupu k PC od 30.11.2016 toto vyúčtovanie za mesiac 11/2016 v mesiaci 12/2016 reálne vykonať nemohol. Navyše v konaní je z vykonaného dokazovania zrejmé, že nie je zo strany poškodenej spoločnosti ani iným spôsobom (odborným vyjadrením, znaleckým posudkom) ustálená výška finančných prostriedkov, ktoré mal obžalovaný poškodenej spoločnosti vyúčtovať, resp. vrátiť, keď aj samotná spoločnosť mala voči obžalovanému nesplnené záväzky týkajúce sa nevyplatenia ročného zúčtovania dane a dovolenky, ktoré si mala jednostranne započítať (čl. 485, 486).
Vo vzťahu ku všetkým trestným činom, ktoré obžaloba kladie obžalovanému za vinu však súd predovšetkým poznamenáva, že vo všeobecnosti platí, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že v súkromnoprávnych vzťahoch a sporoch vyplývajúcich z týchto vzťahov ide o prostriedok ochrany, ktorý má byť použitý ojedinele po využití ostatných dostupných prostriedkov, tými sú najmä prostriedky súkromného práva. Až keď využitím inštitútov súkromného práva nemožno zjednať nápravu má nastúpiť pôsobnosť inštitútov práva trestného.
Právny poriadok, hoci vnútorne diferencovaný, tvorí jednotu a ako s takým je treba s ním i zaobchádzať pri aplikácii jednotlivých ustanovení a inštitútov; pokiaľ ide o naplnenie objektívnych znakov trestného činu, nemôže byť ignorovaná iná, než trestnoprávna stránka veci. Tento názor má význam hlavne v
súvislosti s povahou trestného práva, ako práva „ultima ratio“, ktorého prostriedky majú a musia byť využívané vtedy a len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich použitie je zjavne neúčelné. Je úplne neprípustná prax, kedy sa štandardné civilné vzťahy, na úkor jedného z ich účastníkov, riešia prostriedkami trestného práva. Týmto spôsobom totiž potom dochádza k znerovnoprávneniu osôb v ich vzájomných vzťahoch a k neúcte orgánov verejnej moci k rovnosti občanov. Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého konania, ktoré má súkromnoprávny základ, ako trestného činu, je treba považovať za „ultima ratio“, teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska ochrany základných spoločenských hodnôt. V zásade však nemôže slúžiť ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne prebrali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je ochrana prevažne celospoločenských hodnôt a nie priamo konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére. Trestné stíhanie nie je na mieste, ak sa konanie obvineného pohybuje výhradne v rovine vzťahov občianskoprávnych, resp. obchodnoprávnych. V právnom štáte je neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, ak nie sú vedľa toho splnené všetky predpoklady vzniku trestnoprávnej zodpovednosti, resp. ak nie sú tieto predpoklady úplne nespochybniteľne zistené. V takýchto prípadoch princíp „ultima ratio“ si vyžaduje podrobiť trestné konanie testu proporcionality, teda skúmať spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia trestnoprávneho prostriedku ochrany. Žiadny súd nemôže prehliadať zjavnú skutočnosť, že nástroje, pomocou ktorých sa realizuje trestnoprávna ochrana, obmedzujú základné práva či slobody a len dôsledné rešpektovanie princípu „ultima ratio“ (14 1 Tdo V 10/2015) zaručuje, že takéto obmedzenia bude možno ešte považovať za proporcionálne, s účelom sledovaným trestným konaním.
Princíp „ultima ratio" a zásadu subsidiarity trestnej represie je možné aplikovať len na tie prípady, ktoré výhradne spadajú do sféry občianskoprávnych alebo obchodných vzťahov a len „zdanlivo“ napĺňajú formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu. Tým, princíp „ultima ratio“ umožňuje odlíšiť takéto „bagateľné“ prípady od skutočnej trestnej činnosti. Aplikácia princípu „ultima ratio“ ale má hranice a nie je možné ju používať v takých prípadoch, ktoré síce majú súkromnoprávny základ, ale ide v nich o závažné excesy zo súkromnoprávnych vzťahov, ktoré už zjavne vybočujú z rámca bežných súkromnoprávnych vzťahov a napĺňajú znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Tento princíp je možné aplikovať len na trestné skutky, ktoré je možné subsumovať len pod zákonné znaky prečinu (pozri NS SR Tpj 45/2013).
V prejednávanom prípade však uvedené splnené nebolo. Podľa názoru súdu trestné právo má byť použité ako krajný prostriedok pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné.
Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, že poškodená spoločnosť bez toho, aby situáciu riešila najprv za použitia inštitútov súkromného práva, ešte počas trvania pracovného pomeru (tri a pol mesiaca pred jeho ukončením) podala na obžalovaného trestné oznámenie, Je pravdou, že po ukončení pracovného pomeru obžalovaného u poškodenej spoločnosti nedošlo k vysporiadaniu vzájomných vzťahov medzi nimi (z dôvodu oneskoreného vrátenia hnuteľných vecí : notebooku, telefónu, sim karty, nezúčtovaných finančných prostriedkov, ale aj z dôvodu nevyplatených mzdových nárokov obžalovaného voči poškodenej spoločnosti), ktorý spor medzi nimi však mohol a mal byť predmetom civilného konania.
Na základe vyššie uvedeného súd obžalovaného spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a), a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.